Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-154-2017.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/154/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: S. D., V.. XX.XX.XXXX, B. P. T. X/XX, T. B., o zaplatenie 2.113,95 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 762,07 Eur spolu s úrokmi z omeškania zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.351,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.351,88 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 27,90 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.113,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 20.06.2013 Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.100,- Eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60- tich mesačných splátkach v sume 67,39 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.043,40 Eur. Žalovaný uhradil z tejto sumy 748,12 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 27.08.2014 listom - predžalobnou upomienkou
- vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 29.10.2014 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. K uhradeniu dlžných splátok nedošlo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 2.113,95 Eur. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2.862,07 Eur, ktorú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatneniu dlhu. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 748,12 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Výška dlžnej sumy ku dňu podania návrhu troví 2.113,95 Eur (t. j. istina 2.862,07 Eur mínus prijaté úhrady 748,12 Eur).ˇ
2. Uznesením č. k. 12Csp/154/2017-25 zo dňa 07.05.2018 súd výrokom I. rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s., a to so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.. Výrokom II. pripustil, aby do konania na miesto VÚB, a.s. vstúpil ako žalobca súčasný žalobca.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluvu o pôžičke považuje za neplatnú, nakoľko ako veriteľ je označená spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., no zmluva bola podpisovaná na pobočke VÚB v Starej Turej a je podpísaná za veriteľa pracovníčkami VÚB banky. V zmluve je uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 2.100,- Eur, avšak celková suma pôžičky je uvedená 3.929,40 Eur. Všetky údaje v zmluve i vo VOP sú vpísané na počítači, teda údaje do zmluvy zadával veriteľ, z čoho vyplýva, že ide o zavádzajúci údaj o výške pôžičky, pretože spotrebiteľ záujem o pôžičku v takej výške nemal. Ako konečná splatnosť úveru je uvedené len 06/2018, nie konkrétny dátum. Takisto nie je jasne uvedené, aká je výška samotného poistenia, ktorá by mala byť mimo samotnej výšky úveru zaplatená. Veriteľ takisto nezisťoval ani schopnosť dlžníka splácať úver, nepostupoval preto v zmysle zákona, čo činí pôžičku za bezpoplatkovú a bezúročnú, v prípade, ak by bola považovaná za platnú. Zmluvu podľa žalovaného možno považovať za neplatnú z dôvodu nejasne formulovaného ustanovenia o RPMN, priemernej RPMN, pretože nie je jasné, z akej výšky pôžičky sú vypočítané. Pre prípad neplatnosti zmluvy by mal veriteľ nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia a súd, rozhodnúc o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Z uvedeného dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko posledná úhrada bola vykonaná v roku 2014 a žaloba bola podaná na súd až v roku 2017. Zároveň namietal, že veriteľ nepreukázal doručenie zosplatnenia celej pôžičky. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Vzhľadom na vznesenú námietku bezúročnosti úveru si proti žalovanému žalobca uplatnil len nárok na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 2.100,- Eur a plnením na úver v celkovej výške 748,12 Eur, t.j. len nárok na zaplatenie sumy 1.351,88 Eur s príslušenstvom. Na základe uvedeného zobral žalobu podaním zo dňa 16.10.2019 v časti o zaplatenie sumy 762,07 Eur s príslušenstvom späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň požiadal súd o vrátenie časti nespotrebovaného zaplateného súdneho poplatku. Žalobca ďalej upravil petit žaloby a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 1.351,88 Eur s príslušenstvom.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Súd konanie v súlade s citovaným ustanovením, s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní v časti o zaplatenie sumy vo výške 762,07 Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania zastavil. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so zastavením konania.
9. Žalobca v čiastočnom späťvzatí požiadal o vrátenie časti súdneho poplatku, ktorý mu však nemohol byť vrátený, nakoľko súdny poplatok je možné v zmysle § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch vrátiť iba v prípade, ak k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, pričom v predmetnej veci pojednávanie dňa 29.07.2019 bolo už otvorené.
10. Po čiastočnom späťvzatí žalobca zotrval na uložení povinnosti žalovanému zaplatiť 1.351,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.351,88 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia, pretože ním uplatnená pohľadávka, čo do právneho dôvodu a výšky, predstavuje len nezaplatenú
časť úveru. Vzhľadom na vznesenú námietku bezúročnosti úveru si proti žalovanému uplatnil len nárok na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 2.100,- Eur a plnením na úver v celkovej výške 748,12 Eur, t.j. len nárok na zaplatenie sumy 1.351,88 Eur s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že námietku absolútnej neplatnosti zmluvy a posúdenie nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia a vo vzťahu k takému nárok vznesená námietka sú podľa neho obe nedôvodné a bez opory v zákone. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej úver aj riadne čerpal. Úverové splátky spočiatku plnil, riadil sa zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, preto je námietka absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere zjavne nedôvodná a plne účelová. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, ako konsenzuálnym kontraktom, vznikol už samotnou dohodou zmluvných strán, z ktorých vznikol záväzok veriteľa poskytnúť úver, čo žalovaný nespochybnil a záväzok žalovaného úver zaplatiť v splátkach, čo žalovaný porušil. Obranu žalovaného, tak pokladá za v rozpore s ústavným princípom výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) z 15.03.2012 C-453/10, v zmysle ktorého: „pokiaľ ide o vplyv konštatovania nekalosti zmluvných podmienok na platnosť dotknutej zmluvy treba zdôrazniť, že podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13, bude uvedená zmluva podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak jej je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Žalobca považuje úverovú zmluvu za riadne uzavretú v písomnej forme, keď žalovaný úver čerpal, toto nerozporoval a strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami. Úverovú zmluvu nie je možné označiť za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný nárok nepredstavuje nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, preto námietka premlčania nie je podľa žalobcu dôvodná. Poukázal na to, že právny predchodca pre neplatenie úver zosplatnil ku dňu 19.10.2014, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 29.10.2014. Od okamihu zosplatnenia začala plynúť premlčacia doba na vrátenie zosplatneného nároku.
11. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a tiež žalovaného, ktorí neúčasť ospravedlnili. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvy o poskytnutí pôžičky, predžalobnej upomienky s doručenkou, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadu splátok a úhrad a zistil skutkový stav veci.
13. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 20.06.2013 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.100,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 67,39 Eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas v súlade so zmluvou v dohodnutých mesačných splátkach porušil, preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 označenom ako „Predžalobná upomienka“ vyzval k úhrade dlžných splátok s tým, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 16.09.2014, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Listom zo dňa 29.10.2014 žalovanému oznámil, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžnú čiastku žiadal uhradiť po doručení oznámenia.
14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
18. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
19. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
21. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom (§ 768f Obchodného zákonníka ) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere s poukazom na charakter účastníkov zmluvy, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný, ako fyzická osoba, vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
26. Žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil riadne a včas, čím došlo k porušeniu povinností zo zmluvy. Právny predchodca žalobcu žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval k úhrade dlžnej splátky, avšak bezvýsledne, preto pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru.
27. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Súd na základe vznesenia námietky premlčania pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).
31. Žaloba bola podaná dňa 16.08.2017, za použitia premlčacej doby 3 roky podľa Občianskeho zákonníka, premlčané sú všetky splátky splatné do 20.07.2014. Súd pritom počítal premlčaciu dobu vždy odo dňa splatnosti tej ktorej splátky dohodnutej v zmluve, keďže všetky vyššie uvedené splátky sa stali splatnými ešte predtým, než veriteľ vyhlásil mimoriadnu, predčasnú splatnosť úveru (19.10.2014). Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť splátok totiž možno len vo vzťahu k tým splátkam, ktorých splatnosť ešte nenastala (teda nemožno predčasne mimoriadne zosplatňovať už raz splatné splátky), a preto vo vzťahu k tým splátkam, ktoré súd vyhodnotil ako premlčané, začala plynúť premlčacia doba vždy od okamihu ich splatnosti (až splátky splatné počnúc 10/2014 sa stali splatné predčasne všetky v októbri 2014, ale splátky splatné predtým, boli splatné ešte podľa zmluvy). Vzhľadom na uvedené, je vždy treba premlčanie žalobou uplatneného dlhu posudzovať v takýchto prípadoch v dvoch režimoch; pred zosplatnením uplynuté splátky každú osobitne odo dňa jej splatnosti a zvyšok dlhu, ktorý mal byť uhradený budúcimi splátkami, odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. K obrane žalovaného treba uviesť, že požiadavka na splatenie celého dlhu splácaného v splátkach z dôvodu omeškania dlžníka s plnením dlhu, je právom veriteľa, nie je povinnosťou, a preto nemožno vychádzať z toho, že veriteľ mal vyhlasovať predčasnú splatnosť úveru už aj skôr ( napr. pri prvej príležitosti, keď na to boli splnené podmienky). Veriteľ tak mohol (a nemusel) vykonať kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, pokiaľ v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny dlžníci boli v omeškaní po takú dobu, po uplynutí ktorej veriteľovi Občiansky zákonník umožňuje pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Dovtedy bol dlžník povinný plniť splátky pravidelne v termínoch ich splatnosti dohodnutých v zmluve, ktorú povinnosť si však preukázateľne nesplnil. Nepremlčané splátky sú splátky počnúc dňom splatnosti 20.08.2014.
32. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žalobný návrh bol po čiastočnom späťvzatí podaný dôvodne. Žalobca preukázal platné uzavretie úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania len nesplatená časť úveru, čo zohľadňuje námietky zo strany žalovaného, teda že boli naplnené zákonné podmienky pre zákonnú fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.351,88 Eur - hodnota nesplatenej časti úveru (2.100,- Eur poskytnuté finančné prostriedky - 748,12 Eur zaplatená časť úveru).
33. Keďže žalovaný riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver, vznikol žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,05 %) zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.351,88 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia.
34. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nepožiadal o povolenie splniť si povinnosť v inej ako zákonom stanovenej lehote.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a zohľadní procesné zavinenie strany sporu v časti konania, ktoré bolo zastavené. Súd žalobe v celom rozsahu po čiastočnom späťvzatí vyhovel a súčasne procesne žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania (žalobca zobral žalobný návrh v danej časti späť z dôvodu vznesených námietok zo strany žalovaného). Po porovnaní pomeru úspechu strán sporu súd konštatuje, že žalobca je úspešnejšou stranou sporu, a preto priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 27,90 % (úspech žalobcu vypočítaný 1.351,88 Eur/2.113,95 Eur x 100, t.j. 63,95 % - úspech žalovaného 36,05 %). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.