Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-61-2019.pdf
PDF · 108.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: SMMP, s. r. o., so sídlom Ul. Štefana Moysesa 37/21, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 632 830, zastúpený: Mgr. Martina Koková, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 52 516 580, proti žalovanému: EXTRABET s.r.o., so sídlom 935 29 Hronské Kľačany 2, IČO: 45 250 065, zastúpený: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 274 896, o zaplatenie 1 436 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/21/2017 - 185 zo dňa 06. 02. 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/21/2017 - 185 zo dňa 06. 02. 2019 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 436 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 436 eur od 25. 01. 2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok) a priznal svedkovi D. S., nar. XXXX a svedkovi D. B., nar. XXXX, nárok na svedočné, obom voči žalovanému a obom v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 757, § 373, § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 až 3, § 560 ods. 1, ods. 2, § 562 ods. 1, ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a v časti svedočného s poukazom na § 258 ods. 1 a ods. 3, § 200 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 436 eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur titulom zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol výkon betónpumpy, ktorou sa vykonávalo prečerpávanie betónu do haly. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobca konal v zmysle zmluvných podmienok mechanizmami a osobami na to spôsobilými, za čo si účtoval aj zmluvne dohodnutú odmenu. Tvrdenia uvádzané žalovaným preukázané neboli, súd preto prijal záver, že žalovaný v časti námietok
voči platnosti zmluvy, ako aj neodovzdania diela a nekvality prác, neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení. Zmluvu o dielo možno preto považovať za uzatvorenú platne, práce boli vykonané v súlade s dohodnutými podmienkami, bolo prečerpané požadované množstvo drátkobetónu, ktorý domiešavačmi zabezpečoval sám žalovaný a dielo bolo riadne odovzdané, čo vyplýva aj zo svedeckej výpovede I. B. a následného vyjadrenia samotného žalovaného. Keďže žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nerozporoval jednotlivé účtované položky a nekonkretizoval dôvod, pre ktorý by účtovaná suma mala byť nesprávna, žalobcom vyúčtovanú sumu považoval súd za účtovanú v súlade so zmluvnými podmienkami, a preto nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo možno považovať za dôvodný. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 1 000 eur, túto si však neuplatnil z dôvodu vád na diele (aj keď pôvodne uvádzal, že dielo reklamuje), ale titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť. Súd preto vykonal dokazovanie aj na preukázanie, či pri samotnom prečerpávaní betónu vznikla škoda na vonkajšom opláštení haly, ak áno, kto ju spôsobil a aká bola prípadná výška škody. Z konania je zrejmé, že strany sporu vstupovali do zmluvného vzťahu ako podnikatelia, preto sa uplatnený nárok na náhradu škody spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako nemajetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu aj so spoločnosťou PROFI MODUL, s. r. o., ktorá si u neho objednala na základe objednávky č. 112/2016 MK betónovú vystuženú podlahu objektu haly nachádzajúcej sa v E.. Za výkon tejto činnosti vyfakturoval žalovaný spoločnosti PROFI MODUL, s. r. o. sumu 15 250 eur faktúrou č. 2017/0002 a po odpočítaní zálohy v sume 5 000 eur žalovaný žiadal úhradu od tejto spoločnosti v sume 10 250 eur. Faktúra je s dátumom splatnosti 23. 01. 2017 a bola vyhotovená 09. 01. 2017. Žalovaný ďalším listinným dokladom preukazoval, že práve z dôvodu týchto prác (betónová vystužená podlaha), ktorých realizáciu zabezpečoval tak prostredníctvom žalobcu, ako aj prostredníctvom spoločnosti DOLUX, vystavil dobropis k faktúre 2017/0002 na sumu 1 000 eur, čo zdôvodnil tým, že táto suma bola výsledkom rokovaní medzi žalovaným a spoločnosťou PROFI MODUL s. r. o. a o 1 000 eur musel žalovaný znížiť svoju odmenu z dôvodu, že pri vykonávaní betonáže došlo k poškodeniu opláštenia. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že škoda, ktorá bola zapríčinená žalobcom pri obsluhe betónpumpy, predstavuje 1 000 eur. Za účelom zistenia, kto spôsobil škodu na vonkajšom opláštení a aká škoda mala vzniknúť žalovanému, súd vykonal dokazovanie výsluchom viacerých svedkov navrhnutých prevažne žalovaným. Súd pri všetkých svedkoch konštatoval, že ide o osoby, ktoré napriek určitým (zmluvným, pracovným) vzťahom so stranami sporu možno považovať za nezaujaté a vierohodné, ktoré plynulo opisovali skutočnosti, o ktorých mali vedomosť a ktoré vnímali svojimi zmyslami. Svedok I. B. síce mylne uviedol, že dobropis bol na sumu 1 500 eur, avšak ani táto skutočnosť nespochybňuje jeho svedeckú výpoveď, pretože uvádzal viaceré nedostatky a spôsob ich odstránenia. Po zisteniach, že dobropis bol len na sumu 1 000 eur, došlo len k zmene vyčíslenia pomeru zľavy, ktorá sa vzťahovala na vonkajšie opláštenie, ale aj na druhú zistenú vadu. Toto po svedeckej výpovedi svedka I. B. (že zľava sa vzťahovala na dve vady) nerozporoval ani sám žalovaný, namietal len pomer, akým svedok prezentoval rozdelenie zľavy vo vzťahu k zisteným nedostatkom. Svedecké výpovede boli vyhodnotené tak, že ani z jednej z nich nevyplynulo, že svedkovia priamo vnímali situáciu, keď malo dôjsť k poškodeniu vonkajšieho opláštenia. Na stavbe, ako aj medzi stranami sporu a oprávnenými osobami za spoločnosť PROFI MODUL s. r. o., sa „vedelo“, že k takémuto poškodeniu došlo, „hovorilo sa“, že bolo spôsobené práve žalobcom, jeho zamestnancom, avšak priamy svedok škodovej udalosti medzi svedkami nebol. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 09. 01. 2019 žalovaný navrhol výsluch svedka P., čím reagoval na výpoveď svedka I. B., ktorému mal tento svedok uviesť, že poškodenie vonkajšieho opláštenia spôsobil práve žalobca, čoho priamym svedkom mal byť práve p. P.. Výsluch tohto svedka však súd nepripustil, pretože výpoveď uvedeného svedka mal súd sprostredkovanú v podaní svedka I. B., ako aj svedka D. B., ktorí rovnako tvrdili, že p. P. sa jednoznačne vyjadril, že k poškodeniu vonkajšieho opláštenia došlo práve pri manipulácii s betónpumpou (svedok D. B. mal túto výpoveď sprostredkovanú od svedka I. B.). Toto tvrdenie však uvedená osoba prezentovala až pred pojednávaním dňa 08. 01. 2019. Ako vyplýva z výpovede samotného svedka I. B., p. P. o týchto skutočnostiach neinformoval stavbyvedúceho D. B. hneď po tom, ako malo k škodovej udalosti dôjsť (svedok D. B. bol dňa 04. 01. 2017 prítomný na stavbe a komunikoval s p. P.). Sám uviedol, že počas jeho prítomnosti na stavbe nepostrehol, že k
poškodeniu došlo a nič také mu nebolo oznámené. Je pravdou, že sa svedok D. B. nezdržiaval na stavbe až do skončenia práce s betónpumpou, avšak z jeho výpovede vyplýva, že vedomosť o tom, kto mal spôsobiť škodu, má len sprostredkovanú od I. B., ktorému to mal oznámiť p. P.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že p. P. tieto skutočnosti priamo neoznámil ani vedúcemu stavby. Toto tvrdil vo svojej výpovedi aj svedok I. B., ktorý zároveň uviedol, že s p. P. pred pojednávaním neriešil, prečo tieto skutočnosti neoznámil po samotnej betonáži. Ak bolo vyjadrenie p. P. reprodukované sprostredkovane svedkom I. B. a D. B., dokazovanie v uvedenom smere sa zdalo súdu už nadbytočné, pretože z výsluchu tohto svedka by vyplynulo, že škodovú udalosť mal spôsobiť žalobca (za predpokladu, že by vypovedal tak, ako to bolo prezentované na pojednávaní uvedenými svedkami). Táto svedecká výpoveď by tak bola v prospech žalovaného, čo súd pri zhodnotení vykonaných dôkazov vzal do úvahy, aj keď ide len o sprostredkovanú výpoveď. V danom prípade len jediná osoba mala byť priamym svedkom škodovej udalosti, ktorá však dané skutočnosti oznámila až s odstupom dvoch rokov (škodová udalosť nastala dňa 04. 01. 2017 a oznámenie o osobe, ktorá škodu spôsobila dňa 08. 01. 2019). Odhliadnuc od uvedeného žiaden záznam o poškodení vonkajšieho opláštenia a jeho následnej opravy sa nenachádza ani v stavebnom denníku priameho realizátora stavby spoločnosti PROFI MODUL s. r. o. Dokazovanie stavebným denníkom spoločnosti DOLUX, ktorého vedúcim stavby bol práve p. P., navrhnuté nebolo. Podľa názoru súdu však uvedený záznam mal byť nevyhnutne zaznamenaný v denníku spoločnosti PROFI MODUL s. r. o. ako realizátora stavby a spoločnosti, ktorá odovzdávala stavbu ako celok svojmu objednávateľovi, a ktorá aj zabezpečila odstránenie poškodeného vonkajšieho opláštenia. O spôsobenej škode dokonca neexistuje ani žiaden iný písomný záznam. Oproti sprostredkovanému vyjadreniu p. P., ktorý mal tvrdiť, že škodová udalosť bola spôsobená žalobcom, jeho strojníkom, stojí výpoveď svedka p. S., strojníka, ktorý na pojednávaní, ale aj pri rokovaniach prebiehajúcich pred podaním žaloby, tvrdil, že pri manipulácii so strojom nedošlo k poškodeniu tak, ako to tvrdil žalovaný, teda, že poškodenie vonkajšieho opláštenia mal spôsobiť on. Uvedený svedok sa jednoznačne vyjadril, že otvor do haly (dvere) boli pre neho velikánske, teda nebol problém vložiť do haly rameno betónpumpy, cez ktoré bol prečerpávaný betón. V danom prípade stoja proti sebe dve výpovede, strojníka, ktorý tvrdí, že pri manipulácii s ramenom nepoškodil vonkajšie opláštenie a p. P. (jeho výpoveď je len sprostredkovaná), ktorý tvrdí, že takéto poškodenie spôsobil práve žalobca, a to jeho zamestnanec p. S.. Podľa názoru súdu ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Žalovaný neoznačil v konaní žiadneho iného svedka, ktorý by priamo svojimi zmyslami vnímal priebeh škodovej udalosti, o poškodení sa na stavbe síce vedelo, ale ako k poškodeniu došlo, to v konaní jednoznačne preukázané nebolo. S prihliadnutím na úplnú odlišnosť týchto dvoch tvrdení (výpoveď svedka A. S. a sprostredkovanú výpoveď A. P.) došlo k ich vzájomnej negácii. Súd preto prihliadol na stavebný denník predložený konateľom spoločnosti Profi Modul s. r. o. (zmluvný partner žalovaného), v ktorom sa nielenže nenachádza záznam o škodovej udalosti, ale nenachádza sa tam ani žiaden záznam o tom, že škoda na vonkajšom opláštení haly bola odstránená. Aj keď nebolo v konaní sporné, že k poškodeniu vonkajšieho opláštenia došlo, sporným v konaní bolo, kto túto škodu spôsobil. Tvrdenia žalovaného o tom, že škoda bola spôsobená práve žalobcom (jeho zamestnanom), však preukázané neboli, nevyplývajú ani z jednej svedeckej výpovede a sprostredkovaná výpoveď p. P. bola výpoveďou svedka S. znegovaná. Keďže neexistuje žiaden písomný záznam o tom, že škodovú udalosť spôsobil práve žalobca, resp. iný dôkaz, že škodová udalosť bola spôsobená práve žalobcom (jeho zamestnancom), súd vyhodnotil dokazovanie tak, že škoda nebola spôsobená žalobcom, pretože tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli. Žalovaný navrhol vo veci aj znalecké dokazovanie, ktorým chcel preukázať, že poškodenie opláštenia spôsobil práve žalobca. Toto dokazovanie však súd nepripustil, pretože v danom prípade by síce bolo možné nasimulovať vzájomné postavenie mechanizmov, o ktorých existovala fotodokumentácia, avšak nebolo by za žiadnych okolností možné nasimulovať manipuláciu so zariadeniami ovládajúcimi betónpumpu, hoci by toto zariadenie znovu obsluhoval p. S., pretože žiadna osoba už nie je schopná vykonať rovnakú manipuláciu s betónpumpou aká bola dňa 04. 01. 2017. Uvedené nie je možné zopakovať. Ak by vykonaným dokazovaním aj bol preukázaný spôsob obsluhy ramena betónpumpy, ktorý by smeroval k poškodeniu vonkajšieho opláštenia haly, uvedené by automaticky nepreukazovalo, že aj dňa 04. 01. 2017 strojník obsluhoval rameno betónpumpy spôsobom, ktorým by spôsobil poškodenie vonkajšieho opláštenia haly. Z uvedeného dôvodu súd navrhnuté dokazovanie nepripustil. Žalovaný mal v rámci dôkazného bremena preukázať aj skutočnú škodu, ktorá mu v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. Skutočnosti, ako a kým bola škoda odstránená, vyplývajú len z výpovede svedka I. B.. Z tejto výpovede dokonca vyplýva, že v danom prípade došlo k odstráneniu škody na vonkajšom opláštení výmenou celého kusa chybného panela spoločnosťou AWG (nie žalovaným), za ktorý však spoločnosti PROFI MODUL s. r. o. táto spoločnosť neúčtovala žiadnu sumu, práce boli vykonané v rámci kompenzácie a teda aj suma, ktorá predstavovala ohodnotenie danej opravy
(dobropis), bola určená len odhadom a bola výsledkom telefonických rokovaní so žalovaným. Aj keď išlo o svedka žalovaného, sám žalovaný jeho výpoveď poprel, keď uviedol, že medzi stranami sporu neprebiehali žiadne rokovania smerujúce k určeniu určitého pomeru poskytnutej zľavy v sume 1 000 eur. Odhliadnuc od tohto stanoviska žalovaného bolo v konaní jednoznačne preukázané, že pri odovzdávaní prác zo strany žalovaného spoločnosti PROFI MODUL s. r. o. boli zistené viaceré nedostatky, čo žalovaný nepopieral s tým, že časť týchto nedostatkov mala byť odstránená samotným žalovaným ich opravou a na časť (dva nedostatky) mal žalovaný poskytnúť spoločnosti PROFI MODUL s. r. o. zľavu, ktorá bola výsledkom rokovaní stanovená v sume 1 000 eur. Aj keď žalovaný popieral spôsob akým mal byť stanovený pomer zľavy vo vzťahu k nedostatkom, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zľava bola poskytnutá vo vzťahu k dvom nedostatkom, z ktorých je poškodenie vonkajšieho opláštenia len jedným z nich. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovanému vo vzťahu k tomuto poškodeniu nemohla vzniknúť škoda v sume celej poskytnutej zľavy 1 000 eur tak, ako to tvrdil žalovaný od začiatku konania. Žalovaný v priebehu konania nevedel sám ustáliť škodu, ktorá mu vznikla, dokonca po výpovedi svedka I. B. deklaroval, že je ochotný pristúpiť k plneniu žalovanej istiny po odpočítaní 400 eur (teda možno mať zato, že považoval za škodu len sumu 400 eur). Žalobca v tomto smere k dohode nepristúpil. Odhliadnuc od návrhu dohody na mimosúdne vyriešenie sporu, aj v prípade preukázania škody by dôkazné bremeno zaťažovala opäť žalovaného. Podľa názoru súdu by za danej dôkaznej situácie bolo nadbytočné vykonať dokazovanie za účelom preukázania samotnej výšky škody. V tejto súvislosti súd poznamenal, že pre určenie škody nie je podstatné, akú sumu vynaložila spoločnosť AWG na opravu poškodeného panela, ale o akú sumu došlo k zníženiu majetku samotného žalovaného, navyše, ak žalovaný poskytol zľavu vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi až pre dva vytýkané nedostatky. Za účelom preukázania sumy škody by bolo potrebné jednoznačne preukázať, aká suma zľavy bola poskytnutá vo vzťahu k poškodeniu panela vonkajšieho opláštenia a aká suma vo vzťahu k druhému vytýkanému nedostatku. Žalovaný poskytol zľavu spoločnosti PROFI MODUL s. r. o., teda škodu by bolo potrebné odvíjať od sumy poskytnutej zľavy a nie od skutočnej ceny panela. Tu súd zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že bolo rozhodnutím žalovaného poskytnúť zľavu svojmu zmluvnému partnerovi aj vo vzťahu k vonkajšiemu oplášteniu, hoci nemal preukázané, že škodu spôsobil práve žalobca (žalobca tieto skutočnosti od začiatku popieral) s tým, že pristúpil k poskytnutiu presne nešpecifikovanej zľavy aj napriek tomu, že spoločnosť, ktorej bola zľava poskytnutá, toto poškodenie odstraňovala v rámci kompenzácií so spoločnosťou AWG. Z vyššie uvedeného súd prijal záver, že ani vo vzťahu k preukázaniu výšky škody žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tak vo vzťahu ku škodovej udalosti, k sume škody a tiež vo vzťahu k preukázaniu neplatnosti zmluvy (v tomto smere žalovaný len popieral platnosť uzatvorenia zmluvy, avšak žiadne dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení v priebehu konania neprodukoval), súd považoval žalovaný nárok v celom rozsahu za dôvodný a na kompenzačnú námietku žalovaného neprihliadol. Žalovaný je s plnením svojho záväzku v omeškaní v celom rozsahu, pretože v konaní bolo preukázané, že dlžnú sumu neuhradil. Z dôvodu omeškania žalovaného si žalobca zároveň uplatnil aj nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 0,00 % zvýšená o 9 percentuálnych bodov, čo predstavuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v súlade s právnou úpravou, súd mu priznal aj úrok z omeškania tak, ako bol uplatnený v žalobe. Žalobca si ako posledný nárok v súlade s § 369c Obchodného zákonníka uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v sume 40 eur, teda v sume, ako je stanovená v nariadení vlády SR č. 21/2013 Z. z. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného aj na náhradu paušálnej náhrady nákladov. Súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalobca, preto mu súd priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svedkovia D. S. a D. B. (svedkovia navrhnutí žalovaným) si uplatnili nárok na svedočné hneď po výpovedi. Z uvedeného dôvodu im súd priznal nárok na svedočné voči žalovanému ako neúspešnej strane.
4. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Mal za to, že súd nerešpektoval základné zásady civilného procesu, skutkový stav vyhodnotil jednostranne a v jeho neprospech, odmietol vykonať navrhnuté dôkazy a v odôvodnení rozsudku sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovaným, ktoré podmieňujú náležité zistenie skutkového a právneho stavu veci. Žalovaný je presvedčený, že pri výkone prác žalobcu došlo ku škode na opláštení výrobnej haly. Žalovaný nemá pochybnosti o tom, že
poškodenie spôsobil žalobca, nakoľko pri práci s pumpou mohla škoda vzniknúť len konaním žalobcu, čo potvrdili aj svedkovia. Žalovaný opakovane uvádzal, že pri vyhotovení diela spôsobil škodu na vonkajšom opláštení výrobnej haly práve žalobca, a to z dôvodu, že na výrobnej hale vykonávali dielo pre žalovaného v postavení objednávateľa dvaja zhotovitelia, jedným zo zhotoviteľov bola obchodná spoločnosť DOLUX SK, s. r. o. a druhým bol práve žalobca. Pri vykonávaní diela na výrobnej hale obchodná spoločnosť DOLUX SK, s. r. o. nerobila s ťažkou mechanikou, čo vylučuje akékoľvek poškodenie výrobnej haly. Predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu vychádza z konania žalobcu, nakoľko žalobca pracoval s ťažkou mechanikou, čo spôsobilo poškodenie vonkajšieho opláštenia výrobnej haly práve s ramenom pumpy, s ktorým pri vykonávaní prác pracoval žalobca. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09. 01. 2019 navrhol výsluch svedka P., čím reagoval na výpoveď svedka I. B., ktorému mal tento svedok uviesť, že strojným zariadením, resp. s ramenom pumpy došlo k poškodeniu na vonkajšej časti opláštenia výrobnej haly, čoho bol priamym svedkom práve p. P., avšak súd nevykonal navrhovaný dôkaz a zamietol ho ako nadbytočný, pričom mal za to, že výsluchom svedka I. B. boli jeho tvrdenia ohľadom skutočného spôsobenia škody len sprostredkované. Z výsluchu svedka I. B. vyplýva, že pri samotnej betonáži a pri odovzdaní diela žalovaným ich spoločnosti boli zistené viaceré nedostatky, ktoré definoval priamo na pojednávaní. Ďalej sa uvedený svedok vyjadril, že už dňa 05. 01. 2017 sa po stavbe hovorilo, že k poškodeniu došlo práve pri manipulácii s betónpumpou. Uviedol, že komunikoval s p. P. z firmy DOLUX s. r. o., ktorý mal byť prítomný aj pri betonáži, pričom pri tejto telefonickej komunikácii mu potvrdil, že sa to stalo práve pri manipulácii s betónpumpou. Žalobca počas celého konania ani náznakom nepreukázal, že by škodu nespôsobil. Súd neprihliadol na výsluchy svedkov navrhnutých žalovaným, ktorí potvrdili, že k škode mohlo dôjsť jedine s ramenom betónpumpy, pričom prihliadol len na svedka žalobcu a priklonil sa k jeho výpovedi. Zamietnutie návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré bolo v danom prípade pre rozhodnutie súdu nevyhnutné (výsluch svedka, ktorý sa vyjadril, že škodu spôsobil práve žaloba a tiež návrhu na zrekonštruovanie celého prípadu), zapríčinilo nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa zo všetkých vyššie uvedených dôvodov javí ako jednostranné a jeho odôvodnenie čo do hmotnoprávneho základu ako nesprávne. Žalovaný preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú takmer totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
K námietke žalovaného týkajúcej sa zamietnutia jeho návrhu na výsluch svedka P. a vykonanie znaleckého dokazovania za účelom rekonštrukcie celého prípadu odvolací súd poznamenáva, že právom sporovej strany síce je dôkazy označiť, čo žalovaný aj realizoval, avšak toto právo nemožno zamieňať s právom súdu na rozhodnutie o tom, či navrhnuté dôkazy budú vykonané alebo nie. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv strany sporu nie je ani postupom, ktorým by súd odňal dotknutej strane možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, a keďže je jeho rozhodnutie presvedčivé a rovnako aj zákonné, odvolací súd ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.