Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-176-2018.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/176/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, V., o zaplatenie 351,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 321,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 05.03.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á v o či žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 82,90 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 351,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaný uzatvorili dňa 26.09.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 321,30 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (čierna technika). Kúpna cena tovaru bola 459 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 137,70 eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 8 mesačných splátkach v sume 44,75 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 358 eur. Žalovaný neuhradil okrem akontácie žiadnu splátku. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom - predžalobná upomienka zo dňa 30.12.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný dlžné splátky neuhradil, a preto žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 28.02.2016. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 351,33 eur, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami s úrokmi a úhradami žalovanej (351,33 eur - 0 eur = 351,33 eur). Zároveň žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia. Zvyšnú časť dlžnej sumy - zmluvnú pokutu vo výške 49,15 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Žalobca ako dôkaz označil notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRls 55029/2017 s prílohou, prehľad splátok a úhrad, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.09.2015, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácie o finančnom sprostredkovaní, informácie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., sprievodný list dokumentov k zmluve, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, predžalobnú upomienku zo dňa 30.12.2015 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016, prílohy č. 3 k rámcovej zmluve
o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2019, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 19.03.2019.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listinných dôkazov: notárska zápisnica N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRls 55029/2017 s prílohou, prehľad splátok a úhrad, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.09.2015, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácie o finančnom sprostredkovaní, informácie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., sprievodný list dokumentov k zmluve, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, predžalobná upomienka zo dňa 30.12.2015 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016, príloha č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2019, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 19.03.2019.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 26.09.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 321,30 eur na nákup spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 459 eur, žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 137,70 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť 8 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 44,75 eur pri RPMN 33,99 %, s ročnou úrokovou sadzbou 33,99 % s termínom konečnej splatnosti 05/2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas s poukazom na neuhradenie splátky za mesiac 10/2015, žalobca listom - predžalobná upomienka zo dňa 30.12.2015 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru. Následne listom zo dňa 28.02.2016 oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru.
9. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi len akontáciu v sume 137,70 eur.
10. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2019 súd zistil, že touto písomnosťou VÚB, a.s. (ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) ako postupca oznámil žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy pôžičke zo dňa 26.09.2015 vyčíslená v sume 404,02 eur bola ku dňu 19.03.2019 postúpená na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo podľa priloženého poštového podacieho hárku žalovanému doručované na adresu jeho trvalého pobytu dňa 22.03.2019. Súdu bola predložená aj žiadosť o postúpenie a prevod vrátane prílohy k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému uplatnená v tomto konaní.
11. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom v čase omeškania ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Predmetná pohľadávka preukázateľne prešla z pôvodného veriteľa Consumer finance holding, a.s. na Všeobecnú úverovú banku, a.s. v dôsledku zlúčenia sa s týmto pôvodným veriteľom, ktorého právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s., ako vyplýva z predloženej notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19.03.2019 uzavretej medzi pôvodným veriteľom VÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanej, čo bolo preukázané z prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 22.03.2019, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.03.2019 a bol zasielaný na adresu žalovanej, ktorú uviedla v zmluve o spotrebiteľskom úvere (túto skutočnosť má súd za preukázanú podacím hárkom). Súd uznesením č.k. 14Csp/176/2018-49 zo dňa 01.07.2019 pripustil zmenu žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2019.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Obč. zák. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Z uvedeného dôvodu ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje aj právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Obč. zák. Žalovaný v konaní nerozporoval uzavretie zmluvy, v konaní bol pasívny. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 8 pravidelnými mesačnými splátkami po 44,75 eur. Úrok bol v zmluve dohodnutý vo výške 33,99 %, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú a preto považuje zmluvu v časti dohodnutých úrokov za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sa nemožno stotožniť s názorom, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.
28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, keď uviedol, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
29. Podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci september 2015 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka priemerný úrok vo výške 7,16 % ročne. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva medzi stranami dohodnutá ročná úroková sadzba 33,99 %, čo predstavuje takmer 5-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi a preto zo zmluvy o pôžičke nepatrí žalobcovi právo na zaplatenie týchto úrokov, ale iba právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Z tohto dôvodu dlh žalovaného predstavuje len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 321,30 eur a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu súd z vyššie uvedeného dôvodu rozporu úroku s dobrými mravmi zamietol.
30. Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania súd posúdil podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 05.03.2016, t.j. od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu. Uplatnená úroková sadzba predstavovala podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úrokovú
sadzba ECB 0,5 % + 5%) 5,05 %, súd preto priznal úroky z omeškania v tejto sadzbe z priznanej sumy 321,30 eur od 05.03.2016 do zaplatenia.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,90 %. Žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 351,33 eur bol úspech žalobcu 91,45 % a jeho neúspech 8,55 %. Súd žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu v konaní, t.j. vo výške 82,90 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.