Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-99-2019.pdf
PDF · 111.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom JUDr. Rastislavom Žigom v právnej veci žalobcu: M. G., a.s., E.: XXXXXXXX, sídlom W. XXX/A, M. - S. mesto, proti žalovanej: N. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XX, P., o zaplatenie: 200,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 165,63 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42,23 € od 10.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42,23 € od 12.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 41,23 € od 10.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 39,94 € od 11.10.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 6,52 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
3. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66,40 %, o výške ktorej rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06.06.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia: 200,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47,22 € od 10.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47,22 € od 12.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 46,22 € od 10.09.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 6,52 € a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti V., na žalobcu a v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pod ref. číslom 2379961904. Medzi Slovak Telekom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytnutie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzatvorenej zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval faktúrami: faktúrou zo dňa 22.05.2016 uvedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 47,22 € s lehotou splatnosti 09.06.2016, faktúrou zo dňa 22.06.2016 uvedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 47,22 € s lehotou splatnosti 11.07.2016, faktúrou zo dňa 22.08.2016 uvedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 46,22 € s lehotou splatnosti 09.09.2016, faktúrou zo dňa 22.09.2016 uvedenou pod VS XXXXXXXXXX vo výške 59,74 € s lehotou splatnosti 10.10.2016. Žalovaná svoje záväzky neuhradila.
3. Okresnému súdu Banská Bystrica sa vydaný platobný rozkaz č.k. 25 Up 731/2019 zo dňa 16.07.2019 nepodarilo doručiť žalovanej. Keďže žalobca požiadal o pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote, upomínací súd dňa 18.10.2019 postúpil žalobu Okresnému súdu Malacky v súlade s § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, poučením o procesných právach a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručená zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. V zmysle § 116 ods. 2 CSP, žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia o podanej žalobe za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 30.12.2019. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol stanovený na deň 15.01.2020 o 11:30 hod.
7. Súd sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie listinným dôkazmi predloženými žalobcom a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.08.2014 ( na čl. 15 spisu), dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.08.2014 ( na čl. 17 spisu), faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2018 ( na čl. 13 spisu), výzvou na zaplatenie, osobitnými podmienkami pre poskytovanie hlasových služieb, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť V.a uzatvoril so žalovanou dňa 12.08.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaná bol v zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ s uvedením rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. Žalovanej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Zmluvné strany sa dohodli na programe služieb : Happy XL NAJ.
9. Súčasne dňa 12.08.2014 uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb. V dodatku bol v tabuľke č. 1 uvedený program služieb Happy XL NAJ, aktivačný poplatok 10 €, minimálny program služieb Happy XL NAJ, doba viazanosti 24 mesiacov, zmluvná pokuta 118 €.
10. Súd sa v konaní oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak telekom a.s..
11. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej nasledujúce faktúry:
12. Faktúru s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 09.06.2016 na sumu 47,22 € s DPH. Predmetná suma pozostáva z mesačných poplatkov 34,1550 €, nehlasovej spotreby 1,0319 € + 7,04 € DPH + upomienka oneskorenia platby 4,99 €.
13. Faktúru s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 11.07.2016 na sumu 47,22 € s DPH. Predmetná suma bola zložená z mesačných poplatkov 34,1550 €, nehlasová spotreba 1,0319 € + 7,04 € DPH + upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 €.
14. Faktúru s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX. splatnú dňa 09.09.2016 na sumu 46,22 € s DPH. Predmetná suma bola zložená z mesačných poplatkov 33,3250 €, nehlasová spotreba 1,0319 € + 6,87 € DPH + upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 €.
15. Faktúru s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 10.10.2016 na sumu 59,74 € s DPH. Predmetná suma bola zložená z mesačných poplatkov 32,2500 €, nehlasová spotreba 1,0319 €, iné poplatky a služby - prerušenie služby - neplatenie 16,50 € + 9,96 € DPH.
16. Faktúru s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 06.04.2017 na sumu 6,52 € s DPH. Predmetná suma bola zložená zo zmluvnej pokuty 6,5200 € .
17. Postupca zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2018.
18. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá, druhá zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v času uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
19. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
20. Podľa § 52 ods. 1,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), písm. s) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd uzatvorenú zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.08.2014 a dodatok k nej posúdil ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 citovaného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaná pri uzatváraní a plnení zmlúv o poskytovaní verejných služieb nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala ako spotrebiteľ - fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z.. Žalovaná okrem výberu programu služieb a svojho podpisu na zmluve žiadnym spôsobom neparticipovala na koncipovaní uzatvorených zmlúv. Išlo o právnym predchodcom žalobcu pripravené zmluvné typy - typové zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu spotrebiteľom.
29. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové, či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako právny predchodca žalobcu zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Vzhľadom na uvedené, predmetné zmluvy spadajú pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vnútroštátnej úpravy tvorenej Občianskym zákonníkom a zákonom o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytovaní verejných služieb ako aj predložené Všeobecné podmienky a Cenník nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ako už súd konštatoval obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako aj všeobecné podmienky a Cenníky boli vopred pripravené a dané dodávateľom bez možnosti žalovanej privodiť pre seba akúkoľvek zmenu.
30. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zriadiť žalovanej potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť jej s tým súvisiace služby a žalovaná bol povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa platného cenníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby, ktorých cenu v zmysle tarify vyúčtoval faktúrami. Žalovaná si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby poskytované v súlade s predmetnou zmluvou nesplnila riadne a v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými jej boli účtované poplatky a hovorné za užívanie služieb v sieti žalobcu v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi nárok z vystavenej faktúry č. 7604703211 sumu 47,22 € mínus poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 €, t.j. 47,22 - 4,99 = 42,23 €, z faktúry č. 7605671129 sumu 47,22 € - poplatok za upomienku 4,99€ = 42,23 € , z faktúry č. 7607588802 sumu 46,22 € - poplatok za upomienku vo výške 4,99 €, t.j. 46,22 - 4,99 = 41,23 €, z faktúry č. 7608551510 sumu 59,74 € - poplatok za prerušenie služby neplatenie 16,50 a 20% DPH z 16,50 =3,3, t.j. 59,74 - 16,50 - 3,3 =39,94 €. Súd teda spolu priznal z predmetných faktúr sumu 42,23 + 42,23 + 41,23 + 39,94 = 165,63 € a vo zvyšku žalobu uplatňovaných súm z predmetných faktúr žalobu zamietol.
32. Tým, že žalovaná nedodržala lehotu splatnosti jednotlivých faktúr, v lehote splatnosti vystavené faktúry nezaplatil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, pričom výška úrokovej sadzby v čase omeškania bola vo výške 5,00%. Súd však priznal úroky z omeškania zo súdnom priznaných súm a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42,23 € od 10.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 42,23 € od 12.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 41,23 € od 10.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 39,94 € od 11.10.2016 do zaplatenia.
33. Súd nepriznal žalobcovi uplatnené poplatky za upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 € fakturované vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok na takýto poplatok, nárok na túto sumu nevyplýva z predložených listinných dôkazov, poplatok za upomienku je spojený s vymáhaním pohľadávok žalobcu, v zmluve nie je takýto poplatok ako služba uvedený a preto súdu nárok žalobcu na tento poplatok spolu s príslušenstvom zamietol. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Co 133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si ( dodatočne ) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „ finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99€. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou ( poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Zároveň zo spisu nevyplýva, že by boli poplatky za upomienky so žalovaným výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.
34. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úhradu časti faktúry č. 7608551510 vo výške 16,50€ + 3,30 € DPH ako poplatku za prerušenie služby. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky tak, ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k obmedzeniu služby poskytovanej právnym predchodcom žalobcu, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. O dôkaznej povinnosti bol žalobca riadne poučený. Žalobca teda nepreukázal nárok na tieto poplatky, neuniesol ani dôkazné bremeno o správnosti vyrúbenia týchto poplatkov, ani nepreukázal, že skutočne došlo k takýmto službám.
35. Okrem toho v spotrebiteľských vzťahoch nemožno aplikovať vyberanie poplatkov od spotrebiteľa za úkony, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ale výlučne v záujme dodávateľa, aj v prípade, keď sú tieto poplatky uvedené v cenníku služieb. Z pohľadu súdu prerušenie služby nemožno považovať za službu, z ktorej by mala žalovaná určitý prospech a teda bola by za ňu povinná platiť. Prerušenie služby a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovanej a preto súd aj v tejto časti žalobu i spolu s príslušenstvom zamietol. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripraví obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako sú poplatky. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa ( tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských vzťahoch). Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.
36. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6,52 €, ktorú si právny predchodca žalobcu uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Súd vykonal kontrolu nároku zo sankcie uplatnenej žalobcom voči žalovanej ako spotrebiteľovi a zistil, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v písomnej forme, osobitnou dohodou v dodatku k zmluve, dostatočne jasne a zrozumiteľne, teda so splnením formálnych podmienok. Súd ďalej konštatuje, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku v zmysle § 5a zákona o ochrane spotrebiteľov. Totiž vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu či poskytovateľa služieb zdržať sa zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou, prípadne inými vhodnými zabezpečovacími inštitútmi. Jediná podmienka je primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty a pokiaľ zabezpečuje splnenia záväzku od spotrebiteľa, aby sankcia nebola neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktorého splnenia sa zabezpečuje.
37. Súd vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty zistil, že jej dohodnutá maximálna výška 118 € zodpovedá zľave z kúpnej ceny MT a poskytnutých benefitov, ktoré boli úplne a jasne uvedené v zmluve a podrobne vysvetlené vo všeobecných podmienkach, pričom súd zistil, že hlavné objednané služby ponúkal žalobca aj bez viazanosti a benefitov. Súd zároveň zistil, že pri rozsahu sankcie - zmluvnej pokuty bolo dohodnuté pomerné znižovanie zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností, v prípade nedodržania záväzku riadnych úhrad účtovaných cien a nedania dôvodu pre obmedzenie poskytovania služieb počas doby viazanosti priamoúmerne k počtu dní, za ktoré si žalovaný splnil povinnosti. Teda zmluvná pokuta zodpovedá jednak výhode v poskytnutej zľave, benefitom limitovaním na rozsah porušenej povinnosti tak, ako je to uvedené v predchádzajúcich citáciách zmluvy. Súd teda nezistil, že by sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to v ktoromkoľvek štádiu záväzku viazanosti, ani že by sa jednalo o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.
38. Nakoľko súd nezistil neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, táto bola dojednaná v samotnom ustanovení dodatku k zmluve degresívnym spôsobom, v písomnej forme, dohodou oboch strán, nezistil jej neprimeranosť a to ani s poukazom na možné dôvody porušenia záväzku, čo žalovaný ani netvrdil a nakoľko boli žalobcom preukázané dôvody pre vznik nároku zo zmluvnej pokuty, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6,52 €. Nad rámec uplatneného výpočtu súd musí poznamenať, že žalovaná skutočne neuhradila splatné záväzky, neoznámila operátorovi žiadnu ťaživú situáciu či dôvody, ktoré by mu v tom bránili, nežiadala o odklad či ukončenie zmluvného vzťahu z takýchto dôvodov.
39. Súd poukazuje z hľadiska právnej istoty aj na aktuálne rozhodnutia v obdobných veciach, kedy napríklad Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 25 Co 249/2016 zo dňa 10.05.2017 uviedol, že dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá je degresívna považuje za určitú, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje za určitý a nebráni tomu ani okruh výpočtu porušení povinností (žalovaným).
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu strán. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 200,40 € + 6,52 € titulom zmluvnej pokuty, t.j. spolu 206,92 €, pričom bol úspešný v časti sumy 165,63 + 6,52 = 172,15 € . Potom 172,15 *100/ 206,92 = 83,20 €. Úspech žalovanej 100 - 83,20 = 16,80%. Potom celkový úspech žalobcu 83,20
- 16,80 = 66,40 %. Žalobca bol v konaní úspešnejší a súd mu priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 66,40% voči žalovanej, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).