Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-45-2019.pdf
PDF · 76.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. I. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca I. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XX Y. Z., W., W. XX Q., S. U., o návrhu matky G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, L., o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zvýšenie výživného vo výške prevyšujúcej sumu 115,-- eur z a s t a v u j e .
II. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/185/2013-42 zo dňa 24.04.2013 vo výroku o určení vyživovacej povinnosti k mal. H. I. P. tak, že z v y š u j e výživné zo sumy 100,-- eur mesačne na sumu 115,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú zo sumy 100,-- eur mesačne na sumu 300,-- eur mesačne, ktoré žiadala matka priznať na výživu maloletej, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od podania návrhu na súd a stretávanie otca s dcérou matka upraviť nežiadala. Návrh bol odôvodnený tým, že po rozvode rodičov maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,-- eur mesačne vopred. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť nikdy neplnil, preto matka bola nútená požiadať o výplatu náhradného výživného úrad práce, ktoré je matke vyplácané od septembra 2014. Otec dcéru nevidel od roku 2012, iba občas ju telefonicky kontaktuje. Od rozvodu rodičov, teda od roku 2014 výživné upravované nebolo a od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery matky. Matka s dcérou žije so svojimi rodičmi aj maloletou v trojizbovom byte a jej jediným príjmom je náhradné výživné a prídavok na dieťa vyplácaný úradom práce. Matka v návrhu uvádzala zdravotné obmedzenia pre problémy s chrbticou, pre ktoré si nemôže nájsť pre seba vhodnú prácu. Mal. H. I. nastúpila v tomto školskom roku do 3. ročníka Základnej školy na ul. H. J. L., čím sa zvýšili výdavky na maloletú, lebo matka dcére potrebuje dokúpiť školské pomôcky: zošity, perá pracovné zošity, uhrádzať kultúrne a spoločenské podujatia, ktorých sa dcéra zúčastňuje. Matka uhrádza aj všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o dcéru, napr. nákup odevov, obuvi, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, dentálnej starostlivosti, nákupu jedla, drogérie aj školských potrieb. Matka mesačne uhrádza internet vo výške 10,-- eur mesačne. Dcéra chodí každý rok do kúpeľov do Tatier, nakoľko maloletá je astmatička a má alergie. Všetky výdavky, súvisiace s domácnosťou uhrádza starý otec maloletej, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Finančne vypomáha aj stará matka, lebo príjem matky nepostačuje na úhradu potrieb maloletej. Matka uviedla, že otec maloletej má pracovať v Anglicku, avšak jeho adresu ani zamestnávateľa uviesť nevedela. V minulosti mal otec zarábať okolo 2500,-- eur mesačne s tvrdením, že otec má pravidelne absolvovať dovolenky aj okolo sveta, preto matka uviedla, že otec má dostatok finančných prostriedkov na výživu dcéry.
2. Otec nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a súdu sa nepodarilo zistiť pobyt otca, preto písomnosti týkajúce sa tohto konania doručoval otcovi na úradnej tabuli súdu.
3. Súd doplnil dokazovanie výsluchom matky, na ktorom matka na návrhu tak ako bol doručený súdu netrvala a žiadala priznať výživné vo výške 115,-- eur a v prevyšujúcej časti matka vzala návrh späť s odôvodnením, že si uplatňuje nárok, ktorý jej môže byť vyplácaný ako náhradné výživné namiesto povinného rodiča.
4. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že návrh matky je vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od naposledy upravovanej vyživovacej povinnosti a potreby dieťaťa dôvodný.
5. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
8. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 29 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
12. Po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť k maloletej v rozsudku o rozvode manželstva č.k. 19P/185/2013-42 dňa 24.04.2014. V tom čase matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 199,-- a otec v čase rozvodu manželstva pracoval ako supervízor vedúci zmeny v práčovni s priemerným príjmom vo výške 1752,-- eur.
13. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.
14. Od poslednej úpravy výživného určovanej v roku 2014 uplynula doba šiestich rokov a pomery na strane maloletej sa zmenili v tom, že je staršia a navštevuje základnú školu, čo bolo posúdené ako podstatná zmena pomerov na strane dieťaťa. So štúdiom sú spojené aj zvýšené výdavky na školské
potreby dieťaťa, rovnako tak nákup oblečenia, aj zvýšené výdavky na jej výživu, preto súd návrhu matky v ňou požadovanom rozsahu vyhovel a v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.