Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/156/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Prima banky Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: X/ U. U.U., P.. XX.X.XXXX, Y. Č. XX, X/ Š. U., P.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 2.154,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.6.2017 č.k. 12Csp/108/2016-50 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 894,74 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, za čas od 25.11.2016 do zaplatenia a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.154,62 eur spolu s prísl., ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že so žalovanými uzavrel dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu na základe ktorej im poskytol úver vo výške 2.700,- eur. Žalovaní si neplnili svoje zmluvné povinnosti splácať úver v dohodnutých splátkach a preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa XX.XX.XXXX.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.700,- eur žalovaným. Súd prvej inštancie v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. Konštatoval, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,78 %. Prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že RPMN je v súlade s prepočtom len s minimálnym rozdielom (výpočet podľa kalkulačky predstavoval 21,59 %), rovnako aj suma, ktorá mala byť splatená zodpovedala sume, ktorá bola uvedená v zmluve. Ročnú úrokovú sadzbu vo výške 17,90 % súd prvej inštancie považoval za primeranú, keďže nepresahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2013, platných aj pre spotrebiteľské úvery.

4. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či dojednanie o splátkach úveru je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď konštatoval, že podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahovala výšku, počet

splátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť. Absentoval však údaj o skladbe splátky. Súčasťou zmluvy nebola žiadna informácia o skladbe jednotlivých splátok. Informácia vyplývajúca z bodu D 1. VOP, ktoré neboli stranami sporu podpísané, nie je pre daný prípad použiteľná, pretože v spotrebiteľsko- záväzkovom vzťahu nie je možné dojednať zmluvné podmienky odkazom na OP, alebo VOP. Takýmto spôsobom je možné dojednať VOP len v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Uviedol, že zo žaloby vyplýva, že počet, termíny a výška splátok istiny a úrokov, boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Poradie, v ktorom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami, neuvádzal, nakoľko podľa zmluvy nevznikajú zosplatnené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V tej súvislosti žalobca odkázal na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že túto argumentáciu nie je možné akceptovať, pretože uvedené ustanovenie v písm. l/ odseku 2 uvedeného zákona vôbec neupravuje počet, termíny splátok istiny a úrokov, ani ich prípadné poradie, v ktorom sa budú priraďovať k nesplateným zostatkom, pretože v čase uzavretia zmluvy (XX.XX.XXXX) písm. l/ uvedeného ustanovenia upravovalo právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K žalobe bola pripojená amortizačná tabuľka spolu s VOP, pričom však ani v jednom prípade žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že skutočne boli tieto listiny žalovaným doručené pred uzavretím Zmluvy. Čo sa týka amortizačnej tabuľky, zmienka o tom, že táto bola daná do dispozície žalovaným, sa nevyskytuje, a to ani len v bode 3.5. Zmluvy a ani v bode 3.5.4. a 3.5.5. Zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákonná povinnosť, ktorá vyplývala žalobcovi z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona, v účinnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, nebola splnená. Z týchto dôvodov súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Vychádzajúc z uvedeného, súd priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2.700,- eur, zaplatenou sumou žalovanými vo výške 1.805,26 eur, ktorý predstavoval sumu 894,74 eur. S poukazom na omeškanie žalovaných priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania vyčíslený podľa § 3 nar. vlády č. 20/2013 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovaným priznal náhradu trov konania v pomere ich úspechu v konaní a to vo výške 22%.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 19/2010 Z.z. tak ako ho vykonal súd prvej inštancie a má za to, že tento vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Má za to, že z cit. ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky banky a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie i sú vo VOP. Poukázal na to, že v zmluve bola určená výška anuitnej splátky na 53,32 eur, termín splatnosti prvej splátky na XX.XX.XXXX, počet splátok 96 a periodicita a termín splatnosti mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyvodzuje, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Mal za to, že čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a písm. i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z toho vyvodzuje, že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie založil svoj zamietavý rozsudok na nesprávnom právnom názore a v dôsledku toho v tejto časti aj nesprávne rozhodol. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody na základe ktorých súd

prvej inštancie určil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov je založený na nesprávnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z..

9. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

10. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zák. č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

11. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

12. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere má odvolací súd za to, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde v danom prípade o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z..

13. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konanie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť dôvodnosť nároku žalobcu nad rozsah vyhovujúceho výroku, ktorý už nadobudol právoplatnosť a pri svojich záveroch bude

jeho povinnosťou spravovať sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.