Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/133/2019

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: O. I., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX, G. K., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČI: 35 724 803, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému povinnosť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v čl. V bode 31. Obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobca a právny predchodca žalovaného Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, dňa 24.05.2006.

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia o z n á m i ť zamestnávateľovi žalobcu Detský Domov, Moyzesova 976/39, Nová Baňa, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v čl. V bode 31. Obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobca a právny predchodca žalovaného Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, dňa 24.05.2006.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) prostredníctvom právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v čl. V bode 31 Obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 24.05.2006, aby uložil žalovanému povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Detský domov, Moyzesova 976/39, 968 01 Nová Baňa, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá je uvedená v čl. V bode 31. Obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobca a právny predchodca žalovaného Všeobecná úverová banka, a. s, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, dňa 24.05.2006 a aby priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. doručila zamestnávateľovi žalobcu Detský domov, Moyzesova 976/39, 968 01 Nová Baňa (ďalej aj len „zamestnávateľ žalobcu“) žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.11.2019 (ďalej aj len „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“), v ktorej žalovaný žiada zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na tam uvedený bankový účet

s tam uvedeným variabilným symbolom „XXXXXXXX“, čo je číslo zmluvy. Dňa 24.05.2006 došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecná úverová banka, a.s (ďalej aj len „právny predchodca“) k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXXXX (ďalej aj len „Zmluva o úvere“). Za právneho predchodcu žalovaného Zmluvu o úvere podpisovala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. na základe plnej moci. Predmetná zmluva je v zmysle spotrebiteľskou zmluvou. Nakoľko právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, je nevyhnutné predmetnú zmluvu podriadiť režimu o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len „“). Na základe uvedeného je zrejmé, že Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy v súvislosti so záväzkom plynúcim zo Zmluvy o úvere. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť vykonané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakomponovaná do článku V s názvom Zúčtovanie, úhrada a platba, bodu 31. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“). Dohoda o zrážkach zo mzdy mala žalovanému slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich základ v Zmluve o úvere alebo súvisiacich s touto Zmluvou o úvere. Zamestnávateľovi žalobcu zaslal žalovaný v priebehu mesiaca november 2019 Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej tento zamestnávateľ musí uskutočňovať zo mzdy žalobcu zrážky, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky vyplýva priamo z . Podľa tvrdení žalobcu, jediným riešením ako zabrániť zásahom do jeho majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Žalobca dal súdu do pozornosti, že predmetná Zmluva o úvere už bola predmetom iného súdneho konania, pričom bolo vo veci právoplatné rozhodnuté, a to Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 16.10.2018, sp.zn.: , ktorý je súčasťou súdneho spisu uloženého na príslušnom súde (ďalej aj len „ Rozsudok“). Týmto rozsudkom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 600 € s prísl. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený t.j. vyplýva z rovnakého skutku (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn.: ). Nakoľko právne vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy o úvere boli upravené Rozsudkom, a teda vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté, žalobca má za to, že z dôvodu existencie res iudicata žalovaný nemá nárok na ním požadovanú sumu, a teda ani na uplatnenie Dohody o zrážkach zo mzdy. Z listiny Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.11.2019 vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2015 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva žalobca názor, že žalovaný aj napriek existencii res iudicata, vymáha neoprávnene od žalobcu už neexistujúcu pohľadávku. Žalobca primárne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa vtedy platného a účinného Podľa musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovať:

- v súlade s písm. a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť - v Zmluve o úvere táto náležitosť absentuje,

- v súlade s písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov - v Zmluve o úvere táto náležitosť absentuje. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnej Zmluve o úvere absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru, čo má v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy za následok, že dodávateľ nemôže žiadať od spotrebiteľa zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov ( zákona ). Žalobca má za to, že žalovaný mal právny titul iba na zaplatenie sumy istiny poskytnutého úveru, avšak už bez nároku na akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru. Žalobca na poskytnutý úver po doplatení istiny uhradil jednorazovo ešte sumu vo výške 906,82 (22,80 Eur + 884,02 Eur) - uvedené vyplýva z listiny Potvrdenia o zaplatení zo dňa 09.10.2019. Uvedené úhrady žalobca vykonal v domnení, že žalovaný má nárok na ním požadovanú sumu. Avšak prijímaním úhrad na účet

žalovaného dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalobca uviedol, že posúdením právnej stránky Zmluvy o úvere, a to že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, osvedčil nedôvodný zásah do majetkovej sféry žalobcu. Aj pri opomenutí tejto argumentácie možno nezávisle od nej konštatovať neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného žalobca logicky vyvodzuje, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko-právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozpornú s , keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobcu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobca ďalej uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ je často už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Žalobca uviedol, že jeho práva boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo žalobca argumentuje tým, že:

- žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu,

- žalobca už zaplatil žalovanému istinu poskytnutého úveru. Na základe uvedeného má žalobca za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. K uvedenému stavu však už podľa názoru žalobcu aj došlo, a to momentom, keď žalovaný prijal od žalobcu prvýkrát úhradu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Ďalším prípadným zachovávaním doteraz nastoleného stavu, by sa ešte viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do majetkových práv žalobcu. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobcovi uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca podľa obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

13. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

15. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

16. Na základe predložených listinných dokladov súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutého úveru, pričom na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôvodu, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku žalovaného. Ako vyplýva z uzatvorenej zmluvy o úvere, ako aj z dohody o zrážkach zo mzdy, tak oba takéto právne úkony majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec právneho predchodcu žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi, ako aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. Podľa názoru súdu tak hrozí, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej vykonávané zrážky zo mzdy. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v , nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím a z týchto dôvodov súd so zreteľom na účinnú ochranu žalobcu ako spotrebiteľa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť žalovanému v deň vykonateľnosti neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka (žalobcu) súd konštatuje, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje,

ak sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobca tieto základné atribúty dôvodnosti úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia osvedčil, a to právne predložením Žiadosti zo strany žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobcu. Jednoznačne z týchto listín vyplýva, že použitím Dohody o zrážkach zo mzdy v tomto prípade žalobcovi bezprostredne hrozí ujma spočívajúca vo vymáhaní nárokov žalovaného za situácie, kedy ešte nie je vyriešená otázka ne/platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere a ne/platnosti Zmluvy o úvere. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -82 zo dňa 28.11.2018 súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 11.10.2004 medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Z listín vyplýva, že použitím Dohody o zrážkach zo mzdy v tomto prípade žalobcovi bezprostredne hrozí ujma spočívajúca vo vymáhaní nárokov žalovaného vo vyššej sume, než by mu patrili podľa zákona. Žalobca teda osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a je potrebné neodkladne oznámiť v deň vykonateľnosti neodkladného opatrenia zamestnávateľovi žalobcu, aby pozastavil výkon zrážky zo mzdy žalobcu.

18. Nenariadením neodkladného opatrenia tak, ako bolo navrhované by dochádzalo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobcu, čo predstavuje výrazný a neoprávnený zásah do jeho práv.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V prejednávanej veci mal úspech žalobca, nakoľko súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.