Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 29 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)75c/383113.4cb074.pdf
PDF · 202.66 KB
No categories available
1Sžso/1/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/1/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., právnej veci ţalobcu: maloletý V., nar. X., bytom D., v zákonnom
zastúpení: K., matkou bytom tamtieţ, zast.: JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou so
sídlom Advokátskej kancelárie Senecká cesta č. 2, 931 01 Šamorín, proti ţalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. októbra 2011 č. k. 14S/8/2011-66, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 13. októbra 2011 č. k. 14S/8/2011-66 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. AA/2010/12529-NSVOPPK/RK zo 07.12.2010 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č.: AA/2010/12529-NSVOPPK/Rk zo dňa 07.12.2010 ţalovaný ako
odvolací správny orgán v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z.z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe postupu podľa
ustanovenia § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
v spojení s § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu
ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely
tohto rozsudku tieţ „zák. č. 447/2008 Z.z.“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odboru sociálnych vecí a rodiny,
č. 1D/2010/08805-3 MK z 18.08.2010, ktorým citovaný prvostupňový orgán nevyhovel jeho
ţiadosti a nepriznal peňaţný príspevok na osobnú asistenciu.
2. Ţalovaný vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Na základe ţiadosti ţalobcu
prvostupňový správny orgán posúdil dôvodnosť podanej ţiadosti, a to najmä vzhľadom
na komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odboru
sociálnych vecí a rodiny č.: lD/2010/18973/005, POS:663/2010 WL z 21.07.2010, podľa
ktorého bola sa ţalobca povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím
s mierou funkčnej poruchy 70 %, pričom nie je odkázaný na osobnú asistenciu.
Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný
posudok.
3. V odvolacom konaní boli podklady rozhodnutia doplnené o komplexný posudok
pracoviska ţalovaného, a to odboru posudkových činností, č. AA/2010/12583-NSVOPC
z 29.11.2010, ktorý bez pripustenia zmien potvrdil vyššie citované závery a zistenia
prvostupňového správneho orgánu.
3
4. Vo vzťahu zdravotného stavu ţalobcu bolo ţalovaným po citácii zákonných
ustanovení § 22 ods. 1 a § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z v odôvodnení konštatované,
ţe priloţené podklady potvrdzujú ťaţkú formu hemofílie A. Na substitučnej liečbe faktorom
VIII je stav bez prejavov spontánneho krvácania, pričom riziko krvácania prichádza do úvahy
iba pri väčšom zranení. Chôdza je samostatná, nemá poruchy hybnosti, avšak z dôvodu
ťaţkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu. Ošetrujúci hematológ odporučil
navštevovať školu v blízkosti bydliska.
Vychádzajúc z predmetného komplexného posudku z 29.11.2010 ţalovaný vyhlásil,
ţe ţalobca nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe
5. Ďalej v zmysle § 13 zák. č. 447/2008 Z.z. ţalovaný pri posudzovaní prihliadol
aj na individuálne predpoklady posudzovanej fyzickej osoby, tzn. ţe z vykonaného osobného
pohovoru s pani K. vyplynulo, ţe ţalobca ţije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou.
Denne navštevuje súkromnú základnú školu s menším počtom ţiakov v triede, čo je pre
rodinu finančne veľmi náročné, a toto je hlavný dôvod ţiadosti peňaţného príspevku na
osobnú asistenciu v rozsahu 6 hodín denne. Pohybuje sa bez opory ortopedických pomôcok.
V dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia – hemofílie, ochorením zráţanlivosti krvi
a rizika častého krvácania najmä na kĺboch a vzniku podliatin, sa jej syn, tzn. ţalobca
neprepravuje prostriedkami verejnej hromadnej dopravy.
Podľa § 13 ods. 7 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení posudzovanie
rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä
hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely
posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti.
Podľa § 13 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení posudzovanie
prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane
prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9)
4
Podľa § 13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení výsledkom sociálnej
posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba
v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
6. Ďalej v súvislosti s uvedenou argumentáciou ţalovaný odporučil ţalobcovi
v zastúpení matkou ohľadne problémov pri výchove a vzdelávaní ţiakov so zdravotným
znevýhodnením obrátiť sa na rezort školstva so ţiadosťou o poskytnutie asistenta učiteľa,
ktorý by zabezpečoval bezpečnosť a ochranu zdravia ţiaka so zdravotným postihnutím počas
výchovno-vzdelávacieho procesu.
7. K samotným námietkam vzneseným v podanom správnom odvolaní ţalovaný
uviedol, ţe posudkový lekár ústredia posudzoval ţalobcu v zmysle prílohy č. 3
zák. č. 447/2008 Z.z. Pre hodnotenie a stanovenie percenta miery funkčnej poruchy skúma
jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy. Podľa ţalovaného bol
zdravotný stav maloletého v odvolacom konaní opätovne posúdený v zmysle § 55 ods. 6
zák. č. 447/2008 Z.z. na základe všetkých lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej
dokumentácii prvostupňového správneho orgánu, ako aj dodatočne doloţených lekárskych
nálezov, a súčasne bola posúdená jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby. Ďalej
ţalovaný zdôraznil, ţe z medicínskeho hľadiska odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby
posudzuje posudkový lekár a k jednotlivým druhom odkázanosti sa vyjadruje v lekárskom
posudku s tým konečným záverom, ţe maloletému nenavrhol peňaţný príspevok na osobnú
asistenciu.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
8. Proti hore uvedenému rozhodnutiu podala zákonná zástupkyňa (matka maloletého
ţalobcu) na Krajský súd v Trnave ţalobu zo dňa 11.02.2011.
9. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti
5
Občianskeho súdneho poriadku a na základe nasledujúcich dôvodov dospel k záveru,
ţe ţaloba nie je dôvodná.
10. Svoj zamietajúci rozsudok s odkazom na ustanovenia § 244 a § 247 O.s.p., § 11,
§ 14 ods. 6, § 34 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. odôvodnil tým, ţe ţalovaný konal a rozhodol
v súlade so zákonom. Pri svojom názore poukázal na prvom mieste na osobnú anamnézu
ţalobcu vypracovanú Doc. MUDr. A. Bátorovou PhD., vedúcou Národného hemofilického
centra, Kliniky hemotológie a transfuziológie FNsP sv. Cyrila a Metoda Petrţalka, podľa
ktorej (ďalej citované zo str. 6 rozsudku krajského súdu):
„sa jedná o pacienta s negatívnou rodinnou anamnézou krvácavého
ochorenia, trpí na ťažký stupeň hemofílie A (hladina F VIII 0,3%, norma
70 – 140%). Toto vrodené krvácavé ochorenie mu bolo diagnostikované
už v 1. roku života, na základe častých poúrazových, ale najmä spontánnych
krvácaní. Pri ťažkom stupni choroby máva najčastejšie krvácania do kĺbov
a svalstva končatín, ktoré sa vyskytujú až 40-50 krát do roka, krvácania
do kĺbov nevyhnutne vedú k trvalému poškodeniu – hemofilickej artropatii.
Podľa objektívneho nálezu je dieťa primerane veku vyvinuté, koža čistá
až na početné hematómy na dolných končatinách a horných končatinách
v rôznom štádiu rezorbcie. Pohybový aparát: t. č. nerovný postoj a krívajúca
chôdza pre krvácanie do pravého členkového kĺba. Pravý členok je opuchnutý,
nehybný a palpačne bolestivý. Ostatné kĺby t. č. bez čerstvých prejavov
krvácania. Kardiorespiračný nález v norme. Brucho priehmatné, bez rezistencie.
Incipientná hemofilická artropatia členkových a kolenných kĺbov. Podľa
diagnostického záveru jedná sa o hemofíliu A ťažkého stupňa (F VIII 0,2-0,3%,
norma 70-140%), opakované krvácanie do pohybového aparátu – svalstva
a kĺbov končatín s incipientnou hemofilickou artropatiou kolenných
a členkových kĺbov podľa MRI nálezu skóre 3 – 4. Vysoké riziko vnútorných
krvácaní do dutiny brušnej, hrudníka a mozgu – vyžaduje trvalo zvýšený dozor
nad dieťaťom. Každé krvácanie si vyžaduje okamžitú liečbu koncentrátom F
VIII, urgentný transport do príslušného špecializovaného zdravotníckeho
zariadenia určeného na liečbu hemofílie. Nutné umožniť rodičom dieťaťa rýchly
transport do nemocnice. Choroba je nevyliečiteľná, treba počítať s trvalou
6
progresiou následkov krvácania do pohybového aparátu – hemofilickej
artropatie.“
11. Ďalej krajský súd poukázal na skutkové zistenia správnych orgánov, ktoré
vyplývajú z komplexného posudku vypracovaného ÚPSVR v Dunajskej Strede
dňa 21.07. 2010 pod č. lD/2010/18973/005, ďalej z komplexného posudku Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.11.2010 č. AA/2010/12583-NSVOPČ.
12. Po preskúmaní celého priebehu konania krajský súd skonštatoval, ţe podanej
ţalobe nie je moţné vyhovieť, nakoľko nezistil ani procesnoprávne, ani hmotnoprávne
pochybenia, v dôsledku ktorých by bolo potrebné napadnuté rozhodnú nemu orgánu na ďalšie
konanie, ako to poţadovala zákonná zástupkyňa maloletého.
13. K námietke ţalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia lekárskeho nálezu zo dňa
18.05.2010 vypracovaného Doc. MUDr. A. Bátorovou PhD. krajský súd uviedol,
ţe posudkový lekár sa vysporiadal v komplexnom posudku aj s obsahom uvedeného
lekárskeho nálezu zo dňa 18.05.2010 a vyhodnotil aj obsah Potvrdenia o zdravotnom stave
pre zaradenie do normálnej školskej dochádzky zo dňa 20.05. 2010, ktorého obsah krajský
súd podrobne objasnil.
14. Tieţ námietku ţalobcu o nedostatočnosti skutkových zistení a ich rozpore s ust. § 3
ods. 4 zákona krajský súd neuznal, nakoľko ani tento ţalobný dôvod nebol podľa jeho mienky
zaloţený na preukázaných dôkazoch alebo skutočnostiach. Ďalej krajský súd vyslovil svoj
záver, ţe ničím ani nebola preukázaná dôvodnosť navrhovaného vyţiadania vypracovania
komplexného posudku znaleckým ústavom a tieţ moţné pochybenie príslušnej zdravotníckej
záchrannej sluţby, nie je podľa krajského súdu zákonným dôvodom na zmenu záveru
odkázanosti na prepravu osobným motorovým vozidlom.
15. Pri svojom rozhodovaní krajský súd za rozhodujúcu skutočnosť označil,
ţe správne orgány v komplexných posudkoch vypracovaných na základe lekárskych
posudkov zohľadnili všetky v konaní predloţené listiny, tzn. tie, ktoré podporujú záver
o odkázanosti ţalobcu na prepravu osobným motorovým vozidlom, ako aj tie, ktoré tento
záver vyvracajú a zistené skutočnosti vyhodnotili. Vzhľadom na zásadný význam tohto
7
záveru a následného nenavrhnutie kompenzácie pre rozhodnutí vo veci podanej ţiadosti,
potom v rozhodnutiach oba správne orgány s poukazom na nesplnenie základného
predpokladu podľa krajského súdu rozhodli vecne správne.
III.
Odvolanie žalobcu/žalobkyne
A)
16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 28.11.2011 (č. l. 79) ţalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyslovil nesúhlas s rozsudkom prvostupňového súdu a za odvolacie
argumenty označil dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., tzn. ţe súd prvého stupňa
neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.
17. Predovšetkým poukázal na to, ţe komplexný posudok ţalovaného z 22.11.2010,
ktorý bol spolu s posudkom prvostupňového správneho orgánu z 21.07.2010 podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, je v rozpore s lekárskym nálezom
zo dňa 18.05.2010, vyhotoveným doc. MUDr. A. Báthorovou, PhD., vedúcou Národného
hemofilického centra. V uvedenom lekárskom náleze má byť podľa ţalobcu konštatovaná
nevyliečiteľnosť choroby a trvalá progresia následkov krvácania do pohybového aparátu
(hemofilická artropatia).
18. V tejto súvislosti takisto ţalobca poukázal na zníţenie miery funkčnej poruchy
oproti posudku zo dňa 14.2.2006, a to z 80 % na 70 %.
19. Na preukázanie objektívneho stavu a odstránenia uvedených rozporov ţalobca
v ţalobe navrhol vyhotovenie komplexného posudku znalcom, poprípade viacerými znalcami
z príslušného odboru.
20. Záverom ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd v zmysle § 221
ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8
B)
21. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 84) zo dňa 20.12.2011 vyplýva, ţe napriek
nesúhlasu ţalobcu so zisteným skutkovým stavom sa ţalovaný plne stotoţňuje so svojim
napadnutým rozhodnutím, trvá na svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2011 k ţalobe a rozsudok
krajského súdu povaţuje za správny.
22. Za účelové označil ţalovaný postoj ţalobcu, ktorý len poukazuje na lekársky nález
z 18.05.2010, avšak uţ nepoukazuje na lekársky nález tej istej lekárky, ale pre účely zaradenia
ţalobcu do normálnej školskej dochádzky z 20.05.2010, a ani na lekársku správu z Kliniky
hematológie a transfuziológie FN od MUDr. Jankovičovej zo dňa 29.10.2010., vydané
v súlade s platnými právnymi predpismi.
23. Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd odvolanie ţalobcu ako nedôvodné
odmietol a rozsudok krajského súdu potvrdil.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu,
ţe spisy neboli predloţené (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220
ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. d)
v spojení s odsekom 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vrátil mu späť
na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
9
25. Najvyšší súd sa celkom nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu
v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.
Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania
rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či je moţné pri stavu skutkových zistení
zahrnutých do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vyhovieť
odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Práve tento právny rámec
aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
26. Podstatou namietaných nedostatkov správneho orgánu je námietka ţalobcu,
ţe obidva správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho zdravotným
stavom. Podľa ţalobcu listiny ním predloţené v konaní preukazujú, ţe v správach alebo
v nálezoch opísaný jeho zdravotný stav odôvodňuje priznanie poţadovaných kompenzačných
alebo iných príspevkov.
27. Na základe uvedeného Najvyšší súd predovšetkým poukazuje na tú časť
odôvodnenia krajského súdu, v ktorej zrekapituloval zistenia z osobnej anamnézy ţalobcu
vypracovanú Doc. MUDr. A. Bátorovou PhD., vedúcou Národného hemofilického centra,
Kliniky hemotológie a transfuziológie FNsP sv. Cyrila a Metoda Petrţalka, Bratislava. Podľa
tohto odôvodnenia (bod č. 10) krajský súd citoval najmä to, ţe „Toto vrodené krvácavé
ochorenie mu holo diagnostikované už v I. roku života, na základe častých poúrazových,
ale najmä spontánnych krvácaní. Pri ťažkom stupni choroby máva najčastejšie krvácania
do kĺbov a svalstva končatín, ktoré sa vyskytujú až 40-50 krát do roka, ......
Podľa objektívneho nálezu ...... krívajúca chôdza pre krvácanie do pravého
členkového kĺba. ....... Podľa diagnostického záveru jedná sa o hemofíliu A ťažkého stupňa
(F VIII 0,2-0,3%, norma 70-140%), opakované krvácanie do pohybového aparátu – svalstva
a kĺbov končatín s incipientnou hemofilickou artropatiou kolenných a členkových kĺbov podľa
MRI nálezu skóre 3 – 4. Vysoké riziko vnútorných krvácaní do dutiny brušnej, hrudníka
a mozgu – vyžaduje trvalo zvýšený dozor nad dieťaťom. Každé krvácanie si vyžaduje okamžitú
liečbu koncentrátom F VIII, urgentný transport do príslušného špecializovaného
zdravotníckeho zariadenia určeného na liečbu hemofílie. Nutné umožniť rodičom dieťaťa
rýchly transport do nemocnice. Choroba je nevyliečiteľná, treba počítať s trvalou progresiou
následkov krvácania do pohybového aparátu – hemofilickej artropatie.“
10
Naopak ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe „funkčná
porucha je 70%“ (tzn. ţe došlo k potlačeniu progresie ak zníţeniu hodnoty miery funkčnej
poruchy z 80% na 70% - bod. č. 2), „riziko krvácania prichádza do úvahy iba pri väčšom
zranení“ (tzn. ţe vylúčil frekvenciu krvácania 40 aţ 50 do roka – bod č. 4) alebo „ţalobca
nie je odkázaný na sprievodcu“ (tzn. vylúčil trvalo zvýšený dozor nad dieťaťom a nelogicky
pripustil stav, ţe počas hromadnej prepravy osôb, kedy je maloletý bez sprievodu vystavený
častému pôsobeniu silových (brzdiacich) účinkov vozidla, nemôţe dôjsť k zhoršeniu alebo
poraneniu maloletého ţalobcu). Toto sú pre Najvyšší súd podstatné rozdiely, ktoré mali byť
ţalovaným objasnené.
28. Podľa Najvyššieho súdu správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veciach
kompenzácie podľa zák. č. 447/2008 Z.z., tzn. aj o peňaţných príspevkov na osobnú
asistenciu, musí mať na zreteli, ţe konanie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu je osobitne upravené v Piatej časti (§ 53 aţ 56a) zák. č. 447/2008 Z.z. a súčasne,
ţe subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach
kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle § 53 zák. č. 447/2008 Z.z.
iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa § 53 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie,
na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní s výnimkou 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Na tomto mieste musí Najvyšší súd upozorniť na to, ţe ţalovaný vôbec
nevyhodnotil hore uvedený lekársky nález zo dňa 18.05.2010 ako jeden z moţných podkladov
pre svoje rozhodnutie, hoci ustanovenie § 32 Správneho poriadku v spojení s § 53
zák. č. 447/2008 Z.z. mu takú povinnosť jednoznačne ukladá.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
11
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
30. Je síce pravdou, ţe ţalovaný vo svojom odôvodnení uprednostnil konštatáciu,
ţe v konaní došlo ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu ţalobcu prostredníctvom
postupne vypracovaných komplexných posudkov, a aj na tieto posudky odkázal, pričom
bez bliţšieho objasnenia (str. 5: Zdravotný stav maloletého bol v odvolacom konaní opätovne
posúdený na základe všetkých lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii
prvostupňového správneho orgánu a dodatočne doložených lekárskych nálezov, ....)
akceptoval závery uvedené posudkovým lekárom v uvedených komplexných posudkoch
(str. 5 : je konštatované, že maloletý Viliam aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu je
schopný premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a v sprievode inej
fyzickej osoby je schopný nastúpiť, vystúpiť a taktiež zvládnuť iné situácie .....).
Avšak situáciu, kedy aţ prostredníctvom svojho vyjadrenia k odvolaniu (bod č. 22)
ţalovaný argumentuje ďalšími podkladmi, ktoré v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
opomenul vyhodnotiť (najmä lekársky nález z 18.05.2010 vyhodnocuje negatívne nielen
s lekárskym nálezom tej istej lekárky vyhotovenej pre účely zaradenia ţalobcu do normálnej
školskej dochádzky z 20.05.2010 ale aj s lekárskou správou z Kliniky hematológie
a transfuziológie FN od MUDr. Jankovičovej zo dňa 29.10.2010), a tieto podklady dodatočne
vyhodnocuje tým, ţe ich argumentačne pouţíva na popretie argumentácie ţalobcu vyslovenej
v súdnom konaní, nemôţe Najvyšší súd vyhodnotiť ako náleţité odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu legitímne očakávané v zmysle pokynov (návodu) zákonodarcu
obsiahnutého v ustanoveniach § 46 a 47 Správneho poriadku účastníkom, ale naopak ju musí
označiť, ako procesnú núdzu ţalovaného správneho orgánu.
31. Najvyšší súd uţ v predchádzajúcich rozsudkoch zdôraznil mimoriadny význam
komplexného posudku v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z.z. tým, ţe : „Komplexný posudok
predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá
na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia
12
aj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným
stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných
lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch
na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny
prístup orgánov (§ 1 zák. č. 447/2008 Z.Z. a § 3 ods. 3 Správneho poriadku) s následkom
existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je
základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3
O.s.p.)“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso 34/2010 z 24.05.2011 dostupný
na stránke: http://www.nssr.gov.sk/ ).
32. Nakoľko zák. č. 447/2008 Z.z. neustanovuje základné obsahové náleţitosti
rozhodnutia v hore uvedenej veci, je nutné vychádzať pri vymedzení základných náleţitostí
rozhodnutia ţalovaného, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach kompenzácie, preukazu
a parkovacieho preukazu, ako aj pri vymedzovaní ich minimálneho rozsahu, z príslušných
ustanovení Správneho poriadku.
S prihliadnutím na ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku Najvyšší súd
vyslovuje svoj právny názor, ţe rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach
kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu musí okrem iného obsahovať
aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné
odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného
správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.
33. Avšak komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje
a ani nemôţe, za situácie predloţenia odlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný
podklad rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z.z. Je potom celkom legitímne
očakávanie ţalobcu (resp. matky maloletého ţalobcu), ţe z odôvodnenia rozhodnutia
ţalovaného o nepriznaní peňaţného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu citovaného
v bode č. 32. na presvedčivé odôvodnenie dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky
názor nezaváţil v prospech jeho ţiadosti. Opačný postup ţalovaného je naplnením zákonného
13
dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
34. Navyše v súvislosti so závermi prezentovanými ţalovaným (uvedené najmä
v bode č. 27) musí Najvyšší súd poukázať na základný cieľ konania o kompenzácii, ktorým
nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok
na uspokojovanie základných ţivotných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, ktoré
nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie
jej nepriaznivej sociálnej situácie,
35. Čo je konkrétnym účelom osobnej asistencie je vymedzené v ustanovení § 20
Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia,
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej
nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie
pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
36. Ako však Najvyšší súd uţ konštatoval, v napadnutom rozhodnutí ţalovaného
absentovali akékoľvek podrobnosti o vyhodnotení lekárskej správy, ktorá je v rozhodujúcich
častiach citovaná v bode č. 27., a ďalej nebolo vôbec uvedené, prečo tento zistený skutkový
stav nebol podkladom pre jeho vydanie. Na túto skutočnosť čiastočne upozornil aj ţalobca
v svojom odvolaní (bod č. 17).
37. Hoci, a to najmä prostredníctvom § 11 a § 15 zák. č. 447/2008 .z. sa v konaní
vo veciach kompenzácie pripúšťa vykonanie lekárskej posudkovej činnosti najmä za účelom
14
a) hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú
zdravotné postihnutie fyzickej osoby,
b) určovania miery funkčnej poruchy,
c) posudzovania sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba
v dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou
bez zdravotného postihnutia alebo
d) posudzovania jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným
postihnutím,
ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyţaduje osobitné odborné znalosti,
však neoprávňuje ničím v právnom poriadku Slovenskej republiky ţalovaného, aby upustil,
resp. vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí
s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam ţalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté
v komplexnom posudku vyhovuje kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady
súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho
poriadku).
38. Najvyšší súd uţ viackrát s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky v svojej judikatúre viackrát uviedol, ţe : „potom takto nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie odporkyne porušuje ústavné právo navrhovateľky na súdny prieskum rozhodnutia
správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi
správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera
možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať
žalobné dôvody, na základe ktorých by úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo
na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu
v medziach vykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky)“
(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5So 71/2005 z 19. júna 2006)
39. Na tejto situácii nič nemení ani tá skutočnosť, ţe krajský súd vo svojom
odôvodnení nielenţe na rozdiel od ţalovaného podrobne citoval obsah lekárskeho nálezu
zo dňa 18.05.2010 ale aj podrobne objasnil obsah Potvrdenia o zdravotnom stave
pre zaradenie do normálnej školskej dochádzky zo dňa 20.05. 2010. Týmto postupom krajský
súd doplnil odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, vyvodil z toho závery a tieto závery
priznal ţalovanému a následne ich označil za správne.
15
40. Vzhľadom na uvedené musí Najvyšší súd konštatovať, ţe úlohou súdov
konajúcich v správnom súdnictve je vykonávať najmä kasačný prieskum zákonnosti
rozhodnutí ako aj im predchádzajúci postup správnych orgánov najmä vzhľadom na riadnosť
prijatých právnych záverov. Preto správny súd nemôţe doplňovať samotné právne závery
alebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom odôvodnení nevyslovil, hoci s prihliadnutím
na charakter napadnutého rozhodnutia vysloviť mohol a mal. Takáto činnosť súdu by bola
v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného evidentná
nedostatočnosť dôvodov, či uţ celková alebo čiastočná, v právnych záveroch
preskúmavaného rozhodnutia je zásadnou prekáţkou pre pokračovanie súdneho prieskumu
a súčasne dôvodom, prečo súd ex offo musí takéto rozhodnutie bez prihliadnutia na samotné
námietky ţalobcu postupom podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť ako nepreskúmateľné.
Tak aj Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodol.
41. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov,
po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté
v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozsudkoch
sp. zn. 5So 71/2005 alebo 1Sţso 34/2010, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný
dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Bude preto úlohou ţalovaného vyhodnotiť skutočnosti vyplývajúce z listiny
predloţenej ţalobcom vrátane jeho poţiadavky na ustanovenie znalca na odstránenie
pochybností v zistenom skutkovom stave, a aţ na takto zistenom základe znovu pristúpiť
k rozhodnutiu veci.
42. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku
zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j
ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j
ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania
proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom
súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.)
prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky
rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
16
43. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému ţalobcovi
právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešného
ţalobcu si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote neuplatnila a ani zo súdneho spisu
nevyplývajú ţiadne výdavky ţalobcu, nebola mu doteraz priznaná ţiadna náhrada trov
konania.
44. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov
vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
45. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Nakoľko Najvyšší súd ako odvolací súd túto svoju právomoc nevyuţil, došlo tým
k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť
v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 28. februára 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová
17