Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/246/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, o zaplatenie sumy 18.257,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -75 zo dňa 15.03.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. -82 zo dňa 16.04.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 3,69 % ročne zo sumy 8.292,78 eura od 04.03.2017 do zaplatenia a úrok vo výške 14,24 % ročne zo sumy 9.964,62 eura od 04.03.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku týkajúcom sa zaplatenia poplatkov, tento rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 87,60 % . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.087,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.585,56 eura od 04.03.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , a . Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa , účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“), pretože žalobca mal vo veci úspech 86 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.03.2017 domáhal zaplatenia sumy 18.257,40 eura, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovanej poskytol na základe zmlúv o spotrebnom úvere peňažné prostriedky, ktoré žalovaná nevrátila. 2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 16.10.2013 zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 27.300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 180 mesačných splátkach pri ročnej úrokovej sadzbe 3,69 %, fixovanej na obdobie troch rokov. Keďže žalovaná úver nesplácala, veriteľ uspokojil svoju pohľadávku realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby a výťažok v sume 19.007,22 eura započítal na istinu vymáhanej pohľadávky.

3. Dňa 19.09.2013 uzatvorili tie isté subjekty zmluvu o spotrebnom úvere č. 610483, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 158 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 14,24 %. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 08.04.2014. 4. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi veriteľom a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe zmlúv o úvere a tieto zmluvy vzhľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvorili, považoval za spotrebiteľské. Na daný vzťah aplikoval okrem aj ustanovenia a nasl. upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv. Pri zmluve č. 711585 považoval žalobu za dôvodnú v časti istiny 9.292,78 eura, úroku vyčíslenému ku dňu 03.03.2017 vo výške 3.432,35 eura a úroku z omeškania vyčíslenému ku dňu 03.03.2017 vo výške 4.074,50 eura. Pri zmluve č. 610483 súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v časti istiny 9.964,62 eura, úroku vo výške 4.834,81 eura a úroku z omeškania vo výške 1.488,92 eura.

5. V časti úroku uplatňovaného po zosplatnení pohľadávky súd nepovažoval za dôvodne podanú, pretože po zosplatnení pohľadávky patrí veriteľovi len úrok z omeškania, nie aj zmluvný úrok. Rovnako žalobu zamietol aj v časti uplatňovaných poplatkov, ktoré boli stanovené veriteľom bez možnosti ovplyvnenia ich výšky spotrebiteľom. Pritom poukázal na to, že v konaní boli uplatnené poplatky za predčasné splatenie úveru, avšak v danom prípade k predčasnému splateniu úveru nedošlo; došlo len k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedol, že jeho nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. Legitímnosť jeho nároku na zaplatenie úroku vyplýva aj z ustanovení a . Citoval viaceré rozhodnutia súdov ako aj komentár k Obchodnému a o povinnosti platiť úroky z úveru, ktorá trvá až do doby vrátenia úveru. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou dochádza k jej ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 14,24 % popri úrokoch z omeškania, je žalovaná povinná zaplatiť iba úrok z omeškania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) urobil záver, že odvolanie je čiastočne opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa úroku po zosplatnení úveru podľa sčasti zmenil a žalobe čiastočne vyhovel, pričom v ostatnej napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa poplatkov rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. Rozsudok v prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie sčasti žalobe vyhovel, spolu s opravným uznesením, nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalovanej právoplatnosť.

9. Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 610483 vyplýva z obsahu spisu ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu podľa a nasl. , ktorá bola správne posúdená ako zmluva spotrebiteľská. Aj keď táto zmluva bola uzavretá na podklade , prednostne sa vzťahujú na ňu ustanovenia a aj ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Veriteľ poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanej, ktorá však podmienky zmluvy nedodržala a úver riadne nesplácala. Veriteľ preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaná prišla o výhodu splátok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (08.04.2014) dlh v istine predstavoval 9.964,62 eura. Žalobca si žalobou uplatňoval zaplatenie tejto istiny spolu so zmluvným úrokom ku dňu 03.03.2017 vo výške 4.834,81 eura, so zmluvným úrokom vo výške 14,24 % ročne zo sumy 9.964,62 eura od 04.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania ku dňu 03.03.2017 vo

výške 1.488,92 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.292,78 eura od 04.03.2017 do zaplatenia a tiež poplatky vo výške 40 eur. Odvolací súd neposúdil ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti vymáhania zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, kedy by veriteľovi mal patriť už len nárok úroky z omeškania. Takýto právny záver podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniam , , a ani zákona o ochrane spotrebiteľa.

10. Žalobca ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vyčíslil dlh na istine pri zmluve č. XXXXXX na sumu 9.964,62 eura. Tento dlh spolu s úrokom z omeškania, ako aj úrok a úrok z omeškania, ktoré vznikli z neuhradených splátok do dátumu 03.03.2017, súd prvej inštancie žalobcovi priznal prvým výrokom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, a odvolací súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o zamietnutí zvyšku žaloby týkajúce sa poplatkov a zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z uplatnenej istiny. Odvolací súd nepovažoval za správny záver prijatý súdom prvej inštancie, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru veriteľovi zaniká nárok na zmluvný úrok. V skutočnosti však súd prvej inštancie žalobcovi priznal čiastočne aj zmluvný úrok, pretože mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 08.04.2014 a súd žalobcovi priznal nárok na zmluvný úrok až ku dňu 03.03.2017. V tomto prípade je zrejmé, že dlh žalovanej sa považuje dňom 08.04.2014 za splatný až v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (, ) v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, a odo dňa splatnosti dlhu, kedy je dlžník v omeškaní, musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil, pretože vychádzal z obsahu zmluvného dojednania strán sporu ako aj z právnej úpravy. Z obsahu úverových zmlúv totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. V článku 7 bodu 1 písm. j) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť dohodnuté úroky a úroky z omeškania z nesplatených peňažných prostriedkov ako pred, tak aj po splatnosti úveru.

12. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku nie je jasné, z ktorého zákonného ustanovenia by mal prijatý právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti nevylučuje súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu. Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal voči veriteľovi do neprimeraného zvýhodnenia, keď po zosplatnení dlhu by mal platiť už len úroky z omeškania, ktoré vo väčšine prípadov majú nižšiu sadzbu, než úroky zmluvné. Spotrebiteľ by si mal byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky, a až v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne dohodnutý. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu (bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zosplatneniu dlhu), zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania.

13. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide

o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach veriteľovi nevrátil. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny a závisia od dohody zmluvných strán, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané ( , ); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s poukázaním na ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. prijatého v obchodnoprávnej veci dňa 17.06.2008, a to z dôvodov opísaných vyššie. Spotrebiteľ si totiž vo všeobecnosti musí byť vedomý toho, že svoje zmluvné povinnosti pri platnom dojednaní musí plniť a v prípade porušenia týchto zmluvných povinností mu nastúpi navyše aj sankcia v podobe úrokov z omeškania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd prijal záver, že žalobcovi vznikol nárok aj na platenie úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru až do úplného zaplatenia dlhu.

15. Vo vzťahu k zmluve o spotrebnom úvere č. 711585 uzavretej dňa 16.10.2013 musel odvolací súd konštatovať, že v zmysle tento úver nepodlieha právnej úprave o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti alebo jej časti vo výške 100 % z poskytnutého úveru, úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a lehota splatnosti úveru bola 180 mesiacov. Na takýto typ úveru sa uvedený zákon nevzťahuje, ale napriek tomu aj na tento zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. a ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Rovnako aj v tomto prípade platí, že žalobca má nárok na zmluvný úrok aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V bode IV.5. zmluvy je uvedené, že veriteľ má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania až do zaplatenia. Pre vylúčenie pochybností platí, že vznikom povinnosti platiť úrok z omeškania povinnosť platiť dohodnuté úroky nezaniká.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného prijal odvolací súd záver, že odvolanie žalobcu v časti nepriznaného zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je opodstatnené, a preto v tejto časti rozhodnutie podľa zmenil a priznal mu uplatnený nárok pri oboch spotrebiteľských zmluvách.

17. Vo vzťahu k rozhodnutiu v časti roku týkajúceho sa poplatkov, ktoré žalobca tiež napadol svojím odvolaním, odvolací súd konštatoval, že žalobca v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval dôvody, pre ktoré sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ( ), avšak žalobca k nesprávnosti rozhodnutia o poplatkoch bližšie dôvody neuviedol, len v úvode odvolania konštatoval, že sa odvoláva aj voči zamietajúcej časti rozsudku o poplatkoch a namietal nesprávne právne posúdenie veci, nemohol sa odvolací súd ani bližšie zaoberať absentujúcimi konkrétnymi odvolacími dôvodmi žalobcu, a preto len skonštatoval, že sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku na poplatky Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto zamietajúcej časti podľa potvrdil.

18. S ohľadom na výsledok celého konania, v ktorom bol žalobca v časti istiny 18.257,40 eura (8.292,78 eura + 9.964,62 eura) úspešný a v časti istiny pozostávajúcej z poplatkov 1.207 eur (1.167 eur + 40 eur) neúspešný, odvolací súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 87,60 % (93,80 % - 6,20 %) v zmysle , a , . V odvolacom konaní bol úspech žalobcu len čiastočný, odvolací súd podľa , a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).