Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Vyd/1/2023

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. Č.. X, XXX XX R. E. C., v 2. rade K. G., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX R., v 3. rade A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX R., proti účastníkom: 1/ F. Č. - správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 2/ neb. K. N., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - správca SPF, bytom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 3/ C. M. - správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 4/ neb. G. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 5/ neb. G. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 6/ L. E., rod. M. - správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 7/ K. Z., rod. M.

- správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 8/ K. X., rod. G. - správca SPF, bytom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 9/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 10/ Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. E. C. Č.. X, XXX XX R. E. C., 11/ K. T., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. E. C. Č.. X, XXX XX R. E. C., o návrhu na potvrdenie vydržania nehnuteľností, takto

rozhodol:

I. Súd konanie voči účastníkom 2/ K. N., 4/ G. M. a 5/ G. M. zastavuje.

II. Súd návrh navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.02.2023 domáhali, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu. Uznesením č.k. -32 zo dňa 24. mája 2023 súd vyzval navrhovateľov v 1.,2. a 3. rade aby odstránili vady svojho podania a dňa 12.06.2023 navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade doplnili svoje podanie.

2. Navrhovatelia v 1.,2. a 3. rade v podanom návrhu uviedli, že podľa ich názoru navrhovateľ v 1. rade splnil predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Svoje tvrdenia opiera o to, že rodičia jeho manželky dostali stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na pozemkoch s vtedajším označením par. č. XX,XX,XX reg. ,,V.“, k. ú. R. E.. C., okres: E., vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom, na LV č. XX a XX.Stavebným povolením bola časť novostavby rodinného domu umiestnená do vstupu na spoločný dvor, pričom de facto prišlo k zániku spoločného dvora. Časom bolo potrebné vybudovanie garáže, ktorá je evidovaná na parcele č. XX registra ,,Y.“, výmera: 90 m2, na LV č. XXXX. Rodičia manželky navrhovateľa v 1. rade kúpili od vtedajších majiteľov (účastníci č. 2, č. 4 a č. 5) parcelu č. XX, ktorí o ňu a tiež o parcelu č. XX nemali záujem. Za parcelu č. XX zaplatili rodičia manželky navrhovateľa v 1. rade v hotovosti, pričom si tento prevod parcely nedali zapísať do katastra nehnuteľností a neexistuje o ňom žiadna kúpnopredajná zmluva, avšak uskutočnenie predaja dosvedčuje čestným prehlásením dcéra p. N. - pani U.Á. ako i pani T.. Po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX užíval tieto nehnuteľnosti navrhovateľ v 1. rade so svojou manželkou v dobrej viere, že rodičia jeho manželky predtým užívali a vlastnili nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Navrhovatelia

nemali až do smrti manželky navrhovateľa v 1. rade vedomosť o tom, že garáž, na ktorú rodičia manželky navrhovateľa v I. rade mali riadne stavebné povolenie stojí čiastočne na parcele vo vlastníctve iných vlastníkov a taktiež, že spoločný dvor je vedený ako spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov. Parcely užívali v dobrej viere, že patrí im. Uvedeným spôsobom navrhovatelia opísali dobromyselnosť, resp. oprávnenosť držby uvedených nehnuteľností. Navrhovateľ v 1. rade bol až do smrti svojej manželky presvedčený, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je nespochybniteľne dané tým, že na nehnuteľnosti uzatvoril kúpnu zmluvu ešte v roku XXXX a užíval tieto nehnuteľnosti v dobrej viere, zveľaďoval ich starostlivosťou o dvor ako aj potrebnými opravami nehnuteľností.

3. Uznesením č.k. -49 zo dňa 4. augusta 2023 vydal tunajší súd vyzývacie uznesenie, ktorým vyzval oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, a to najneskôr do 31.03.2024.

4. Dňa 09.10.2023 boli tunajšiemu súdu doručené námietky Slovenského pozemkového fondu proti vyzývaciemu uzneseniu tunajšieho súdu č.k. -49 zo dňa 4. augusta 2023, v ktorých uviedol, že pri účastníkoch 2/, 4/ a 5/ nie je daná pasívna vecná legitimácia, nakoľko sú známe ich identifikačné údaje, z ktorých je zrejmé, že zomreli ešte pred podaním návrhu na potvrdenie vydržania nehnuteľností. Slovenský pozemkový fond ďalej uvádza, že v predmetnom konaní nie je splnená podmienka správneho označenia účastníkov konania, nakoľko v zmysle (ďalej len „“) vystupuje správca lesného pozemku ako povinný účastník v konaní o potvrdení vydržania. Podľa názoru Slovenského pozemkového fondu navrhovatelia zmätočne označili predmet vydržania v časti týkajúcej sa parcely registra ,,V.“ par. č. XX, evidovaná na LV č. XX kedy navrhovateľ požaduje podiel vo veľkosti 9/17, pričom nie je jasné o aké podiely, ktorých vlastníkov sa jedná a nekorešponduje to ani s LV č. XX. Z návrhu, predložených listín a opísaných skutočností vyplýva, že navrhovatelia v 1.,2. a 3. rade sa dožadujú vyššieho nároku ako im prináleží. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade odvodzujú oprávnenosť svojej držby pozemku parcely registra ,,V.“ par. č. XX od rozhodnutia Okresného národného výboru - odbor výstavby v E. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povolené umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku par. č. XX,XX,XX, pričom stavebné povolenie nie je právny titul preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva. Slovenský pozemkový fond naďalej namieta, že navrhovatelia uvádzajú v návrhu, že rodičia manželky navrhovateľa v 1. rade kúpili od vtedajších majiteľov (účastníkov 2/,4/,5/) parcelu č. XX pričom si tento prevod nedali zapísať do katastra nehnuteľností a neexistuje o ňom žiadna kúpnopredajná zmluva. Predmetnú parcelu si kúpili za účelom výstavby garáže, ktorá by čiastočne zasahovala do parcely registra ,,V.“ par. č. XX, avšak z rozhodnutia Miestneho národného výboru v R. C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola povolená výstavba garáže vyplýva, že stavba garáže sa povoľuje na parcele č. XX. Slovenský pozemkový fond vo svojich námietkach tiež poukázal na to, že účastníkovi v 2. rade patrí podiel vo veľkosti 1/36, účastníkovi v 4. rade patrí podiel vo veľkosti 1/10 a 1/36 a účastníkovi v 5. rade patrí podiel vo veľkosti 1/36 k predmetnej parcele, a preto aj keby navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade mali právny titul, nemohli by sa na základe neho domnievať, že nadobúdajú celok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade nedostatočným spôsobom podopreli svoje tvrdenia, neosvedčili existenciu titulu, z ktorej by mohli nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosti tvoriace predmet vydržania patria, a že s nimi nakladajú ako s vlastnými podal Slovenský pozemkový fond námietky a navrhol, aby súd návrh na začatie konania na potvrdenie vydržania nehnuteľností zamietol.

5. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade podali na tunajší súd dňa 20.11.2023 vyjadrenie k námietkam Slovenského pozemkového fondu, v ktorom uviedli, že pokiaľ ide o známe identifikačné údaje účastníkov 2/,4/ a 5/ pri podávaní návrhu navrhovatelia postupovali v zmysle a následne až počas konania sa navrhovateľom podarilo zistiť aj dátum úmrtia pri účastníkoch 2/, 4/ a 5/. Pokiaľ ide o účastníka - správca lesného pozemku, navrhovatelia ho uviedli až vo svojom vyjadrení k námietkam. Na námietku Slovenského pozemkového fondu týkajúcej sa výšky podielov navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade uviedli, že ich výpočtami dospeli k záveru, že výška podielu, ktorá by mala pripadnúť navrhovateľovi v 1. rade je vypočítaná správne a s ohľadom na výšky podielov neznámych vlastníkov, troch zosnulých účastníkov aj ostatných dvoch žijúcich spoluvlastníkov parcely č. XX vedenej na LV č. XX, a tiež uviedli, že nie je v ich záujme si v konaní nárokovať viac ako im prináleží a nie sú si vedomí ani chyby v počítaní. Vo svojom vyjadrení k námietkam navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade tiež uviedli, že neodvodzujú oprávnenosť držby na základe stavebného povolenia na výstavbu garáže, dátum udelenia stavebného povolenia je podľa ich názoru rozhodujúci pre vnímanie skutočnosti odkedy rodičia manželky navrhovateľa v 1. rade užívali nehnuteľnosti a predpokladali, že s nimi už môžu nakladať

ako s vlastnými. Navrhovateľ v 1. rade nemal vedomosť o tom, že vlastníctvo pozemku pod garážou je sporné, toto sa dozvedel až po smrti manželky pri dedičskom konaní. Pokiaľ ide o sporné podiely, o ktorých sa podľa Slovenského pozemkového fondu navrhovatelia nemohli domnievať, že ich nadobudli ako celok, navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade uvádzajú, že nepoznajú všetky okolnosti ku ktorým prišlo pri predaji parcely, keďže ide o skutočnosti, ktoré už nie je možné overiť dopytom na rodičov manželky navrhovateľa v 1. rade alebo zosnulých účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu sa navrhovatelia môžu len domnievať, že rodičia manželky navrhovateľa v I. rade predpokladali, že kupujú parcelu v celku a o existencii ďalších osôb na LV nemali vedomosť. Navrhovateľ v 1. rade spolu s manželkou užíval po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nehnuteľnosti v dobrej viere, že rodičia jeho manželky ich predtým užívali a vlastnili v súlade so zákonom. Navrhovateľ v 1. rade ani jeho manželka neboli oboznámení o tom, že by pri predmetných nehnuteľnostiach existovala čo i len pochybnosť o vlastníctve k pozemkom, na ktorých mali postavené nehnuteľnosti a ktoré roky užívali a zveľaďovali a parcely užívali v dobrej viere, že im patria. Na základe vyjadrenia sa k námietkam sú navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade presvedčení, že ich nárok dostatočne podložili hodnovernými listinnými dôkazmi a tvrdeniami, a preto trvajú na tom, aby súd rozhodol tak, ako navrhli vo svojom návrhu na potvrdenie vydržania nehnuteľností.

6. Podľa (ďalej len ,P“) účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

7. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

8. Podľa , účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

9. Podľa , po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa , ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), alebo písm. d).

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia (ďalej len ako ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Súd v I. výroku toho uznesenia zastavil konanie voči účastníkom 2/, 4/, a 5/, nakoľko skúmaním procesných podmienok tohto konania zistil, že navrhovateľmi v 1., 2. a 3. rade označení účastníci 2/ K. N., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 4/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a 5/ G. M., XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, proti ktorým bol podaný návrh na začatie konania o potvrdení vydržania nehnuteľností zomreli ešte pred začatím konania. Uvedené má súd zistené z výpisu z Registra obyvateľov SR a z potvrdenia obce R. E. C. zo dňa 31.05.2023.

15. Fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle , a preto nemôže mať procesnú subjektivitu v zmysle , teda nie je možné, aby bola účastníkom v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd nemôže ďalej vo veci konať s účastníkmi 2/, 4/, 5/ a 6/. Pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania súd predmetné konanie v zmysle zastavil voči účastníkom 2/ K. N., 4/ G. M. a 5/ G. M..

16. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade nesplnili tiež podmienku správneho označenia účastníkov konania keď vo svojom návrhu a následne ani v jeho doplnení neoznačili ako účastníka konania správcu

lesného pozemku, ktorý v zmysle je povinným účastníkom konania o potvrdení vydržania. Navrhovatelia správcu lesného pozemku ako účastníka konania uviedli až vo svojom vyjadrení k námietkam, nenavrhli však jeho pristúpenie do konania v zmysle .

17. Podľa , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

18. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

19. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

20. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

21. Podľa , o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

22. Podľa , námietky môže podať a) účastník konania podľa a jeho právny nástupca, ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa alebo písm. d), alebo d) iná osoba.

23. Podľa , námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

24. Podľa , v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba, a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

25. Podľa , , , súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (). Pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie. Právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd bezodkladne doručí okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky vyznačenej podľa .

26. Podľa , (ďalej ako ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

27. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa až 4 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

29. Vydržanie predstavuje osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.

30. Súd preskúmal návrh navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Návrhu nemohol súd vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010, sp. zn. ). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 31.10.2017, sp. zn. ). Navrhovateľom v 1.,2. a 3. rade nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu. Navrhovatelia v 2. a 3. rade prichádzajú do úvahy ako dedičia po nebohej matke a navrhovateľ v 1. rade prichádza do úvahy ako dedič po nebohej manželke, ale tiež mu nárok plynie aj z titulu vyporiadania BSM, ktoré sa uskutočňuje v rámci dedičského konania. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade si nezvolili správny procesný prostriedok na uplatnenie svojho práva. V predmetnej veci, pokiaľ ide o okamih vydržania nemôže byť verejnou listinou, ktorá je potrebná na zápis vlastníckeho práva navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade k nehnuteľnostiam uznesenie o potvrdení vydržania podľa , ale predpokladom pre tento zápis môže byť rozsudok, ktorým súd určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po manželke navrhovateľa v 1. rade a po matke navrhovateľov v 2. a 3. rade, ktorá mala spolu s manželom - navrhovateľom v 1. rade za života vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od svojich rodičov a na jeho základe následné rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní po nebohej manželke navrhovateľa v 1. rade a matke navrhovateľov v 2., 3. rade. Následne až v prípade, že súd v sporovom konaní určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej manželke navrhovateľa v 1. rade a nebohej matke navrhovateľov v 2. a 3. rade, bude môcť byť v dedičskom konaní iniciované takzvané dodatočné dedičské konanie, výsledok ktorého bude zohľadnený aj zápisom v katastri nehnuteľností vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

31. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu je, že navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade navrhujú potvrdenie vydržania v podieloch, ktoré sú neurčité a nie sú preukázané, a to i vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, nakoľko výsledkom dedičského konania vzniknú aj rôzne spoluvlastnícke podiely navrhovateľov. K tomuto súd dodáva, že po doplnení návrhu žiadal navrhovateľ v 1. rade potvrdiť vlastníctvo len jemu, pri parc. č. XX v podiele 9/17 a pri parc. č. XX do výlučného vlastníctva. Čo sa týka parcely č. XX, túto navrhovateľ v 1. rade nadobudol spolu s manželkou do BSM v príslušnej časti, pričom v kúpnej zmluve táto časť - podiel, nie je vyjadrená. V návrhu uviedol, že jeho a manželkin spoluvlastnícky podiel predstavoval 2/4, teda jednu polovicu. Tomuto podielu však zodpovedá aj na liste vlastníctva č. XX uvedený podiel navrhovateľov v 1. až 3. rade, nadobudnutý na základe dedičského rozhodnutia, u navrhovateľa v 1. rade podiel 1/3, u navrhovateľa v 2. rade 1/12, u navrhovateľa v 3. rade 1/12, celkom 6/12, teda jedna polovica. Návrhom sa tak navrhovateľ v 1. rade domáha ďalšieho podielu, ku ktorému neosvedčil žiadne právne skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že prišlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním v ďalšom rozsahu nad rámec uzavretej kúpnej zmluvy. Čo sa týka návrhu

v časti potvrdenia vydržania parcely č. XX, na ktorej bola postavená garáž, a ku ktorej žiada navrhovateľ v 1. rade určiť jeho výlučné vlastníctvo, k tomu súd uvádza, že preukázateľne rozhodnutím bývalého MNV v R. C. bola povolená stavba garáže na parcele č. XX. Zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že predchádzajúci vlastník garáže bol oprávnený stavať aj na parcele č. XX a v akom rozsahu. Skutočnosť tvrdenú navrhovateľmi, že rodičia manželky navrhovateľa v 1.rade parcelu č. XX odkúpili od vtedajších vlastníkov, pričom neexistuje žiadna kúpnopredajná zmluva a prevod si nedali zapísať do katastra nehnuteľností, uvedené osvedčujú len dvomi čestnými prehláseniami, považuje súd za hodnoverne nepreukázanú. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. R. E. C. vyplýva, že v čase údajného prevodu parcely č. XX a výstavby garáže v roku XXXX boli spoluvlastníkmi viaceré osoby, pričom rodičia manželky navrhovateľa v 1.rade mali kupovať nehnuteľnosť len od troch spoluvlastníkov, to vyplýva aj z čestných prehlásení. Je teda zrejmé, že rodičia manželky navrhovateľa v 1.rade nemohli kúpiť celý pozemok, nakoľko predávajúci spoluvlastníci mohli previesť len svoje spoluvlastnícke podiely v zmysle právnej zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než vlastní. Z uvedeného tak vyplýva, že navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade sa dožadujú vyššieho nároku ako im prináleží.

32. Súd zamietol návrh navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade tiež z dôvodu, že v žiadnom zo svojich podaní nešpecifikovali presný deň, kedy došlo k nimi domnelému vydržaniu nehnuteľností, ktorých sa týka ich návrh na potvrdenie vydržania ich vlastníckeho práva. Keďže tento údaj je esenciálnou náležitosťou návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa , súd posúdil tento návrh ako neúplný, na základe ktorého nie je možné priznať súdnu ochranu domnelému vlastníckemu právu navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade. 33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd návrh navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol. Súd sa vyporiadal len so skutočnosťami, ktoré boli právne relevantné pre vyššie uvedené rozhodnutie vo veci s tým, že súd nie je povinný zodpovedať všetky otázky uvedené v písomných vyjadreniach strán.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ustanovenia až upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.