Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/252/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: K. M., nar. XX. XX. XXXX, Y. V. XX, X., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (predtým Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Západoslovenská distribučná, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpenej advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, 5/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 8/ K.. C. B., F. XX, L., 9/ A.. E. H., J. G. X, X., 10/ J. Y., E. X, X., 11/ J. M., J. G. XX, X., o správnej žalobe zo dňa 09. 11. 2016 proti rozhodnutiu č. 22371/2016/ B625-SV/55143/Pek zo dňa 06. 09. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.: 22371/2016/B625-SV/55143/Pek zo dňa 06. 09. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2- 2016/026862-010 zo dňa 08. 07. 2016 a v e c v r a c i a Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratým účastníkom konania v rade 1., 2., 4., 5., 6., 8., 9., 10., 11. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Okresný úrad Nitra) bola dňa 01. 06. 2016 doručená žiadosť stavebníka: Západoslovenská distribučná, a. s. o vydanie stavebného povolenia na stavbu NA_Nitra PP Sever, VN 278 preložka Čab, VNK.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 07. 06. 2016 oznámenie o začatí stavebného konania na uvedenú stavbu NA_ Nitra PP Sever, VN 278 preložka Čab, VNK v rozsahu stavebných objektov - SO 01 Preložka VN rozvodu - záloha VN 278 Čab s miestom stavby katastrálne územie: O., Z., G. a B.. V oznámení je uvedené, že stavba sa buduje za účelom realizácie strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej investícii dňa 22. 06. 2015, doplnené dňa 22. 07. 2015, a preto sa

územné rozhodnutie nevyžaduje v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania.

3. Súčasťou spisu sú námietky a pripomienky žalobcu ako účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 07. 06. 2016, doručené prvostupňovému orgánu 01. 07. 2016.

4. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie pod č. OU-NR-OVBP2-2016/026862-010 dňa 08. 07. 2016 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 09. 2016 spolu s rozhodnutím žalovaného zo dňa 06. 09. 2016), ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie podanej Západoslovenskou distribučnou, a.s.. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil s poukazom na ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý označuje účastníkov stavebného konania, ako i ust. § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku. Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Prezentoval názor, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú žiadnym spôsobom stavbou dotknuté, a preto nie sú jeho vlastnícke práva predmetnou stavbou dotknuté.

5. Stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebníkom Západoslovenská distribučná, a.s. vydal stavebné povolenie dňa 14. 07. 2016, ktorým povolil stavbu NA_Nitra PP Sever, VN 278 preložka Čab, VNK v rozsahu stavebných objektov SO 01 Preložka VN rozvodu - záloha VN 278 PP Čab a určil podmienky na uskutočnenie stavby. Námietky žalobcu zamietol.

6. Proti rozhodnutiu o vylúčení z konania podal žalobca odvolanie zo dňa 29. 07. 2016 a dňa 15. 08. 2016 podal odvolanie i proti vydanému stavebnému povoleniu. O jeho odvolaní proti stavebnému povoleniu sa v spise nenachádzajú žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že sa správne orgány týmto jeho odvolaním zaoberali.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 06. 09. 2016 citoval ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ust. , a územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného stavebného konania nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný zákon vymedzuje v okruh účastníkov stavebného konania, t. j. ustanovuje podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo povinnosti vyplývajúcich z titulu účastníka stavebného konania.

8. K námietke žalobcu, podľa ktorej ako vlastník pozemkov, ktoré sú súčasťou územia strategického parku vymedzeného osvedčením a v rámci ktorého sa má realizovať aj predmetná stavba, a preto má byť účastníkom aj prebiehajúceho stavebného konania týkajúceho sa citovaného objektu predmetnej stavby žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 58a ods. 1 stavebného zákona je umožnené pri rozsiahlych stavebných súboroch pozostávajúcich z veľkého počtu stavieb alebo objektov podávať žiadosti o vydanie stavebného povolenia aj na jednotlivé stavby, resp. objekty týchto stavieb, pokiaľ budú po dokončení schopné samostatného užívania.

9. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že každé stavebné povolenie je samostatným správnym konaním, okruh účastníkov podľa § 59 ods. 1 stavebného zákon sa vymedzuje pre každé konkrétne stavebné konanie samostatne. Pozemky v katastrálnom území B. vo výlučnom vlastníctve odvolateľa nie sú pozemkami, na ktorých sa má predmetná stavba uskutočňovať, a ani susednými pozemkami,

takže vydaným stavebným povolením nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke a iné práva žalobcu a jeho právne postavenie zostane zachované.

10. K námietke, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania vo veci navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project a stavba je umiestnená v rámci územia strategického parku vymedzeného osvedčením uviedol, že konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba NA_Nitra PP Sever, VN 278 preložka Čab VNK, nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa , a preto mu neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. stavebného zákona.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Podanou žalobou zo dňa 09. 11. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, v tom čase Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 06. 09. 2016 tvrdiac, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko jeho vylúčenie z predmetného stavebného konania nebolo v súlade so zákonom a bola mu odňatá možnosť vystupovať ako jeho účastník.

12. V žalobe zopakoval námietky zo dňa 01. 07. 2016, ktoré podal k oznámeniu o začatí stavebného konania, a uviedol tiež obsah podaného odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že je účastníkom konania, okrem iného, aj z dôvodu, že bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, kde sú zahrnuté aj jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v katastrálnom území B., t. č. začlenené do strategického parku. V tejto súvislosti poukázal na ust. , správneho poriadku. Svoje účastníctvo v konaní odvodzuje aj z ust. stavebného zákona. Poukázal konkrétne na zisťovacie konanie upravené v a nasl. , t. j. konanie podľa tretej časti tohto zákona, keď bol v tomto ohľade účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, podania opravného prostriedku, ako i žaloby o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo je správneho orgánu notoricky známou skutočnosťou.

13. Uviedol ďalej, že pokiaľ žalovaný vyslovil názor, že pri povoľovaní stavby v rámci strategického parku Nitra neprebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacie konanie, de facto tým skonštatoval zrejmý rozpor so zákonom. V každom prípade skutočnosť, že došlo k zrejmému porušeniu zákona v tej podobe, že nebolo vedené zisťovacie konania v rámci strategického parku, keď účastníkom tohto zisťovacieho konania by žalobca určite bol, a na základe tejto skutočnosti by mu vzniklo priamo zo zákona účastníctvo v samotnom stavebnom konaní, tak takáto skutočnosť predsa nemôže byť braná na jeho umu v tom význame, že „keď nebolo zisťovacie konanie, nie je účastníkom v stavebnom konaní.“ Poukázal na to, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov. Podľa § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

14. Žalobca namietal nezákonnosť celého procesu vydávania staveného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a postup o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby je potom nezákonný.

15. Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej

územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru). Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

16. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

17. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park ako taký vôbec nie v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.

18. Namietal stručné odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, keď sa nevysporiadal a neposkytol žiadnu odpoveď na ním namietané skutočnosti.

IV. Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24. 04. 2017 k podanej žalobe sa zaoberal priebehom administratívneho konania. Poukázal na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, a preto je v zmysle vylúčené zo súdneho prieskumu.

20. Z dôvodu nesúhlasu s podanou žalobou sa vyjadril k namietaným skutočnostiam uvedeným v jej obsahu. Poukázal na ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý upravuje okruh účastníkov v stavebnom konaní, pričom žalobca podmienky účastníka stavebného konaní nespĺňa. Pozemky vo vlastníctva žalobcu sa nachádzajú v k. ú. B., ale stavba sa realizuje na pozemkoch v k. ú. O., G., B. a Z.. Uvedené pozemky nie sú ani susediacimi pozemkami k pozemkom, na ktorých sa bude stavba realizovať.

21. Ďalej popísal charakter a účel stavby, pričom bol toho názoru, že neexistuje žiadna skutočnosť, na základe ktorej by realizovaním predmetnej stavby došlo k ovplyvneniu žalobcových práv k jeho pozemkom ležiacim v k. ú. B.. Žalobca doposiaľ neuviedol žiadne svoje právo, ktoré môže byť potenciálne zasiahnuté realizáciou predmetnej stavby.

22. Vo svojom vyjadrení žalovaný prezentoval názor, že žalobca nespĺňa postavenie účastníka konania ani podľa stavebného zákona. Žalobca odvodzuje svoje právo účastníka konania z ust. , ktoré žalovaný cituje. Uviedol, že nepopiera skutočnosť, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Predmetná povoľovaná stavba je však súčasťou inej stavby, a to Príprava strategického parku Nitra, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani zisťovacieho konania podľa , a preto je zrejmé, že žalobcovi v tomto konkrétnom stavebnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa stavebného zákona.

23. Nie je možné aplikovať ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. . Povolenie na užívanie káblového vedenia žiadnym spôsobom neovplyvní práva a právom chránené záujmy žalobcu.

24. Pre úplnosť uviedol, že ust. § 58a ods. 1 stavebného zákona nevylučuje, že pri rozsiahlych stavebných súboroch pozostávajúcich z veľkého počtu stavieb, akým je nesporne aj príprava

strategického parku, sa môžu podávať žiadosti o vydanie stavebného povolenia na jednotlivé stavby, resp. objekty týchto stavieb, pokiaľ budú po dokončení schopné samostatného užívania. Námietku žalobcu týkajúcu sa začlenenia jeho pozemkov do pozemkov strategického parku považoval žalovaný vo vzťahu k predmetného konaniu za irelevantnú a to najmä vzhľadom na vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorou je viazaný, a nie je oprávnený skúmať správnosť záverov v osvedčení o významnej investícii.

25. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba je súčasťou príprav územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Žalobca nepreukázal, že povoľovaná stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k námietkam, ktoré súvisia s konaniami podľa stavebného zákona vo veci iných stavieb, a ani k námietkam, ktoré súvisia s konaniami vo veci iných stavieb podľa osobitného predpisu - zákona číslo , aj keď sú umiestnené v rámci územia predmetného priemyselného parku.

26. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že pri vydávaní napadnutých rozhodnutí neboli porušené žiadne pravidlá správneho konania. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, na ktorý správne aplikovali ustanovenia stavebného zákona. Vysporiadali sa so všetkými žalobcovými argumentmi.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Dňa 22. 05. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 19. 05. 2017 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 v znení osvedčenia zo dňa 22. 07. 2015 a zo dňa 27. 02. 2015, pričom uvedené osvedčenia sa povolenej stavby týkajú. Okrem toho je tiež vlastníkom niektorých pozemkov, na ktorých je povolená a má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. V predmetnom podaní sa spoločnosť MH Invest, s.r.o. vyjadrila i k správnej žalobe.

28. Uznesením č. k. -87 zo dňa 31. 10. 2017 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to spoločnosť Západoslovenská distribučná, a. s. Spoločnosť podala vyjadrenie k žalobe podaním zo dňa 13. 03. 2018, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi uvedenými žalobcom a považuje ich za nedôvodné, zavádzajúce a účelové. K jednotlivým námietkam uviedla, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obcí, v katastrálnom území ktorých sa bude realizovať, pričom táto dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie.

Podľa názoru pribratého účastníka, správny orgán i žalovaný postupovali správne, ak žalobcu vylúčili zo stavebného konania. Rozhodnutia sú odôvodnené a s námietkami žalobcu sa správne orgány vyčerpávajúco vysporiadali. K námietke žalobcu, že osvedčenia boli vydané na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. a v tomto stavebnom konaní nevystupuje táto spoločnosť uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Stavba sa realizuje na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá vyslovila súhlas s realizáciou stavby na týchto pozemkoch.

29. Uznesením č. k. -116 zo dňa 11. 04. 2018 súd pribral do konania za účastníka konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. Ďalším uznesením č. k. -168 zo dňa 31. 01. 2019 pribral do konania ďalších účastníkov, a to: Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, ZDRUŽENIE DOMOVÝCH SAMOSPRÁV, Nitra Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERING, a. s., H.. H. K., K.. C. B., A.. E. H., J. Y. a J. M., ktorí boli účastníci zisťovacieho konania ukončeného vydaním rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť Automotive Nitra Project sa po ukončení zisťovacieho konania posudzovať nebude.

30. Podaním zo dňa 08.11.2019 sa A.. H. K. (označený ako pribratý účastník v rade 7/) účinne vzdal účastníctva v tomto konaní

31. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. už ako pribratý účastník konania v podaní zo dňa 08. 01. 2020 sa vyjadrila k správnej žalobe a uviedla, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi, a považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené. Súdu predložila uznesenia a rozsudky senátu 11S tunajšieho súdu, s ktorými sa stotožnila a žiadala, aby súd prihliadol k jednotlivým argumentom správneho súdu k námietkam žalobcu a prihliadol na predložené rozhodnutia.

32. Podaním zo dňa 09. 01. 2020 sa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, označená ako pribratý účastník v rade 3/ vzdala účastníctva v tomto konaní. Z dôvodu vzdania sa účastníctva pred správnym súdom v súlade s pribratých účastníkov konania v rade 3/ (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) a v rade 7/ (H.. H. K.) súd ďalej s uvedenými pribratými účastníkmi nekonal, pričom označenie pribratých účastníkov v záhlaví rozsudku pre prehľadnosť veci zostalo zachované tak, ako boli označení v uznesení zo dňa 31. 01. 2019, ktorým boli do konania pribratí.

33. Na pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2020 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a žalobca (ktorí predložili súdu fotokópiu strany 58 zámeru „Automotive Nitra Project“ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu). Žalovaní a pribratí účastníci konania sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnil žalovaný a pribratí účastníci v rade 1, 2 a 8.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 09. 11. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní dňa 15. 01. 2020 žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 06. 09. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 07. 2016 o vylúčení žalobcu zo stavebného konania), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 07. 2016 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. ) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

35. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 (teda i v čase rozhodovania správnych orgánov), účastníkmi stavebného konania sú a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. ___________________ 1g) až 27 v znení neskorších predpisov

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

36. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 26 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa § 56 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

37. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

38. Podľa (ďalej len ), správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

Podľa , žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

39. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že po podaní žaloby došlo v priebehu súdneho konania dňom 01. 01. 2017 (na základe zo dňa 06. 12. 2016, ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) k zmene v označení žalovaného z pôvodného označenia: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na nové označenie: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd v tomto smere vykonal zmenu v označení žalovaného a pod označením žalovaný treba do 31. 12. 2016 rozumieť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a od 01. 01. 2017 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

40. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. dňa 01. 06. 2016 požiadala o vydanie stavebného povolenia na stavbu NA_Nitra PP Sever, VN 278 preložka Čab, VNK.

41. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie pod č. OU-NR-OVBP2-2016/026862-010 dňa 08. 07. 2016 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 09. 2016 spolu s rozhodnutím žalovaného zo dňa 06. 09. 2016), ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie podanej Západoslovenskou distribučnou, a. s. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 08. 07. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 09. 2016, čo znamená, že žalobca bol týmto dňom právoplatne vylúčený zo stavebného konania. 42. Stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebníkom Západoslovenská distribučná, a.s. vydal stavebné povolenie dňa 14. 07. 2016 , ktorým povolil stavbu NA_Nitra PP Sever, VN 278 preložka Čab, VNK v rozsahu stavebných objektov SO 01 Preložka VN rozvodu - záloha VN 278 PP Čab a určil podmienky na uskutočnenie stavby. Námietky žalobcu zamietol.

43. Dňa 15. 08. 2016 podal žalobca odvolanie i proti vydanému stavebnému povoleniu (teda ešte v čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka stavebného konania), o ktorom v čase podania žaloby žalobcu zo dňa 09. 11. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06. 09. 2016 (vylúčenie zo stavebného konania) na správny súd, a ani v čase rozhodovania súdu o tejto žalobe nerozhodol správny orgán prvého stupňa v rámci autoremedúry a nerozhodol ani žalovaný ako odvolací správny orgán.

44. V predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadne podanie žalovaného, ktorým by reagoval na podané odvolanie žalobcu zo dňa 15. 08. 2016 proti rozhodnutiu zo dňa 14. 07. 2016 (stavebné povolenie) a týmto odvolaním sa ani nezaoberal, čo vyplýva z administratívneho spisu žalovaného.

45. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa ust. vylúčené zo súdneho prieskumu. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. zo dňa 30. 01. 2013, v zmysle ktorého súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. 03. 2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , , ). Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom

správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka konania, resp. o vylúčení účastníka z konania stráca povahu „konečného rozhodnutia", ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej (teda v merite veci) totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha.

46. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva a správny súd je toho názoru, že stavebné konanie začaté na žiadosť stavebníka dňa 01. 06. 2016, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený žalobou napadnutým rozhodnutím, nemôže byť právoplatne skončené. K takémuto názoru dospel súd na základe zistenia, že žalobca podal proti stavebného povoleniu zo dňa 14. 07. 2016 odvolanie - podaním zo dňa 15. 08. 2016 (v čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka stavebného konania) a podaním tohto odvolania sa začalo odvolacie konanie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom ukončené, pretože o podanom odvolaní nebolo vôbec rozhodnuté.

47. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie, ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. , o správnom konaní v znení neskorších predpisov takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom odvolaní správny orgán prvého stupňa nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka konania.

48. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval, teda nedodržal zákonom stanovený postup, keď o podanom odvolaní nerozhodol sám a ani odvolanie nepredložil na rozhodnutie o ňom odvolaciemu orgánu. Z predmetného administratívneho spisu je zrejmé, že o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 15. 08. 2016 proti stavebnému povoleniu zo dňa 14. 07. 2016 nebolo rozhodnuté ku dňu podania žaloby v tejto predmetnej veci (čo žalobca v žalobe namietal), ale nie je rozhodnuté ani ku dňu rozhodovania súdu o podanej žalobe. S poukazom na tieto zistenia je správny súd toho názoru, že stavebné konanie, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený dňom 09. 09. 2016 (kedy podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jeho vylúčení z konania), nemôže byť právoplatne skončené (i keď je na stavebnom povolení zo dňa 14. 07. 2016 vyznačená právoplatnosť dňom 09. 09. 2016) práve z dôvodu, že o odvolaní žalobcu zo dňa 15. 08. 2016 proti stavebnému povoleniu nebolo vôbec, resp. žiadnym spôsobom rozhodnuté. Správny súd je toho názoru, že procesný postup, ktorý v predmetnej veci zvolil správny orgán prvého stupňa nemá oporu v zákone. Tento postup spočíva v tom, že žalobca (považovaný za účastníka stavebného konania) podal odvolanie zo dňa 15. 08. 2016 proti meritórnemu rozhodnutiu - stavebnému povoleniu zo dňa 14. 07. 2016 v čase, keď nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie zo dňa 08. 07. 2016 o jeho vylúčení zo stavebného konania, pričom o ním podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Dôsledkom tohto procesného postupu je skutočnosť, že stavebné povolenie vedené na základe žiadosti stavebníka zo dňa 01. 06. 2016 nie je právoplatne skončené, napriek tomu, že na stavebnom povolení je vyznačená právoplatnosť.

49. Z vyššie uvedených dôvodov je potom splnená podmienka preskúmania procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu zo stavebného konania, a to, že správne (stavebné) konanie v čase súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2016 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 07. 2016 o vylúčení žalobcu ako účastníka správneho konania) trvá, teda nebolo právoplatne skončené. V opačnom prípade, teda pokiaľ by stavebné konanie, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený, bolo právoplatne skončené v dôsledku skončenia začatého procesného postupu, nebolo by možné vykonať súdny prieskum procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu zo

stavebného konania a podanú žalobu by súd musel odmietnuť, resp. konanie o správnej žalobe zastaviť. O takúto situáciu sa ale nejedná, nakoľko stavebné konanie nie je právoplatne skončené (nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní žalobcu) a teda rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2016 je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 50. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že je nedôvodná námietka žalovaného vznesená v jeho vyjadrení zo dňa 24. 04. 2017 spočívajúca v tom, že stavebné konanie je právoplatne skončené a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vylúčení žalobcu zo stavebného konania) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov súd na túto námietku žalovaného nemohol prihliadnuť a v rozsahu podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal.

51. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

52. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

53. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

54. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

55. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. 56. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych

subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".

57. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal so žalobcom v začatom stavebnom konaní ako s jeho účastníkom, čoho dôkazom je skutočnosť, že v stavebnom povolení sám správny orgán, okrem iného uvádza, že sa rozhodnutie doručí verejnou vyhláškou - účastníkom konania - stavebníkovi, projektantom, K. M. (žalobcovi) a vlastníkom vyššie uvedených dotknutých pozemkov a vlastníkom susedným pozemkov a najbližších stavieb. Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 31. 05. 2017).

58. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, ani osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona.

59. Stavebný úrad rozhodol o vylúčení žalobcu zo stavebného konania (rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2016, a dňa 14. 07. 2016, teda predtým, ako uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vydal stavebné povolenie. Žalobca podal proti rozhodnutiu o jeho vylúčení zo stavebného konania odvolanie dňa 29. 07. 2016 a dňa 15. 08. 2016 podal odvolanie i proti stavebnému povoleniu, teda v čase, kedy ešte nebol zo stavebného konania právoplatne vylúčený, keďže žalovaný rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o vylúčení zo stavebného konania dňa 06. 09. 2016.

Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o jeho vylúčení z konania, skonštatoval, že pozemky v katastrálnom území B. vo výlučnom vlastníctve odvolateľa nie sú pozemkami, na ktorých sa má predmetná stavba uskutočňovať, a ani susednými pozemkami, takže vydaným stavebným povolením nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke a iné práva žalobcu a jeho právne postavenie zostane zachované. Žalovaný okrem toho v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba NA_Nitra P Sever, VN 278 preložka ČAB VNK, nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa , a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. stavebného zákona.

60. Zisťovanie okruhu účastníkov konania a následné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vylúčení účastníka z konania a vydanie rozhodnutia vo veci samej (keď žalobca bol v čase rozhodovania považovaný za účastníka konania), pričom v čase podania odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebol žalobca právoplatne vylúčený zo stavebného konania a napriek tomu žalovaný (ani správny orgán prvého stupňa) nerozhodol o jeho odvolaní vo veci samej, nemá oporu v platnej právnej úprave. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. a o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania. V dôsledku procesného postupu, ktorý zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia, že o podanom odvolaní žalobcu proti stavebnému povoleniu nie je ani doteraz rozhodnuté, čo znamená, že nie je ukončené odvolacie konanie v rámci stavebného konania. Súd nespochybňuje povinnosť a právo správneho orgánu v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený, ale je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa nemôže postupovať tak, ako v predmetnej veci, teda že žalobcu vylúčil z konania a ešte predtým, ako nadobudne uvedené rozhodnutie o jeho vylúčení z konania právoplatnosť, vydá meritórne rozhodnutie, proti ktorého žalobca podal odvolanie, pričom žalovaný tvrdí, že o podanom odvolaní žalobcu už nie je potrebné ani rozhodovať. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa (tým, že sa nezaoberal podaným odvolaním žalobcu, hoci tento nebol právoplatne vylúčený zo stavebného konania) a toto pochybenie neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie žalobcu o vylúčení z konania a nerozhodol o jeho odvolaní proti stavebnému

povoleniu, hoci odvolanie žalobca podal v čase, kedy ešte bol účastníkom stavebného konania. Takýto postup správnych orgánov nie je v súlade so zákonom.

61. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2016, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 07. 2016 (čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. , , teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

62. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 15. 08. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 07. 2016, pričom bude postupovať vo vyššie naznačenom smere. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Bude teda potrebné pokračovať v odvolacom konaní začatom na základe odvolania žalobcu zo dňa 15. 08. 2016 proti stavebnému povoleniu zo dňa 14. 07. 2016. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy ( vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom času od začatia stavebného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.

63. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov stavebného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je účastníkom stavebného konania podľa ust. 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny odkaz na ust. až 27 v znení neskorších predpisov.

64. Až na základe zistenia, či žalobca v čase vydania stavebného povolenia zo dňa 14. 07. 2016, resp. v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky účastníka konania podľa ust. § 59 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní zo dňa 15. 08. 2016 proti stavebnému povoleniu.

65. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

66. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ).

67. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.