Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-247-2020.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/247/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. K. L., L.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca K. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX Q. B., D., Q., F. C., Q. XLI, Veľká Británia, o návrhu matky I. K., L.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., právne zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Nám. slobody 25, Humenné, na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 8P/45/2019 -26 zo dňa 14.01.2020 vo výroku II tak, že z v y š u j e výživné zo sumy 115,-- eur mesačne na sumu 250,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 16.04.2021.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka podala dňa 05.11.2020 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/45/2019 zo dňa 14.01.2020 tak, že zvýši výživné pre maloletú D. K. zo strany otca zo sumy 115,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne od podania návrhu.
2. V návrhu uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi po 121,20 eur mesačne a k tomu náhradné výživné na mal. dieťa od marca 2020 vo výške 115,- eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. Otec žije v Anglicku. O dcéru sa nezaujíma, občas ju kontaktuje telefonicky a na výživu dcéry neprispieva. Matka by bez pomoci svojich rodičov nedokázala pokryť všetky náklady. Uhrádza nájomné za byt vo výške 122,57 eur mesačne, mobilné telefóny a internet vo výške 40,- eur, má výdavky na stravu vo výške 300,- eur mesačne, na hygienické potreby vo výške 50,- eur mesačne, náklady na lieky a vitamíny vo výške 40,- eur mesačne. Náklady na oblečenie predstavujú sumu vo výške cca 200,- eur mesačne, na školské pomôcky vo výške cca 50,- eur mesačne, na mimoškolské aktivity 50,- eur a sporenie a dovolenka 30,- eur.
3. Otec nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a súdu sa nepodarilo zistiť pobyt otca, preto písomnosti týkajúce sa tohto konania doručoval otcovi na úradnej tabuli súdu.
4. Matka v priebehu konania trvala na zvýšení výživného. Je vedená ako uchádzačka o zamestnanie a požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Výdavky na dcéru rastú, nakoľko potrebovala zakúpiť počítač a chceli by sa presťahovať do väčšieho bytu.
5. Právny zástupca matky vo svojej výpovedi uviedol, že výživné navrhuje zvýšiť od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Životná úroveň otca, hoci v tomto konaní nebola preukázaná pre jeho nezáujem a pasivitu, neodôvodňuje to, aby výživné bolo určené v rozsahu ako doteraz.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 16.04.2021 uviedol, že v správe zo dňa 4.2.2021 navrhoval, aby súd zvýšil výživné zo sumy 115,- eur na sumu 300,- eur, pretože je v záujme Úradu práce v Humennom vyplácať náhradné výživné v takejto výške. Zohľadňoval pritom aj súčasnú situáciu, v akej sa matka s maloletou nachádzajú, aj čo sa týka bytových pomerov, a aj jej kúpnej sily ohľadom potrieb pre maloletú.
7. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.
9. V danom prípade bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť v rozhodnutí tohto súdu vedeného pod sp. zn. 8P/45/2019 dňa 14.01.2020 a v tomto konaní súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 19P/185/2013 zo dňa 24.04.2013 vo výroku o určení vyživovacej povinnosti k mal. D. K. tak, že zvýšil výživné zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 115,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Otec maloletej je cudzinec a dlhodobo žije v zahraničí, o dcéru sa nezaujíma a na jej výživu neprispieva. Matka bola z dôvodu zdravotných problémov nezamestnaná, poberala len dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Žila spolu s maloletou u svojich rodičov. Aj v súčasnosti je matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie vo výške 260,- eur mesačne, náhradné výživné vo výške 115,- eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. Od septembra 2019 žije sama s dcérou v 1 - izbovom mestskom byte v Humennom, takže jej vznikli aj náklady na nájomné za byt. Výdavky na maloletú sa s jej pribúdajúcim vekom zvyšujú, maloletá prechádza od septembra 2021 na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené aj zvýšené náklady na jej výživu, nákup oblečenia a školských potrieb. Súd preto zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú na sumu 250,- eur mesačne od 16.04.2021, ktorú považoval za primeranú k jej odôvodneným potrebám.
10. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach ktoré možno začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2 CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku .