Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/130/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Boženy Husárovej, v sporovej veci žalobkyne: Obec Cífer, so sídlom Nám. A. Hlinku 31, 919 43 Cífer, IČO: 00 312 347, zastúpená: Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Telovýchovná jednota Sokol ZHZ Cífer, IČO: 31 103 448, so sídlom Sokolská 486/24, 919 43 Cífer, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. októbra 2019 č. k. - 16, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. mení tak, že návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušuje.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania vlastníkov bytov č.1, č. 2 a č. 3 na 2. podlaží a žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru č.1 v suteréne stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“, vibráciami a hlukom z nebytového priestoru č. 2 nachádzajúceho sa na 1. podlaží stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“ prevádzkovaním posilňovne, používaním posilňovacích strojov, zariadení a činiek, ako aj púšťaním hudby neprimeranej hlasitosti a to až do doby vypratania nebytového priestoru č. 2 nachádzajúceho sa na 1. podlaží stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“ v katastrálnom území Obce R. označeného súpisným č. 1108, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor. Výrokom II. poučil žalovaného Telovýchovná jednota Sokol ZHZ Cífer, IČO: 31 103 448, so sídlom Sokolská 486/24, 919 43 Cífer, že môže proti žalobcovi Obec Cífer, IČO: 00 312 347, so sídlom Nám. A. Hlinku 31, 919 43 Cífer podať žalobu vo veci samej o určenie, že nájomný vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.2.2007 trvá naďalej a výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , ,, , , , , , , , Obč. zák.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aj keď nie je vlastníkom nebytové priestoru, pretože ako nájomca tak výkonom jedného z prenesených vlastníckych opatrení - užívaním, má taktiež zákonnú povinnosť zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, keď žalobca sa návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa obťažovania vlastníkov bytov a žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“,

vibráciami a hlukom z nebytového priestoru, ktorý priestor žalovaný ako nájomca užíva prevádzkovaním posilňovne, používaním posilňovacích strojov, zariadení a činiek, ako aj púšťaním hudby neprimeranej hlasitosti. V zmysle sa musí nielen vlastník veci zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, ale analogicky sa takéhoto konania musí zdržať aj nájomca (žalovaný), ktorému vlastník prenechal nebytový priestor nájomnou zmluvou do užívania, čím na neho vlastník preniesol jedno zo svojich vlastníckych oprávnení (medzi ktoré v zmysel patria právo držať predmet vlastníctva, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním). Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil žalobca potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko súčasným využívaním nebytového priestoru neprimeraným a neúnosným spôsobom obmedzuje najmä vlastníkov susedných bytov, pričom od takéhoto využívania dobrovoľne neupustil a to aj napriek opakovaným výzvam. Z listinných dôkazov pripojených k návrhu mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru č. 2 na 1. nadzemnom podlaží (prízemí) v bytovom dome „Sokolovňa“ na ulici Sokolská 24/B v Cíferi, ktorý je na základe písomnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.2.2007 v nájme žalovaného, a ktorý je tvorený miestnosťami popísanými v článku IV. zmluvy (vstup, chodby, sklady, šatne, sprchy, sklad športového náradia, kancelária, zasadacia miestnosť). V zmysle článku IX. zmluvy je nájomca oprávnený predmet nájmu užívať iba na účel daný predmetom jeho činnosti, t.j. na športové aktivity. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že v bytovom dome „Sokolovňa“ na ulici Sokolská 24/B v Cíferi sa okrem nebytových priestorov nachádzajú na 2. nadzemnom podlaží 3 byty vlastníkov: O. W., Z. W., GOLEM TECH, s.r.o. Súd z obsahu podaní vlastníkov (sťažností), výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalobcu adresovanej žalovanému a statického posudku zistil, že žalovaný súčasným využívaním nebytového priestoru ako „posilňovne“ vibráciami a hlukom (či už z posilňovacích strojov, činiek, hudbou) neprimeraným spôsobom ruší a obmedzuje najmä vlastníkov bytov (žalobca je vlastníkom ešte ďalšieho susedného nebytového priestoru č. 1, ale ten zrejme nie je určený na trvalé bývanie ako je tomu u bytov, a preto nie je miera rušenia iste tak intenzívna ako u vlastníkov bytov, čo však neznamená, že neodkladné opatrenie nemá poskytnúť ochranu aj vlastníkovi nebytového priestoru č. 1 - žalobcovi). Susední vlastníci nebytového priestoru č. 2 majú v zmysle právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a ruší. Z obsahu podaní vlastníkov, výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalobcu a statického posudku mal súd dostatočne osvedčené, že žalovaný ako subjekt užívajúci nebytový priestor č. 2 neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva susediacich priestorov, či už bytových alebo nebytových. Neoprávnenosť zásahu videl súd v tom, že žalovaný užíva nebytové priestory nie v súlade s nájomnou zmluvou (koná v rozpore s nájomnou zmluvou) a ďalej v tom, že užívaním nebytového priestoru spôsobom ako je to v konaní osvedčené (nadmerným hlukom, vibráciami atď.) nad mieru primeranú pomerov obťažuje susedov (koná v rozpore zo zákonom). Záver súdu, že žalovaný užíva nebytový priestor v rozpore s nájomnou zmluvou vyplýva z toho, že žalovaný v súčasnosti v nebytovom priestore resp. jeho časti prevádzkuje posilňovňu. Je pravdou, že v nájomnej zmluve v čl. IX je účel nájmu výslovne definovaný spôsobom: „nájomca bude predmet nájmu užívať iba na účel daný predmetom jeho činnosti, t.j. na športové aktivity“. Využívanie nebytového priestoru ako posilňovne, fitness bezpochyby zodpovedá v zmluve zadefinovanému účelu využitia priestoru na „športové aktivity“. Súd sa však stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že takto v zmluve vymedzený účel nájmu nie je možné posudzovať výlučne iba podľa obsahu ust. čl. IX zmluvy, ale v kontexte a súlade s ostatnými článkami zmluvy a to najmä čl. VI. zmluvy, kde je zadefinovaný popis nebytového priestoru špecifikáciou, charakterom jednotlivých miestností, z ktorých sa nebytový priestor skladá, a na ktorý účel sú jednotlivé miestnosti určené ako vstup, chodby, sklady, šatne, sprchy, sklad športového náradia, kancelária, zasadacia miestnosť. Obdobne boli miestnosti nebytového priestoru účelovo vymedzené aj v kolaudačnom rozhodnutí na stavbu Sokolovne. Je tak zrejmé, že od počiatku (od uzatvorenia zmluvy) je v zmluve logický rozpor v tom, že charakter jednotlivých miestností nebytového priestoru nie je určený na „športové aktivity“, ale na druhej strane sa v zmluve určuje, že nebytový priestor ako celok (pozostávajúci z jednotlivých miestností) sa bude využívať na „športové aktivity“. Žalobca v konaní objasnil, že aj napriek zadefinovaniu účelu nájmu nebytového priestoru na „športové aktivity“ tak nikdy nebolo zámerom, vôľou zmluvných strán (minimálne žalobcu), aby sa daný nebytový priestor využíval priamo, bezprostredne na „športové aktivity“, ale mal slúžiť iba ako „zázemie“ pre športové aktivity. Ako technické (sklad športového náradia), sociálne (šatne), hygienické (sprchy, wc), prípadne pracovné, administratívne (zasadacia miestnosť, kancelária), obslužné (chodby) zázemie podporujúce športové aktivity športového klubu Sokol, ktorý využíva na športové aktivity priľahlé ihrisko ako miesto na to určené. Je preto nutné podľa názoru súdu vykladať obsah nájomnej zmluvy ako celok a nie len „vytrhávať“ a argumentovať jedným zmluvným

ustanovením (čl. IX zmluvy). Výklad žalobcu a súdu podporuje aj fakt, že nebytové priestory boli od uzatvorenia nájomnej zmluvy v roku 2007 až do marca roku 2019 t.j. skoro 12 rokov užívané samotným žalovaným dohodnutým spôsobom teda na účel „zázemia“ športových aktivít a nie bezprostredne na športové aktivity ako také. Rovnako tento výklad podporuje aj fakt, že v roku 2017 bola realizovaní nadstavba stavby „Sokolovňa“ pozostávajúca z 3 bytov. Nemožno pochybovať, že vlastník stavby (žalobca) určil využitie nadstavby za účelom trvalého bývania aj z dôvodu, že v tom, čase nebytové priestory boli žalovaným využívané „kľudnejším“, v zmluve dohodnutým spôsobom ako zázemie a nie priamo na športové aktivity uskutočňované v priestoroch pod bytmi. Preto ak žalovaný začal v marci 2019 využívať nebytový priestor ako posilňovňu, tak podľa názoru súdu „prekročil“ v zmluve dohodnutý účel nájmu a začal priestor využívať v rozpore so zmluvou, neoprávnene. Využívanie nebytového priestoru ako posilňovne s aktívnou športovou činnosťou (fitness, posilňovanie, crossfit a pod.), s posilňovacími zariadeniami a náčiním bezpochyby vplýva na okolie (susedné priestory, byty) odlišne ako využívanie nebytového priestoru ako „zázemia“ športových aktivít. Vzhľadom k tomu nie je možné vylúčiť a sú vysoko pravdepodobné tvrdenia žalobcu o neprimeranom „obťažovaní“ susedov vibráciami a hlukom majúcich pôvod v prevádzke a činnosti posilňovne. Vlastníci bytov nachádzajúcich sa nad posilňovňou sú preto športovými aktivitami realizujúcimi sa v posilňovni rušený vo vlastníckom práve, je im takouto činnosťou neoprávnene zasahované do výkonu vlastníckeho práva, čo je neprípustné. Z uvedeného dôvodu je nutné poskytnúť vlastníckemu právu vlastníkov susedných priestorov bytového domu ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania ich nad mieru primeranú pomerom hlukom a vibráciami. Miera „obťažovania“ ktorá by nemala byť prekročená je daná konkrétnymi pomermi a tými je skutočnosť, že susedným priestorom posilňovne sú byty, t.j. priestory určené na trvalé bývanie (aj relax a oddych). Miera obťažovania by nemala byť prekročená trvale a nie len dočasne, preto nariadené neodkladné opatrenie nevykazuje charakter dočasnosti a súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd mal za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane nezasahuje do práv žalovaného, neobmedzuje ho neprimeraným spôsobom. Žalovaný má aj naďalej zachované právo užívať nebytový priestor č. 2., avšak tento je povinný užívať ho v súlade s dohodnutým účelom a dohodnutým spôsobom, tak ako je to uvedené vyššie. Pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia bolo pre súd zásadné a dostatočné, že z dôkazov predložených žalobcom mal súd osvedčené, že žalovaný neprimeraným spôsobom, spôsobom na mieru primeranú pomerom zasahuje do vlastníckeho práva susedov, pričom dospel k záveru, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie navrhovaným spôsobom. Súd v tomto konaní však neposudzoval mieru zásahu (obťažovania) spôsobom, ktorý by mohol byť záverom o dôvodnosti a platnosti výpovede danej žalobcom žalovanému z nájomnej zmluvy. Pri skúmaní platnosti výpovede bude rozhodujúce posudzovanie zásahu v zmysle zák. ust. d) o nájme a podnájme nebytových priestorov. Súd neposudzoval napr. „hrubosť porušovania pokoja alebo poriadku“ zo strany žalovaného a pod. Podľa názoru súdu prvej inštancie naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný aj napriek opakovaným sťažnostiam využíva nebytový priestor neprimeraným spôsobom, neprišlo k dobrovoľnému ukončeniu protiprávneho konania zo strany žalovaného, ktoré výrazne zasahuje do kvality bývania obyvateľov bytového domu, ktorí nemajú inú možnosť domôcť sa rýchlej a účinnej ochrany ako neodkladným opatrením. Účelom nariadenej úpravy je práve zabrániť pretrvávajúcemu neprimeranému rušeniu a neoprávnenému zasahovaniu do práv vlastníkov susedných priestorov obytného domu.

3. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania s predpokladom, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, tak neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V takom prípade je ale súd v zmysle povinný poučiť žalovaného (stranu ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť), že môže podať žalobu vo veci samej. Na základe toho súd poučil žalovaného, že môže proti žalobcovi podať žalobu vo veci samej o určenie, že nájomný vzťah zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.2.2007 trvá naďalej. Zároveň aj žalobca môže proti žalovanému podať žalobu vo veci samej o vypratanie nebytového priestoru, ak žalovaný po uplynutí výpovednej doby, ukončení nájmu bude nebytový priestor užívať bez právneho dôvodu, titulu. Podľa súd uviedol vo výroku uznesenia strany a predmet konania vo veci samej.

4. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

5. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil, alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle , , , Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaný považuje za nesprávne a nezákonné. Žalovaný je toho názoru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako i jeho odôvodnenie sú zmätočné, nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, prekvapivé, nepredvídateľné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Iná vada spočíva v otázke aktívnej legitimácie. Z výroku rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie, okrem žalobcu, poskytol ochranu subjektom, ktorí vôbec nevystupujú na strane žalobcu a teda žiadnej ochrany sa pred súdom nedomáhali. Ide konkrétne o vlastníkov bytov č. 1, č. 2 a č. 3 na 2. podlaží bytového domu Sokolovňa. Žalobcu ako vlastníka nebytových priestorov nič neoprávňovalo na to, aby sa voči žalovanému domáhal ochrany vo svojom mene pre vlastníkov bytov. Ak má byť dôvodom vydania neodkladného opatrenia rušenie vlastníkov bytov a vo výroku rozhodnutia sa nariaďuje žalovanému, aby nerušil vlastníkov bytov, potom výhradne a len vlastníci bytov sú aktívne legitimovanými subjektmi na podania takéhoto návrhu, ktorý mal smerovať proti Obci Cífer, teda v tomto konaní žalobcovi, ako proti vlastníkovi nebytového priestoru, v ktorom má dochádzať k zásahom do práv vlastníkov bytov. V odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany oprávnenému účastníkovi. Súd prvej inštancie však sám sebe odporuje, ak hovorí o poskytnutí ochrany oprávnenému účastníkovi a ochranu poskytne subjektom, ktoré sa jej pred súdom nedomáhali a teda nie sú účastníkmi. Odvolateľ má za to, že rozhodne nemožno uvažovať o aktívnej legitimácii žalobcu v prípade, kedy žalobca bez právneho titulu a zodpovedajúceho právneho vzťahu požaduje súdnu ochranu pre tretie subjekty. Žalobca sa nemôže takejto súdnej ochrany pre vlastníkov bytov zákonne domôcť, nakoľko úplne absentuje akýkoľvek právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a žalobcom ako vlastníkom nebytového priestoru. Z predložených dokladov vyplýva, že minimálne vlastník bytu č. 1 nežiadal žalobcu o ochranu, takže žalobca tak robil bez jeho vedomia a súhlasu. Žalobca sa vo svojom petite domáhal ochrany pre vlastníkov bytov č. 1, č. 2 a č. 3, avšak súd nemôže zmeniť petit a teda túto vadu nie je možné v tomto konaní zhojiť, viď uznesenie NS SR zo dňa 27.06.2018, v zmysle ktorého súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Zároveň je potrebné poukázať aj na procesné podmienky. V tomto prípade sa jedná o podmienky na strane žalobcu, ktorý nie je oprávnený konať vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a domáhať sa pre nich ochrany. Jedná sa teda o subjekt, ktorý v konaní vystupuje bez toho, aby bol zástupcom vlastníkov, pre ktorých sa domáha ochrany. Nedostatok spočíva v tom, že v konaní absentuje akýkoľvek podklad oprávňujúci žalobcu na konanie na účet vlastníkov. Vlastník bytu č. 1 - spol. GOL.EM TECH s.r.o., so sídlom Družstevná 21, 919 43 Cífer, IČO: 36 251 852, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 13808/T a ani nájomníčka, ktorá tento byt v súčasnosti užíva, sa nikdy na hluk a vibrácie nesťažovali a ani na žiadne rušenie zo strany žalovaného neupozorňovali. Neexistuje žiadna sťažnosť podaná spol. GOL.EM TECH s.r.o. alebo nájomníčkou žalobcovi, či už ako vlastníkovi nebytového priestoru alebo obci a napriek tomu sa žalobca vo svojom mene aj pre tento subjekt domáhal ochrany, ktorej sa vlastník bytu č. 1 nikdy nedomáhal, a ktorú súd priznal bez toho, aby o to spol. GOLEM TECH s.r.o. požiadala alebo o tom čo i len vedela. Žalobca je vlastníkom nebytových priestorov, ktorých využitie je určené ako sklad, pričom v prípade skladu sa sotva dá uvažovať o rušení a zásahu do práv. Ak sa žalobca domáha ochrany svojho práva nerušene užívať nebytový priestor, musí preukázať, že je v tomto užívaní rušený a ako je rušený. Žalobca vlastní nebytový priestor - sklad, v liste vlastníctva označený pod kódom 8 ako skladový priestor. Žalobca nikde v návrhu neuviedol, ako je sklad, resp. veci uložené v klade, rušený činnosťou posilňovne. Je vyslovene nemožné, aby posilňovňa rušila sklad, ktorý nie je určený na bývanie, a v ktorom sa osoby zdržujú len na obslužné účely. Z LV č. XXXX je zrejmý účel využitia priestoru vo vlastníctve žalobcu.

Možný vplyv na vlastníka bytu nemôže byť predmetom tohto konania, keďže vlastník sa v tomto konaní ochrany nedomáha. Preto aj celá argumentácia, ak ovplyvňuje posilňovňa vlastníkov bytov je vo vzťahu k žalobcovi bezpredmetná. Odvolateľ zároveň dodal, že dôkazy o rušení vlastníkov bytov sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Avšak, aj keby žalobca skutočne mal záujem na ochrane práv vlastníkov bytov, nie je aktívne legitimovaným subjektom a z tohto dôvodu má konanie inú vadu, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po zmene vo vedení žalobcu bolo prijaté rozhodnutie o nadstavbe Sokolovne za účelom nadstavby bytov. Pri tomto kroku bol žalovaný vo vzťahu k žalobcovi opäť ústretový a súčinný, nakoľko poskytol do nájmu pozemky, ktoré sa nachádzajú v okolí Sokolovne, aby bol zabezpečený prístup do bytov a to za odplatu vo výške 1 eura. Pred nadstavbou bytov toto nebolo potrebné, nakoľko budova bola užívaná žalovaným, ktorý je zároveň vlastníkom priľahlých nehnuteľností. Vzhľadom na to, že žalovaný tieto nehnuteľnosti vlastní a dlhodobo užíva, osoby, ktoré nadobúdali byty od žalobcu v Sokolovni, si museli byť vedomé, že tam sídli žalovaný a čo je predmetom jeho činnosti, a že sa tam nachádzajú aj športoviská klub, tenisové kurty a reštaurácia s vonkajšou terasou. Spôsob využitia priestoru bol zrejmý aj z listu vlastníctva, ktorý je verejne prístupný, preto nijako neobstojí argument sťažujúceho sa vlastníka, že o účelovom využití nebytového priestoru č. 1 klubom nevedel. Po tom, ako bol žalovaný žalobcom výzvou zo dňa 16.05.2019 vyzvaný na ukončenie aktivít posilňovne, urobil početné opatrenia na zníženie hlučnosti, ktoré spočívali najmä v odstránení hlučných strojov, zabezpečení iných strojov proti hluku pogumovaním obmedzením púšťania hudby, obmedzením prevádzkovej doby len na 4 hodiny denne v čase od 16:00 do 20:00 hod., a preto nie je správny záver súdu o tom, že napriek výzvam nedošlo zo strany žalovaného k náprave, ktorý súd prvej inštancie ustálil z tvrdení žalobcu. Okrem toho posilňovňa nikdy neslúžila prioritne na kulturistické silové cvičenie, ale prevažne len na cvičenie s vlastnou váhou a kondičné cvičenie, takže k tomu bolo prispôsobené aj cvičiace náradie. Žalovaný priestor užíva dlhodobo a má naň, vzhľadom na svoju ústretovosť k žalobcovi a svojmu daru - pozemku pod budovou a dlhodobému prenájmu pozemku v okolí Sokolovne práve v prospech vlastníkov bytov - aj morálny nárok. Zároveň existuje petícia za zachovaniu klubu v tomto priestore, ktorú podpísalo 450 ľudí. Je prekvapivé, že konkrétnemu vlastníkovi bytu nevadí hluk z iných športových zariadení v okolí Sokolovne, napr. z ihriska, kde sa počas zápasov púšťa podstatne hlasnejšia hudba, ak tomu bolo v prípade posilňovne. Neprekáža mu tenisové ihrisko hneď v susedstve, ako ani reštaurácie s vonkajším sedením, kde je otvorené do neskorých nočných hodín. Jediným rušivým elementom je údajne posilňovňa. Žalobca prejavuje voči žalovanému absolútnu svojvôľu a snaží sa ho pripraviť o možnosť užívať priestory Sokolovne, pričom sám chce naďalej bez rozdielu požívať výhody, ktoré mu poskytol žalovaný v rámci zachovania dobrých vzťahov. Žalovaný daroval žalobcovi pozemok a uzavrel nájomnú zmluvu v prospech žalobcu za symbolickú odplatu vo výške jedného eura. Nakoľko ide o športový klub, je viac ako zrejmé, že finančné prostriedky sú pre žalovaného kľúčovou otázkou, nakoľko bez dostatočných finančných zdrojov je jeho ďalšia činnosť a existencia vážne ohrozená. Žalobca svojím konaním dostal žalovaného do situácie, kedy žalovaný nebude môcť ďalej vykonávať svoju činnosť tak, ako doposiaľ, nakoľko bez dostačujúcich priestorov toto jednoducho nie je možné. Sokolovňa so susediacou budovou boli vždy žalovaným užívané spoločne a z funkčného hľadiska sa žalovaný bez priestorov v Sokolovni nezaobíde a nebude môcť pokračovať vo svojej činnosti tak, ako to robil od svojho vzniku. Darovanie nájomnej zmluvy za symbolické euro považuje žalovaný za veľmi silný prejav dobrej vôle a obrovský ústretový krok, ktorý žalobca v konečnom dôsledku zneužil na jeho neprospech. K otázke hodnotenia statického posudku predloženého žalobcom, žalovaný poukázal na skutočnosť, že osoba, ktorá tento posudok vyhotovila, odpovedá na otázky a vyjadruje s k tomu, čo má byť predmetom rozhodovania súdu. Ak by bol posudok vyhotovený správne, neriešilo by sa v ňom, čo osoba, ktorá ho vydala odporúča, alebo čo považuje za vhodnejšie. Zhodnotenie otázky statiky končí tým, že sa zhodnotila statická únosnosť a bezpečnosť. Nie je zrejmé, ako bolo vykonané posúdenie únosnosti stropu a ako mal byť realizovaný modelový príklad, nakoľko Ing. P., ktorý posudok vydal, nikdy v priestoroch Sokolovne nebol. Žalovaný má za to, že takto vyhovený posudok je účelový a zmanipulovaný, nakoľko vychádza z pokusu, ktorý reálne nemohol byť a nebol v priestoroch posilňovne nikdy vykonaný. Ďalším výrazným aspektom je vyjadrenie týkajúce sa kvality bývania, na ktoré statik v tomto prípade rozhodne nie je kompetentný. Navyše, riešená je otázka kvality bývania a nie užívania nebytového priestoru žalobcom. Ani tento doklad nijako nepreukazuje ani neosvedčuje, že žalobca a jeho nebytový priestor - sklad, mohol byť konaním žalovaného rušený a je dôvodné poskytnúť mu ochranu. Z merania je zrejmé, že hladina hluku v priestoroch žalobcu, ktorý tvrdí, že je rušený konaním

žalovaného, je 92 dBA, kde dlhodobé vystavenie takémuto hluku nepochybne môže byť až škodlivé. Pre úplnosť uvádzame, že táto intenzita hluku je porovnateľná napr. s hlukom, ktorý vydáva motorka alebo idúci vlak a napr. pri štarte lietadla sa hluk pohybuje okolo 110 dBA. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ochrany sa domáha subjekt, ktorý sám produkuje veľmi intenzívny hluk. Žaloba sa teda na jednej strane domáhal ochrany najmä pre vlastníkov bytov a pritom je sám producentom hluku vo vysokej hladine priamo v bytovom dome. Z odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil žalobca potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko súčasným využívaním (zrejme iba časti) nebytového priestoru neprimeraným a neúnosným spôsobom obmedzuje najmä vlastníkov susedných bytov. V odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že žalobca je vlastníkom ešte ďalšieho susedného nebytového priestoru č. 1, ale ten zrejme nie je určený na trvalé bývanie ako je tomu u bytov, a preto nie je miera rušenia iste tak intenzívna ako u vlastníkov bytov, čo však neznamená, že neodkladné opatrenie nemá poskytnúť ochranu aj vlastníkovi nebytového priestoru č. 1 - žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal ochranou vlastníkov bytov a mierou zásahov do ich práv a len sekundárne, aj to nedostatočne riešil otázku zásahov do práv žalobcu, pričom z ničoho nevyplýva, akým spôsobom má byť obťažovaný samotným žalobca, ktorý v bytovom dome vlastní a užíva len nebytový priestor, a to sklad. Sklad nie je možné rušiť hlukom alebo vibráciami. Ak teda konanie žalovaného zasahovalo do práv vlastníkov bytov v bytovom dome Sokolovňa, ochrany svojich práv sa mali domáhať samotní vlastníci bytov a nie vlastník nebytového priestoru - skladu, u ktorého nikde v odôvodnení nie je uvedené, ako ho konanie žalovaného ruší pri užívaní priestoru ako skladu. Súd nesprávne posúdil Zmluvu o nájme nebytových priestorov, keď opomenul už citované ustanovenie čl. VII. predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého bola stavba realizovaná za účelom športových aktivít v obci a bola tak i dlhodobo užívaná. Je zarážajúce, že pri žalovanom sa súd prvej inštancie zaoberal tým, ako je priestor označený a ako je využívaný a z toho pri svojom rozhodnutí vychádzal, na druhej strane však poskytol ochranu žalobcovi, ktorý svoje nebytové priestory označené ako sklad, využíva na organizovanie rôznych akcií a sám je pôvodcom hluku, ktorý dosahuje intenzitu 92 dBA. Ďalším aspektom je posúdenie hroziacej ujmy, resp. potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Súd nesprávne právne posúdil aj túto problematiku, nakoľko všetky dôvody pre poskytnutie ochrany tvrdené žalobcom a uvedené súdom prvej inštancie sa vzťahujú len k vlastníkom bytov. To platí aj pre listinné podklady, ktoré boli prílohou podania žalovaného. Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s otázkou potreby bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko z ničoho nevyplýva ani len spôsob, akým má byť rušený samotný žalobca, a preto už vôbec nemožno hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, keď v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prejudikoval otázku (ne)využívania predmetného nebytového priestoru žalovaným, na účel dohodnutý v Zmluve o nájme nebytového priestoru, keď uviedol:„ Neoprávnenosť zásahu vidí súd v tom, že žalovaný užíva nebytové priestory nie v súlade s nájomnou zmluvou (koná v rozpore s nájomnou zmluvou).“ Súd prvej inštancie rozhodne nebol v tomto konaní oprávnený hodnotiť dodržiavanie Zmluvy o nájme nebytového priestoru, nakoľko to jednak vôbec nebolo predmetom konania, ale nejednalo sa ani len o prejudiciálnu otázku. Takýto postup je prejavom sporu a v tomto prípade to rozhodne nebola otázka, či žalovaný porušuje Zmluvou o nájme nebytového priestoru.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu voči uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. - 16 zo dňa 22.10.2019 zamietol a zaviazal žalovaného náhradou trov konania v plnom rozsahu. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Žalobca považuje svoju aktívnu legitimáciu za danú práve z dôvodu, že je vlastníkom nebytového priestoru č. 2 na 1. nadzemnom podlaží (prízemí) v bytovom dome „Sokolovňa“ na ulici Sokolská 24/B v Cíferi. V súlade s je za rešpektovanie a dodržiavanie susedských práv vyplývajúcich z citovaného ustanovenia voči všetkým dotknutým vlastníkom susedných bytov primárne zodpovedný sám navrhovateľ ako vlastník tohto nebytového priestoru, aj keď samotného porušenia sa v tomto prípade dopúšťa nájomca, resp. osoby, ktorým to nájomca umožňuje. Z obsahu predloženej komunikácie dotknutých vlastníkov bytov v stavbe „Sokolovňa“, ako aj z ostatných zadovážených dôkazov považoval žalobca za preukázané, že k zásahu do práv dotknutých vlastníkov bezprostredne prichádzalo, s čím sa stotožnil vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie. Z predloženej komunikácie je súčasne zrejmé, že dotknutí vlastníci sa zjednania nápravy od žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru opakovane domáhali. Nakoľko je primárna zodpovednosť za uvedené porušenie u žalobcu, žalobca sa ako vlastník nebytového priestoru môže voči žalovanému priamo domáhať ochrany

v tom, aby sa žalovaný zdržal konania, ktorým zakladá právnu zodpovednosť žalobcu voči tretím osobám z dôvodu protiprávneho užívania nebytového priestoru zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu, samotný výrok napadnutého rozhodnutia potom v plnom rozsahu zodpovedá praxi požadovanej ustálenou rozhodovacou praxou, ako aj právnou doktrínou, ktorá v prípade uplatnenie ochrany podľa vyžaduje nasledovné: „Petit žaloby musí byť negatórny a preto môže znieť len na presne vymedzené rušenie, pričom podľa povahy veci treba aj označiť nehnuteľnosť s užívaním ktorej je spojený prienik namietanej imisie.“ Nakoľko prienik imisie protiprávne vyvolanej užívaním nebytového priestoru žalobcu zo strany žalovaného, ktorá však súčasne zakladá zodpovednosť žalobcu ako vlastníka tohto nebytového priestoru, bezprostredne súvisí so všetkými tromi bytmi v bytovom dome, znie povinnosť uložená výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie správne na povinnosť zdržania sa obťažovania vlastníkov týchto troch bytov, ktorí sú protiprávnou imisiou žalovaného dotknutí. Žalobca uviedol, že relevantná doktrína pripúšťa aj osobitnú možnosť aktívnej legitimácie obce, ak sú obťažovaní jej obyvatelia, ktorá bola dokonca judikovaná aj rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. . Podľa doktríny by takéto rozhodnutie malo byť výnimočné. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že za štandardných okolností by vzhľadom na okolnosti prichádzalo do úvahy, aby žalobca ako obec postupoval aj podľa ustanovení o zabezpečovaní ochrany pokojného stavu podľa , osobitne z dôvodu, že hluk je vyvolaný činnosťou, ktorá preukázateľne je dôsledkom zmeny pokojného stavu. Skutočnosť, že žalobca je v tomto prípade súčasne vlastníkom nebytového priestoru, však aplikáciu z dôvodu absencie nestrannosti obce pri jeho výkone vylučuje, a teda podľa názoru žalobcu sú v tomto konaní splnené aj podmienky výnimočnosti aktívnej legitimácie žalobcu ako obce z titulu jej osobitnej povahy ako subjektu územnej samosprávy. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktoré možno vnímať ako relevantné k predmetu konania, žalobca v prvom rade nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď v rozhodnutí konštatoval, že zo strany žalovaného neprišlo k žiadnej náprave po výzve žalobcu zo 16.05.2019. Táto skutočnosť bola celkom jasne osvedčená v liste dotknutého vlastníka susedného bytu, Z. W. z 11.09.2019, ktorým si znovu uplatnil svoje práva u žalobcu. Žalobca taktiež namieta argumentáciu žalovaného k hodnoteniu Statického posudku Ing. M. P. z 09.05.2019 súdom prvého stupňa, keď z odôvodnenia je zrejmé, že tento dôkaz bol hodnotený v kontexte všetkých ostatných listinných dôkazov predložených žalobcom k návrhu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepriložil k odvolaniu žiadny relevantný prostriedok procesnej obrany, ktorý by hodnotenie Súdu prvého stupňa o osvedčení príslušného hmotno- právneho nároku na základe „obsahu podaní vlastníkov, výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalobcu a statického posudku“. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci v spojitosti s interpretáciou Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.05.2007, žalobca považuje zdôvodnenie tejto otázky súdom za presvedčivé a logické. V tomto smere poukázal na aplikáciu interpretačného pravidla uvedeného v , podľa ktorého pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.“ V konaní bolo osvedčené a žalovaný to ani v odvolaní nespochybnil, že v rámci predmetného zariadenia nebola počas 12 rokov od uzavretia nájomnej zmluvy zriadená posilňovňa, ani netvrdil, že by tam boli priamo vykonávané iné športové aktivity. Z tohto dôvodu považuje interpretáciu nájomnej zmluvy zo strany súdu prvého stupňa za správnu. V spojitosti s vymedzením nebytového priestoru ako telovýchovného a športového zariadenia poukázal na skutočnosť, že kód a druh nebytového priestoru vymedzuje príloha č. 10 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom pri zvolení iného označenia by tento nebytový priestor nebol zapísaný. Nakoľko však k zápisu nebytového priestoru prišlo až po zrealizovaní nadstavby, kedy stavba získala status bytového domu (žiadosť bola podaná na kataster nehnuteľností 20.09.2017 - viď dôkaz D1 k predloženému návrhu), samotné označenie nebytového priestoru v katastri nemôže mať vplyv na interpretáciu zmluvy o nájme nebytových priestorov.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

8. Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa , vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom a pod. Základnou podmienkou úspechu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha ochrany vlastníckeho práva, je preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa musí vyplývať z jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Ochrany vlastníckeho práva sa môže preto domáhať iba vlastník, resp. spoluvlastník veci, pričom toto právo nie je prevoditeľné na iné osoby. Platná právna úprava (predpisy o ochrane verejného zdravia, atď.) poskytuje vlastníkom nehnuteľnosti ochranu, ak preukážu obťažovanie hlukom, presahujúcim mieru primeranú pomerom. Pasívne legitimovaný je ten, kto neoprávnene ruší vlastníka v jeho vlastníckych právach. Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že žalobca nie je aktívne legitimovaný pokiaľ ide o časť návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania vlastníkov bytov č.1, č. 2 a č. 3 na 2. podlaží bytového domu Sokolovňa vibráciami a hlukom z nebytového priestoru č. 2 nachádzajúceho sa na 1. podlaží stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“ prevádzkovaním posilňovne, používaním posilňovacích strojov, zariadení a činiek, ako aj púšťaním hudby neprimeranej hlasitosti a to až do doby vypratania nebytového priestoru č. 2 nachádzajúceho sa na 1. podlaží stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“ v katastrálnom území Obce R. označeného súpisným č. 1108, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, nakoľko žalobca ani netvrdil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by bol žalobca vlastníkom predmetných bytov č.1, č. 2 a č. 3 na 2., alebo že by bol oprávnený zastupovať vlastníkov predmetných bytov za účelom ochrany ich vlastníckeho práva a teda žalobca sa domáha poskytnutia ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia v prospech tretích osôb, ktoré nevystupujú na strane žalobcu a ani sa nedomáhali ochrany prostredníctvom nariadenia daného neodkladného opatrenia. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva k predmetným bytom resp. oprávnenie zastupovať vlastníkov predmetných bytov, nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá prislúcha len vlastníkovi. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky spis. zn. , na ktoré poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, predmetné rozhodnutie vychádza z iného skutkového stavu a teda je neaplikovateľné na daný prípad, nakoľko obec bola vlastníkom nehnuteľností v susedstve letiska žalovaného, ktoré nehnuteľnosti využívali občania obce a pri ich užívaní boli rušení hlukom či vibráciami spôsobenými leteckou prevádzkou žalovaného, keď v danom prípade ako je vyššie uvedené, byty, ktoré by mali byť rušené hlukom zo strany žalovaného nie sú vo vlastníctve obce, ale tretích osôb, ktorí sa nedomáhali ochrany prostredníctvom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia alebo negatórnej žaloby. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je nutné v tejto časti návrh o nariadenie daného neodkladného opatrenia zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa Cs.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorým súd nariadením neodkladného opatrenia uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru č. 1 v suteréne stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“, vibráciami a hlukom z nebytového priestoru č. 2 nachádzajúceho sa na 1. podlaží stavby bytového domu „Sokolovňa + 3 b.j. + 2NP“ prevádzkovaním posilňovne, používaním posilňovacích strojov, zariadení a činiek, ako aj púšťaním hudby neprimeranej hlasitosti a to až do doby vypratania nebytového priestoru č. 2, nie je správne. Žalobca v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom ako vlastníkom predmetného nebytového priestoru č. 1 a žalovaným ako užívateľom predmetného nebytového priestoru č. 2. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Žalobca v návrhu ani neviedol, akým spôsobom mal žalovaný ako nájomca nebytového priestoru č. 2, rušiť žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru č. 1, ktorý je na LV č. XXXX pre k.ú. R. evidovaný ako druh nebytového priestoru: skladový priestor, pri jeho užívaní žalobcom. Žalobca naviac ani neuviedol, akým spôsobom žalobca užíva nebytový priestor č. 1. Žalobca v návrhu opísal len skutočnosti, ktorými sa snažil presvedčiť súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia len vo vzťahu k bytom evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. R., ktorých však žalobca nie je vlastníkom. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom ako vlastníkom nebytového priestoru č. 1 a žalovaným ako užívateľom nebytového priestoru č. 2, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto dospel k záveru, že je potrebné návrh o nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť.

12. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

13. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zamietol návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, bolo potrebné aj zrušiť druhý výrok napadnutého uznesenia podľa , nakoľko nenastali podmienky na splnenie poučovacej povinnosti súdu podľa ,

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

15. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Nakoľko návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý, v konaní bol žalovaný úspešný v rozsahu 100%, v dôsledku čoho odvolací súd podľa v spojení s priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu 100 % všetkých trov konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok III). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.