Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/123/2012

Zmenené rozhodnutím 11Co/40/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkýň: 1/ F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. O. XX, 2/ W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. O. XX, 3/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. O., ČR, T. W. XX, proti žalovaným: 1/ G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. O. XX, 2/ N. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., P. N. XXX/XX, 3/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX J., I. XXA, žalované 2/ a 3/ zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36857751, 4/ NEM, s.r.o., IČO: 36 725 021, Galanta, Hlavná 991/39, 5/ B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. I. XXX/ X, 6/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, žalovaný v 6/ rade zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 514 748 41, 7/ W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Z. XX, žalovaná v 7/ rade zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46255010, so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o určenie vlastníckeho práva a vrátenie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného 6/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. januára 2020, č.k. 25C/123/2012-602, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 6/ m e n í tak, že žalovaný 6/ má voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. II. Žalovaný 6/ má voči žalobkyniam 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcov: v 1/ rade F. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. N. I. O. XX, O. X/ L. W. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. N. I. O. XX F. O. X/ L. O. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX B. O., Č., T.Ů. W. XX, proti žalovaným: O. X/ L. G. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. I. O. XX, O. X/ L. N. G., I.. X.X.XXXX, Z. G., B.. N. XXX/XX, O. X/ L. F. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX J., I. XXA, žalované v 2/ a 3/ rade zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36857751, žalovaný v 4/ rade NEM, s.r.o., IČO: 36 725 021, Galanta, Hlavná 991/39, žalovaný O. X/ L. B. G., I.. XX.X.XXXX, Z. Š., Y.. I.K. XXX/X, Ž. O. X/ L. E. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXX, žalovaný v 6/ rade zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 514 748 41, žalovaná O. X/ L. W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. Š., Z. XX, žalovaná v 7/ rade zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46255010, so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o určenie vlastníckeho práva a vrátenie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.5.2012 domáhal aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností vedených na Y. Č.. XXXX B. N.. Ú.. Š. F. X. M..Č.. XXXX B. I. B.. L.. „. Č.. XXXX/X F. F. B.. L.. „. Č.. XXXX/X - E. B. F. I. T. O. XXX W., B.. L.. „. Č.. XXXX/X - E. B. F. I. T. O. XXX W., B.. L.. „. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX W. F. B.. L.. „. Č.. XXXX - E.Á. T. O. XXX W.. Svoju žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tak, že sporné nehnuteľnosti mal Kúpnou zmluvou dňa 20.4.2007 ako predávajúci previesť na žalovaného v 1/ rade za kúpnu cenu X XXX XXX,- M.. Následne mal žalovaný v 1/ rade tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2007 previesť na pôvodne žalovaného v 2/ rade za kúpnu cenu X XXX XXX,- M.. Následne v rokoch 2007-2010 došlo k prevodom sporných nehnuteľností medzi pôvodnými žalovanými, pričom v čase rozhodovania súdu sú tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 7/ rade, pôvodne žalovanej v 6/ rade, ktorá ich nadobudla Kúpnou zmluvou dňa XX.XX.XXXX. Podľa tvrdení pôvodného žalobcu tento Kúpnu zmluvu zo dňa 20.4.2007 nikdy nepodpísal a o jej existencii nemal vedomosť. Následne po vykonanom znaleckom dokazovaní vzhľadom na jeho závery pôvodný žalobca svoju argumentáciu zmenil a neplatnosť kúpnej zmluvy odvodzoval od jej rozporu s dobrými mravmi, pričom tento rozpor však bližšie nekonkretizoval.

2. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že žiadne kúpne zmluvy so žalobcom a následne ani so žalovaným v 2/ rade nepodpisoval a o existencii kúpnych zmlúv taktiež nemal vedomosť. Súčasní žalovaní v 5/ a 6/ rade uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a to vzhľadom na to, že kúpne zmluvy spĺňajú všetky formálne náležitosti a žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaná v 7/ rade uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy a následného vkladu

vlastníckeho práva č. O. XXXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti nadobudla od žalovaného v 6/ rade. Za tieto riadne zaplatila. O platnom nadobudnutí svojho vlastníckeho práva nemala až do doručenia žaloby žiadne pochybnosti. Žiadne okolnosti ktoré by mohli zakladať neplatnosť právneho úkonu ktorým vlastnícke právo nadobudla jej neboli v čase prevodu vlastníckeho práva známe. O tom, že nehnuteľnosti sú na predaj sa dozvedela z inzercie na internete, pričom ich kúpu financovala z hypotekárneho úveru. Žalovaná v 7/ rade taktiež poukázala na to, že v čase kedy nehnuteľnosti do vlastníctva nadobudla, bol rodinný dom v dezolátnom stave a ona sama vykonala stavebné práce, ktorými zasiahla a zmenila základné konštrukčné časti domu a dispozičné riešenie. K domu vybudovala prístavbu, vybudovala novú vodovodnú, plynovú a elektrickú prípojku. Na priľahlých plochách ktoré sú tvorené ostatnými pozemkami vybudovala spevnené plochy, vysadila nové porasty, postavila bazén a záhradný altánok. V dôsledku týchto investícií prestal pôvodný rodinný dom existovať a došlo k vybudovaniu novej stavby a to na základe investícií, ktoré výrazne presiahli hodnotu pôvodných nehnuteľností.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, oboznámil sa s obsahom výpovedí vypočutých svedkov ako aj s obsahom Znaleckého posudku Č.. X/XXXX, ktorý vo veci vypracovala Mgr. Mária Zelenková, znalkyňa z odboru písmoznalectva, pričom po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pôvodný žalobca ako právny predchodca súčasných žalobcov v 1/ až 3/ rade uzatvoril so žalovaným v 1/ rade dňa XX.X.XXXX Kúpnu zmluvu, ktorou previedol na žalovaného v 1/ rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na Y. Č.. XXXX B. N.. Ú.. Š.. Podpisy oboch účastníkov zmluvy boli overené a bola osvedčená ich pravosť notárkou JUDr. Alenou Kovácsovou.

4. Následne dňa 27.6.2007 žalovaný v1/ rade ako vtedajší vlastník sporných nehnuteľností previedol vlastnícke právo k nim na pôvodne žalovaného v 2/ rade, pričom podpis žalovaného v 1/ rade ako predávajúceho bol osvedčený na matrike Mesta Šaľa.

5. Následne v rokoch 2007 až 2010 došlo k prevodom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam medzi pôvodne žalovanými v 2/ až 5/ rade, pričom od žalovaného v 5/ rade, ktorý je v súčasnosti žalovaným v 6/ rade nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva súčasne žalovaná v 7/ rade, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Galanta titulom kúpnej zmluvy pod č. O. XXXX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX.

6. Zo záverov Znaleckého posudku č. X/XXXX súd zistil, že podpis pôvodného žalobcu a podpis žalovaného v 1/ rade na Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravými podpismi. Zo záverov znaleckého posudku súd taktiež zistil, že podpis žalovaného v 1/ rade na Kúpnej zmluve zo dňa 27.6.2007 je s najväčšou pravdepodobnosťou jeho pravým podpisom. Z uvedených záverov znaleckého dokazovania teda vyplynulo, že tvrdenia pôvodného žalobcu a tak aj žalovaného v 1/ rade o ich nevedomosti o existencii kúpnych zmlúv sa nezakladajú na pravde, pretože tieto zmluvy nimi s najväčšou pravdepodobnosťou boli podpísané. V prípade Zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sú závery znaleckého dokazovania podporené aj výpoveďou svedkyne T. B., na pojednávaní dňa 4.2.2013, ktorá popísala, akým spôsobom prebieha proces osvedčovania listín na notárskom úrade a vylúčila, že by došlo k overeniu podpisu bez prítomnosti osoby pravosť podpisu ktorej sa má overiť.

7. Podstatnou okolnosťou podľa názoru súdu od ktorej závisí rozhodnutie vo veci je okolnosť, či mohlo v prípade žalovanej v 7/ rade dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a to bez ohľadu na to, akým spôsobom prebehli predchádzajúce prevody tohto vlastníckeho práva. Táto okolnosť je podľa názoru súdu podstatná práve z dôvodu, že v súčasnosti je vlastníčkou sporných nehnuteľností práve žalovaná v 7/ rade, ktorej dobrá viera a dobromyseľnosť pri ich nadobúdaní nebola v spore spochybnená stranou žalobcu, preto súd vychádzal z toho, že žalovaná v 7/ rade nemala pri nadobúdaní nehnuteľností pochybnosť, že ich nadobúda v dobrej viere a taktiež nemala vedomosť o žiadnych právnych prekážkach nadobudnutia svojho vlastníckeho práva. Dobrá viera žalovanej v 7/ rade vyplýva aj z toho, že nehnuteľnosti nadobúdala na základe ich inzercie a ich kúpu financovala hypotekárnym úverom, pričom následne tieto nehnuteľnosti výrazným spôsobom zhodnotila. Ani tieto tvrdenia žalovanej v 7/ rade v konaní neboli spochybnené žiadnymi dôkaznými prostriedkami.

8. Podľa SR každý má právo vlastniť majetok.

9. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

10. Podľa ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak.

11. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

12. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zaujal súd vo veci stanovisko, že v danom prípade je potrebné posúdiť kolíziu dvoch práv plynúcich z vlastníctva nehnuteľných vecí a to jednak vlastnícke právo pôvodného žalobcu ako aj vlastníctvo žalovanej v 7/ rade. Základnou otázkou pre posúdenie preto zostáva to, či je možné za súčasného platného právneho stavu možné dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka teda za situácie, keď prvotná kúpna zmluva ktorou došlo k prevodu vlastníctva by aj bola absolútne neplatným právnym úkonom. V danej veci súd zaujal názor, že aj keď výslovne neupravuje možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa je potrebné vychádzať z toho, že takáto situácia je možná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu SR -29 zo dňa 3.5.2017 v ktorom Ústavný súd riešil obdobnú skutkovú aj právnu situáciu, keď došlo k prevodu vlastníckeho práva poručiteľom v situácii, kedy boli znížené vôľové vlastnosti a tento nebol schopný predvídať následky svojho konania a teda išlo o absolútne neplatný prevod vlastníckeho práva. Následne po takomto prevode vlastníckeho práva z poručiteľa došlo k reťazeniu nasledovných prevodov, až vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli sťažovatelia, ktorí v konaní pred všeobecnými súdmi neboli úspešní. Na základe konštatovania všeobecných súdov že primárny prevod vlastníckeho práva bol absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto situácii Ústavný súd konštatoval v bode 15/ odôvodnenia nálezu, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromno- právnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká právna ochrana, pretože v opačnom prípade by si nemohol byť istý svojim vlastníctvom. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa musia všeobecné súdy vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd ďalej konštatuje, že z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany musí byť postavené na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. V prípade keď sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a nie je možné zachovať maximum z oboch týchto práv, je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a zvažovať všeobecné súvislosti ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa názoru Ústavného súdu ktorý bol jednoznačne formulovaný má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože ten kto nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom katastrálnom konaní.

13. Ústavný súd ďalej v odôvodnení svojho ústavného nálezu poukazuje aj na smerovanie praxe rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom príkladmo uvádza rozsudok KS v Trnave sp. zn. z 18.11.2015, ktorý bol ústavne konformný posúdený aj Ústavným súdom v uznesení sp. zn. I zo 17.8.2016. V uvedenom rozhodnutí bola žaloba pôvodných vlastníkov ktorí uzavreli absolútne neplatnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietnutá a bola poskytnutá ochrana dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe sledu prevodných zmlúv a to po posúdení ich dobrej viery.

14. Podľa základných princípov ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

15. Podľa základných princípov právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Na základe vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu SR a na základe vyššie uvedených základných princípov zaujal súd stanovisko, že v danom prípade je potrebné žalobu zamietnuť, pričom je potrebné poukázať hlavne na to, že k primárnym prevodom vlastníckeho práva z pôvodného žalobcu na žalovaného v 1/ rade a zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade došlo v dôsledku ľahkovážneho prístupu pôvodného žalobcu k jeho vlastníctvu, pričom jeho tvrdenia o nevedomosti existencie Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa XX.X.XXXX boli nepochybne vyvrátené v priebehu konania. Riešenie otázky platnosti týchto zmlúv nebolo spôsobilé ani v prípade konštatovania o ich absolútnej neplatnosti spochybniť vlastnícke právo žalovanej v 7/ rade, pretože táto nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dobrej viere. Ich kúpu financovala z hypotekárneho úveru z čoho nepochybne vyplýva a to aj vzhľadom na to, že aj do nehnuteľnosti investovala finančné prostriedky, že jej úmyslom pri nadobúdaní vlastníckeho práva bolo nehnuteľnosti vlastniť, držať a užívať a nebola iba ďalším článkom v reťazi dočasných prevodov. Konajúci súd v súlade s názorom Ústavného súdu SR teda konštatuje, že vzhľadom na skutkové okolnosti je potrebné pri aplikácii princípu právnej istoty poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalovanej v 7/ rade, pretože táto ho nadobudla v dobrej viere. O prístupe žalobcu k svojmu vlastníctvu svedčí aj to, že k žalobe došlo až po uplynutí piatich rokov od prvotného prevodu vlastníckeho práva, čím podľa názoru súdu je preukázaný ľahkovážny prístup samotného pôvodného žalobcu. Na základe týchto skutočností teda súd keďže došlo k vyriešeniu otázky, či žalovaná v 7/ rade mohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam konštatuje, že nebolo potrebné skúmať otázku absolútnej neplatnosti prvotných prevodných zmlúv, pretože ani ich prípadná absolútna neplatnosť nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalovanej v 7/ rade. Tieto závery súdu taktiež zohľadňujú aj požiadavku, aby každé rozhodnutie všeobecného súdu pri zohľadnení otázky naliehavého právneho záujmu bolo konečnou inštanciou vyriešenia právnych vzťahov sporových strán, pretože v opačnom prípade by prípadným vyhovením žalobe bol založený dôvod na niekoľko ďalších sporov, ktorými by si bola nútená žalovaná v 7/ rade uplatňovať pred súdom svoje práva.

17. V neposlednom rade súd taktiež potrebuje poukázať na to, že hoci to bolo žalovanou v 7/ rade naznačené, nebolo potrebné z dôvodu vyššie prezentovaného stanoviska riešiť otázku, či činnosťou žalovanej v 7/ rade došlo k zániku pôvodnej nehnuteľnosti a k vzniku novej, pretože táto okolnosť by nemala vplyv na konečné rozhodnutie súdu vo veci.

18. Súd taktiež upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaná v 7/ rade svoju argumentáciu predniesla v samom úvode sporu vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, pričom pôvodný žalobca hoci bol počas takmer celého sporu zastúpený právnym zástupcom na tieto tvrdenia žalovanej v 7/ rade nijako nereagoval, nijako ich nespochybňoval a nenavrhol dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení, hoci mal v priebehu trvania sporu na to dostatok času. Preto súd vychádzal z toho, že tvrdenia žalovanej v 7/ rade o tom že nehnuteľnosti nadobúdala v dobrej viere bez vedomostí o ostatných okolnostiach ich predchádzajúcich prevodov sú pravdivé.

19. Na základe týchto skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Súd žalovaným aj napriek tomu, že boli v konaní úspešnou procesnou stranou náhradu trov konania nepriznal a to vzhľadom na tú skutočnosť, že na strane súčasných žalobcov je potrebné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že súčasní žalobcovia sú univerzálnymi právnymi nástupcami pôvodného žalobcu. Sami začatie tohto sporu neiniciovali, do jeho priebehu vstúpili až tesne pred rozhodnutím vo veci samej takže je podľa názoru súdu potrebné skonštatovať, že na strane žalobcov neexistuje procesné zavinenie neúspech strany žalobcov v spore. Je potrebné podľa názoru súdu prihliadnuť taktiež aj na to, že formuláciu argumentov a dokazovanie ovplyvňoval v priebehu takmer celého sporu zomrelý pôvodný žalobca, čiže za neúspech v spore je možné vidieť na jeho strane. Taktiež v neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že situácia súčasných žalobcov čo sa týka ich sociálneho a majetkového postavenia nie je taká, že by umožňovala bez ohrozenia uspokojovanie ich vlastných potrieb nahradiť trovy konania v spore, ktorého započatie nemohli ovplyvniť a do jeho priebehu vstúpili až v jeho záverečnom štádiu. Takéto rozhodnutie o trovách konania podľa názoru súdu plne korešponduje s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov sporových strán. Taktiež je potrebné dať do pozornosti to, že je nesporné, že v prípade pôvodných žalovaných v 2/ až 5/ rade

išlo o subjekty, ktoré sa zúčastnili reťazenia prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za účelom získania majetkového prospechu, nie za účelom trvalého užívania nehnuteľností. Aj preto by priznanie náhrady trov konania týmto žalovaným podľa názoru súdu nebolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.