Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-18-2019.pdf
PDF · 146.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu L.. O.. M. C., bytom G. F. XX, XXX XX G. F., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubou Berezňaninovou, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odd. peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. decembra 2018 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/12922, v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/12922 zo dňa 12. decembra 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Žalobou zo dňa 19.10.2018 doručenou Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.08.2018 č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/9470, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa 14.5.2018 č. HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38287-4, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
2. Podaním zo dňa 17.01.2019 žalobca rozšíril petit podanej žaloby, pričom zahrnul do predmetu preskúmania ďalšie rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.12.2018 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2018/12922, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina č. HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38315-8 zo dňa 17.09.2018, ktorým bol žalobcovi odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
3. Uznesením zo dňa 25.03.2019 č. k. 9Sa/25/2018 - 51 Krajský súd v Košiciach postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako súdu miestne príslušnému na konanie o podanej žalobe.
4. V danom prípade nebola podaná spoločná žaloba, ale v priebehu konania na správnom súde, v čase po podanej žalobe zo dňa 19.10.2018 žalobca rozšíril predmet konania a žiadal preskúmať ďalšie rozhodnutie žalovaného, ktoré malo byť vydané žalovaným v súvislosti so skorším rozhodnutím napadnutým žalobou a s preskúmavaním zdravotného stavu žalobcu žalovaným.
5. Krajský súd v Prešove uznesením 8Sa/9/2019-60 zo dňa 23. apríla 2019 vylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu zo dňa 08.01.2019 s doplnením zo dňa 07.01.2019 na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.12.2018 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/12922.
6. Žalovaný rozhodnutím číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/12922 zo dňa 12.12.2018 ako orgán príslušný na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. Z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len na účely rozsudku „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina (ďalej na účely rozsudku „prvostupňový orgán“) č. HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38315-8 zo dňa 17.09.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
7. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na základe žiadosti zo dňa 06.04.2018 žiadal o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a na základe stanoveného termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu vydal lekársky posudok číslo 2018/38315 zo dňa 25.04.2018, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.A., bod 1, písm. d). V závere lekárskeho posudku uviedol, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na sprievodcu. Prvostupňový správny orgán sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nenavrhol riešiť požadovanou formou kompenzácie preto žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V rámci odvolacieho konania bola prehodnotená zdravotná dokumentácia žalobcu a bol vydaný lekársky posudok číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/9483 zo dňa 22.08.2018, v ktorom bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 30% podľa prílohy č. 3, časti XII.A.1.b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V závere lekárskeho posudku posudkový lekár žalovaného zhodnotil, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
8. Prvostupňový správny orgán rešpektujúc lekársky posudok žalovaného zo dňa 22.08.2018 vydal rozhodnutie č. HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38315-8 zo dňa 71.09.2018, ktorým odňal žalobcovi preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
9. Voči uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
11. Konštatoval, že konanie doplnil stanoviskom posudkového lekára číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2018/12922 zo dňa 03.12.2018, pričom po preskúmaní dospel k záveru, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vydania a preto žalovaný nemal v odvolacom konaní právny dôvod na jeho zmenu, alebo zrušenie a napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, odvolanie žalobcu zamietol.
12. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, opísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa, najmä citoval ustanovenia § 16 ods. 1, § 55 ods. 13, § 47 ods. 2, ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
13. Žalovaný konštatoval, že posudkový lekár odvolacieho orgánu po preskúmaní zdravotnej dokumentácie vydal stanovisko posudkového lekára, v ktorom potvrdil funkčnej poruchy 30% podľa prílohy č. 3, časť XII.A.l.b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy cC.. Žalobca je liečený aj pre D. V stanovisku posudkový lekár odvolacieho orgánu uviedol, že podľa doloženej
zdravotnej dokumentácie ide o posudzovanú fyzickú osobu s postihnutím mI. Podľa poslednej doloženej zdravotnej dokumentácie neurológa v objektívnom náleze je posudzovaný pri vedomí, orientovaný je správne, poloha je aktívna, reflexy na horných končatinách (C5/8) a dolných končatinách (L2/ S2) Z. Vyššie uvedený odborný klinický nález nepotvrdzuje poruchu motorickej funkcie horných a dolných končatín spôsobený: 1. Y. Vyššie uvedený nález je rozporuplný. Môže sa jednať o ochorenie chrbtice alebo sakroiliakálneho zhybu. Príčina ochorenia môže byť dI.á príčina alebo zápalová príčina. Diferneciálnu diagnostiku v zdravotnej dokumentácii posudkový lekár odvolacieho orgánu nenachádza, preto danú kliniku ťažkosti a klinické vyšetrenie a záver z neho vyplývajúci je iba supunujúca diagnóza. Supunujúcu diagnózu posudkový lekár nesmie hodnotiť. Z doloženej dokumentácie vyplynul jednoznačný záver, vyšetrenie klinicky nepotvrdilo, že ide o ťažké zdravotné postihnutie. Pre jednoznačnosť aktuálnych nálezov nebolo potrebné vyžiadať ďalšie lekárske nálezy. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z aktuálnych lekárskych nálezov, a preto nebol zákonný dôvod pre predvolanie posudzovanej osoby. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár odvolacieho orgánu pristupuje k zhodnoteniu aj starších nálezov. Magnetická rezonancia L oblasti chrbtice potvrdzuje poškodenie medzistavcových platničiek (1 stupeň, 2-3 stupeň kompresie) - daný stupeň nie je potvrdením ťažkého postihnutia, preto nález nemožno hodnotiť ako ťažké postihnutie. Kontrolná magnetická rezonancia potvrdzuje stabilitu nálezu, bez progresie. Opätovne nepotvrdené ťažké zdravotné postihnutie. Vykonaná elektromyografia (vykonaná 16.3.2017) poukazuje na A.é, preto v zmysle zákona nie je možné hodnotiť sociálne dôsledky nedodiferencovaného ochorenia. Posudzovaný doložil neurologický nález zo dňa 21.4.2017 (MUDr. W.). Ide len o záver na podklade doloženej dokumentácie a návrhu liečby. V danej dokumentácii chýba objektívne vyšetrenie, diagnostika a diferenciálna diagnostika. Nejde o plnohodnotné a kompletné vyšetrenie, preto záver a odporúčanie plní len informatívny charakter na základe doloženej dokumentácie a pre ostatných odborných lekárov len nezáväzný charakter. Zhodnocujúci záver má pre posudkové účely len nanajvýš orientačný charakter. Zároveň je potrebné upozorniť na dôležitú skutočnosť, že doložená zdravotná dokumentácia je pre posúdenie neakceptujúca, nakoľko nespĺňa nutné kritériá pre zdravotnú dokumentáciu. Lekárska správa nemá pečiatku lekára, kód lekára, kód zdravotníckeho zariadenia a podpis lekára, preto nález nie je možné akceptovať z vyššie uvedených dôvodov. Ostatné predložené odborné neurologické nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, rešpektujú uvedené nedostatky a sú úplné.
14. Žalovaný argumentoval, že žalobca doložil zdravotnú dokumentáciu, ktorá nepotvrdzuje rozsiahle W.. Zároveň doložený dokumentoval terapeutický postup neodpovedá pre ťažké zdravotné postihnutie. Predložené odborné nálezy sú kompletné a úplné pre posúdenie a stanovenie miery funkčnej poruchy. Doložená zdravotná dokumentácia nepotvrdzuje ireverzibilnú stratu funkcie riadenia pohybovej činnosti, regulácie svalového tonusu končatín, schopnosti vzpriamenej polohy a riadenia správnej koordinácie pohybov. U žalobcu nenastala ireverzibilná strata schopnosti postoja a chôdze. Zdravotné postihnutie na základe doloženej zdravotnej dokumentácie zodpovedá degeneratívnym zmenám na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice. Žalobca doložil zdravotnú dokumentáciu, ktorá nespĺňa žiadne kritérium pre ťažké zdravotné postihnutie, preto nie je možné stanoviť, že ide o ťažké zdravotné postihnutie.
15. Žalovaný prijal záver, že odňatie preukazu fyzickej osoby je z tohto dôvodu opodstatnené. Posudkový lekár trvá na platnosti lekárskeho posudku zo dňa 22.8.2018, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím č. HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38315-8 zo dňa 17.09.2018. Ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch kompenzáciu postihnutie s mierou funkčnej porúch najmenej 50%. Keďže miera funkčnej poruchy nedosahuje u žalobcu požadovanú percentuálnu úroveň, žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
16. Žalobca sa včas doručenou žalobou Krajskému súdu v Košiciach domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
17. Žalobca namietal, že posudkový lekár v lekárskom rozsudku zo dňa 22.08.2018 vyhodnotil predloženú zdravotnú dokumentáciu žalobcu odlišne ako jeho ošetrujúci lekár špecialista a tiež odlišne ako posudkový lekár, ktorý vyhotovil komplexný posudok. Zdravotný stav žalobcu sa pritom od vypracovania komplexného posudku od 10.05.2008 nezmenil. Namietal, že posudkový lekár nevyzval žalobcu, respektíve jeho ošetrujúceho lekára alebo príslušného lekára špecialistu na doplnenie chýbajúcich lekárskych správ a prípadne aj na vykonanie ďalších potrebných vyšetrení, rozhodol iba na podklade doloženej zdravotnej dokumentácie tak, že tým v konečnom dôsledku spôsobil vydanie rozhodnutia o odobratí preukazu ZŤP, ktorý bol žalobcovi riadne priznaný podľa skoršieho komplexného lekárskeho posudku. V súvislosti s uvedeným poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. V predmetnej veci správny orgán podľa názoru žalobcu ignoroval povinnosť stanovenú uvedenú v ustanovení. Medzi vydaným komplexného posudku zo dňa 10.05.2018 a lekárskeho posudku zo dňa 22.08.2018 je časový odstup viac ako 3 mesiace. Zdravotný stav žalobcu sa v tomto období nijako nezmenil a nezlepšil. Oba posudky vychádzali z rovnakej zdravotnej dokumentácii. Je teda rozporuplné, že medzi nimi je zásadný rozdiel v posúdení funkčnej poruchy žalobcu 20 %.
18. Zároveň zdôraznil, že podľa komplexného posudku nebol u žalobcu stanovený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, čo jednoznačne implikuje definitívne ustálenie jeho zdravotného stavu ako chronického a rovnako rozsahu jeho funkčnej poruchy na 50 % oproti zdravej fyzickej osobe. Namietal, že napriek skutočnosti, že posudkový lekár ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava napriek zjavnému konštatovaniu neúplnosti poskytnutej zdravotnej dokumentácie a nedostatku objektívnych nálezov o zdravotnom stave žalobcu, si vôbec nevyžiadal ďalšiu zdravotnú dokumentáciu od jeho všeobecného lekára alebo príslušného lekára špecialistu, rovnako nepredvolal žalobcu, respektíve nenariadil ďalšie vyšetrenia. Vychádzal zo starších lekárskych nálezov na príkaz magnetickej rezonancie zo dňa 11.04.2017, t. j. staršej ako 1 rok a to napriek tomu, že zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ustanovuje, že posudkový lekár vychádza pri zisťovaní zdravotného stavu na účely kompenzácie, preukaz o ZŤP a podobne z aktuálnych lekárskych nálezov, t. j. nálezov nie starších ako 6 mesiacov.
19. Namietal, že z odôvodnenia lekárskeho posudku, ktoré je čiastočne iba citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť ako posudkový lekár a posúdil ochorenie žalobcu, t. j., či miera ním určenej funkčnej poruchy je definitívna a či prípadná liečba prinesie alebo neprinesie zlepšenie. Preto ani nie je možné zistiť, či použitie lekárskych správ a nálezov starších ako 6 mesiacov bolo v prejednávanej veci lege artis alebo nie. Minimálne v tomto rozsahu sa napadnuté rozhodnutie javí, ako nepreskúmateľné.
20. Žalobca poukázal na ustanovenie § 11 ods. 8 ako aj § 15 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v súvislosti s tým, že v lekárskom posudku zo dňa 22.08.2018 nie je uvedené, že predchádzajúci komplexný posudok stráca platnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia ústredia, ktorého je nový lekársky posudok podkladom a preto nemožno na tento nový lekársky posudok a rozhodnutie, ktoré z neho vychádza nahliadať ako na platné a záväzné pre všetky ostatné správne orgány pôsobiace na úseku posudzovania podmienok na vydanie alebo odobratie preukazu ZŤP. Rovnakou vadou potom trpí aj každé ďalšie rozhodnutie správneho orgánu vydané na podklade predmetného lekárskeho posudku a rozhodnutia ústredia.
21. Žalobca písomným podaním zo dňa 17.01.2019 rozšíril petit žaloby. Uviedol, že dňa 04.01.2020 mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/12922 zo dňa 12.12.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, prac. Snina č. HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38315-8 zo dňa 17.09.2018 bolo potvrdené.
22. Rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca napadol žalobou zo dňa 18.10.2018, bolo nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 12.12.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o odňatí preukazu ZŤP. Žalobca nemohol už v podanej žalobe žiadať zrušenie aj rozhodnutia zo dňa 12.12.2018, nakoľko v čase podania žaloby, podal ešte iba odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o odňatí preukazu ZŤP, o ktorom v čase podania žaloby ešte nebolo žalovaným rozhodnuté.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe
23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 18.6.2019.
24. Žalobcom namietanú nesprávnosť lekárskeho posudku zo dňa 22.08.2018 z dôvodu, že posudkový lekár žalovaného vyhodnotil predloženú zdravotnú dokumentáciu žalobcu odlišne, ako lekár špecialista a posudkový lekár prvostupňového orgánu, ktorý vypracoval lekársky posudok tvoriaci podklad pre komplexný posudok zo dňa 10.05.2018, nemožno podľa žalovaného považovať za vadu lekárskeho posudku spôsobujúcu jeho neplatnosť a nesprávnosť a tým aj rozhodnutia žalovaného. K uvedenej námietke je však potrebné tiež uviesť, že posudkový lekár príslušného správneho orgánu vypracúva len lekársky posudok, ktorý je podkladom pre následne vydaný komplexný posudok. Posudkový lekár nikdy nevypracováva komplexný posudok tak, ako to v žalobe uviedla právna zástupkyňa žalobcu. Posudkový lekár pri vypracovaní lekárskeho posudku „len spolupracuje“ s lekármi vymenovanými v predmetnom ustanovení, pričom nie je viazaný ich vyhodnotením a posudzovaním zdravotného stavu žiadateľa. V zákone o peňažných príspevkoch sa nenachádza ustanovenie, ktoré by stanovovalo záväznosť zistení a záverov predošlých posudkov a hodnotení lekárov týkajúcich sa zdravotného stavu tej istej osoby pre posudkového lekára, ktorý vyhotovuje nový lekársky posudok. Je nutné uviesť, že posudkový lekár odvolacieho orgánu má právomoc odstrániť chybné a nedostatočné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že posudkový lekár môže zmeniť hodnotenia ostatných posudkových lekárov, ktorí vypracovali v tej istej veci iné lekárske posudky. Rovnako môže posudkový lekár nesúhlasiť s nálezmi a vyjadreniami lekárov špecialistov. Posudkový lekár nie je povinný vyzývať žiadateľa na predloženie ďalších lekárskych správ a dokumentácie, najmä v prípade, ak je schopný riadne a jednoznačne posúdiť jeho zdravotný stav na základe už predloženej lekárskej dokumentácie. Zákon o peňažných príspevkoch upravuje len dva prípady, v ktorých posudkový lekár predvoláva resp. pozýva fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, pričom len v jednom z nich má povinnosť tak urobiť. V prvom prípade posudkový lekár môže využiť zákonom priznanú možnosť predvolať žiadateľa na posúdenie zdravotného stavu za splnenia podmienky, že má pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie. V druhom prípade má posudkový lekár povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ale len ak o to posudzovaná fyzická osoba sama požiada.
25. Podľa žalovaného žalobca ako žiadateľ má byť iniciatívny a predkladať ďalšiu dokumentáciu, ak to uzná za potrebné pri posudzovaní jeho zdravotného stavu.
26. K tvrdeniu žalobcu, že na rozhodnutie žalovaného nemožno nahliadať ako na platné a záväzné, pretože v lekárskom posudku zo dňa 22.08.2018, ktorý je podkladom rozhodnutia žalovaného, nie je uvedené, že predchádzajúci komplexný posudok stráca platnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, pričom sa odvoláva na § 15 ods. 7) zákona o peňažných príspevkoch: „Komplexný posudok stráca platnosť, ak sa vypracoval nový komplexný posudok alebo nový lekársky posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom posudku alebo v novom lekárskom posudku“, žalovaný uvádza, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného, toto ustanovenie ešte nebolo účinné. Dňa 06.06.2019 posudkový lekár ústredia spracoval k žalobe stanovisko, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia k žalobe. Posudkový lekár ani po zhodnotení starších lekárskych nálezov nedospel k záveru, že by sa v prípade žalobcu jednalo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
27. Žalovaný postupoval a vydal rozhodnutie v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré stanovujú právny rámec a upravujú konanie vo veciach priznania (vyhotovenia) resp. odňatia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z lekárskeho posudku, ktorý obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti a bol vypracovaný bez akýchkoľvek pochybností, jednoznačne, na základe aktuálnych nálezov a v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby krajský súd podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
30. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
31. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
35. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
36. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
37. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
38. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
39. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
41. Krajský súd v Prešove, ako správny súd vecne príslušný (§ 10 SSP) a miestne príslušný (§ 13 ods. 2 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj celý postup v správnom konaní, zohľadnil obsah administratívneho spisu a všetky stanoviská účastníkov konania podaných vo veci. Zároveň zohľadnil, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a takúto žalobu posudzuje neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle SSP.
42. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej
len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (1). Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (2).
43. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu (1). Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama (2). Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50% (3). Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov (4).
44. Podľa § 11 ods. 2, 3, 4, 6, 8, 9, 13 a 15 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
45. Podľa § 12 ods. 1 až 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
46. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom
príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
47. Podľa § 47 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2.
48. V zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona č. 447/2008 Z. z., je jeho účelom upraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblastiach vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.
49. Správny súd poukazuje aj na to, že základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už prostredníctvom svojej ustálenej praxe vyslovil k zámerom zákonodarcu (teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri aplikácii ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžso/1/2012 z 28.02.2012). V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/1/2012 z 28.02.2012, v ktorom je zdôraznený zámer zákonodarcu (teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ: „Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.“ Sledujúc takto vymedzený účel zákona č. 447/2008 Z. z. mal, podľa názoru súdu, žalovaný pristúpiť k výkladu § 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z. z. spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme.
50. Z obsahu administratívneho spisu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Sa/9/2019 správny súd zistil, že žalobca sa domáhal žiadosťou o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Obe administratívne konania prebiehali teda paralelne a rozhodnutia o predmetných žiadostiach boli v oboch prípadoch vydávané na základe totožných podkladov a to lekárskych posudkov vystavených posudkovými lekármi žalovaného. V predmetnej veci žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina číslo HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/38287-4 zo dňa 14.05.2018, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu zo dňa 06.04.2018 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podkladom pre dané rozhodnutie bol komplexný posudok vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa 10.05.2018 číslo HE2/RPPKŤZPaPC/SOC/2018/3815 ako aj lekársky posudok číslo 2018/38315 zo dňa 25.04.2018, ktoré boli vyhotovené posudkovými lekármi žalovaného. V predmetnom posudku bolo konštatované stanovenie miery funkčnej poruchy žalobcu 50 % podľa prílohy číslo 3 v časti XII.A bod 1 písm. d) k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a zároveň bolo určené, že žalobca sa v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona sa žalobcovi vyhotoví preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskeho posudku č. 2018/38315 zo dňa 25.04.2018 vypracovaného posudkovou lekárkou MUDr. JV. vyplýva stanovenie miery funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu XII., A.,1.d) s tým, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom žalobca nie je odkázaný na sprievodcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vydaniu napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní predchádzalo posúdenie zdravotného stavu
žalobcu posudkovým lekárom, pričom v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 22.08.2018 číslo UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/9483 bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená v rozsahu 30 % podľa časti XII.A.1.b prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stav s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice. Bolo konštatované, že žalobca sa lieči aj pre poruchy nervového systému, periférne naurogénne poruchy dolnej končatiny, nervus fibularis (hodnotené podľa časti V.X.C.h.) s mierou funkčnej poruchy 30 %. Posudkový lekár ústredia v uvedenom lekárskom posudku ďalej uviedol, že podľa doloženej zdravotnej dokumentácie ide o žalobcu s degeneratívnym postihnutím medzistavcových platničiek s radikulárnou kompresiou periférnych nervov. Podľa poslednej doloženej zdravotnej dokumentácie neurológa v objektívnom náleze je uvedené, že žalobca je pri vedomí, orientovaný je správne, poloha je aktívna, reflexy C5/8 a L2/S2 sú symetrické, pyramídové javy iritačné a zánikové na končatinách nie sú prítomné, cerebelárne funkcie sú v norme, vestibulárne funkcie sú zachované, postoje bez patologického nálezu, chôdza je algická, pri chôdzi zakopáva. Vyššie uvedený nález je rozporuplný a nevylučuje radikuláme postihnutie, ako aj sakroiliopatiu. Diferenciálna diagnostika sa v zdravotnej dokumentácii nenachádza. Vyššie uvedené vyšetrenie nepotvrdilo, že ide o ťažké zdravotné postihnutie. Posudkový lekár ústredia preto pristúpil k zhodnoteniu aj starších lekárskych nálezov. Magnetická rezonancia L P. Nález nie je možné hodnotiť ako ťažké postihnutie. Kontrolná magnetická rezonancia potvrdzuje stabilitu nálezu, bez progresie. Vykonaná bola elektromyografia (dňa 16.03.2017), ktorá poukazuje na polyneuritický syndróm dolných končatín, distálny ťažšieho stupňa, pravdepodobne metabolickej, endokrinologickej, príp. chronickej radikulopatie. Dané zdravotné postihnutie nie je nozologicky ohraničené a dodiferencované. Preto v zmysle zákona nie je možné hodnotiť sociálne dôsledky. Žalobca doložil neurologické vyšetrenie zo dňa 21.04.2017. Ide len o záver na podklade doloženej dokumentácie a návrh liečby. V danej dokumentácii chýba objektívne vyšetrenie, diagnostika a diferenciálna diagnostika, preto záver má pre posudkové účely len orientačný charakter. Žalovaný konštatoval, že žalobca nedoložil zdravotnú dokumentáciu, ktorá by potvrdzovala rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s poruchami funkcie (recidivujúce chronické iritácie nervov a radikulopatie s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru s insuficienciou svalového korzetu), nepotvrdzuje ani ankylózu viacerých segmentov chrbtice, či kardiopulmonálnu insuficienciu. Zároveň doložený dokumentovaný terapeutický postup nezodpovedá ťažkému zdravotnému postihnutiu. Zdravotné postihnutie na základe doloženej zdravotnej dokumentácie zodpovedá degeneratívnym zmenám na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice. Posúdenie zdravotného postihnutia posudzovaného úradom, posudkový lekár ústredia považuje za výrazne nadhodnotené a nezodpovedajúce MFP. Žalovaný neposudzoval sociálne dôsledky zdravotného postihnutia žalobcu, pretože na základe stanovenej miery funkčnej poruchy 30% a vyššie uvedeného konštatovania posudkového lekára ústredia, žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V závere žalovaný konštatoval, že keďže podľa lekárskeho posudku ústredia sa nepovažuje žalobca za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je možné mu priznať peňažný príspevok.
51. Krajský súd v Prešove na základe žaloby žalobcu v konaní vedenom pod sp.zn. 8Sa/9/2019 rozsudkom zo dňa 25. júla 2019 zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2018/9470 zo dňa 24. augusta 2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
52. Na základe tých istých skutkových okolností bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 8Sa/18/2019 číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/12922 zo dňa 12.12.2018 v paralelnom konaní, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie číslo HE2/RPPKŤZPaPC/ SOC/2018/38315-8 zo dňa 17.09.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 47 ods. 2, ods. 3 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a bola mu uložená povinnosť tento preukaz vrátiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podkladom pre dané rozhodnutie žalovaného bol totožný lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/9483 zo dňa 22.08.2018, v ktorom bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 30 % podľa prílohy číslo 3 časti XII.A.1.b zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu so záverom posudkového lekára žalovaného, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
53. Judikatúra definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06) V zmysle judikatúry môže štát aj prostredníctvom svojich orgánov náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali, porušiť legitímne očakávania účastníkov (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04-27). Orgány verejnej moci, a teda aj súdy, musia vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania účastníkov musia byt opodstatnené vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch. Legitímne očakávanie predstavuje zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci.
54. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi (§ 134 SSP). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý zároveň nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého problému.
55. V danom prípade sa rovnaký problém a to stanovenie, či žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím riešil v dvoch samostatných konaniach vedených na Krajskom súde v Prešove a to v konaní pod sp. zn. 8Sa/9/2019 (o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla) a v konaní pod sp. zn. 8Sa/18/2019 (o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím žalobcovi).
56. Z uvedených dôvodov správny súd dospel na základe tých istých skutkových okolnosti k rovnakým záverom ako v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8Sa/9/2019. Správny súd na základe rovnakých dôvodov dospel k rovnakému právnemu názoru pri posudzovaní určenia miery funkčnej poruchy žalobcu žalovaným a má za to, že žalovaný žiadosť žalobcu preveroval spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti, nepostupoval dôsledne podľa ustanovení zákona, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, čo má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
57. V prejednávanej veci sa posudkoví lekári, posudkový lekár pobočky (orgánu verejnej správy 1. stupňa) a posudkový lekár ústredia (žalovaného), nezhodli v závere o miere funkčnej poruchy u žalobcu (50 % a 30 %). Zmena v určení záveru o miere funkčnej poruchy u žalobcu bola určená bez bližšieho odôvodnenia. Navyše podľa záverov posudkového lekára žalovaného nie je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Teda je sporné, či žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa správneho súdu sú závery posudkových lekárov nepreskúmateľné, nie je zrejmé, ako konkrétne vyhodnotili lekárske nálezy, keď každý z nich dospel po vyhodnotení tých istých lekárskych nálezov k odlišnému záveru o miere funkčnej poruchy.
58. Posudkový lekár ústredia vyhotovil lekársky posudok bez prítomnosti žalobcu s tým, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov. Keďže posudkový lekár žalovaného vyhodnocoval tie isté lekárske nálezy a vyhodnotil ich odlišne ako posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa (pobočky), podľa správneho súdu bolo potrebné podrobnejšie vysvetliť, prečo došlo k zmene v určení miery funkčnej poruchy, pričom dôsledky rozhodujúceho zdravotného postihnutia sa mali posúdiť pri rozhodovaní o nároku žalobcu na prípadné peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP. V takomto prípade, pri odlišnom vyhodnotení zdravotného stavu posudzovanej osoby posudkovým lekárom odvolacieho orgánu, na základe rovnakých podkladov, ktoré boli predložené posudkovému lekárovi orgánu verejnej správy 1. stupňa, je podľa správneho súdu na mieste vyhodnotiť zdravotný stav aj za prítomnosti posudzovanej osoby. Ak dvaja posudkoví lekári dospejú k podstatne odlišným záverom na základe tých istých lekárskych správ a nálezov, potom podľa názoru správneho súdu nie je posúdenie zdravotného stavu žiadateľa len na základe predložených lekárskych nálezov nesporné.
59. Rozdielne konštatovania v posudkoch sú taktiež dôkazom o nejednoznačnosti v posúdení zdravotného stavu žalobcu a v hodnotení sociálnych dôsledkov (obmedzení) jeho zdravotného postihnutia.
60. Správny súd nespochybňuje odbornú kompetenciu posudkových lekárov na hodnotenie zdravotného stavu žiadateľov o príspevky, ani odbornú kompetenciu zamestnancov žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa pre vypracovanie posudkových záverov a komplexných posudkov. Aj keď komplexný posudok tvorí podklad rozhodnutia, podľa správneho súdu nepostačuje len mechanické prevzatie záverov komplexného posudku do rozhodnutia (najmä záverov posudkového lekára, na ktoré žalovaný poukazuje) ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby odpoveď na otázku, prečo bol odňatý preukaz ŽZP, bola preskúmateľná.
61. Napriek tomu, že posudky sú podstatným podkladom pre rozhodnutie, v rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže absentovať vlastná správna úvaha, skutkové vyhodnotenie veci a najmä jej právne posúdenie. Prejavy jednotlivých ochorení vo vzťahu k potrebe ich kompenzácie musia byť preskúmateľným spôsobom vyhodnotené, teda z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver prečo ochorenie nie je potrebné kompenzovať preukazom ŤZP.
62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v rámci ktorého opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu a s jeho odvolacími námietkami sa vysporiada preskúmateľným spôsobom v novom rozhodnutí, pričom posúdenie zdravotného stavu vykoná v prítomnosti žalobcu.
63. Žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu preto priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.