Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Unita53 s.r.o., so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 971 760, proti žalovanému: 1/ ENIKY BENIKY s.r.o. v likvidácii, so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 47 021 667, právne zastúpený JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, advokát, so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, 2/ Global Shop s. r. o., so sídlom Masarykova 2719/16, 080 01 Prešov, IČO: 46 965 335 (ex offo výmaz), o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -116 zo dňa 27.5.2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalovaného v 1/ rade proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti.

Žalobca má proti žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto

„I. Súd určuje, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade k dvom motorovým vozidlám, a to P. G. XXX G.-/.-, N.: T., druh vozidla: H. N. Š., e.č. S. B. Q. S. XXX R. XxX/-/.-, N.:N., druh vozidla: H. N. - Ť. H., e.č. S., j e voči žalobcovi právne n e ú č i n n ý .

II. Konanie voči žalovanému v 2. rade Global Shop s. r. o., 46 965 335, Masarykova 2719/16, 080 01 Prešov, z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade k dvom motorovým vozidlám, a to P. G. XXX G.-/.-, N.: T., druh vozidla: H. N. Š., e.č. S. B. Q. S. XXX R. XxX/-/.-, N.:N., druh vozidla: H. N. - Ť. H., e.č. S., je voči žalobcovi

právne neúčinný, určenia, že žalobca je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku uplatnenú v konaní vedenom na Okresom súde Prešov pod sp. zn. výkonom rozhodnutia z predmetných motorových vozidiel a náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.7.2017 pod č.k. -48 rozhodol a určil, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade k dvom motorovým vozidlám, a to P. G. XXX G.-/.-, N.: T., druh vozidla: H. N. Š., e.č. S. B. Q. S. XXX R. XxX/-/.-, N.:N., druh vozidla: H. N. - Ť. H., e.č. S., je voči žalobcovi právne neúčinný. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1/ rade K. K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, K. K. Ľ. X, XXX XX Ľ., odvolanie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom súdu v celom rozsahu a namieta, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Domnieva sa, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. Žalobca v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní neúčinnosti právneho úkonu medzi žalovanými. Žalovanému nebola doručená žaloba a nemohol sa tak vyjadriť k meritu veci, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené iba elektronicky až po jeho uskutočnení. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil, zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov.

4. Krajský súd uznesením zo dňa 15.2.2018 pod č.k. -60 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia má postupovať v súlade s ust. a nasl. (ďalej len „“) , pričom v súlade s ust. vyzve žalovaných, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadrili a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznajú, uviedli vo svojom rozhodnutí skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5. Na výzvu súdu reagoval právny zástupca žalovaného v 1/ rade K. K..Q..X.., ktorý podal negatívne vyjadrenie k žalobe, a to z nasledovných dôvodov. Predovšetkým žalobca v predmetnom konaní na základe doposiaľ uvedených dôkazov neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní opodstatnenosti jeho nároku, v prvom rade sa tak žalovaný domnieva, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Svoje zamietavé stanovisko k žalobe žalovaný odôvodňuje aj tým, že žalovaný so spoločnosťou Global Shop s. r. o. neuzatvoril žiadne zmluvy, ktoré by bolo možné označiť za právne úkony ukracujúce pohľadávky veriteľov vrátane žalobcu, pre takýto právny titul podľa nás žalobcovi nesvedčia žiadne dôkazy. Okrem toho navrhovaný petit v časti požadovania určenia, že žalobca je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku uplatnenú v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. výkonom rozhodnutia z predmetných motorových vozidiel považujeme za nevykonateľný. Navyše s poukazom na výmaz žalovaného v 2/ rade z obchodného registra podaný návrh neobstojí a ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada súd, aby vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vložka č. XXXXX/P spoločnosti Global Shop s. r. o., so sídlom Masarykova 2719/16, 080 01 Prešov, IČO: 46 965 335, súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra vrátane všetkých údajov zapísaných v Obchodnom registri ku dňu výmazu zapísanej osoby, a to dátumu 27.6.2018 - deň výmazu zapísanej osoby. Právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti podľa z dôvodov podľa .

7. Aplikujúc ust. , , a , , všetko okresný súd sa v celom stotožnil a osvojil si právne stanovisko žalobcu v tom, že jediným subjektom v konaní, ktorému náleží pasívna vecná legitimácia je žalovaný v 1/ rade K. K..Q..X.., ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech v tom, že žalovaný v 2/ rade Global Shop s. r. o. ako dlžník veriteľa, previedol predmetné motorové vozidlá na žalovaného v 1/ rade, spoločnosť K. K..Q..X.., ktorý má z toho prospech.

8. Keďže počas konania došlo k zániku právnickej osoby, a to žalovaného v 2/ rade, spoločnosti Global Shop s. r. o., ktorá bola vymazaná z Obchodného registra ku dňu 27.6.2018 a žalobca nezobral žalobu

späť vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, súd prvej inštancie preto s poukazom na vyššie citované ustanovenie, preto konanie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade zastavil.

9. Okresný súd preto priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom zaviazal žalovaného a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný v 1/ rade včas odvolanie, v ktorom sa nestotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie z dôvodu absencie aktívnej legitimácie v konaní na strane žalobcu. Uviedol, že žalobcom v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu môže byť totiž iba veriteľ, pričom pohľadávka pôvodného veriteľa a žalobcu v tomto konaní zanikla ešte v roku 2018, a to zánikom dlžníka

- žalovaného v 2/ rade následkom jeho výmazu z Obchodného registra. Nemohol teda podľa žalovaného v 1/ rade právne relevantným spôsobom pôvodný veriteľ postúpiť v roku 2019 svoju neexistujúcu pohľadávku na nového žalobcu, keďže táto pohľadávka už právne nejestvovala. Navyše s poukazom na výmaz žalovaného v 2/ rade z Obchodného registra podaný návrh neobstojí, preto v enunciáte rozsudku nemôže byť za právne neúčinný označený právny úkon medzi žalovaným a neexistujúcim žalovaným v 2/ rade.

11. Z uvedených dôvodov v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalovaný v 1/ rade aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zmenil, zamietol žalobu a priznal žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ( ). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( ). Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1/ rade podal odvolanie proti rozsudku ako celku, musel odvolací súd posúdiť oprávnenosť podaného odvolania v tej časti napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil.

16. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Ust. určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane sporu, nie však každej strane, ale citovaným ustanovením priznáva toto právo len tej strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie nie je teda dané tej strane sporu, či tretej osobe (o ktorej právach bolo napadnutým rozhodnutím prípadne rozhodované), v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, alebo ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach. Posúdenie otázky, či v odvolaní napadnutý výrok z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyznel v prospech alebo neprospech odvolateľa, a teda či tento je oprávnenou osobou na podanie odvolania, alebo či odvolateľ je rozhodnutím súdu dotknutý na svojich právach, prislúcha odvolaciemu súdu.

19. Odvolací súd má za to, že výrokom, ktorým súd konanie proti žalovanému v 2/ rade zastavil z dôvodu, že tento bol ex offo bez právneho nástupcu vymazaný z Obchodného registra, nebol žalovaný v 1/ rade nijako dotknutý na svojich právach, tento nie je v zmysle subjektom, ktorý bol napadnutým rozhodnutím dotknutý a preto, že nie je oprávnený podať odvolanie voči napadnutému výroku, odvolací súd podľa jeho odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

20. Tak ako to už uviedol odvolací súd vyššie, je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na tento rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní s tým, že dôvody odvolania sú námietky uvedené odvolateľom podľa ust. a .

21. Odvolací súd vo všeobecnej rovine uvádza, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepodstivým úkonov dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k takémuto úkonu vôbec nedošlo. Základným pojmovým znakom odporovateľnosti je to, že ide o tzv. relatívnu neúčinnosť právneho úkonu, o ktorej musí rozhodnúť súd na základe žalobného návrhu, nemožno ju riešiť ako predbežnú otázku a k vysloveniu neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom. Súd v tomto konaní neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho vzťahu, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný a odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon a pokiaľ právny úkon nie je platný odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Okruh právnych úkonov, ktoré môžu byť právne neúčinné je vymedzený ust. až 5 . Zákonná úprava vymedzuje podmienky, za ktorých môže veriteľ odporovať právnym úkonom dlžníka, pričom podľa , , vecnú legitimáciu v spore zákon priznáva ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý je ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky práve napadnutým právnym úkonom (aktívna legitimácia) vo všeobecnosti proti tomu, kto mal z tohto odporovateľného právneho úkonu prospech (pasívna legitimácia). Odporovať možno výlučne úkonu dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Základným predpokladom pre aktívnu legitimáciu v spore o neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je, že veriteľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (spravidla judikovanú v súdnom konaní - tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci). V opačnom prípade nie je aktívne legitimovaný a tento nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

22. Jediná odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade spočívala v nedostatku aktívnej legitimácie v konaní na strane žalobcu, ktorým v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu môže byť iba veriteľ, pričom pohľadávka pôvodného veriteľa a žalobcu v tomto konaní podľa žalovaného v 1/ rade zanikla ešte v roku 2018, a to zánikom dlžníka - žalovaného v 2/ rade následkom jeho výmazu z Obchodného registra. Pre uvedený dôvod nemohol podľa žalovaného v 1/ rade právne relevantným spôsobom pôvodný veriteľ postúpiť v roku 2019 svoju neexistujúcu pohľadávku na nového žalobcu, keďže táto pohľadávka už právne nejestvovala.

23. Pre posúdenie odvolania je preto podstatným, či žalobca v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie disponoval vymáhateľnou pohľadávkou, t.j. či bol aktívne legitimovaný v tomto konaní. Podľa platnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci ), hoci v právnej teórii a praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa zodpovedá zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, podľa názoru dovolacieho súdu nie je dôvodom odkloniť sa od záverov vyslovených už v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23.12.1999 sp. zn. (R44/2001). Ako je uvedené v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu: „vymáhateľnú pohľadávku môžeme ... charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde ... na rozdiel od toho je vykonateľnou taká pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi ... teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul“. Z uvedeného tak vyplýva, že podmienkou uplatnenej odporovateľnosti nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné.

24. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosti právneho úkonu, táto prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (pritom právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku je odporovateľným nie len vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola vymáhateľnou (vo vyššie uvedenom význame) už v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr než sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou). V danom prípade ide o obdobnú situáciu ako v konaní posudzovanom dovolacím súdom pod sp. zn. , keď veriteľ nepochybne mal voči dlžníkovi (v prejednávanej veci žalovanom v 2/ rade) vymáhateľnú pohľadávku (v prejednávanej veci právoplatne judikovanú) s tým, že došlo k zániku tohto dlžníka bez právneho nástupcu.

25. Odvolací súd zhodne s názorom dovolacieho súdu vo vyššie uvedenej veci zastáva výklad a aplikáciu ust. , v zmysle ktorej musí v prvom rade napĺňať jeho účel, ktorým ako už bolo uvedené je najmä zabezpečenie občiansko-právnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka v prípade, že k ukráteniu veriteľa týmito právnymi úkonmi dlžníka dôjde. Potom zrejme nie je na mieste, aby posudzovanie aktívnej legitimácie v konaní o neúčinnosti právneho úkonu bolo prísne formálne viazané nad rámec existencie pohľadávky veriteľa v už vymedzenom zmysle vymáhateľnej pohľadávky na splnenie ďalšej podmienky spočívajúcej v existencii pohľadávky, ktorá môže byť (reálne) v občianskom súdnom konaní priznaná.

26. Tento záver v oboch veciach podporuje aj argumentácia spočívajúca v tom, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, mal vymáhateľnú pohľadávku voči existujúcemu dlžníkovi (žalovanom v 2/ rade), ktorú si aj riadne uplatnil a len z dôvodu dĺžky konania sa žalobca dostal do situácie, že dlžník po tom ako urobil právny úkon ukracujúci právneho predchodcu žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky z majetku dlžníka bol ešte skôr ako súd rozhodol o odporovateľnosti tohto právneho úkonu bez právneho nástupcu vymazaný z Obchodného registra s tým, že aktívna legitimácia žalobcu v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu týmto nie je dotknutá.

27. Pripustenie opaku by podľa názoru odvolacieho súdu totiž znamenalo zlegalizovanie postupu ako sa vyhnúť riziku odporovateľnosti právneho úkonu tým, že by dlžník (ktorý je právnickou osobou) použil svoj majetok na vklad do základného imania inej obchodnej spoločnosti (iných obchodných spoločníkov), ponechal by si iba dlhy a po zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku nechal vymazať z Obchodného registra. V prejednávanej veci žalovaný v 2/ rade bol zrušený od 21.11.2017 rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti podľa z dôvodu podľa a vymazaný z Obchodného registra 27.6.2018, t.j. k zrušeniu tejto spoločnosti došlo jednoznačne z dôvodu na jej strane, preto zhodne s dovolacím súdom vo vyššie uvedenej veci možno aj v tejto veci konštatovať, že ak by žalobca ako veriteľ, na ktorého bola pôvodným veriteľom postúpená judikovaná pohľadávka, nemohol byť uspokojený z tohto odporovateľného právneho úkonu, došlo by tým de facto k popretiu účelu ust. .

28. Naviac je potrebné konštatovať na rozdiel od vyššie uvedeného konania na dovolacom súde, že v prejednávanej veci kde takisto došlo k zániku dlžníka, už bola judikovaná pohľadávka pred zánikom tohto dlžníka, preto ak tento dlžník zanikol počas konania o určení odporovateľnosti napadaného právneho úkonu, nestratil tým veriteľ aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosti právneho úkonu.

29. Poukazujúc na vyššie uvedené preto neobstojí tvrdenie žalovaného v 1/ rade o nemožnosti postúpiť pohľadávku po tom, ako veriteľ zanikol, nakoľko ide o neexistujúcu pohľadávku, lebo v prípade, ak by táto pohľadávka nebola schopná postúpenia, nemohol by si túto pohľadávku vymáhať ani pôvodný veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu, na ktorého bola táto pohľadávka postúpená.

30. Podporne v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Ani v pojednávanej veci výmazom žalovaného v 2/ rade z Obchodného registra bez právneho nástupcu táto povinnosť žalovaného v 2/ rade zaplatiť dlžnú čiastku žalobcovi nezanikla, keď síce dlžník zanikol, ale nezanikla pohľadávka a veriteľ by sa mohol uspokojiť z majetku, ktorý bol prevedený a ktorého neúčinnosť prevodu vo vzťahu k veriteľovi tak, ako tomu bolo v pojednávanej veci, konštatoval súd, t.j. aj keď povinný subjekt zanikol, veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku,

ktorý bol dotknutý odporovateľným právnym úkonom. Preto platí, že zánikom dlžníka pohľadávka veriteľa nezanikla a tento môže viesť exekúciu len na ten majetok dlžníka, ktorý bol úspešne odporovaný.

31. Záverom, pokiaľ odvolateľ namietal uvedenie neexistujúceho žalovaného v 2/ rade v enunciáte rozsudku, k tomuto odvolací súd udáva, že práve takáto špecifikácia obchodných spoločností, medzi ktorými došlo k odporovanému právnemu úkonu, zabezpečila jednoznačnosť a určitosť výroku rozhodnutia, pričom výmaz žalovaného v 2/ rade počas konania neznamená, že tento nemôže byť (z dôvodu, že už neexistuje v čase rozhodnutia súdu) uvedený vo výroku rozhodnutia, lebo v prípade, ak by si odvolací súd osvojil opačný výklad, nemohol by sa účastník domáhať určenia neplatnosti, odporovateľnosti, resp. akejkoľvek určovacej žaloby, ktorej stranou bola vymazaná obchodná spoločnosť, resp. fyzická osoba, ktorá zomrela a to len s poukazom na argumentáciu odvolateľa, že táto „právne nejestvuje“.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostáva odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa , .

33. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, prípadne zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t.j. potrebnom rozsahu pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci, ktorý ani nebol medzi stranami sporný, keď jediná odvolacia námietka, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, spočívala v nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu po tom, ako na ňom bola postúpená pohľadávka voči neexistujúcemu subjektu, t.j. rozhodujúcim bolo v tejto veci právne posúdenie, pričom odvolací súd by musel zopakovať v zmysle dokazovanie iba vtedy, ak by mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto pri svojom rozhodnutí vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

34. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade ohľadom odvolacieho konania vo vzťahu k zamietavému výroku rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 1/ rade. neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté, tak ako to bolo ohľadom napadnutého výroku o zastavení konania voči žalovanému v 2/ rade preto je nutné o trovách tejto časti odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa ust. , ktoré upravuje problematiku svojou povahou čo do obsahu a účelu najbližšou odmietnutiu odvolania ( ), pretože aj v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie vykazujúce takéto nedostatky, ktoré znemožnili v odvolacom konaní vykonať odvolací prieskum. Nakoľko o odvolaní žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k tomuto výroku bolo rozhodnuté bez jeho meritórneho prejednania, má preto žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu týchto trov odvolacieho konania s tým, že o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd nerozhodoval, lebo tento zanikol bez právneho nástupníctva. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).