Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/30/2023

Potvrdené rozhodnutím 8Co/41/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. B. XX/XX, D., štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, IČO 53 121 279, proti žalovanej C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. XX/XX, G. H. I., štátnej občianke SR, zastúpenej Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom Bottova 1341/101, Dubnica nad Váhom, IČO 42 147 883, v spore o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/30/2023-72 zo dňa 15. februára 2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. B. XX/XX, C., štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, IČO 53121279, proti žalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. XX/XX, G. H. I., štátnej občianke SR, zastúpenej Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom Bottova 1341/101, Dubnica nad Váhom, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi takto

rozhodol:

I. U r č u j e sa, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. F.. XX/XX, G. H. I..

II. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je dedičkou po poručiteľovi F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. F.. XX/XX, G. H. I.. Súčasne žiadala i náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že tunajší súd poveril notára na prejednanie dedičstva po poručiteľovi F. A. B.. Poručiteľ zanechal listinu o vydedení a závet spísané dňa 10.11.2022 na notárskom úrade A. J. B. pod č. N 429/2022, Nz 37578/2022, v ktorej ju poručiteľ vydedil, a to z dôvodu, že trvalo oňho neprejavovala záujem, ako by potomok mal prejavovať. Okrem toho v listine o vydedí uviedol, že mu neoznámila ani termín pohrebu syna B.. Súčasne pre prípad svojej smrti odkázal všetok svoj majetok svojej druhej manželke D. B. a pre prípad, že by sa jeho smrti nedožila, odkázal dedičstvo je dvom deťom, každému v rovnakom podiele. Žalobkyňa ďalej poznamenala, že ako dedičky zo zákona v I. dedičskej skupine po poručiteľovi by prichádzali do úvahy pozostalá manželka D. B. a ona ako dcéra poručiteľa. Listom zo dňa 10.04.2023 vyhlásila, že závet ani listinu o vydedení neuznáva za platné. Tunajší súd ju uznesením č. k. -74 zo dňa 25.04.2023 odkázal na podanie žaloby o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. Dodala, že je jedno z dvoch detí pochádzajúce z prvého manželstva poručiteľa. Manželstvo jej rodičov bolo v roku 1989 rozvedené, pričom rodičia v čase rozvodu už nežili v spoločnej domácnosti. V tom čase mala 4 roky a spolu s bratom boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Starostlivosť poručiteľa o deti bola už počas manželstva minimálna. Bezprostredne po rozvode ju prišiel navštíviť len 2x a následne sa o ňu prestal celkom zaujímať. Odvtedy sa s ňou nestretol, plnil si len nevyhnutnú vyživovaciu povinnosť, aj to nie pravidelne. Na svojho otca sa pýtala, či ju príde navštíviť, či ho ešte uvidí, ale od matky dostala odpoveď, že otec má svoj nový život s inou rodinou. Postupom času sa na otca prestala pýtať. Ten ju už nikdy nekontaktoval ani neprišiel navštíviť. Právne odôvodnila svoju žalobu poukazom na ustanovenia §, a na judikatúru súdov Rc 23/1998, rozhodnutie NS SR sp. zn. a rozhodnutie NS ČR sp. zn. . Zdôraznila, že po rozvode svojich

rodičov sa od roku 1989 s otcom nestretávala. Nie však pre svoj nezáujem, ale práve pre nezáujem otca. Otec svojim nezáujmom vyvolal stav, že sa s ňou prestal stýkať a prestal s ňou udržiavať akýkoľvek kontakt. Nezaujímal sa o jej výchovu, zdravotný stav, výsledky v škole, športové výsledky. Uvedený stav nie je možné pričítať jej za vinu. Poručiteľ v listine o vydedení nevedel uviesť ani dátumy narodení svojich detí, keď u syna B. nesprávne uviedol 07.09.1978, pričom ten sa narodil XX.XX.XXXX a u nej nevedel uviesť dátum vôbec, keď uviedol len rok narodenia XXXX. Má za to, že dôvod jej vydedenia nebol splnený. V nadväznosti na to potom aj aj spísaný závet v časti, v ktorej odporuje ustanoveniu o neopomenuteľných dedičoch, je neplatný. Plnoletému potomkovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ? jeho podielu zo zákona. Žalobkyňa tiež poukázala na dôvody rozvodu svojich rodičov, keď súd konštatoval, že vinu na rozpade manželstva majú obaja manželia, pričom poukázal, že jej otec už v začiatkoch manželstva uprednostňoval svoje záujmy pre záujmami rodiny, začal vo zvýšenej miere požívať alkohol a matku fyzicky napadol. Nesúhlasila, že by mal jej otec pekný vzťah s jej starými rodičmi. U starých rodičov sa s ňou stretol celkom 2x. Viac už za nimi neprišiel ani do K., ani do L.. O údajnom stretávaní sa brata s otcom nevedela a o tom sa dozvedela až po bratovej smrti. Brat ju o svojich návštevách u poručiteľa nikdy neinformoval a neuviedol, že by s poručiteľom udržiaval nejaký kontakt, že by sa o ňu poručiteľ zaujímal alebo sa na jej život pýtal. V čase smrti svojho brata nemala na poručiteľa žiaden kontakt, preto mu ani nemohla túto informáciu poskytnúť. Poručiteľovi nič úmyselne nezamlčala. Poručiteľ ju po bratovej smrti kontaktoval 1x, aby sa informoval o pohrebe. Po tom, ako zistila podrobnosti o uložení bratových zostatkov, volala poručiteľovi späť, ale ten už s ňou nekomunikoval, nebol k dispozícii a informáciu odkázala telefonicky po žalovanej. Nesúhlasila ani, že by otec vyčerpal všetky možnosti ako sa s ňou stretávať. Spoliehanie sa na návštevu a bezdôvodné očakávanie akéhokoľvek správania inej osoby nemožno označiť ako vyčerpanie všetkých dostupných možností. Položila si otázku, aký by mala dôvod vyhľadávať poručiteľa, keď ju tento od útleho detstva nekontaktoval, nestretával sa s ňou, nepomáhal jej, nevychovával ju. Ako dieťa k sviatku od svojho otca nedostala ani jeden darček. Nekupoval jej oblečenie ani školské potreby. Nevedel ani, akú školu navštevuje.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Poprela, že by sa poručiteľ o žalobkyňu nezaujímal. Súhlasila, že poručiteľ sa rozviedol v roku 1989 a ona sa s ním zoznámila v roku 1990. Manželstvo uzavreli v roku 1993. Na začiatku ich vzťahu bola poručiteľom oboznámená, že má 2 deti. So žalobkyňou sa osobne stretla v roku 1991, kedy mala žalobkyňa 6 rokov, u jej babky v Košeci. Poručiteľ mal záujem sa stretávať so svojimi deťmi. Pre vážne narušený vzťah s prvou manželkou, stretnutia s deťmi prebiehali u ich starých rodičov, s ktorými mal veľmi pekný vzťah. Keď prišiel deti navštíviť do L., kde s matkou žili, matka mu deti zatajovala. Keďže nechcel vyvolávať konflikty, obmedzovali sa jeho stretnutia s deťmi iba na stretnutia v K.. Syn B. do K. chodil častejšie ako žalobkyňa, vytvoril sa medzi poručiteľom a jeho synom vzťah a syn ho potom navštevoval aj po dovŕšení plnoletosti. Poručiteľ očakával, že spolu so synom ho príde navštíviť aj žalobkyňa, avšak jej návštevy sa nikdy nedočkal. Žalobkyňa mala v čase rozvodu len 4 roky a sotva si pamätá, koľkokrát za ňou poručiteľ bezprostredne po rozvode prišiel.. V období detstva nemala žalobkyňa možnosť ovplyvniť svoj vzťah s poručiteľom, ale po dovŕšení plnoletosti mohla svoj postoj a správanie k nemu zmeniť. Je nelogické, aby si poručiteľ vybudoval vzťah iba s jedným dieťaťom. Poručiteľ mal rád obe deti rovnako. Spochybňuje preto, že nezáujem potomka bol vyvolaný samotným poručiteľom. Má za to, že poručiteľ vyčerpal všetky možnosti, ako sa so svojimi deťmi stretávať a budovať si s nimi bežný príbuzenský vzťah.. K plneniu vyživovacej povinnosti zo strany poručiteľa uviedla, že tento mal termín výplaty 27. deň v mesiaci a splatnosť výživného bola v 15. deň v mesiaci. Vybavil si preto v učtárni výnimku tak, aby bolo výživné zaplatené včas. Žalobkyňa neuviedla, že poberala od poručiteľa výživné vo výške 50 eur mesačne po dobu 1 roka a 8 mesiacov v čase, keď už pracovala. O ukončení štúdia poručiteľa vôbec neinformovala a tento sa to dozvedel od syna, pričom výživné prestal platiť 4 mesiace pred dovŕšením jej 26. narodenín. Poručiteľ sa mohol domáhať vrátenia sumy 1.000 eur, ktorú žalobkyni zaplatil nad rámec vyživovacej povinnosti. Ale neurobil tak, lebo sa s ňou nechcel súdiť. Okrem výživného poručiteľ kupoval deťom oblečenie a rôzne školské potreby. Tiež, keď mali deti narodeniny alebo meniny, vždy im kúpil darček. Z nesprávne uvedeného dátumu narodenia v listine o vydedení nemožno vyvodiť záver, že sa o deti nezaujímal. Poručiteľ sa o deti zaujímal. Informácie o nich získaval od starých rodičov žijúcich v K. a od ich tety D.. V neskoršom období mal informácie o žalobkyni od syna B., ktorý ho chodil navštevovať.. Keby sa o žalobkyňu nezaujímal, nedozvedel by sa, že ukončila štúdium a že sa jej narodilo dieťa. Za to žalobkyňa o poručiteľa neprejavila žiadny záujem. Poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou stál a jej nezáujem sa ho veľmi citovo dotýkal. Poručiteľa veľmi zasiahla informácia o úmrtí jeho syna

B., o ktorej sa dozvedel od synovca a nie od žalobkyne, ktorá s bratom žila v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa túto informáciu pred poručiteľom úmyselne zatajila, aby mu čo najviac citovo ublížila,

pretože vedela, že brat má s poručiteľom blízky vzťah. Keď poručiteľ následne kontaktoval žalobkyňu, tá ho informovala, že úmrtie preveruje polícia a nevie, kedy bude pohreb. O niekoľko dní ju poručiteľ kontaktoval opäť, lebo chcel vedieť termín pohrebu, pričom žalobkyňa mu oznámila, že pohreb sa už konal. Nezáujem žalobkyne a situácia spojená s úmrtím syna B. ho donútili spísať listinu o vydedení. Súhlasila, že poručiteľ sa venoval svojim záľubám. Rád športoval, rád sa zabával. Bol to dobrý, starostlivý a veľmi obľúbený človek, ktorý každému rád pomohol. Počas ich 30-ročného spolužitia neprejavoval žiadne známky agresivity. Čo sa týka konania o rozvod matka žalobkyne v tomto konaní uviedla, že k manželovi okrem nenávisti už nič iné necíti, jej citové väzby sú a budú navždy odbúrané, ako muža si ho neváži a cíti k nemu odpor. K vzťahu s deťmi matka žalobkyne uviedla, že deti sú spokojné, šťastné, na otca sa nikdy nespytujú, odmietajú ho, nechcú s ním nikam ísť. Žalobkyňa však vo svojej žalobe uvádzala, že na otca sa pýtala. Je zrejmé, že matka žalobkyne pod vplyvom nenávisti a odporu k poručiteľovi negatívne pôsobila na svoje deti vo vzťahu k ich otcovi. S deťmi sa chcel stretnúť, ale nebolo mu to matkou detí umožnené. Pokiaľ matka žalobkyne zmarila viacero stretnutí detí s poručiteľom, mohli deti nadobudnúť dojem, že sa poručiteľ o ne nezaujíma. Následkom toho mohlo byť odmietanie poručiteľa deťmi. Ak by poručiteľovi bol umožnený častejší kontakt v ranom detstve žalobkyne, určite by sa s ňou rád stretával, pomáhal jej a vychovával ju. Zastáva názor, že matka žalobkyne pripravila svoju dcéru o možnosť nadviazať a vybudovať si bližší vzťah so svojím otcom.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov C. K., A. M. a M. A. a oboznámením notárskej zápisnice č. N 429/2022, , NCRza 7970/2022, NCRls 38350/2022 zo dňa 10.11.2022, uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. -74 zo dňa 25.04.2023, rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. -22 zo dňa 05.07.1989, diplomov, lekárskych správ, vyjadrenia B. B. k námietkam poručiteľa na zvýšenie výživného zo dňa 29.01.1998, ktoré listinné dôkazy predložila žalobkyňa, a oboznámením rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. -24 zo dňa 10.05.1988 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 17.08.1988, návrhu na rozvod manželstva zo dňa 05.04.1989, ktoré listinné dôkazy predložila žalovaná, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Poručiteľ F. A. B. dňa 10.11.2022 spísal na notárskom úrade notársku zápisnicu H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, ktorá obsahovala listinu o vydedení dcéry A. B. z dôvodu, že trvalo neprejavuje o neho záujem, ako by potomok mal prejavovať. Dcéra A. mu neoznámila ani termín pohrebu syna B.. Súčasne v uvedenej notárskej zápisnici zriadil závet, v zmysle ktorého odkázal všetok svoj majetok, hnuteľný i nehnuteľný, ako aj všetky práva, kdekoľvek sa v čase smrti nachádzajúce, svojej druhej manželke D. B..

5. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -74 zo dňa 25.04.2023 bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi F. A. B. proti D. B., a to v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.

6. Z rozsudkov Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. -22 zo dňa 05.07.1989 a č. k. -24 zo dňa 10.05.1988 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 17.08.1988 vyplynulo, že obaja manželia mali svoj podiel na rozvrate manželstva, keď manžel (poručiteľ) zanedbával rodinu na úkor svojich záujmov, požíval alkoholické nápoje a manželka hľadala pochopenie v priateľstve s iným mužom. V návrhu na rozvod manželstva zo dňa 05.04.1989 manželka uviedla, že odchod manžela (poručiteľa) zo spoločnej domácnosti nemá negatívny vplyv na deti, deti sú šťastné a spokojné, na otca sa nikdy nespytujú. Deti ho odmietajú a nechcú s ním nikde ísť.

7. Z diplomov vyplýva, že žalobkyňa sa zúčastňovala pretekov v plávaní, na ktorých obsadzovala popredné miesta. Z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyni bolo diagnostikované kožné ochorenie.

8. Z vyjadrenia B. B. k námietkam poručiteľa na zvýšenie výživného zo dňa 29.01.1998 vyplýva, že za 8 rokov mu poručiteľ nekúpil žiadne oblečenie a obuv, nespýtal sa ho, či niečo potrebuje, hoci mu dal telefónne číslo. Nespomenul si ani na jedny narodeniny, meniny, Vianoce, že má aj syna a dcéru.

9. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že sa otec o ňu vôbec nezaujímal. Ešte keď bývali v Košeci, stretol sa s ňou asi dva krát, ale po odsťahovaní do Trenčína za ňou nikdy neprišiel, hoci vedel, kde bývajú. Neposlal jej ani pohľadnicu. Otca stretla potom asi ešte na dvoch pohreboch a raz na zastávke, ani raz sa jej neprihovoril, otočil sa a tváril sa, že ju nevidí. Mala vtedy 12, 17 a 26 rokov. Čo sa týka jej brata, bol narkoman. Otca navštevoval len kvôli peniazom, a preto jej to ani nepovedal, že sa s otcom stretáva, pretože by hneď vedela, prečo za ním chodí. Aj u notárky jej žalovaná povedala, že jej brat im dlžil kopec peňazí. S bratom mali vynikajúci vzťah, od malička sa podporovali. On podporoval ju, keď ešte plávala, chodil so ňou aj na súťaže. Potom, keď začal mať problémy s drogami, ťahala ho z dna ona. Posledné dva roky pred jeho smrťou sa ich vzťah trošku zhoršil, potom sa navštevovali raz do týždňa. Brat sa presťahoval k mame a ona ich chodila navštevovať, či sú v poriadku. Vychovala ju mama a jej kamarát, ktorý im pomáhal. Mohla sa oňho oprieť, pomáhal im, platil jej školu, dával mame peniaze, aby im mohla nakúpiť. Mama sa o otcovi veľmi nevyjadrovala, nechcela asi o tom hovoriť a keď sa jej aj niekedy opýtala, či ich otec príde navštíviť, povedala, že otec má už druhú rodinu a uvidia. Otec o nich nemal záujem, nijako sa o nich nestaral. Bolo mu jedno, či chodí na normálnu školu alebo potom na športové gymnázium. Otca nikdy nezaujímalo, že sa jej zvyšujú náklady, keď prešla na strednú školu do Zvolena alebo potom na VŠ do Nitry. Vyjadrila pochybnosti, že otec vôbec vedel o jej zdravotnom stave. Keď bývali v Košeci, otec jej raz priniesol adventný kalendár, ale ten jej dedko kázal vrátiť. Pri druhej návšteve otec zabudol, že ju zobral na prechádzku. Od krčmy cez pol dediny prišla domov sama, mohla mať 4 - 5 rokov. Otec sa ani neopýtal, či vôbec prišla domov. Tiež za ňou prišiel na narodeniny a priniesol jej nohavice a tričko. Po tom, čo sa odsťahovali z K. od otca už nedostala žiaden darček. Do Trenčína sa odsťahovali, keď mala 5 rokov. Otec vedel, kde bývajú, hoci matka mu presnú adresu nepovedala. Z návrhov v súdnom konaní však túto poznal. Po ich odsťahovaní z Košece otec už k starým rodičom nechodil. Stretával sa s dedkom na futbale. Rodičia sa po rozvode nekontaktovali. Brat sa jej s návštevami u otca nezveril. Keď brat niečo potreboval, otca si našiel. Otec jeho nehľadal. Postupom času otca úplne vypustila, pretože sa o ňu nezaujímal. Mala skôr oporu v maminom priateľovi, potom už išla na školu, mala iné záujmy a nechcela sa mu nijako vnucovať spôsobom: "Haló otec, máš aj dcéru", keď on o ňu nejavil záujem. Keby sa jej otec bol ozval, prišla by ho navštíviť. Telefonický kontakt na ňu mal, keď jej hneď volal po smrti brata. Ona otcovi nikdy pohľadnicu k sviatku neposielala, ani nevedela, kde býva. Nemá pocit, žeby ju matka pred otcom zatajovala. Otec bol stále jej otec, mohol sa na ňu kedykoľvek informovať v škole, ale toto neurobil. Mohol pre ňu prísť do školy a odviezť ju domov, žiaden zákaz tam nebol. Nevie, či si otec podával návrh na úpravu styku s ňou.

10. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že sa s poručiteľom zoznámila v r. 1990 v Bulharsku. Vtedy kupoval darčeky pre svoje deti. Poručiteľ bol veľmi zodpovedný, čo vyplývalo aj z jeho pracovného zaradenia v ZŤS. S deťmi sa mohol stretávať len vtedy, keď mu to práca dovolila, vtedy za nimi išiel do K.. Chcel sa stretávať so svojimi deťmi. Raz s ním bola v K. na návšteve pri príležitosti A. narodenín. Pomáhal aj jej dcére. Nevie prečo by potom nepomáhal aj svojim deťom. O svojich deťoch hovoril len pekne. Dcére nikdy nepovedal A., vždy to bola A. a syn bol B.. Keď jeho syn zanechal VŠ, chcel ísť do Izraela, zarobiť si nejaké peniaze, vtedy mu otec dal 10.000,- Sk. Vždy keď prišiel, otec mu dal nejaké peniaze. Ak by sa dcéra zaujímala o svojho otca, dostala by aj ona. Otec dcére nevolal, nemal na ňu číslo, nevie, či si ho pýtal od svojho syna. Dcéra mu nedala ani len vedieť, že skončila VŠ a on jej aj ďalej platil výživné. Až neskôr sa od syna dozvedel, že dcéra už pracuje. Tiež nedala otcovi vedieť, ani keď sa jej narodil syn. Poručiteľ ani netušil, že má vnúčika, z ktorého by sa veľmi tešil. Čo sa týka smrti jeho syna, o tejto sa dozvedel od synovca. Dcéra mu to nedala ani vedieť. Potom poručiteľ začal zisťovať kontakt na dcéru, aby sa informoval o pohrebe, ale tá mu povedala, že vec ešte vyšetrujú policajti a keď volal o pár dní, povedala mu, že pohreb už bol. Tieto tri skutočnosti boli pre neho veľmi ťažké. Deťom kupoval aj školské pomôcky, keď išli do školy, kúpil im aj školskú tašku. Vie, že za nimi chodil aj do Trenčína, lebo jej to povedal, hoci bývali spolu len cez víkendy. Vie, že keď išiel za deťmi do Trenčína, s A. sa nestretol, pretože bola chorá alebo bola u kamarátky. On mohol ísť za nimi, len keď mu to práca dovolila. Poručiteľ sa stretával so synom v Košeci u starých rodičov. Vždy keď mohol, tak sa so synom dohodol a tam sa stretli. Stretávali sa tam celé obdobie. Stretávali sa, keď išiel na SŠ do L. a aj potom, keď išiel na VŠ. Keď sa vrátil z Izraela, navštívil ich a porozprával zážitky. Poručiteľ mal rád pivo, ale opitý domov nechodil. Poručiteľ nevyvinul sám aktivitu k tomu, aby sa skontaktoval so žalobkyňou aj po dovŕšení plnoletosti. On skôr čakal, že sa mu dcéra ozve. Nevie, či poručiteľ podával návrh na úpravu styku so žalobkyňou, ani či žalobkyni posielal pohľadnice pri príležitosti sviatkov. O deti mal záujem, prišiel ich viackrát navštíviť, ale so žalobkyňou sa nikdy nestretol, lebo mu ju mama zatajovala. Poručiteľ poznal adresy, na ktorých žalobkyňa bývala.

11. Z výsluchu svedka C. K. vyplynulo, že po rozvode rodičov žalobkyne pomáhal jej matke nájsť byt a tiež jej pomáhal so sponzoringom pre žalobkyňu v rámci plávania. Žalobkyňa bola veľký talent, preto ju takto podporoval. Neskôr ochorela na psoriázu a musela prestať plávať. Vtedy jej pomáhal sprostredkovať aj liečenie. Pomohol jej aj s prestupom na umeleckú školu do Zvolena. Tam potrebovala doučovanie, čo jej tiež zabezpečil. Sprostredkovane a aj osobne vie, že matka žalobkyne opakovane žiadala o zvýšenie výživného, ale toto jej bolo zamietnuté, lebo otec nemal dostatočný príjem. Otec žalobkyne sa ani raz nezúčastnil žiadnych pretekov, ani maturity, či promócie. Keď mala žalobkyňa imatrikulácie, pýtal sa jej, či nechce pozvať otca, na čo mu ona povedala, že otca nevidela 20 rokov. Sprostredkovane vie, že sa s otcom stretla 2x na pohrebe a to jej matka povedala, že to je jej otec. Je presvedčený, že medzi žalobkyňou a otcom nebol žiaden vzťah. Otec sa o ňu nezaujímal, ani raz sa s ňou nestretol. Poručiteľ nikdy nehovoril o svojich deťoch a nezúčastňoval sa s nimi na žiadnych spoločných akciách usporadúvaných zamestnávateľom, pretože si užíval voľnosť pri týchto akciách. Do značnej miery holdoval alkoholu. V minulosti sa tiež chodilo do Žiliny na ľadovú revue. Všetci zamestnanci išli so svojimi rodinami a deťmi, ale poručiteľ vždy chodil sám, lebo hovoril, že mu to tak vyhovuje. Žalobkyni a jej bratovi vždy k narodeninám alebo meninám priniesol darček. Vždy mu so slzami v očiach povedali, že ich otec si na nich ani len nespomenul. Vie, že otec žalobkyni nenosil žiadne darčeky ani jej neposielal pohľadnice, lebo nepoznal adresu a nemal záujem si ju zistiť. Bratranci a sesternice žalobkyne adresu poznali, preto keby chcel, tak by ju zistil. Tiež brat žalobkyne občas navštevoval otca, keď potreboval peniaze na drogy. Ak by sa o žalobkyňu zaujímal, mohol zistiť, kde bývajú a vypýtať si na ňu telefónne číslo. Otec žalobkyni ani netelefonoval. So žalobkyňou nemal dôverný vzťah a jeho sa na otca nikdy nepýtala.

12. Z výsluchu svedka A. M. vyplynulo, že sa s poručiteľom poznal veľmi dlho, asi 30 rokov. Poručiteľ veľmi zle znášal, že sa s ním deti nestretávajú. Teda, či sa s ním stretávali, nevie posúdiť; vie, že syn za ním chodieval, ale nevie, ako často, ale dcéra za ním nechodievala. Deti navštevoval, aj keď bývali v K.. O deti sa vzorne staral, platil výživné. Od neho sa dozvedel, že mu dcéra nedala ani vedieť, že ukončila VŠ. Tiež sa mu posťažoval, že mu zomrel syn a nikto mu nedal nič vedieť o pohrebe. Jeho bývala manželka mu deti zatajovala. Aj keď ich prišiel navštíviť, robila všetko pre to, aby si deti naklonila na svoju stranu. Poručiteľ si príležitostne vypil, ale nie veľa. Medzi sebou sa zdôverili ohľadom výživného, preto vie, že výživné poručiteľ poctivo platil. To, či platil na rámec stanoveného výživného, nevie, lebo to mu poručiteľ nespomínal. Vie, že dcére platil výživné viac ako rok po skončení VŠ. Tiež vie, že deťom nosil darčeky, keď bývali v Košeci. Potom už nevie, lebo sa o tom nerozprávali. Od poručiteľa vedel, že deťom kupoval aj školské pomôcky, lebo mu to povedal, osobne to nevidel. Poručiteľ sa nezúčastňoval tých podnikových akcií, ktorých on. Či sa zúčastňoval iných akcií a s kým sa ich zúčastňoval, nevie. S poručiteľom priateľské vzťahy udržiavali. Občas sa navštívili, alebo sa stretli na športovisku alebo v obchode. Ich vzťah nebol intenzívny, pravidelne sa nestretávali, bolo to len príležitostne. Nenavštevovali sa pri príležitosti osobných sviatkov, ani nechodili spolu na výlety, či dovolenky. Pri príležitostných stretnutiach sa veľmi o deťoch nerozprávali. Povedal mu, že so synom sa stretáva, ale s dcérou nie. So synom sa stretával v období pred smrťou. Nikdy nevidel, že by poručiteľ deťom kúpil darček, alebo, že by s nimi telefonoval a nevie, či im posielal pri príležitosti ich sviatkov pohľadnice. Nevedel, či poručiteľ deti navštevoval. V jednom období ani nevedel, kde v Trenčíne bývajú. Poručiteľ mu o svojom vzťahu k žalobkyni nerozprával.

13. Z výpovede svedkyne M. A. vyplynulo, že poručiteľ sa veľmi tešil, že sa mu narodí dcéra, pretože dovtedy boli v rodine samí chlapci. Potom ho veľmi mrzelo, že sa s dievčatkom nemohol ani stretávať. Bolo mu zamedzované v stretávaní sa s deťmi, chodil za nimi do K.. Dievčatko mohlo mať vtedy 2

- 3 roky. Deti mu nechceli ani ukázať. Bližšie sa vyjadriť nevedela, lebo sa nevypytovala, informácie mala len z rozprávania poručiteľa a jej tety. Ďalšie obdobie nepozná. Poručiteľ vždy deťom kúpil nejaký darček. A keď už ich nemohol vidieť, darčeky im nechal. O deti sa zaujímal, chodil by s nimi na výlety, ale mu ich nechceli dávať. Svoje deti mal veľmi rád. Poručiteľ nemal sklony k alkoholizmu ani k násiliu. S dcérou nemal vybudovaný žiadny vzťah, lebo často hovoril, že dcéra nemá záujem ho navštíviť ani len na sviatky. O vzťahu poručiteľa so synom nemá žiadnu vedomosť. Opakovane zdôraznila, že o ďalšom období a vzájomných vzťahoch poručiteľa a žalobkyne nemá žiadnu vedomosť, lebo sa o tom prestala zaujímať. Pri občasných stretnutiach jej poručiteľ povedal, že ho to nebaví, lebo za deťmi chodí a nemá žiadnu odozvu. Povedal jej to asi pred 5 - 10 rokmi, nevie presne. Chodil za nimi do C.. Nevedela, či poručiteľ deti nejak kontaktoval, ani či si podával návrh na úpravu styku na súd.

14. Podľa (ďalej len ""), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

16. Podľa , poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žaloba o určenie, že žalobca je dedičom po konkrétnom poručiteľovi, je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa . V zmysle tohto ustanovenia je prípustná žaloba na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je v danom prípade ustanovenie , pretože práve v ňom je zakotvená možnosť podania takejto žaloby. V súdenej veci bola žalobkyňa v zmysle tohto ustanovenia uznesením tunajšieho súdu č. k. -74 zo dňa 25.04.2023, právoplatným dňa 18.05.2023, odkázaná na podanie predmetnej určovacej žaloby, a to v lehote 1 mesiac od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa žalobu na súd podala dňa 26.05.2023, t. j. v lehote stanovenej vyššie uvedeným rozhodnutím súdu, a preto možno konštatovať, že boli splnené všetky procesné podmienky pre podanie tejto žaloby a táto je procesne prípustná.

18. Po vyšetrení podmienok procesnej prípustnosti žaloby sa súd zaoberal vecou samou. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Vydedenie musí spĺňať ako materiálne tak i formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ tento úkon urobil. Znamená to, že dôvody vydedenia musia existovať pred tým, ako poručiteľ svojho potomka vydedil. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § a 480 . Listina o vydedení tak môže byť spísaná vlastnou rukou poručiteľa, možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za prítomnosti svedkov, alebo môže byť spísaná vo forme notárskej zápisnice. Listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. V predmetnej veci poručiteľ spísal listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice, je v nej uvedený presný dátum spísania, poručiteľ ju vlastnoručne podpísal. V konaní nebolo sporné, že právny úkon vydedenia bol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Listina o vydedení tiež obsahuje dôvod vydedenia. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že poručiteľom spísaná listina o vydedení obsahuje všetky ako materiálne, tak i formálne náležitosti predpísané pre tento právny úkon a z tohto pohľadu ju tak možno považovať za platnú. Poručiteľ ako dôvod vydedenia žalobkyne v listine o vydedení uviedol, že žalobkyňa o neho trvalo neprejavuje záujem ako by potomok mal prejavovať a neoznámila mu ani termín pohrebu jeho syna B.. Poručiteľ tak žalobkyňu vydedil z dôvodu upraveného v . Pri úvahe, či bol naplnený tento zákonný dôvod vydedenia, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nie len formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, či písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod.. Tiež je potrebné zisťovať, či potomok mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Opravdivý záujem je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov. Súdna prax zastáva názor, že ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka (napr. poručiteľ si nebudoval vzťah k svojmu dieťaťu, alebo ich vzťah nemal charakter štandardného vzťahu rodiča a potomka, poručiteľ sa nezaujímal o svoje dieťa dlhodobo), nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. V danom prípade mal súd jednoznačne za preukázané, že poručiteľ sa dlhodobo, približne od 5 rokov žalobkyne, keď sa presťahovala s matkou z K. G. L., až do momentu spísania listiny o vydedení o žalobkyňu ako o svoju dcéru nijak nezaujímal, s touto sa nekontaktoval, nestretával sa s ňou. Z výpovede samotnej žalobkyne ako aj z výpovede svedka C. K. vyplynulo, že žalobkyňa s otcom nemala vytvorený žiadny vzťah práve z dôvodu nezáujmu poručiteľa o žalobkyňu.

Poručiteľ žalobkyňu celý čas nijak nepodporoval, nezúčastňoval sa na jej pretekoch, nestretával sa s ňou, nespomenul si na ňu ani pri príležitosti jej osobných sviatkov, čo vyplynulo aj z vyjadrenia B. B. adresovaného súdu dňa 29.01.1998 v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď uviedol, že poručiteľ si ani raz nespomenul pri príležitosti osobných sviatkov, že má aj syna a dcéru a hoci mal na nich telefonický kontakt, nikdy sa nespýtal, či niečo nepotrebujú. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že poručiteľ sa o žalobkyňu zaujímal, kupoval jej darčeky i školské potreby, chodil ju navštevovať, toto tvrdenie možno vyhodnotiť ako pravdivé len pre zanedbateľne krátke obdobie, keď žalobkyňa žila so svojou matkou v K., pričom žalobkyňa sama potvrdila, že v tomto období za ňou poručiteľ párkrát prišiel a priniesol jej darček. K nasledujúcemu obdobiu sama žalovaná uviedla, že poručiteľ žalobkyni netelefonoval, nemala vedomosť, hoci žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, či posielal žalobkyni pohľadnice pri príležitosti osobných sviatkov, prípadne, či svoj záujem o žalobkyňu prejavil tým, že by podal návrh na úpravu styku so žalobkyňou na súd, čím nepreukázala, že by sa poručiteľ o žalobkyňu skutočne zaujímal tak, ako to tvrdila. Ak by bol záujem poručiteľa o žalobkyňu aj v nasledujúcom období skutočný, opravdivý, určite by podnikol potrebné aj právne kroky k tomu, aby sa mohol so žalobkyňou stretávať, o to viac, ak mal pocit, že mu v kontakte so žalobkyňou bráni jej matka tak, ako to predostrela žalovaná. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by poručiteľovi, okrem matky žalobkyne, bránili nejaké okolnosti v kontakte so žalobkyňou, a to aj po dovŕšení jej plnoletosti. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že poručiteľ poznal adresu žalobkyne a aj v neskoršom období (po dovŕšení plnoletosti žalobkyne) mal dostatočné množstvo príležitostí (prostredníctvom svojho syna B., s ktorým sa stretával) získať na ňu kontakt a pokúsiť sa obnoviť ich vzájomný vzťah, čo však neurobil. Rovnako aj svedkovia A. M. a M. A. sa vyjadrili výlučne k obdobiu, keď žalobkyňa žila s matkou ešte v K., čo bolo v období jej 5 rokov. K následnému obdobiu sa už svedkovia vyjadriť nevedeli. Svedok A. M. síce uviedol, že pri stretnutiach sa mu poručiteľ posťažoval, že žalobkyňa za ním nepríde, avšak z toho nijak nevyplýva, že by sa sám poručiteľ o kontakt so žalobkyňou snažil. Súd nespochybňuje, že nezáujem žalobkyne o neho ako otca, ho mohol trápiť, avšak na druhú stranu poručiteľ nespravil vôbec nič, aby kontakt a následný vzťah so žalobkyňou nadviazal. Namiesto toho sa obmedzil len na pasívne čakanie, že sa mu ozve žalobkyňa, čo vyplynulo z výpovede žalovanej. Za takéhoto stavu, keď sám poručiteľ nejavil o žalobkyňu záujem ako o svoju dcéru, nijak sa nepodieľal na jej výchove okrem formálneho plnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá povinnosť mu vyplývala zo zákona, nemožno klásť za vinu žalobkyni, že o poručiteľa neprejavovala opravdivý záujem. Jej nezáujem bol jednoznačne vyvolaný nezáujmom samého poručiteľa, čo, ako už súd vyššie uviedol, nemôže byť dôvodom pre vydedenie. Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení uvádzal k dôvodom vydedenia, že žalobkyňa mu neoznámila termín pohrebu jeho syna B., súd poznamenáva, že táto skutočnosť nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho z dôvodov vydedenia uvedeného v , pričom je potrebné si uvedomiť, že poručiteľ môže potomka vydediť len z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. Z iných dôvodov poručiteľ potomka vydediť nemôže, a teda nemôže rozširovať dôvody vydedenia nad zákonom stanovený rámec.

19. S poukazom na uvedené, za zistenia, že nebol naplnený dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení spísanej poručiteľom A. B., určil súd, že žalobkyňa je dedičkou po tomto poručiteľovi.

20. Žalovaná v konaní navrhla ako dôkaz vykonať výsluch svedkyne K. B., a to k okolnostiam stretnutia sa tejto osoby so synom poručiteľa. Súd navrhnutý dôkaz nevykonal, nakoľko vykonanie tohto dôkazu vyhodnotil ako nadbytočné, keďže navrhovaná svedkyňa sa nevedela vyjadriť k rozhodujúcim okolnostiam, a to k vzťahu poručiteľa a žalobkyne. Súd poznamenáva, že predmetom konania nebol vzťah poručiteľa a jeho syna, ale vzťah poručiteľa a žalobkyne.

21. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala aj na dodržanie ustanovenia o neopomenuteľných dedičoch, touto otázkou sa s prihliadnutím na výsledky tohto konania bude ďalej zaoberať notár v konaní o prejednanie dedičstva po dotknutom poručiteľovi, nakoľko sa jedná o otázku, ktorej riešenie prináleží notárovi v dedičskom konaní.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.