Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/12/2024

Potvrdené rozhodnutím 13Co/30/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XX, XXX XX E. E., v konaní zast. JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom kancelárie F. XXXX/XX, XXX XX G. H., proti žalovanému I. J. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt F. K. XXXX/XX, XXX XX E. E., zastúpenému AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11C/12/2024 zo dňa 15. februára 2024, takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11C/12/2024 zo dňa 15. februára 2024 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XX, XXX XX E. E., v konaní zast. JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom kancelárie F. XXXX/XX, XXX XX G. H., proti žalovanému I. J. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt F. K. XXXX/XX, XXX XX E. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalovanému zakazuje priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti sporových strán na úkonoch trestného resp. priestupkového konania, konania o rozvod manželstva, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 13. 02. 2024, sa navrhovateľka v zmysle domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému (manželovi žalobkyne) zákaz približovania sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov sa žalovaný k navrhovateľke smie priblížiť len v rámci účasti sporových strán na úkonoch trestného resp. priestupkového konania, konania o rozvod manželstva, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že čelí nadávkam, vyhrážkam a podceňovaniu jej osoby ako osoby cudzej štátnej príslušnosti, čo vyústilo do fyzického útoku dňa 11. 02. 2024, ktorý žalobkyňa popísala tak, že žalovaný žalobkyni v obývačke bytu, ktorý žalobkyňa vlastní spolu so žalovaným, vzal žalobkyni mobilný telefón a išiel ku vchodovým dverám. Na žiadosť žalobkyne o vrátenie mobilného telefónu žalovaný nereagoval. Žalobkyňa zamkla vchodové dvere, pri ktorých žalovaný žalobkyňu odstrčil a utekal aj s jej mobilným telefónom do izby kde ho žalobkyňa nasledovala a kde žalovaný žalobkyňu po to, ako k nemu natiahla ruku a chcela mu zobrať mobilný telefón prudko strčil, žalobkyňa spadla dozadu a hlavou narazila na kovový konferenčný stôl, ktorý sa prevrátil. Žalovaný z bytu aj s mobilným telefónom žalobkyne utiekol. Pri incidente bol prítomný spoločný mal. syn žalobkyne a žalovaného. Po návrate žalovaného do spoločného bytu tento hodil žalobkyni mobilný telefón na stoličku a opätovne z bytu odišiel. Žalobkyňa zavolala na linku 112 a svojej mame. Privolaná policajná hliadka prišla do spoločného bytu žalobkyne a žalovaného okolo 17:30 hod. a odporučili žalobkyni ísť na urgentný príjem a na podanie oznámenia. Žalobkyňu na urgentný príjem odviezla jej matka, následne žalobkyňa išla

na OO PZ Banská Bystrica, kde podala oznámenie. Do spoločného bytu sa žalobkyňa už nevrátila z obavy z nevyspytateľného správania a stupňujúcej sa agresivity žalovaného. Toho času sa žalobkyňa zdržiava aj s mal. synom u svojej matky. Žalobkyňa vo svojom návrhu ďalej uviedla, že sa obáva o svoj život a zdravie pričom podľa tvrdení žalobkyne vplyv na nepredvídateľné správanie žalovaného môže mať aj skutočnosť, že žalovaný, ktorý je dlhodobým psychiatrickým pacientom požíva do liekov alkoholické nápoje. K nevyhnutnosti a bezodkladnosti úpravy pomerov žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju fyzicky atakoval a žalobkyňa pociťuje obavy a strach o svoj život a zdravie a celkovo vníma správanie žalovaného voči svojej osobe ako nevyspytateľné a nebezpečné a stupňujúce sa v agresivite. Žalobkyňa zároveň uviedla, že má za to, že samotným nariadením neodkladného opatrenia sa vzájomné vzťahy medzi ňou a žalovaným do budúcna vyriešia keď neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu žalobkyne.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, a to ambulantnú správu zo dňa 11. 02. 2024 (č. l. 6 súdneho spisu) a záznam o podaní oznámenia (č. l. 7 súdneho spisu). Zároveň žalobkyňa ako dôkaz v návrhu označila spis Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. .

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého funkciou je neodkladnou úpravou pomerov strán zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli medzi subjektmi konania nastať. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť neodkladnej úpravy pomerov strán.

16. Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o jeho nariadení. Súd pravidla rozhoduje bez vykonania výsluchu strán konania a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle ust. a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z návrhu na jeho nariadenie a zo skutočností, ktoré navrhovateľ (žalobca) osvedčil pripojenými, spravidla listinnými, dôkazmi.

17. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie ( ) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Na tomto mieste súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré potvrdzuje, že „osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.“

18. Ako vyplýva z uvedeného, podmienkou pre to, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pritom zaťažuje výlučne navrhovateľa.

19. Pokiaľ ide o ust. , toto umožňuje súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť subjektu povinnosť zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity inej (ohrozenej) osoby, a to vtedy, keď tu existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, zdravie, telesná alebo duševná integrita tejto osoby alebo jej bezpečnosť. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle je zabrániť jednak ďalšiemu zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa neodkladného opatrenia a jednak zabránenie akejkoľvek forme násilia vo vzťahoch medzi blízkymi osobami, teda násilia fyzického, psychického, zastrašovania, ale aj iným formám (ne)priameho nátlaku.

20. V konaní o takomto neodkladnom opatrení musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osvedčuje navrhovateľ spravidla lekárskymi správami, trestným alebo iným oznámením, čestným prehlásením svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou alebo ďalšími dôkazmi, ktoré osvedčujú, že sú tu dôvody, pre ktoré je možné sa domnievať, že je ohrozený život, zdravie, bezpečnosť, telesná alebo duševná integrita osoby, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje.

21. Súd po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh a spisového materiálu vedeného v konaní sp. zn. a po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností považoval návrh za dôvodný, keď na základe popisu skutočností tak, ako ich žalobkyňa popísala a osvedčila predloženou ambulantnou správou zo dňa 11. 02. 2024 a záznamom o podaní oznámenia zo dňa 11. 02. 2024 možno konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv navrhovateľky formou neodkladného opatrenia, je v danom prípade osvedčená, dôvodná a primeraná.

22. Z ambulantnej správy vyhotovenej dňa 11. 02. 2024 na ambulancii urgentného príjmu 2.typu Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D: Roosevelta Banská Bystrica mal súd osvedčené, že žalobkyňa na urgentný príjem prišla po tom, ako bola inzultovaná známou osobou, z lekárskej správy ďalej vyplýva popis udalosti, ktorá predchádzala úrazu, resp. ktorá bola príčinou úrazu ako aj diagnóza: povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, odrenina.

23. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch zo dňa 11. 02. 2024 mal súd za osvedčené, že k incidentu medzi žalobkyňou a žalovaným došlo a tiež priebeh uvedeného incidentu tak, ako ho žalobkyňa popísala aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Žiadne ďalšie listinné dôkazy žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila, avšak ako dôkaz v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . Predmetný spis súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil a oboznámil sa s jeho obsahom. Z uvedeného spisu mal súd za osvedčené, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú už po dlhšiu dobu konfliktné. Zároveň súd zistil rozdielne stanoviská strán sporu v rámci rozvodového konania, ako aj v starostlivosti o spoločného mal. syna. Aj takto osvedčené skutočnosti, v spojení so skutočnosťami osvedčenými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodňujú obavu, že konflikty medzi žalobkyňou a žalovaným môžu viesť ku konaniu žalovaného, ktorého sa navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obáva.

25. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že jeho úlohou, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nebolo prejudikovať výsledok rozvodového konania medzi žalobkyňou a žalovaným či výsledok konania o úprave stykov so spoločným mal. synom žalobkyne a žalovaného a ani nahrádzať právomoc orgánov činných v trestnom konaní. Úlohou a cieľom nariadenia tohto neodkladného opatrenia bolo zabrániť takému kontaktu medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k opakovaniu situácie, ktorá sa medzi žalobkyňou a žalovaným odohrala, resp. ku vzniku ďalších, podobných, situácií a k prehlbovaniu škodlivých následkov takýchto situácií.

26. Nakoľko žalobkyňa uviedla a opísala skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti poskytnutia ochrany, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov nariadením zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, keď popísaným konaním bola a v budúcnosti by opakovane mohla byť telesná a duševná integrita žalobkyne ohrozená, a nakoľko súd považuje fyzické a psychické násilie voči druhej osobe za netolerovateľné, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a bez ďalšieho skúmania, žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni uložil (I. výrok uznesenia).

27. Vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha minimálne jedno súdne konanie súd rozhodol tak, že pre účely zabezpečenia účasti sporových strán na úkonoch trestného resp. priestupkového konania, konania o rozvod manželstva, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, udelil žalovanému výnimku zo zákazu priblíženia sa k žalobkyni z dôvodu, aby nariadeným neodkladným opatrením nebol ohrozený plynulý priebeh ďalších konaní.

28. výslovne pripúšťa nariadene neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla ide práve o zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnutá už samotnými účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľ sa v takom prípade nemusí domáhať svojho nároku, resp. úpravy pomerov medzi stranami, samotnou žalobou vo veci samej. Súd, ak dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

29. Uvedené sa vzťahuje aj na tento prípad, keď súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na úkonoch trestného, priestupkového či súdneho konania, je možné efektívne dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalobcom, chrániť tak integritu žalobkyne

a zamedziť prehlbovaniu konfliktov medzi žalobkyňou a žalovaným. Vzhľadom na uvedené súd neuložil žalobkyni povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola, z dôvodu nariadenie neodkladného opatrenia, úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (II. výrok uznesenia). O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.