Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-101-2018.pdf
PDF · 139.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobkyne: M. B., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX proti žalovanej: Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zaplatenie 1 051,04 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 716,85 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 36,40%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2018 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 1051,04 Eur, pričom svoj nárok odôvodňovala tým, že ako spotrebiteľka uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer Finance Holding „ Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“, a to dňa 31.12.2007, pričom predmetom tejto žiadosti bolo poskytnutie úverového rámca, na základe ktorého mohla podľa vlastného uváženia čerpať poskytnutý úverový rámec na základe vlastných platobných príkazov, úhrad a výberov z bankomatu. Ide o úverovú zmluvu: Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov prostredníctvom predschváleného úverového rámca vo výške 24.000,-Sk ( 796,66 Eur ). V danom prípade má za to, že došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb.z. , no v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj :
- výška , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva uvádza len údaje o výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky,
- údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - ak sa tento údaj v zmluve jednoznačne uvedený dátumom nenachádza, tak treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko nie je prípustné, aby spotrebiteľ k údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa dopracoval výkladom alebo výpočtom
- neuvedenie RPMN - v prípade, že údaj o „ RPMN“ v zmluve absentuje považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý.
Zároveň v úverovej zmluve absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch - poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru, čo má v zmysle platného zákona za následok, že žalovaný v postavení veriteľ nemôže požadovať od žalobkyne zaplatenie nedohodnutých úrokov a poplatkov ( „ § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Zb.z.“ ). Žalobkyňa ďalej uvádza, že zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako napr. poistenie
- zmluva neinformuje o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s rámcovou zmluvou o poistení. Takéto konanie preto možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku, pričom poisťovňu, v ktorej je spotrebiteľ poistený, vyberá veriteľ. Ďalej vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými podmienkami de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkmi poplatkov a informáciami o poistení. Toto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Takáto predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Z uvedeného dôvodu sa zmluva považuje za uzavretú v rozpore so zákonom.
2. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.05.2019 doplnila na výzvu súdu ďalšie skutkové tvrdenia keď uviedla, že v uvedenom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX vedenú ako „ Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro.“ Na základe tejto zmluvy obdržala úverový rámec v sume 24.000 Sk ( 796,66 Eur ) v splátke po 800,-Eur ( 26,55 Eur ). Dňa 23.01.2018 žalovaného požiadala o zaslanie úverovej zmluvy a výpisu z pôžičkovej karty Quatro. Žalovaná ako nástupnícka organizácia po spoločnosti Consumer Finance Holding jej zaslala výpisy z kartového účtu - pôžičkovej karty Quatro dňa 21.02.2018. Na základe zaslanej kópie úverovej zmluvy a pohybov platieb na kartovom účte zistila, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone č. 258/2001 Zb.z., a to podľa § 4 ods. 2 účinného ku dňu podpisu zmluvy, ale v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny úrokov a iných poplatkov, údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nie je uvedená RPMN a tiež v predmetnej úverovej zmluve úplne absentuje akékoľvek dojednanie o úrokoch. Na základe týchto skutočností si z údajov kartového účtu zrátala debetné výdavky a kreditné výdavky. Debetné položky v sume 2262,29 Eur a kreditné položky 3315,50 Eur. Pri danom spotrebiteľskom úvere si požičala 2262,29 Eur a vrátila 3137,19 Eur. Veriteľovi preto preplatila úver o 1051,04 Eur.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.07.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. K percentuálnej miere nákladov uviedol, že vzhľadom na povahu úveru ako revolvingu, nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Zmluvná dokumentácia preto obsahuje príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v súčasnosti už je rozhodovacou praxou všeobecných súdov ustálené, že v prípade revolvingového úveru nie je dosť dobre možné RPMN vopred v zmluve uviesť, a preto postačuje uvedenie indikatívneho výpočtu. Poukazuje na to, že vo vyhláške Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorá sa viazala k zákonu o spotrebiteľských úveroch a ktorou sa ustanovoval vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo vysvetlivkách v položke 3C uvedené: ,,Uvádza sa hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Je tak zrejmé, že uvedenie indikatívneho výpočtu RPMN je dlhodobo v Slovenskej republike akceptované. K výške, počtu a termínom splátok istiny, úroku a poplatkov uviedol, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Vo svojom vyjadrení uvádza, že výklad daného ustanovenia podávaný samotným žalobcom je nesprávny, príliš formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu. Poukázal na to, že výklad príslušného ustanovenia zákona podávaný všeobecnými súdmi Slovenskej republiky nie je jednotný, preto je potrebné a o to žiadajúcejšie
vykladať tieto vnútroštátne normy tzv. eurokonformným spôsobom, a to aj v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou súdneho dvora EÚ. Žalovaný uvádza, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedie celkových splátok úveru k zmluve o úvere, pričom nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na jednotlivé zložky ( istiny, úroky... ). Ďalej žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo 146/2017: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. (predtým ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Žalovaný ďalej uvádza, že obdobne Najvyšší súd SR rozhodol v Uznesení zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018, v Uznesení zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 7Cdo/98/2018 a v Uznesení zo dňa 23. apríla 2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017.
4. V závere svojho vyjadrenia žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou. Poukazuje na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka kedy sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný má za to, že žalobca pokiaľ považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 2 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru. Podľa výpisu z kartového účtu žalobcu za obdobie 2 rokov po dátume 16.10.2016 (žalobu podal žalobca na súd 16.10.2018) uhradil celkovo 504,45 EUR, pričom zvyšok jeho údajného nároku je konzumovaný námietkou premlčania in eventum. Ku termínu konečnej splatnosti žalovaný uviedol, že v čase podpísania zmluvy, t.j. k 31.12.2007 údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nebol všeobecnou náležitosťou, ktorú musela spotrebiteľská zmluva obsahovať.
5. K skutkovým tvrdeniam žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 03.09.2019 v ktorom uviedla, že svoju žiadosť o zaplatenie čiastky 1053,21 Eur opierala o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré požiadala o posúdenie zmluvy č. 0XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX a ktorej odpoveď jej bola doručená dňa 16.10.2018. Spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko na lícnej strane žiadosti o aktivácii nie je uvedená RPMN a akékoľvek dojednanie o úrokoch poplatkoch má v zmysle vtedy platnej zákonnej úpravy za následok, že žalovaný v postavení veriteľa nemôže od nej požadovať zaplatenie nedohodnutých úrokov a poplatkov. Uvádza, že stav výberov na kreditnej karte zistila podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro od začiatku úverového vzťahu t.j. od 06.03.2008 až do 31.01.2018. Celkovo z karty vybrala 2262,94 Eur a uhradila 3315,50 Eur. Rozdiel predstavuje 1053,21 Eur. Veriteľovi kreditnú kartu uhrádzala do 18.01.2018, kedy realizovala poslednú úhradu v sume 26,55 Eur.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 02.12.2019, ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila lekárskou správou zo dňa 27.11.2019 o tom, že nie je v stave spôsobilom dostaviť sa na pojednávanie, ktorú na pojednávaní doručila jej známa, pričom pojednávanie nežiadala odročiť, preto súd pojednával v jej neprítomnosti postupom podľa § 180 CSP. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní doložených do súdneho spisu, nesúhlasí s podanou žalobou ani s dôvodmi bližšie v nej uvedenými. Zdôraznil, že podľa jeho názoru uzatvorená zmluva napĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle platných právnych predpisov a platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Rovnako zotrval aj na vznesenej námietke premlčania, pokiaľ sa súd nestotožnil s jeho tvrdením , že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Poukázal tiež na priloženú odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, ktorú doložila do súdneho spisu žalobkyňa, pričom má za to, že takáto odpoveď nie je nijako zaväzujúcim právnym aktom a spĺňa iba informatívny charakter. Je úlohou súdu posúdiť úverovú zmluvu, pričom túto kompetenciu nemá Ministerstvo spravodlivosti SR.
7. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní dňa 02.12.2019 zaviazal súdu preukázať doručenie potvrdzujúceho listu t.j. schválenia žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro, ktorým by preukázal , že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvného vzťahu v písomnej forme medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.01.2020 uviedol, že potvrdzujúci list zo dňa 31.12.2007 bol zasielaný žalobcovi obyčajnou poštovou zásielkou, pri ktorej sa odosielateľovi pri doručovaní nevracia doklad o doručení. Nakoľko žalobca aktívne využíval Pôžičkovú kartu Quatro, pravidelnými mesačnými splátkami v dohodnutej výške splácal poskytnuté peňažné prostriedky, má za to, že Zmluva bola riadne uzavretá. 8. V poradí druhé pojednávanie súd vytýčil na 15.01.2020, ktorého sa osobne zúčastnila žalobkyňa, a to v doprovode svojho syna, nakoľko jej zdravotný stav neumožňoval po operácii chodiť bez doprovodu a pomoci inej dospelej osoby. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, do pojednávacej miestnosti však vstúpil JUDr. Ladislav Faludi, ktorý uviedol, že je na základe substitučnej plnej moci právnym zástupcom žalovaného. Substitučnú plnú moc súdu nepredložil,tvrdil, že bola zaslaná samotným žalovaným do súdneho spisu. Následným prešetrením súd zistil, že k začiatku pojednávania nebolo ani do podateľne súdu, ani do elektronického súdneho spisu doručené nijaké substitučné plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo JUDr. Faludiho žalovaného zastupovať, preto súd nepripustil takéto právne zastúpenie a umožnil mu zotrvať v pojednávacej miestnosti len ako verejnosť. V tejto súvislosti súd uvádza, že zákon pripúšťa zastúpenie na základe plnomocenstva, avšak právny zástupca je povinný predložiť na začiatku pojednávania buď originál plnej moci, ktorá ho oprávňuje na zastúpenie strany sporu na vytýčenom pojednávaní, prípadne ho zaslať elektronicky ako elektronický dokument, ktorý musí byť autorizovaný žalovaným podľa § 23 ods. 5 písm.a) zákona o e-dagmente alebo ako elektronický dokument ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe podľa § 36 ods. 3 zákona o e-dagmente. JUDr. Faludi ani jedným z uvedených plnomocenstiev nedisponoval, preto jeho zastúpenie súd nepripustil a vec prejednal postupom podľa §180 CSP v neprítomnosti žalovaného.
9. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe ako aj na svojich vyjadreniach doložených súdu. Uviedla, že k uzatvoreniu zmluvy došlo už veľmi dávno a na podrobnosti jej uzavretia si už nepamätá. Uviedla, že Žiadosť o vydanie bankomatky Quatro podpísala 28.12.2007 v pobočke banky, ktorá ho odoslala na spracovanie a dňa 31.12.2007 obdržala potvrdzujúci list od žalovanej. Na potvrdzujúcom liste sa nachádzalo aj poistenie typu A, avšak ona žiadne poistenie pri uzatváraní zmluvy nežiadala, a ani nevie koho vlastne uvedené poistenie chráni v prípade nepredvídateľnej situácie. Na základe uvedeného má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa na dotaz súdu, kedy sa dozvedela o tom, že prepláca poskytnutý úver, uviedla, že presný dátum si vzhľadom na svoj vek už nepamätá, ale bolo to krátko potom, ako sa so svojou susedou rozprávali o danom úvere, že veľa platí. Následne požiadala žalovanú, aby jej doručila uzatvorenú zmluvu ako aj výpisy z bankomatovej karty, nakoľko nimi nedisponovala. Po ich zaslaní si zrátala všetky platby ktoré zaplatila a v akej výške úver dostala. Vtedy zistila, že zaplatila oveľa viac ako si požičala. Požiadala aj ministerstvo spravodlivosti o posúdenie úverovej zmluvy a následne podala žalobu na súd.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a to najmä o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro , schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. , výpismi z pôžičkovej karty Quatro, písomnými vyjadreniami žalobcu i žalovaného, výsluchom žalobkyne, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
11. Žalobkyňa dňa 28.12.2007 vyplnila na pretlačenom formulári žalovaného žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro a žalovaný následne dňa 31.12.2007 uvedenú žiadosť schválil, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy s úverovým rámcom 24.000,-Sk so štandardnou mesačnou splátkou 800,-Sk, s mesačnou úrokovou sadzbou 1,90% a úverovým poistením typu A. Termín splátky bol dohodnutý 1. až. 15. deň v kalendárnom mesiaci. Uzavretie uvedenej zmluvy o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro nebolo medzi stranami sporné, nakoľko žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj v rámci výsluchu vykonaného na pojednávaní uviedla, že skutočne so žalovaným uzavrela zmluvu, pričom najskôr podpísala Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty dňa 28.12.2007a následne jej bola dňa 31.12.2007 doručená listina: „ Schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro“, čím došlo k uzavretiu zmluvy.
12. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že žalobkyňa z predmetnej karty celkovo vyčerpala 2277,63 Eur - debetné položky ( pozn.súdu - žalobkyňa nesprávne uviedla výšku debetných položiek v sume 2262,29 Eur, pričom uvedená nesprávnosť výpočtu žalobkyne bola zrejme spôsobená nesprávnym prepočtom slovenských korún na eurá ) a na platbách celkovo žalovanému poukázala sumu 3333,69 Eur - kreditné položky ( pozn.súdu - žalobkyňa nesprávne uviedla výšku kreditných položiek v sume 3315,50 Eur ,zrejmä z dôvodu nesprávneho prepočtu slovenských korún na eurá). Rozdiel medzi týmito sumami žalobkyňa žaluje ako bezdôvodné obohatenie v sume 1051,04 Eur.
13. Podľa § 52 ods. 1/, 2/ a 3/ zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník účinný ku dňu 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1/, 3/ a 4/ zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník účinný ku dňu 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31.12.2007, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
17. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31.12.2007, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
18. Podľa § 4 ods. 1/, 2/ a 5/ zákona č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 451 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 457 Obč. zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 107 ods. 1/ a 2/ Obč. zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
26. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav .
27. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný na základe schválenej žiadosti žalobkyne, poskytol žalobkyni pôžičkovú kartu Quatro so schváleným úverovým rámcom z 24000,-Sk ( 796,66 Eur ) s pevnou mesačnou splátkou 800,-Sk ( 26,55 Eur ). Ostatný text pod bodom V. Úverové poistenie, VI. Vyhlásenie klienta, sú nečitateľné, písané drobným rozmazaným písmom, ktorý splýva s ďalším textom a neumožňuje súdu oboznámiť sa s jej obsahom. Takýto spôsob zneprístupnenia obsahu textu zmluvných podmienok súd považuje za nekalé konanie zo strany dodávateľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
ako aj za neurčitú časť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je takýto právny úkon absolútne neplatný. Súd konštatuje, že v danom prípade hoci bola predmetná úverová zmluva, ktorú súd posudzoval, uzatvorená pred 14.01.2009 t.j. pred účinnosťou novely § 53c Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne s účinnosťou od 01.06.2014 stanovil s odkazom na vykonávací predpis nariadenie vlády SR č. 87/1995 ZB., že veľkosť písma nesmie byť menšia ako 1,9mm inak je dojednanie neplatné, poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/320/2013 publikovaný pod R2/2016, ktorého právna veta znie: „Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.“ Z vyššie uvedeného dôvodu musí súd považovať zmluvu za neplatnú, nakoľko nie je možné oboznámiť sa s jej obsahom bez použitia technickej pomôcky a keďže v danom prípade došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu, je v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zákonníka ten , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, obohatenie vydať.
28. Predmetom záväzkového vzťahu zo zmluvy malo byť opakované poskytovanie peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalovaného, a to do určitej sumy v prospech dlžníka ( žalobkyne ) prostredníctvom kreditnej karty za odplatu. Z vymedzeného predmetu zmluvy teda vyplýva, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného má mať povahu obchodnej zmluvy o úver. Úver mal byť poskytnutý vo forme tzv. revolvingového úveru, ktorý dlžníkovi umožňuje čerpať peňažné prostriedky opakovane bez nutnosti opakovane žiadať o povolenie čerpania. Súd má za to, že časť zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni celkovo 2277,63 Eur ( kreditné položky ), ako aj obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú napísané veľmi dobrým písmom, ktoré je navyše rozmazané, čo spôsobuje jej nečitateľnosť. Zo zmluvy nie sú zistiteľné ani základné informácie o poskytnutom úvere, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ani o spôsobe výpočtu RPMN. V zmluve podľa súdu nie sú dostatočne určitým spôsobom vyjadrené resp. úplne absentujú podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka , ktorými sú určenie ( označenie ) zmluvných strán, špecifikácia záväzku veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a špecifikácia záväzku dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Tieto údaje nie sú ani súčasťou obsahu obchodných podmienok. Nakoľko už návrh na uzatvorenie zmluvy - žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro neobsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, akceptácia ( schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro - potvrdzujúci list) nemohla vyvolať právny účinok - vznik úverovej zmluvy. Výsledkom je teda neurčitý a absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na uvedené nedostatky takáto zmluva podľa názoru súdu, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni plnenie nemôže obstáť. Z tohto dôvodu mal žalovaný právo len na vrátenie sumy, ktorú poskytol a nakoľko žalobkyňa plnila viac, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
29. Podporne súd uvádza, že aj v prípade, ak by nevyhodnotil vyššie uvedenú zmluvu za neplatnú pre jej nečitateľnosť a absenciu základných údajov a podrobil ju súdnemu prieskumu ( avšak len za pomoci technického zariadenia, ktoré umožnilo zväčšiť nečitateľný text ) musel by konštatovať jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Zb.z. účinného ku dňu podpísania zmluvy, t.j. k 31.12.2007, nakoľko uvedená zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a v takomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súdu je zrejmá aj zaužívaná rozhodovacia prax , kedy pri revolvingových úveroch nie je dostatočne možné vopred určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, avšak v takomto prípade sa vyžaduje indikatívny výpočet RPMN. Ani takýto výpočet uvedená zmluva neobsahuje, pričom nad podpisom zmluvných strán sa nijaký indikatívny výpočet RMN nenachádza a keďže účastníkov zmluvy viažu tie zmluvné podmienky, ktoré sa nachádzajú nad ich podpisom, pričom nejde o formalistický výklad ale o základnú požiadavku kontrakčného vzťahu, súd konštatuje, že táto náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm.g) v zmluve uvedená nie je. Indikatívny výpočet RPMN sa nachádza len v časti obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a to až na jej úplnom konci. Údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí za úver uhradiť, a preto je najlepší indikátor posúdenia výhodnosti , či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko-právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je
pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba. Napriek tomu, že je uvedený indikatívny výpočet v časti obchodné podmienky, uvedený indikatívny výpočet vychádza z poskytnutej sumy 50000 Sk, pričom schválený úverový rámec uvedenej zmluvy je 24000 Sk, a teda ani takýto príkladný výpočet RPMN nemá pre spotrebiteľa nijakú výpovednú hodnotu, na základe ktorej by si vedel zhodnotiť výhodnosť resp. nevýhodnosť poskytnutého úveru. Na základe vyššie uvedených skutočností, by preto aj v prípade platnosti predmetnej úverovej zmluvy súd musel dospieť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle 4 ods. 2 písm.g) zákona č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, pre absenciu obligatórnej náležitosti, a to uvedenia RPMN. Aj v takomto prípade, by preto žalovanému vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov čerpaných z poskytnutého úverového rámca. Keďže žalobkyňa realizovala úhrady titulom splátok úveru vo väčšom rozsahu v akom čerpala peňažného prostriedky z úverového rámca, súd konštatuje, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne.
30. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd musel vyhodnotiť, či nárok žalobkyne nie je premlčaný. Pri posúdení premlčania súd vychádzal z ustanovenia § 107 Obč. zákonníka aj z rozhodovacej praxe, judikatúry a zisteného skutkového stavu. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať ( uplatniť ) po prvý raz. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Plynutie premlčacej doby sa počíta z objektívneho hľadiska odo dňa kedy ku konkrétnemu obohateniu objektívne došlo a zo subjektívneho hľadiska začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa oprávnený subjektívne dozvedel, že k obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Ustanovenie § 107 ods. 2 Obč. zákonníka jednoznačne uvádza, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky v objektívnej premlčacej dobe odo dňa, keď k nemu došlo. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby zákon predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie je teda rozhodujúci čas od kedy sa dozvedieť mala alebo mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slovné spojenie „vedieť mal a mohol“ uvádza v iných prípadoch, no na účely stanovenia začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Relevanciu má teda to, odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Rozhodujúce je vždy zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade ( NS SR sp.zn. 5Cdo 121/2009 ) Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne ( preukázateľne ) zistiť skutkové okolnosti na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 11Cdo/67/2011). Judikatúra v otázke plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stabilizovaná v tom zmysle, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment , keď sa oprávnený dozvie všetky také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde a nie je pritom rozhodujúce, že už mal skôr možnosť dozvedieť sa skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku jeho bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Súčasne z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil a o tom, v čí prospech k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná preukázaná, nielen predpokladá. ( rozhodnutie II ÚS ČR sp.zn. 2460/2017 zo dňa 19.03.2018 spotrebiteľské veci ).
32. Z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu žalobkyne a jej písomných vyjadrení mal súd preukázané, že žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že dochádza na jej úkor k získavaniu bezdôvodného obohatenia až potom, ako jej žalovaný na základe jej žiadosti zaslal úverovú zmluvu a všetky výpisy z pôžičkovej karty Quatro, čo bolo začiatkom roka 2018, kedy si začala kontrolovať jednotlivé splátky a zistila, že preplatila oveľa viac ako jej bolo poskytnuté, preto sa následne obrátila opäť na žalovaného so žiadosťou o mimosúdnu dohodu ku ktorej však nedošlo. Následne podala žalobu na súd. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 16.10.2018 súd konštatuje, že nárok nie je v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe premlčaný. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, táto je trojročná, a začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Po sčítaní všetkých kreditných a debetných položiek z výpisov z pôžičkovej karty Quatro počnúc rokom 2008 až do roku 2018 súd zistil, že žalobkyňa po prvýkrát v roku 2013 zaplatila viac ako z pôžičkovej karty vybrala, a to o sumu 36,77 Eur, v roku 2014 o sumu 145,37 Eur, v roku 2015 do 14.10.2015 o sumu 329,21 Eur. Uvedené sumy súd vzhľadom na námietku
premlčania považoval za premlčané a žalobkyňou uplatnený nárok v tejto časti musel zamietnuť z dôvodu premlčania nároku. Všetky ďalšie kreditné položky, ktoré žalobkyňa na účet žalovaného uhradila po dátume 16.10.2015 v celkovej výške 716,85 Eur súd žalobkyni priznal a zaviazal žalovaného na ich úhradu ( z roku 2015 úhrady po 16.10.2015 v sume 53,10 Eur, za rok 2016 v sume 318,60 Eur, za rok 2017 v sume 318,60 Eur a za rok 2018 v sume 26,55 Eur).
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomery úspechu v konaní. Každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočne, pričom žalobkyňa mala vo veci väčší úspech, pri žalovanej sume 1051,04 Eur bola úspešná v sume 716,85 Eur, čo predstavuje 68,20%, úspech žalovaného bol teda 31,80%, čistý úspech žalobkyne predstavuje 36,40% ( 68,20 - 31,80 ). Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,40%.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.