Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Csp-10-2018.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu G. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. W., XXX XX L. J., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému právnym zástupcom ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Quatro č.XXXXXXX zo dňa 11.10.2004 medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2018 domáhal voči žalovanému určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Quatro č.XXXXXXX zo dňa 11.10.2004 (ďalej len „žiadosť o vydanie kreditnej karty“) medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov, eventuálne určenia, že zmluva o úvere uzatvorená na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.10.2004 uzavrel so žalovaným žiadosť o vydanie kreditnej karty, na základe čoho žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, čím došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, vzhľadom na čo je nevyhnutné predmetnú zmluvu podriadiť režimu zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 zákona. Žalobca namietal, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., najmä údaj o RPMN, údaje o úrokoch a poplatkoch a sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a súčasne sa v nej nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na absenciu zákonnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorou je údaj o RPMN, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19Csp/35/2017 uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výše 790,-Eur. Ďalej poukázal na to, že žalovaný postúpil neexistujúcu pohľadávku zo zmluvy o úvere na tretí subjekt bez bankového oprávnenia, v dôsledku čoho je vystavený riziku vymáhania neexistujúcej pohľadávky zo strany právnych nástupcov žalovaného, čím došlo k porušeniu bankového tajomstva. Prípadným úspechom v tomto konaní preto dôjde k odstránenie spornosti existencie alebo neexistencie záväzkov (pohľadávok) vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere, resp. zabráni ďalšiemu nedôvodnému vymáhaniu a postupovaniu neexistujúcej pohľadávky tretím osobám. Navyše žalobca poukázal na to, že na základe nesprávnych údajov poskytnutých žalovaným je evidovaný v rozpore so skutočnosťou ako dlžník zo zmluvy o úvere v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských úveroch
podľa § 7 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z., preto má za to, že úspech v konaní mu umožní dosiahnuť opravu nesprávností v registri. Za daného stavu, ktorý vyvolal žalovaný, a ktorý preukázateľne zneužíval jeho právny nástupca, ktorý žalobcovi zaslal oznámenie o podaní žaloby, neostáva žalobcovi iné ako uplatniť na svoju obranu právo priznané § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Z.z. v spojitosti s § 137 písm. d) zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom právoplatné rozhodnutie súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere bude mať za následok odstránenie spornej otázky, či je predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov a bude mať zároveň praktický význam pre nápravu údajov v príslušnom úverovom registri. S poukazom na nejednotnú judikatúru uplatnil žalobca eventuálny žalobný petit, ktorým sa na prvom mieste domáhal určenia zmluvy o úvere ako bezúročnej a bezpoplatkovej, a pre prípad, že súd posúdi zmluvu o úvere ako neplatnú, žiadal určiť jej neplatnosť.
2. Uznesením zo dňa 20.02.2018 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému žalobu dňa 23.02.2018.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žalobu označil za neužitočnú a uviedol, že žalobcom požadované určenie neslúži praktickým potrebám, nakoľko samotná úverová zmluva už bola predmetom iného konania, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný poukázal na právoplatne skončené konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 19Csp/35/2017, v ktorom žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy, v ktorom došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného, následkom čoho vzal žalobca žalobu späť a konanie bolo uznesením zo dňa 27.06.2017 zastavené. Žalovaný poukázal na to, že mu nie je zrejmé, prečo žalobca opätovne atakuje žalovaného ďalšou žalobou, preto žiadal žalobu posúdiť aj cez článok 5 CSP. K namietanému porušeniu bankového tajomstva žalovaný poukázal na omeškanie žalobcu so splácaním záväzku a následné vyhlásenie predčasnej splatnosti záväzku, vzhľadom na čo žalovaný postupoval v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý umožňuje takúto pohľadávku postúpiť. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca svoje tvrdenia o evidencii v úverovom registri nijako nepreukázal a zároveň poukázal na to, že ani prípadný záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti danej zmluvy nemá žiaden súvis s tým, či žalobca splácal na čas svoje záväzky, navyše ak by z požadovaného dôvodu malo dôjsť k výmazu neporiadnych dlžníkov z úverového registra, dochádzalo by tak k nulovej ochrane veriteľov z hľadiska ich poskytovania finančných prostriedkov novým klientom. Žalovaný podanú žalobu považoval za účelovú a žiadal ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4. Uznesením zo dňa 22.05.2018 súd v súlade s § 167 ods. 3 CSP vyzval žalobcu, aby sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 01.06.2018 nesúhlasil s tvrdením žalovaného o neužitočnosti podanej žaloby. Poukázal na to, že je síce pravdou, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 19 Csp/35/2017 bolo po dobrovoľnom plnení zo strany žalovaného právoplatne ukončené, táto skutočnosť však žiadnym spôsobom nevylučuje žalobcu z možnosti neskoršieho podania žaloby podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré navyše v čase vedenia konania ani nebolo účinné a nediskvalifikuje ho z možnosti podať žalobu podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch len preto, že sa už skôr domáhal voči žalovanému svojho iného práva, inou skôr podanou žalobou, smerujúcou vo výroku k niečomu úplne inému, než je tomu v tomto prípade. Žalobca poukázal na to, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by v prospech žalobcu vo výroku vyslovilo, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku.
6. Uznesením zo dňa 08.06.2018 súd v súlade s § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 01.06.2018 (replike) a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu.
7. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu (replike) osobitne písomne nevyjadril.
8. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 28.11.2018, na ktoré sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím bez svojej účasti. Keďže zákonné podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd v súlade s § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu.
9. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
10. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi, vyjadrenia mi strán sporu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav.
12. Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.09.2004 o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro, vydávanej žalovaným v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len „SKK“), požiadal žalobca dňa 20.09.2004 žalovaného o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro s výškou úverového rámca 30.000,-Sk a mesačnou splátkou 1.000,-Sk. Po prehodnotení žiadosti žalovaný dňa 11.10.2004 schválil žalobcovi úverový rámec vo výške 6.000,-Sk, s mesačnou splátkou 200,-Sk. Schválením žiadosti došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty žalovaného, na základe ktorej bola žalobcovi vydaná kreditná platobná karta, prostredníctvom ktorej došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu spotrebiteľského úveru žalobcovi až do výšky schváleného úverového rámca. Podľa článku V bod 22 obchodných podmienok uvedených na rube žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty sú všetky transakcie zúčtované na ťarchu kartového účtu.
13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19Csp/35/2017 súd zistil, že žalobca žalobou zo dňa 06.03.2017 uplatnil proti žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 790,-Eur, a to na skutkovom základe založenom na uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX na základe žiadosti o vydanie kreditnej, na základe ktorej došlo k celkovému čerpaniu poskytnutého úverového rámca vo výške 1.916,88 Eur a celkovým úhradám vo výške 3.582,74 Eur, pričom z celkovej výšky bezdôvodného obohatenia vo výške 1.665,86 Eur si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 790,- Eur. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 19Csp/35/2017-81 zo dňa 27.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2017, súd zistil, že konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo zastavené po tom, čo žalovaný uplatnený nárok dobrovoľne uhradil.
14. Z výpovede právneho zástupcu žalobcu a predložených výziev spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. súd zistil, že žalobca bol vyzvaný na úhradu sumy 1.354,42 Eur z titulu odkúpenia pohľadávky s variabilným symbolom XXXXXXX.
15. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 11.10.2004, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálnom znení (zákonom č.129/2010 Z.z. bol zrušený zákon č. 258/2001 Z.z.), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Podľa § 497 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty Quatro zo dňa 20.09.2004, ktorá bola žalovaným schválená dňa 11.10.2004 došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej umožnil žalobcovi čerpať peňažné prostriedky do výšky schváleného úverového rámca, čím poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že na základe vydanej kreditnej karty žalobca opakovane čerpal poskytnuté finančné prostriedky, pričom sporná nebola ani celková výška čerpaných finančných prostriedkov, ani suma, ktorú žalobca žalovanému uhradil. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp.zn. 19Csp/35/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo po dobrovoľnom uhradení žalovaného nároku na základe späťvzatia žaloby právoplatne zastavené. Keďže žalovaný nepoprel ani skutkové tvrdenie žalobcu o postúpení pohľadávky z uzavretej zmluvy, s poukazom na § 151 ods. 1 CSP súd považoval za nesporné aj toto skutkové tvrdenie žalobcu.
17. Sporný medzi stranami nebol ani spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný pri uzavretí tejto zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší, neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK, je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to s poukazom na § 1 ods. 3 v spojení s § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
18. Podanou žalobou sa žalobca v súlade s § 137 písm. d) CSP domáhal určenia právnej skutočnosti, a to, že žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sa spotrebiteľ môže žalobou pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Predmetné ustanovenie bolo do zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch doplnené zákonom č.279/2017 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018, pričom ho súd aplikoval v zmysle zásady okamžitej aplikability ako aj v zmysle záverov vyslovených na zasadnutí občianskoprávneho kolégia sudcov obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Keďže sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorej prípustnosť vyplýva priamo zo zákona (§ 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Z.z.), preukazovanie a skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu posúdenia prípustnosti podanej žaloby nebolo potrebné. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty bola žalobcovi vydaná kreditná karta, prostredníctvom ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme poskytnutia úverového limitu. Medzi stranami sporu tak došlo k uzavretiu úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú súd, s prihliadnutím na čas uzavretia zmluvy, aplikoval ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (§§ 25, 25g a § 26 zákona č.129/2010 Z.z.).
19. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 258/2001 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001Z. z. je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy bolo možné RPMN určiť. Navyše predmetná zmluva neobsahuje ani žiadne informácie o úrokovej sadzbe. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ani predložené obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s, v spolupráci so spoločnosťou SSK, neobsahujú žiadnu konkrétnu informáciu o výške úrokovej sadzby.
20. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Po preskúmaní obsahu uzavretej zmluvy súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o RPMN, čo nebolo medzi stranami sporné, keďže žalovaný ani toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o RPMN, súd s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g ) zákona č.258/2001 Z.z. podanej žalobe vyhovel.
21. Obranu žalovaného založenú na tvrdení, že zo strany žalobcu sa jedná o zneužitie práva a súd by uplatnenému nároku nemal s poukazom na článok 5 CSP priznať právnu ochranu, súd nepovažoval za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú evidoval pod č.XXXXXXX postúpil. Ani toto skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel, pričom ho mal súd preukázané z predložených výziev na č.l.16 a č.l. 66 súdneho spisu, ktorými bolo žalobcovi oznámené postúpenie pohľadávky a zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. bol zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19Csp/35/2017 žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dobrovoľne uhradil, následkom čoho došlo na základe späťvzatia žaloby k zastaveniu konania, súd sa preto otázkou bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru v konaní sp.zn.19Csp/35/2017 nezaoberal, a to ani ako otázkou prejudiciálnou. Stranou sporu v konaní sp.zn.19Csp/35/2017 bol žalovaný, pričom konanie sa žiadnym spôsobom nedotklo právneho postavenia aktuálneho vlastníka pohľadávky, na ktorého bola pohľadávka postúpená. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti napadnutej zmluvy stanovuje jednoznačný právny základ uzavretej zmluvy a nepredstavuje žalovaným tvrdené zneužitie práva, ktoré by nepožívalo právnu ochranu. Práve naopak, rozhodnutím súdu sa odstraňuje neistota v právnom postavení žalobcu ako dlžníka, a to tak voči žalovanému, ako aj voči tretím subjektom, na ktoré mohla byť pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená. Žaloba preto predstavuje vhodný procesný nástroj, a nie je ani neúčelná ako to tvrdil žalovaný, nakoľko vydané rozhodnutie slúži praktickým potrebám a stanovuje jasný právny základ pre postavenie žalobcu ako dlžníka voči jeho veriteľovi.
22. Na záver súd uvádza, že keďže pri posudzovaní eventuálneho petitu podanej žaloby súd dospel k záveru o dôvodnosti primárneho žalobného petitu, ktorému vyhovel a určil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, súd o druhom (eventuálnom) petite už nerozhodoval. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 52/1999 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/137/95 zo dňa 20.02.1996).
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).