Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-15-2007.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/15/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: AGROREAL, spol. s r.o. so sídlom Galanta, Hlavná č. 918/2, IČO: 31 104 649 zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa, IČO: 36866296 proti žalovanému: R.. R. F., G.. XX. E. X/X, J., zastúpený: JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37,Bratislava, IČO: 36264750, o zaplatenie 47 727,05 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 40 106,55 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 18.4.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa l8.l2.2006 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 47 727,05 EUR (l 437 825,- Sk) s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tak, že na základe W. A. A. H. XX.N..XXXX je nájomcom obchodného domu Q. G., ktorý je vedený na N. Č.. XXXX T. V.. Ú.. J.. Nájomnú zmluvu navrhovateľ uzavrel so správcom konkurznej podstaty úpadcu Y. Q. - H.Y.. - G. R.. H. C.Á., pričom obchodný dom patrí do konkurznej podstaty po úpadcovi. V zmysle nájomnej zmluvy zo dňa XX.N..XXXX, ktorá mala nadobudnúť účinnosť dňom l.ll.2004 bol žalobca oprávnený obchodné priestory v obchodnom dome Q. G. dávať do podnájmu tretím osobám. V období od l.l2.2004 žalovaný užíval nebytové obchodné priestory podľa jeho tvrdenia podľa zmluvy, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou Q. G. J. L.. L. C..I.., pričom táto mala uzatvorenú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti Y. Q.. Táto zmluva bola rozsudkom OS Galanta č.k. N. XX/XXXX určená za neplatnú, z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu boli neplatné aj podnájomné zmluvy, ktoré uzavrela obchodná spoločnosť Q. G. J. spol. s r.o. s tretími subjektami, čiže aj so žalovaným. Od l.l2.2004 tak žalovaný užíval nehnuteľnosť, ktorej riadnym nájomcom mal byť žalobca, pričom k uzavretiu zmluvy o podnájme medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa X.X.XXXX T. Č.. XX/XXXX. Uplatnený nárok tak podľa tvrdení žalobcu predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vzniklo na základe toho, že žalovaný v období od l.l2.2004 do 28.2.2006, čiže za obdobie keď nájomcom obchodného domu mal byť žalobca nájomné neplatil, pričom výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil podľa obvyklého nájomného v tomto období a to l 800,- Sk/m2 + DPH, čo predstavuje mesačne sumu spolu s DPH 95 855,- Sk mesačne (80 550,- Sk bez DPH). Pri užívaní obchodných priestorov žalovaným v dĺžke l5 mesiacov tak žalobca dospel k sume 47 727,05 EUR (l 437 825,- Sk) vrátane DPH.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že s týmto nesúhlasil a tvrdil, okrem argumentov, ktorými sa už zaoberali súdy prvej druhej inštancie, že v novembri 2004 ho oslovili pán Q. E. T. V., ktorí potrebovali zaplniť priestor na prízemí obchodného domu, aby tam otvoril predajňu potravín. Po otvorení predajne potravín sa zaviazal vybudovať parkovisko, pričom z tejto investície sa mala odpočítavať výška mesačného nájomného. Po tom čo nechal vypracovať projekt, bol však vyhlásený konkurz a pán Q. s pani V. nemali k dispozícii finančné prostriedky ani na zaplatenie dodávok energií. Keďže vtedajší vlastník obchodného domu bol v konkurze a nebolo jasné a zrejmé, komu sa má nájomné platiť toto nájomné neuhrádzal pretože vychádzal z toho, že pánovi Q. požičal asi vtedajších 2,5 mil. Sk, z ktorých mali byť uhradené nedoplatky na energie pričom podľa dohody sa od tejto sumy malo odpočítavať nájomné za užívanie obchodných priestorov na prízemí Obchodného domu Q. G.. Aj napriek tomu že žalovaný niekoľkokrát požadoval aby mu bolo preukázané, čo sa s poskytnutými finančnými prostriedkami stalo, nebolo mu toto žiadnym spôsobom vydokladované. Od pána Q. nepožadoval vrátenie pôžičky z dôvodu že nevedel, koľko bolo započítané na nájomné, ktoré bol povinný platiť. Podľa názoru žalovaného mal týmto vopred uhradiť nájomné a to aj za obdobie, za ktoré úhradu nájomného požaduje žalobca. Ďalšou výhradou ktorú žalovaný voči uplatnenému nároku vzniesol bolo to, že nájomné žalobcovi neuhrádzal, pretože tento nebol oprávnený a schopný dodávať energie do obchodných priestorov, o čom podľa žalovaného svedčí aj fakt, že dodávku elektrickej energie od začiatku roku 2005 žalobca vyúčtoval spätne a to faktúrou zo dňa XX.X.XXXX.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov R. Y., V. V., Y.. K.. T. V.C., Y. Q., R.. H. C., E. F., R.. R. L., oboznámil sa s obsahom pripojených spisov XC Xl/XXXX, XT XX/XX, N. N. ako aj s obsahom ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Uznesením č.k. A.-X-X V. XXX/XX A. H. XX.X.XXXX bol KS v Bratislave vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Y. Q. - Q..Y.. G., uznesením KS v F. Č..V.. X-X-X V. XXX/XX-XXX zo dňa l4.5.2002 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený R.. H. C.. V rámci plnenia funkcie správcu R.. H. C. listom zo dňa 23.l.2003 odstúpil I. W. A. Č.. XX/XX A. H. N..X.N., ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a spoločnosťou Q..Y.. G. J. L.. L. C..I... Predmetom uvedenej zmluvy bol prenájom predajných a skladových priestorov, ktoré sa nachádzajú v obchodnom dome Q. G., ktorý jer vedený na N. Č.. XXXX T. V.. Ú.. J. a v tom čase boli vo vlastníctve úpadcu. Uvedená nájomná zmluva medzi úpadcom a spoločnosťou Q. G. J. L.. L..C..I.. A. H. N..X.N. bola rozsudkom OS Galanta, ktorý bol vydaný pod sp. zn. N. XX/XXXX určená za absolútne neplatnú. V rámci dispozície s majetkom patriacim do konkurznej podstaty správca uzavrel nájomnú zmluvu dňa XX.X.XXXX s nájomcom spoločnosťou K. C., E..L.. Trenčín s účinnosťou odo dňa podpisu tejto zmluvy. Uvedený nájomný vzťah bol medzi správcom a nájomcom spoločnosťou K. C., E..L.. skončený písomnou dohodou zo H. N..X.XXXX s účinnosťou od l.7.2004. V rámci ďalšej dispozície s majetkom patriacim do konkurznej podstaty správca konkurznej podstaty uzatváral nájomné zmluvy s tretími subjektami, ktorých predmetom bol prenájom obchodného domu Q. G.. Konkrétne išlo o zmluvu zo dňa N..X.XXXX s nájomcom C. - L., E..L.. L. L. M. s účinnosťou odo dňa podpisu tejto zmluvy, pričom s uvedeným subjektom došlo skončeniu nájomného vzťahu dohodou ku dňu 24.11.2004. Tretím právnym úkonom v rámci ktorého správca konkurznej podstaty disponoval s obchodným domom Q.. G. mala byť nájomná zmluva od ktorej svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní odvodzuje navrhovateľ a ktorá bola uzavretá dňa XX.N..XXXX s účinnosťou od 25.11..2004. Dňa 12.11.2004 doručil správca konkurznej podstaty R.. H. C. L. S. L.. L..C..I.. list označený ako Oznámenie o zmene nájomcu a návrh na urovnanie právnych vzťahov v ktorom okrem iného uvádza, že v prípade ak do 30.-tich dní nedôjde k usporiadaniu právnych vzťahov ktoré by oprávňovali subjekty ako odporca užívať nebytové priestory v I. G. v súlade s právnym stavom bude správca nútený vykonať právne úkony ako žaloba na vypratanie nehnuteľnosti resp. si bude nárokovať náhradu škody za obdobie odo dňa podania žaloby až do vypratania nebytových priestorov. Tento list bol správcom konkurznej podstaty - prenajímateľom doručovaný po tom, čo bola medzi správcom ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom uzatvorená dňa XX.XX.XXXX nájomná zmluva, od ktorej svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje navrhovateľ.
4. Z výpovede L. V. V. z pojednávania dňa 7.6.2007 súd zistil, že žalovaný užíval nebytové priestory na základe podnájomnej zmluvy so spoločnosťou Q. G. L.. L. C..I... Žalovaný však nájomné v peniazoch neplatil pričom sa zaviazal, že pred obchodným domom vybuduje parkovisko. K vybudovaniu parkoviska žalovaným však nedošlo, hoci bola vypracovaná dokumentácia a prebehlo schvaľovacie konanie. Keďže k vybudovaniu parkoviska žalovaným nedošlo malo byť dohodnuté, že spätne zaplatí celé nájomné.
5. Z výpovede L. Y. Q. na pojednávaní dňa 24.9.2019 súd zistil, že sa zhruba pred 15.-timi rokmi dostal ako fyzická osoba do konkurzu. Aj napriek tejto skutočnosti mal záujem zachrániť obchodnú spoločnosť ktorej bol spoločníkom, preto oslovil žalovaného, ktorý užíval časť obchodných priestorov, či by bol ochotný vopred uhradiť nájomné za ich užívanie. Žalovaný ochotu prejavil a svedok mal od neho prevziať finančné prostriedky, ktorých presnú výšku si už nepamätá. Malo však ísť o sumu 2,5 až 3 mil. vtedajších Sk. Finančné prostriedky prevzal od žalovaného v kancelárii. Po príchode do svojej kancelárie ich odovzdal ekonomickej riaditeľke, ktorou mala byť pani V., pričom z týchto finančných prostriedkov sa mala vykonať úhrada nezaplatených faktúr, aby takto bola zabezpečená dodávka energií do obchodných priestorov, keďže v dôsledku konkurzu hrozilo, že táto dodávka energií bude prerušená. Celú sumu poskytnutú žalovaným použili na úhradu existujúcich dlhov za energie a následne mala byť celá použitá na započítanie nájomného v prospech žalovaného. Podľa svedka bolo vystavené potvrdenie o odovzdaní finančných prostriedkov žalovaným. Toto potvrdenie malo obsahovať aj ustanovenie, že žalovanému zaniká povinnosť platiť nájomné. Svedok predpokladá, že takéto potvrdenie bolo vystavené ekonomických oddelením, ktoré mala na starosti pani V.. Svedok uviedol že nevie, presne akú dlhú dobu užívania obchodných priestorov žalovaným mali pokrývať vopred vyplatené finančné prostriedky.
6. Z výpovede L. R. Y. súd zistil, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie so Západoslovenskou energetikou a to od januára 2005. Túto zmluvu na základe poverenia od konateľa spoločnosti za žalobcu podpisoval on.
7. Z vyjadrenia A. X. E..L.. A. H. XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca je odberateľom na odbernom mieste Q. XXX/X J., ktorá je totožná s adresou obchodného domu G. odberateľom energií od 3.1.2005.
8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
9. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia a na základe názoru odvolacieho súdu vyjadrenú v jeho skorších rozhodnutiach ktoré boli vydané v rámci prieskumu rozsudkov prvostupňového súdu v tejto veci vychádzal súd pri rozhodovaní zo skutočnosti, že dňa 27.10.2004 došlo medzi správcom konkurznej podstaty R.. H. C. a žalobcom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol nájom obchodného domu Q. G.. Uvedená zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného preto súd v súlade s právnym názorom súdu II. inštancie konštatoval, že žalobca bol oprávneným užívateľom, detentorom Obchodného domu G. U. J. a obchodných priestorov situovaných v tomto obchodnom dome.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný obchodné T. U. I. H. G. S. G., T. I. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 25.11.2004 nadobudol ako nájomca dispozičné právo k týmto obchodným priestorom žalobca.
11. V zmysle záverov súdu II. inštancie Krajského súdu v Trnave ktoré vyslovil v svojom uznesení č.k. 21Cob/68/2016-770 zo dňa 30.11.2017 na strane 8 v ods. 19 odôvodnenia je súd I. inštancie povinný posúdiť uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný predmetné priestory preukázateľne využíval, ale za ne neplatil žiadnu odplatu, čím získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu ako skutkovej podstaty vyplývajúcej z ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne postavenie žalobcu súd II. inštancie vyhodnotil ako detenciu podľa ktorej žalovaný fakticky vec ovládal pre jej držiteľa, teda nedržal vec alebo právo pre seba ale pre inú osobu titulom nájmu. Na základe takto formulovaného právneho názoru súdu II. inštancie teda súd vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že žalovaný hoci fakticky obchodné priestory užíval avšak za nich neplatil odplatu navodil právny stav, na základe ktorého sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
12. Podľa § 451 ods. 2 Obchodného zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia a na základe právneho názoru súdu II. inštancie súd vychádzal z toho, že žalovaný obchodné priestory skutočne užíval, čo nijakým spôsobom nerozporoval,
pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by za užívanie týchto priestorov zaplatil odplatu. Obranu žalovaného že nájomné zaplatil formou zápočtu voči poskytnutej pôžičke, ktorú mal poskytnúť svedkovi Q. súd vyhodnotil ako účelovú, ktorú žalovaný nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, okrem svedeckej výpovede svedka Q.. Žalovaný so svedkom Q. si v niektorých častiach svojich výpovedí vzájomne protirečia keď na jednej strane udávajú, že peniaze boli poskytnuté titulom pôžičky, čo na pojednávaní dňa 24.9.2019 tvrdil sám žalovaný a na druhej strane, že finančné prostriedky mali byť vyplatené titulom preddavkovo zaplateného nájomného ako tvrdí svedok Q.. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že o poskytnutí finančných prostriedkov malo byť vystavené písomné potvrdenie z ktorého malo vyplývať, že poskytnutím týchto prostriedkov žalovaným zaniká povinnosť platiť nájomné. Žiadne takéto potvrdenie však súdu predložené nebolo. Účelovosť tvrdení žalovaného a svedka Q. je daná aj tým, že tieto okolnosti v svojej svedeckej výpovedi zo dňa 7.6.2007 nespomína ani svedkyňa V. V., ktorá mala byť vedúcou ekonomického oddelenia, ktorej mali byť odovzdané poskytnuté finančné prostriedky, pričom toto ekonomické oddelenie malo vystaviť aj potvrdenie o prijatí týchto finančných prostriedkov. Takúto obranu založenú si na vzájomne protirečiacich tvrdeniach bez predloženia ďalších dôkazov ktoré by tieto protirečenia odstraňovali musel súd vyhodnotiť ako účelovú.
14. Taktiež ako účelovú súd vyhodnotil obranu žalovaného založenú na tom, že nájomné resp. odplatu za užívanie obchodných priestorov žalobcovi neplatil, pretože tento nebol oprávnený dodávať do obchodných priestorov energie a to hlavne s prihliadnutím na potvrdenie Západoslovenskej energie a.s. zo dňa 25.9.2019, podľa ktorej bol žalobca odberateľom elektrickej energie v inkriminovanom odbernom mieste od 3.1.2005, teda vedel faktickým užívateľom obchodných priestorov tieto energie dodávať a s najväčšou pravdepodobnosťou ich aj dodával čo je podporené aj tým, že sám žalovaný faktúry za dodávku energií žalobcovi uhrádzal.
15. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že žalovaný získal na úkor žalobcu majetkový prospech, pretože na jeho strane nedošlo k zmenšeniu majetku, s čím muselo korešpondovať zväčšenie majetku žalobcu, ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Protiprávnosť konania žalovaného je daná tým, že konal protiprávne, pretože priestory užíval bez právneho titulu, pričom ak by postupoval v súlade s právom za užívanie obchodných priestorov musel oprávnenej osobe ktorou bol žalobca uhrádzať odplatu. Takýmto spôsobom bol navodený právny stav, že v zmysle protiprávneho konania nedochádzalo k zmenšeniu majetku žalovaného a k zvýšeniu majetku žalobcu, čo je jednoznačne potrebné vyhodnotiť ako vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
16. Po vyriešení otázky existencie základu právneho nároku uplatneného žalobcom súd posudzoval jeho výšku pričom v tomto prípade dospel k názoru, že žalobca si výšku bezdôvodného obohatenia uplatnil vo výške nájomného v tom období, teda vo výške 59,75 Eur (1 800,- Sk za m2 z čoho predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.12.2004 do 28.2.2006 celkovo sumu 40 106,55 Eur). K uvedenej sume si žalobca navyše uplatnil aj daň z pridanej hodnoty.
17. Súd žalobcovi priznal čiastočne nim uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia pretože vychádzal z toho, že žalobca vychádzal z obvyklého nájomného v tom období, pričom takto uplatnenú výšku žalovaný nespochybnil žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Súd žalobcovi však nepriznal nim uplatnenú daň z pridanej hodnoty k uplatnenej výške samotného bezdôvodného obohatenia pretože je toho názoru, že v danom prípade je bezdôvodné obohatenie majetkovou sankciou za ujmu spôsobenú protiprávnym konaním a nie je možné nárok z bezdôvodného obohatenia považovať ani za dodanie tovaru a ani za dodanie služby v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu teda súd žalobcovi časť uplatneného nároku vo výške dane z pridanej hodnoty nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.
18. Súd žalobcovi taktiež nepriznal úroky z omeškania tak, ako boli žalobcom uplatnené pretože je toho názoru, že k navyšovaniu bezdôvodného obohatenia síce dochádzalo v závislosti na dobe po akú žalovaný nehnuteľnosti užíval, avšak úrok z omeškania nie je možné priznať tak, ako si ho uplatnil žalobca, pretože povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie nevznikala s mesačnou periodicitou tak ako keby povinnosť platiť odplatu vyplývala zo zmluvy ale až po tom, čo bol žalovaný žalobcom vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia teda je potrebné konštatovať, že žalovaný sa dostal do omeškania až po tom, čo bol žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaný, t.j. až dňom nasledujúcim po obdržaní výzvy zo dňa 18.4.2006. Z uvedeného dôvodu teda súd žalobcovi
priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania dňom 18.4.2006 a to vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, ktorá bola v tom čase vo výške 3 % ročne, teda vo výške 6 % z priznanej sumy.
19. Ostatnými vykonanými dôkazmi, svedeckými výpoveďami príp. listinnými dôkazmi sa súd pri svojom hodnotení skutkového stavu nezaoberal, nakoľko ich obsahom boli skutočnosti, ktoré nemali vplyv na posúdenie vyššie nastolenej právnej otázky, preto podľa názoru súdu sa nebolo ani v odôvodnení rozsudku potrebné podrobnejšie zaoberať ich obsahom.
20. Súd vo veci rozhodol na základe vykonaných dôkazov, sám v konaní žiadne iné dokazovanie neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov a práva účastníkov na spravodlivé prejednanie veci.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 84 %, keďže žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie sumy 47 727,05 Eur a priznaných mu bolo celkovo 40 106,55 Eur. O výške trov bude súdom rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.