Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-97-2019.pdf
PDF · 84.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, Čulenova 6, Bratislava, zast.: HMG LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, Z. Ž. (bez adresy), o 597,03 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o 599,53 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 405,31 € od 20.04.2018 do 26.04.2018,
- zo sumy 396,09 € od 27.04.2018 do zaplatenia a
- zo sumy 196,88 € od 18.05.2018 do zaplatenia.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním z 25.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný odoberal elektrickú energiu a používal distribučné služby poskytované žalobcom. Žalobca tieto služby vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 01.03.2018 do 31.03.2018 v sume 400,81 €, ktorej súčasťou bola aj suma 4,50 € za upomienku a suma 1,71 € z titulu úroku z omeškania, a faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 01.04.2018 do 30.04.2018 v sume 192,38 €, ktorej súčasťou bola aj suma 4,50 € za upomienku a suma 2,35 € z titulu úroku z omeškania. Žalovaný z tohto dlhu zaplatil len 9,22 €.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 12.09.2019 nijako nevyjadril.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“]. Požiadavka nespornosti skutkových tvrdení ako kritérium pre nenariadenie pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP bola splnená tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril (pozri uznesenie ÚS SR z 11.06.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 7 až 10), vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 11 až 14), obchodné podmienky (č. l. 15 až 23), rozhodnutie ÚRSO z 23.11.2017 (č. l. 24 až 28), cenník (č. l. 29 až 31 a 35), rozhodnutie ÚRSO z 27.11.2017 (č. l. 32 až 34), predžalobná výzva s poštovým hárkom (č. l. 36 a 37), ustálil súd tento skutkový stav:
5. Žalobca je dodávateľom elektrickej energie (nesporná a všeobecne známa skutočnosť).
6. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) rozhodnutím z 23.11.2017 (č. l. 24 až 28) schválil žalobcove obchodné podmienky (č. l. 15 až 23) a rozhodnutím z 27.11.2017 (č. l. 32 až 34) schválil žalobcov cenník a podmienky dodávky elektriny odberateľom elektriny v domácnosti (č. l. 29 až 31 a 35).
7. Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti, účinné od 31.12.2017 (č. l. 15 až 23) obsahovali o. i. tieto ustanovenia:
„Článok IV. Cena a platobné podmienky
4.1 Cena za dodávku elektriny je Odberateľovi účtovaná podľa v čase vykonania dodávky elektriny platného a účinného cenníka v zmluvne dohodnutej sadzbe. … 4.3 … Odberateľ podpisom Zmluvy potvrdzuje, že sa s cenníkom a jednotlivými cenníkmi služieb oboznámil. … Článok XVII. Záverečné ustanovenia … 17.4 OP platia pre všetky produkty, ktoré ponúka Dodávateľ odberateľom elektriny v domácnosti. …“
8. Žalovaný odoberal elektrickú energiu od žalobcu a používal ním poskytované distribučné služby (nesporná skutočnosť). Žalobca tieto služby vyúčtoval žalovanému dvoma faktúrami:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 01.03.2018 do 31.03.2018 v sume 400,81 €, ktorej súčasťou bola aj suma 4,50 € za upomienku a suma 1,71 € z titulu úroku z omeškania (č. l. 7 a 8), a
- faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie 01.04.2018 do 30.04.2018 v sume 192,38 €, ktorej súčasťou bola aj suma 4,50 € za upomienku a suma 2,35 € z titulu úroku z omeškania (č. l. 11 a 12). Na úvodnej strane oboch faktúr sa nachádzalo upozornenie o tom, že na „zmluvnom účte“ žalovaného eviduje žalobca otvorené položky.
9. Žalovaný zaplatil dňa 26.04.2018 žalobcovi len 9,22 € a vo zvyšku vyúčtované sumy napriek predžalobnej výzve neuhradil (nesporná skutočnosť, č. l. 36 a 37).
10. Nebolo preukázané, že by medzi stranami bola uzavretá písomná zmluva o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Žalobca zmluvu napriek výzve súdu ani v dodatočnej lehote nepredložil a tvrdil len, že žalovaný prejavil vôľu vstúpiť do právneho vzťahu so žalobcom a využívať jeho služby. Zároveň nenavrhol v tomto smere, ale ani v žiadnej inej súvislosti žiadne ďalšie dokazovanie. V civilnom sporovom konaní je pritom len na žalobcovi, ktorý si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za dodané služby, aby k žalobe pripojil dôkazy (§ 132 ods. 3 CSP), prípadne predniesol zodpovedajúce návrhy. Ak tak nespraví, dôsledok v podobe straty sporu ide na jeho vrub.
B. Právne posúdenie
11. Žalobca si svoj nárok uplatňuje na základe dvoch vyúčtovacích faktúr, ktoré žalovanému vystavil v súvislosti s „dodávkou elektrickej energie a poskytovaním distribučných služieb“. Žalobca si ale svoj nárok právne nekvalifikoval.
12. Elektrická energia je hnuteľnou vecou (§ 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“) a ako taká môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 1 OZ). Podnikanie s elektrickou energiou je regulovanou oblasťou. Práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike upravuje zákon č. 251/2012 Z. z. [pozri § 1 písm. b)]. Tento zákon rozumie pod dodávkou elektriny jej predaj [§ 2 písm. b) bod 15]. Podľa § 26 ods. 1 sa zmluvou o dodávke elektriny zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. Obdobne to platí aj pre tzv. zmluvu o združenej dodávke elektriny (§ 26 ods. 9). Elektrina sa teda dodáva (predáva) v zásade na základe zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a odberateľom.
13. Žalobca v žalobe svoj nárok vymedzil skutkovo tak, že tvrdil, že žalovanému dodával elektrickú energiu“. Hoci netvrdil, že ju dodával na základe zmluvy, z citovaných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. je zrejmé, že sa tak môže diať len na základe zmlúv uvedených v § 26. Pokiaľ by elektrinu dodával bez uzatvorenej zmluvy, mohlo by ísť podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o neoprávnený odber elektriny. Žalobca však netvrdil, že by žalovaný elektrinu odoberal neoprávnene, ani to, že by mu v tejto súvislosti vznikla škoda (§ 46 ods. 2). Tomu nezodpovedajú ani jeho ďalšie tvrdenia, ani ním predložené dôkazy, ktoré naznačujú, že medzi stranami mal vzniknúť zmluvný, a nie mimozmluvný vzťah. Žalobca totiž v žalobe vyslovene upriamoval pozornosť na to, že jeho obchodného podmienky a cenník schválil svojimi rozhodnutiami z 23. a 27.11.2017 regulačný orgán, ktorým je ÚRSO. Zároveň žalobca k žalobe pripojil svoje cenník a obchodné podmienky, z ktorých aj citoval niektoré vybrané ustanovenia. Napokon v žalobe uviedol, že cenu za dodanú elektrinu a súvisiace služby vyúčtoval žalovanému dvoma faktúrami. Tieto faktúry obsahovali upozornenie odkazujúce na „zmluvný účet“ žalovaného. Vzhľadom na všetky tieto súvislosti súd vyhodnotil žalobcom uplatňovaný nárok ako nárok, ktorý mal vzniknúť na zmluvnou základe.
14. To potom znamená, že medzi stranami musela existovať zmluva o (združenej) dodávke elektriny tak, ako ju predpokladá § 26 z. č. 251/2012 Z. z. Všetky druhy zmlúv upravených v § 26 však musia mať písomnú formu (§ 26 ods. 18). Hoci citovaný zákon nerieši dôsledky nedodržania písomnej formy zmluvy o (združenej) dodávke elektriny, podľa názoru súdu treba aj v tomto prípade vychádzať podporne z ustanovení Občianskeho zákonníka, predovšetkým z § 40 ods. 3 OZ, podľa ktorého je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Na platné uzavretie zmluvy sa síce nevyžaduje, aby boli obe strany prítomné (§ 45 ods. 1 OZ), ale ak sa zmluva uzatvára dištančnou formou, je v prvom rade potrebný písomný návrh na uzavretie zmluvy (43a ods. 1 OZ). Aby došlo následne k uzavretiu zmluvy písomnou formou - tak, ako to vyžaduje § 26 ods. 18 zákona č. 251/2012 Z. z. pre zmluvu o (združenej) dodávke elektriny - je okrem písomného návrhu nevyhnutné aj písomné prijatie tohto návrhu (§ 46 ods. 1 OZ). Žalobca však nepredložil ani písomný návrh, ani písomné prijatie návrhu, takže súd uzavrel, že medzi stranami nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy. Žalobca preto nemá nárok na zaplatenie istiny, úrokov a príslušenstva, ktoré by vyplývali z takejto zmluvy.
15. Ak je zmluva neplatná, do úvahy prichádza posúdenie poskytnutého plnenia ako bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, z pohľadu, či by na jeho vydanie nemohol mať žalobca nárok podľa § 451 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od toho, že žalobca v konaní nikde netvrdil, že by zaplatenie uplatňovaného nároku požadoval preto, že sa ním žalovaný bezdôvodne obohatil (pričom je len na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej neskoršia zmena, za ktorú sa považuje aj uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods. 2 CSP, nie je v tomto spotrebiteľskom spore podľa § 294 CSP prípustná), žalobcovi by nebolo možné priznať uplatňovaný nárok na základe pravidiel o bezdôvodnom obohatení, pretože plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy právneho úkonu nie je bezdôvodným obohatením (§ 455 ods. 1 OZ).
16. Žalobe by nebolo možné vyhovieť ani keby sa nedostatok písomnej formy posúdil ako nespôsobujúci neplatnosť zmluvy. Žalobca svoj nárok na zaplatenie ceny za dodanú elektrinu a súvisiace služby opiera vyúčtovacie faktúry. Tu treba poznamenať, že obchodné podmienky, na ktoré sa žalobca odvolával, „platia pre všetky produkty, ktoré ponúka dodávateľ odberateľom elektriny…“ (čl. XVII ods. 17.4). To znamená, že platia aj pre produkt, ktorý žalobca žalovanému vyúčtoval žalobou uplatnenými faktúrami. Tieto faktúry pritom obsahujú cenu za dodanú elektrinu a súvisiace služby. Cena za dodávku elektriny sa odberateľovi účtuje „podľa v čase vykonania dodávky elektriny platného a účinného cenníka v zmluvne dohodnutej sadzbe“, čo je zrejmé z čl. IV ods. 4.1 obchodných podmienok žalobcu. Žalobca síce predložil cenník, ktorého obsah sa stal nespornou skutočnosťou, no tento nemôže byť smerodajný, pretože podľa čl. IV ods. 4.3 OP mal žalovaný potvrdiť oboznámenie sa s cenníkom a jednotlivými cenníkmi služieb práve „podpisom zmluvy“, čo však zostalo nedokázané. Okrem toho ani samotný cenník neumožňuje určiť, na základe akej sadzby žalobca ceny účtoval. Sadzba totiž má byť podľa cit. čl. IV ods. 4.1 OP dohodnutá v zmluve. Žalobca však neuniesol svoje dôkazné bremeno nielen ohľadom formy, ale aj ohľadom obsahu zmluvy medzi stranami. Tým sa súdu znemožňuje posúdiť, či žalobcom vyúčtované ceny zodpovedajú aj zmluvne dohodnutej sadzbe.
17. Napokon, kvalifikovať ober elektriny na základe § 46 ods. 1 písm. a) bodu 2 z. č. 251/2012 Z. z. ako neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy o (združenej) dodávke elektriny by vyžadovalo,
aby žalobca uniesol svoje bremeno tvrdenia (a aj dôkazné bremeno) v tomto zmysle. Žalobca ale nikde netvrdil také skutkové okolnosti (vznik škody a spôsob jej vyčíslenia podľa § 46 ods. 2 cit. zákona), ktoré by umožňovali podriadiť daný skutkový stav pod hypotézu tejto právnej normy. Odhliadnuc od toho, že aj v tejto súvislosti platí, že uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods. 2 CSP by bolo v tomto spotrebiteľskom spore neprípustnou zmenou žaloby, žalobcom uplatnený nárok preto nemožno verifikovať ani z hľadiska prípadného nároku na náhradu škody.
18. Z vyššie uvedených dôvodov potom žalovaný nárok nemožno priznať, v dôsledku čoho musel súd žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).
19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).