Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/30/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XX, XXX XX E. E., v konaní zast. JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom kancelárie F. XXXX/XX, XXX XX G. H., proti žalovanému I. J. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt F. K. XXXX/XX, XXX XX E. E., zastúpenému AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. februára 2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj ,,okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie) odvolaním napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 15.02.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti sporových strán na úkonoch trestného resp. priestupkového konania, konania o rozvod manželstva, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch (I. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania (II. výrok).

1.1 Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že čelí nadávkam, vyhrážkam a podceňovaniu jej osoby ako osoby cudzej štátnej príslušnosti, čo vyústilo do fyzického útoku dňa 11. 02. 2024, ktorý žalobkyňa popísala tak, že žalovaný žalobkyni v obývačke bytu, ktorý žalobkyňa vlastní spolu so žalovaným, vzal žalobkyni mobilný telefón a išiel ku vchodovým dverám. Na žiadosť žalobkyne o vrátenie mobilného telefónu žalovaný nereagoval. Žalobkyňa zamkla vchodové dvere, pri ktorých žalovaný žalobkyňu odstrčil a utekal aj s jej mobilným telefónom do izby kde ho žalobkyňa nasledovala a kde žalovaný žalobkyňu po tom, ako k nemu natiahla ruku a chcela mu zobrať mobilný telefón prudko strčil, žalobkyňa spadla dozadu a hlavou narazila na kovový konferenčný stôl, ktorý sa prevrátil. Žalovaný z bytu aj s mobilným telefónom žalobkyne utiekol. Pri incidente bol prítomný spoločný mal. syn žalobkyne a žalovaného. Po návrate žalovaného do spoločného bytu tento hodil žalobkyni mobilný telefón na stoličku a opätovne z bytu odišiel. Žalobkyňa zavolala na linku 112 a svojej mame. Privolaná policajná hliadka prišla do spoločného bytu žalobkyne a žalovaného okolo 17:30 hod. a odporučili žalobkyni ísť na urgentný príjem a na podanie oznámenia. Žalobkyňu na urgentný príjem odviezla jej matka, následne žalobkyňa išla na OO PZ Banská Bystrica, kde podala oznámenie. Do

spoločného bytu sa žalobkyňa už nevrátila z obavy z nevyspytateľného správania a stupňujúcej sa agresivity žalovaného. Toho času sa žalobkyňa zdržiava aj s mal. synom u svojej matky.

1.2 Žalobkyňa vo svojom návrhu ďalej uviedla, že sa obáva o svoj život a zdravie pričom podľa tvrdení žalobkyne vplyv na nepredvídateľné správanie žalovaného môže mať aj skutočnosť, že žalovaný, ktorý je dlhodobým psychiatrickým pacientom požíva do liekov alkoholické nápoje. K nevyhnutnosti a bezodkladnosti úpravy pomerov žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju fyzicky atakoval a žalobkyňa pociťuje obavy a strach o svoj život a zdravie a celkovo vníma správanie žalovaného voči svojej osobe ako nevyspytateľné a nebezpečné a stupňujúce sa v agresivite. Žalobkyňa zároveň uviedla, že má za to, že samotným nariadením neodkladného opatrenia sa vzájomné vzťahy medzi ňou a žalovaným do budúcna vyriešia, keď neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu žalobkyne.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a , a , a , a , a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.4 Súd prvej inštancie po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh a spisového materiálu vedeného v konaní sp. zn. a po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností považoval návrh za dôvodný, keď na základe popisu skutočností tak, ako ich žalobkyňa popísala a osvedčila predloženou ambulantnou správou zo dňa 11. 02. 2024 a záznamom o podaní oznámenia zo dňa 11. 02. 2024 možno konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv navrhovateľky formou neodkladného opatrenia, je v danom prípade osvedčená, dôvodná a primeraná.

1.5 Súd prvej inštancie skonštatoval, že úlohou a cieľom nariadenia tohto neodkladného opatrenia bolo zabrániť takému kontaktu medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k opakovaniu situácie, ktorá sa medzi žalobkyňou a žalovaným odohrala, resp. ku vzniku ďalších, podobných, situácií a k prehlbovaniu škodlivých následkov takýchto situácií. Nakoľko žalobkyňa uviedla a opísala skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti poskytnutia ochrany, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov nariadením zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, keď popísaným konaním bola a v budúcnosti by opakovane mohla byť telesná a duševná integrita žalobkyne ohrozená, a nakoľko súd prvej inštancie považoval fyzické a psychické násilie voči druhej osobe za netolerovateľné, súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a bez ďalšieho skúmania žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni uložil.

1.6 Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha minimálne jedno súdne konanie súd prvej inštancie rozhodol tak, že pre účely zabezpečenia účasti sporových strán na úkonoch trestného resp. priestupkového konania, konania o rozvod manželstva, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, udelil žalovanému výnimku zo zákazu priblíženia sa k žalobkyni z dôvodu, aby nariadeným neodkladným opatrením nebol ohrozený plynulý priebeh ďalších konaní. Nariadeným neodkladným opatrením možno podľa názoru súdu prvej inštancie efektívne dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalobcom, chrániť tak integritu žalobkyne a zamedziť prehlbovaniu konfliktov medzi žalobkyňou a žalovaným. Vzhľadom na uvedené súd neuložil žalobkyni povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej.

1.7 O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola, z dôvodu nariadenie neodkladného opatrenia, úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa , a , v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania.

2.1 Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že napadnutým uznesením nesúhlasí, nakoľko sa podľa neho zakladá na klamstvách jeho manželky, ako aj z dôvodu, že toto rozhodnutie komplikuje jeho stretávanie sa so synom a jeho preberanie. Podľa žalovaného sa dňa 11.02.2024 nejednalo o útok ale

o vzájomný konflikt, ktorý sa skončil nešťastným pádom ich oboch. Žalobkyňa podľa neho zotrvávaním v spoločnej domácnosti len vyčkávala na vhodnú chvíľu, ktorú by mohla využiť vo svoj prospech tak, aby na základe rozhodnutí orgánov verejnej moci vytvorila o ňom obraz ako o jednom nezodpovednom, psychicky labilnom, na alkohole závislom agresorovi, na základe čoho mohla žalobkyňa za podpory úradných rozhodnutí odstrihnúť od neho ich maloletého syna.

2.2 Žalovaný uviedol, že má dôvodné podozrenie z mimomanželského vzťahu manželky. Rezolútne odmietal tvrdenia žalobkyne o priebehu udalosti zo dňa 11.02.2024 tak ako to uvádza vo svojom podaní alebo v zázname z ORPZ zo dňa 11.02.2024. Odmietal, že mal žalobkyni spôsobiť poranenie hlavy, v dôsledku ktorého musela byť PN. Predložil odvolaciemu súdu vlastný opis situácie zo dňa 11.02.2024: „Približne o 17:00 som si všimol, že manželkin mobil leží na gauči. Je potrebné uviesť, že ešte pred pár mesiacmi som poznal jej PIN, keďže mi ho dala, v prípade potreby. Keďže jej návrh na rozvod je plný zavádzania a klamstiev, čo preukazuje priložená písomná komunikácia a mám podozrenie na neveru, napadlo ma, že si skúsim pozrieť jej mobil, aby som zistil skutočnú príčinu rozpadu vzťahu. Uznávam, že je to neetické, ale taká je aj nevera a zavádzanie. Hneď ako som vzal mobil do ruky, všimla si to, vyskočila na mňa a fyzicky ma napádala. Cúval som, hovoril s úsmevom “ty na mňa útočíš”. Tvrdenie, že som povedal “čo tam také skrývaš ty ruská kurva” je lož. Držala ma za bundu (bol som na odchode), udierala, snažila sa mi mobil vytrhnúť so slovami “daj mi mobil!” Pravdepodobne pri tomto sa už mobil zablokoval. Snažil som sa dostať z bytu, aby sa situácia ukľudnila. Tvrdenie, že zamkla dvere nie je pravdivé, nemala na to príležitosť, keďže sme boli v obývačke. Tvrdenie, že som ju odstrčil od zamknutých dverí je nepravdivé, sem sme sa ani nedostali. V obývačke pri kovovom konferenčnom stolíku mi bránila v odchode. Držala ma za bundu aj za telo. Zrazu sme obidvaja spadli na stolík ktorý sa prevrátil. Pri tom sa vyliala voda a rozbil pohár. Fotku cca o pol hodinu neskôr prikladám. Následne som na chvíľu odišiel z bytu. Keď som sa vrátil, cca za 3 minúty, manželka už bola vo dverách oblečená aj so synom L.. Podal som jej mobil. Tvrdenie, že som ho hodil na stoličku nie je pravdivé. V tom čase nehovorila o žiadnom zranení. Odišiel som teda z domu poradiť sa s právničkou a oznámiť vec polícii. Uvedomil som si, že ma bolí rameno. Vrátil som sa do prázdneho bytu, uvidel som uterák s malým fľakom krvi. Hneď som jej písal o tom správu, či je v poriadku.“

2.3 Následne žalovaný uviedol, že o uvedenom konflikte sa už dva krát spontánne vyjadril nielen v jeho prítomnosti aj syn L., ktorý bol pri tom prítomný. Po príchode do bytu povedal: „Tato, pamätáš, ty si zobral mame mobil a potom ste spadli. Zľakol som sa.” Toto sa stalo aj v prítomnosti mojej matky dňa 01.03.2024.

2.4 Tvrdenie, že žalobkyňa má obavu o svoje zdravie a život, považoval žalovaný za absurdné. Jedná sa podľa neho o zámerné zveličovanie. Tvrdenie, že je dlhodobým psychiatrickým pacientom označil za lož. Psychologickú a psychiatrickú pomoc vyhľadal v júni 2023, kvôli neustálemu ponižovaniu a provokáciám zo strany manželky. Poprel tvrdenie, že nadmerne požíva alkoholické nápoje.

2.5 Žalovaný ďalej uviedol, že toto nebol prvý prípad fyzického kontaktu medzi nimi. Dňa 19.10.2023 sa o 7:20 zobudil v manželskej posteli, syn spal vedľa neho. Počul, že manželka sa chystá do roboty, tak vyšiel zo spálne, zavrel dvere a povedal manželke, že môže ísť, on syna odvedie do jaslí, keď sa zobudí. V afekte to odmietla, začala sa cez neho dobíjať do izby, búchala na dvere, snažila sa ho odtiahnuť od dverí, kričala „Tejko zobuď sa!”. Zavrel sa do izby, ale stále búchala a syn sa začal budiť. Odišiel teda z izby. Toto okamžite oznámil písomne rodine a rovnako túto situáciu opísal aj na informatívnom stretnutí 12.01.2024 na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Následne uviedol výber zo situácií, ktoré sa doma odohrali a ktoré podľa neho svedčia o nevypočítateľnom, skratovom a patologickom jednaní manželky. Uviedol, ako sa vyvíjal ich vzájomný vzťah s o žalobkyňou.

2.6 Žalovaný poukázal na to, že lekárska správa po incidente z 11.02.2024 hovorí o diagnóze „Povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy: odrenina”, pričom pod odreninou je potrebné rozumieť ľahké, povrchové poranenie kože, ktoré nepotrebuje ani lekárske ošetrenie. Žiadna iná diagnóza nebola našťastie v dôsledku potýčky účastníkov žalobkyni potvrdená. Preto je podľa neho možné tvrdenie žalobkyne o závratoch a potrebe práceneschopnosti považovať za irelevantné a účelové, s cieľom navodiť žalovanému trestné stíhanie. Tvrdenie, že manželka sa bojí vrátiť domov, lebo jej manžel ublíži, je podľa neho taktiež absolútne neodôvodnené. Jednalo sa o jediný vážnejší incident za 6 rokov spoločného života.

2.7 Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretože sledovaný účel bezodkladnej úpravy pomerov samotná žalobkyňa dosiahla tým, že odišla zo spoločnej domácnosti od žalovaného aj s ich spoločným synom. Žalobkyňa odchodom zo spoločnej domácnosti podľa neho zmarila úlohu a cieľ neodkladného opatrenia. Záverom uviedol, že celé konanie žalobkyne je možné charakterizovať ako snahu o odlúčenie maloletého syna od jeho otca, vymazanie otca zo života maloletého, a to pod záštitou rozhodnutia súdu, či orgánov činných v trestnom konaní, a to všetko na základe podvodného konania žalobkyne spočívajúceho v zavádzaní o priebehu incidentu zo dňa 11.02.2024 a fabulovaní dôsledkov pádu na zdravie žalobkyne. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že súd pri vydávaní napadnutého uznesenia vychádzal z nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá ho považovala za nedôvodné. Uviedla, že napadané uznesenie sudu prvej inštancie považuje za zákonné, spravodlivé a dôvodné. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.1 Tvrdila, že osvedčila potrebu neodkladnej úpravy, opísala pravdivo skutočnosti rozhodné pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré hodnoverne osvedčili záver o dôvodnosti a trvaní jej nároku, čo správne posúdil aj súd prvej inštancie.

3.2 Poukázala na to, že sám žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na hádky medzi manželmi, na konfliktné situácie, ktoré bohužiaľ vyústili až do situácie, v dôsledku ktorej žalobkyňa dňa 11.02.2024 utrpela zranenie. Žalobkyňa sa tak začala žalovaného - manžela skutočne báť, jeho agresivita voči nej stupňuje, bojí sa žalovaného aj teraz. Za zarážajúce považovala to, že jej po skutku žalovaný neposkytol ani žiadnu pomoc, aj napriek tomu, že mu hovorila, že jej tečie z hlavy krv, odišiel z bytu radiť sa s právničkou, čo má robiť, čo sám potvrdzuje vo svojom odvolaní. Poprela, že sa skutok stal tak, ako ho popísal vo svojom odvolaní žalovaný. Tak isto poprela, že by motívom žalobkyne na podanie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia malo byť odstrihnutie otca od syna. Uviedla, že stretávanie žalovaného s maloletým synom je upravené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.02.2024.

3.3 Poprela tvrdenia žalovaného, že maloletý syn interpretoval to, ako sa skutok podľa žalovaného mal stať. Poprela tvrdenia žalovaného, že má mimomanželský vzťah. Uviedla, že nemala snahu predlžovať PN, hneď ako sa cítila lepšie, išla do práce, takže sa nezakladá na pravde, že by sa nejakým predlžovaním PN snažila dosiahnuť kriminalizáciu žalovaného, ako sa to žalovaný snaží vo svojom odvolaní navodiť. V súvislosti s možnosťou opakovania situácie poukázal na to, že žalovaný vie, kde pracuje, kedy odchádza z práce, vie kde v súčasnosti býva aj s maloletým synom, je to kúsok od jeho bydliska, takže z tohto pohľadu sa javí podľa nej ako vhodné a opodstatnené poskytnúť jej ochranu aj v situáciách, ktoré by mohli nastať aj mimo vnútorného priestoru bytu na M., G. E. E.. Poprela tvrdenia žalovaného, že sa snaží umelo vytvoriť podmienky, ktoré majú vyvolať potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, že má konať podvodne a že jej snahou je odlúčiť maloletého syna od žalovaného.

4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Zopakoval svoje tvrdenie, že žalobkyňa účelovo využila nešťastnú udalosť, ktorá sa stranám sporu stala a túto tlmočí tak, aby poškodila žalovanému a sťažila mu kontakt s ich maloletým synom. Žalovaný zotrval na tom, že udalosť tak, ako ju popisuje žalobkyňa, sa nestala.

4.1 Namietal, že súd prvej inštancie v prípade posúdenia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vzal jej tvrdenia za svoje a bez ďalšieho návrhu vyhovel. Žalobkyňa súdu podľa neho neosvedčila, že jej verzia udalostí, ktoré sa odohrali dňa 11.02.2024 je pravdivá.

4.2 Namietol, že žalobkyňa taktiež prekrúca jeho tvrdenia, keď uvádza, že je zarážajúce, že jej neposkytol prvú pomoc, ale išiel sa radiť s právničkou. Tvrdil, že takto sa sled udalostí neodohral, a je to iba účelové vynechávanie podstatných skutočností z jeho vyjadrenia. Uviedol, že mimo byt bol necelé 3 minúty, počas ktorých v strese z celej situácie iba zbehol dolu po

schodoch a okamžite sa vrátil späť. Zopakoval, že žalobkyňa mu ani raz neuviedla, že ju po páde niečo bolí a už vôbec nie, že jej tečie krv. Keď si to žalovaný všimol, okamžite ju dotazoval, či je v poriadku. Tvrdil, že žalobkyňu nikdy nenapadol, vždy si ju vážil a rešpektoval ju.

4.3 Zotrval na svojom tvrdení, že cieľom neodkladného opatrenia bolo odstrihnutie otca od syna a uviedol, že žalobkyňa súdom stanovený režim ich styku nerešpektuje. Žalobkyňa sa podľa neho účelovo stavia do pozície obete a opakovane žalovaného vykresľuje negatívne, napriek prezumpcie neviny pred súdom ako aj kuratelou žalovaného účelovo profiluje ako vinníka. Opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Skutok zo dňa 11.02.2024 sa podľa nej stal tak, ako ho opísala. Uviedla, že nemala a nemá v úmysle trestať otca ani nijako zneužívať situáciu, ani že nechce a nikdy nechcela izolovať otca od dieťaťa. Poukázala, že zo žalovaným predložených dôkazov vyplýva, že po incidente sa zaujímal len o syna a o jej stav neprejavil záujem. Tvrdila, že aj naďalej pociťuje strach zo žalovaného a považuje ho za nevyspytateľného.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a v spojení s ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením v spojení s „a contrario“ rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s , ako vecne správne.

7. Podľa ustanovenia pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dostatočne, zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemajú za následok zmenu rozhodnutia.

12. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ).

13. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti sporových strán na úkonoch trestného resp. priestupkového konania, konania o rozvod manželstva, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

14. Neodkladné opatrenie zákazu priblíženia sa nariaďuje v záujme ochrany osoby navrhovateľa, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že by mohla byť ohrozená jeho telesná alebo duševná

integrita. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v takýchto prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1098 s.). Jeho nariadenie je zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Možno konštatovať, že túto skutočnosť žalobkyňa v konaní osvedčila.

15. Odvolací súd uvádza, že nosná odvolacia argumentácia žalovaného spočívala v tvrdení iného skutkového priebehu incidentu zo dňa 11.02.2024, pri ktorom došlo k zraneniu žalobkyne. Žalovaný namietal, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretože sledovaný účel bezodkladnej úpravy pomerov bol už dosiahnutý tým, že žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti od žalovaného aj s ich spoločným synom. Konanie žalobkyne je podľa neho motivované jej záujmom o jeho odlúčenie od ich spoločného syna o a jeho vymazanie zo života maloletého.

16. K námietke žalovaného, v ktorej namietal neúplné resp. nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj to, že súd prvej inštancie vzal za svoje tvrdenia žalobkyne a bez ďalšieho návrhu vyhovel, odvolací súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a účinnej súdnej ochrany, na čo nadväzuje tzv. obmedzený režim dokazovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. V danom význame to znamená, že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočnosti v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov, bez vyjadrenia protistrany ( ). V zmysle vyššie uvedeného tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v procese rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia postupoval v medziach zákona, keď v rámci posudzovania miery osvedčenia (predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia) vychádzal len z návrhu a priložených dôkazných prostriedkov žalobkyňou.

17. Napriek rôznym verziám incidentu zo dňa 11.02.2024 predkladanými sporovými stranami, mal odvolací súd z ich zhodných tvrdení za osvedčené, že ich vzájomné vzťahy sú silne narušené, značne napäté a manželstvo žalobkyne a žalovaného je vážne rozvrátené. V konaní bolo taktiež osvedčené, že iniciátorom predmetného konfliktu bol žalovaný, ktorý si bez súhlasu žalobkyne zobral je mobilný telefón s úmyslom prezrieť si jeho obsah, pričom ich následný vzájomný fyzický stret preukázateľne skončil zranením žalobkyne (pričom je irelevantné, že sa jednalo o odreninu). Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z produkovaných skutkových tvrdení a priložených dôkazných prostriedkov zo strany žalobkyne, dospel k správnemu záveru o osvedčení sporného - konfliktného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, z ktorého vyplýva pre žalobkyňu osvedčené riziko ujmy, a to pre agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni dosahujúce taký stupeň intenzity, ktorým sa napĺňa účel preventívnej ochrany pred zásahom do duševnej a telesnej integrity človeka. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý považuje fyzické, ako aj psychické násilie voči druhej osobe za netolerovateľné.

18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, pretože potreba neodkladnej úpravy pomerov sporových strán vyplýva z dôvodnej obavy žalobkyne z ohrozenia jej integrity. Žalobkyňa v konaní osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov za účelom eliminovať stretávanie a kontakt so žalovaným, a tým bezprostredne a rýchlo reagovať na vzniknutý stav, s cieľom zabrániť prípadnému opakovaniu konfliktov a ďalšiemu zhoršovaniu postavenia žalobkyne. Súd prvej inštancie tak mal správne osvedčené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala potrebu neodkladne upraviť pomery strán, osvedčila základné skutočnosti týkajúce sa dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia aj dôvodu na poskytnutie neodkladnej ochrany, a tiež osvedčila, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom bez okamžitej úpravy pomerov by boli jej práva

ohrozené, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal aj II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania. V nadväznosti na vecnú správnosť I. meritórneho výroku napadnutého uznesenia je potom vecne správny aj závislý II. výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil celkový procesný úspech žalobkyne v konaní, v ktorom jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd prvej inštancie tak i o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení a tieto správne aplikoval, a preto odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti napadnuté uznesenie potvrdil i vo výroku o trovách konania.

21. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania, nakoľko vedené konanie o neodkladnom opatrení končí, keď dosiaľ neprebieha konanie vo veci samej a žiadnej sporovej strane nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Celkový procesný úspech v zmysle v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k odvolaniu žalovaného i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalobkyni trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie odvolací súd uložil žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.