Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-108-2016.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným 1/ U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Č. a 2/ Š. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Č. XX, XXX XX Č., zomr. dňa XX. XX. XXXX, o zaplatenie 2 154,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 259,88 Eur istiny, úrok vo výške 133,74 Eur, úrok z omeškania vo výške 1,39 Eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 259,88 Eur od 25. 11. 2016 do zaplatenia, poplatok vo výške 3,93 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2016 domáhal voči žalovaným 1./ a 2./ zaplatenia sumy vo výške 2 154,62 Eur, úroku vo výške 133,74 Eur, úroku z omeškania vo výške 1,39 Eur, úroku vo výške 5,00 % z nezaplatenej istiny vo výške 2 154,62 Eur od 25. 11. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 133,74 Eur od 25. 11. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 12Csp/108/2016-50 zo dňa 26. 07. 2017 súd zaviazal žalovaných 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 894,74 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 25. 11. 2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a zároveň stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov (výrok III.).
3. Proti vyššie uvádzanému rozsudku v časti jeho zamietavého výroku a nároku na náhradu trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo Uznesením č. k.: 1Co/156/2018-88 zo dňa 10. 04. 2019, rozsudok zrušil v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom, podľa § 380 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie založil svoj zamietavý rozsudok na nesprávnom právnom názore a v dôsledku toho v tejto časti aj nesprávne rozhodol. Odvolací súd bol toho názoru, že dôvody na základe ktorých súd prvej inštancie určil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov bolo založené na nesprávnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. a rozsudok boloe potrebné zrušiť v jeho zamietavom výroku ako aj v naväzujúcom výroku o trovách a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Predmetom tohto konania takto zostala suma 1 259,88 Eur istina s prísl.
7. Súd prvej inštancie, v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či dojednanie o splátkach úveru je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď konštatoval, že podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahovala výšku, počet splátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval však údaj o skladbe splátky. Súčasťou zmluvy nebola žiadna informácia o skladbe jednotlivých splátok. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákonná povinnosť, ktorá vyplývala žalobcovi z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona, v účinnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, nebola splnená. Z týchto dôvodov súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Vychádzajúc z uvedeného, súd priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2 700,00 Eur, zaplatenou sumou žalovanými vo výške 1.805,26 Eur, ktorý predstavoval sumu 894,74 Eur. S poukazom na omeškanie žalovaných priznal žalobcovi, podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania vyčíslený podľa § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 CSP a žalovaným priznal náhradu trov konania v pomere ich úspechu v konaní a to vo výške 22 %.
8. Odvolací súd konštatoval, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde v danom prípade o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z..
9. V ďalšom konaní v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu bolo úlohou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť dôvodnosť nároku žalobcu nad rozsah vyhovujúceho výroku, ktorý už nadobudol právoplatnosť a pri svojich záveroch bude jeho povinnosťou spravovať sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení.
10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 1Co/156/2018-88 zo dňa 10. 04. 2019) tunajší súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu na žalovanú sumu spolu s príslušenstvom.
11. Podaním zo dňa 09. 09. 2019 žalobca zobral žalobu voči žalovanému 2./ späť, a to z dôvodu, že žalovaný Š. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Č. XX, XXX XX Č., dňa XX. XX. XXXX zomrel.
12. Z predloženého Uznesenia č. k.: 15D/38/2019, Dnot 46/2019 zo dňa 04. 04. 2019 súd zistil, že poručiteľ (povinný) Š. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Č. XX, XXX XX Č. zomrel a konanie o dedičstve bolo zastavené, nakoľko žalovaný 2/ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.
13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému 2/ späť, súd konanie, v zmysle citovaného ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil.
16. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 28. 10. 2013. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom, súd konštatuje, že vyčíslenie dlžnej istiny vo výške 1 259,88 Eur, spolu s úrokom vo výške 133,74 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 1,39 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 259,88 Eur od 25. 11. 2016 do zaplatenia, s poplatkom za poistenie vo výške 3,93 Eur, v žalobe je dôvodné, a preto žalobe žalobcu v tomto rozsahu vyhovel.
22. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 133,74 Eur od 25. 11. 2016 do zaplatenia, súd konštatuje, že tento nárok žalobcu je nedôvodný a to s ohľadom na ustanovenie § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Úroky po zosplatnení úveru, ktoré nemôžu byť priznané z dôvodu, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou.
23. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť však zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nebol oprávnený žiadať zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí (prislúchajú len úroky z omeškania), keďže do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti. Zmluvný úrok je vždy odplata za užívanie poskytnutej istiny do lehoty splatnosti (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 06. 2012, č. konania 8Co/29/2013-98).
24. Dlžník je povinný platiť úroky vo výške, ktorá vyplýva priamo zo zmluvy, a nie z dohody strán, či z právneho predpisu. Bez zmluvy niet spotrebiteľského úveru. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa, v zmysle § 565 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere dochádza k zániku všetkých práv a povinností zmluvných strán z tejto zmluvy, teda dochádza aj k zániku povinnosti spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu v zaniknutej zmluve dohodnuté úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.
25. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. (PAGÁČ, Ľ. Komentár k ust. § 657 Občianskeho zákonníka. In. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015).
26. Nakoľko si žalobca nesprávne uplatnil úroky z omeškania, súd mu ich priznal v takej výške, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
27. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že uplatnené úroky vo výške 5,00 % ročne nepresahujú zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením úveru dňa 25. 11. 2016, po dni kedy došlo k zosplatneniu úveru, a preto súd žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 259,88 Eur od 25. 11. 2016 do zaplatenia priznal ako dôvodné.
28. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
29. Popri žalovanej sume si žalobca uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to poplatok za poistenie vo výške 3,93 Eur.
30. Ako príslušenstvo pohľadávky súd priznal žalobcovi náklady spojené s jej uplatnením pozostávajúce z poplatku za poistenie v celkovej výške 3,93 Eur, ktorých výška bola zmluvne dojednaná.
31. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.