Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/118/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ XX, XXX XX S., zastúpenej: JUDr. Boris Bednár, advokát, so sídlom Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad, proti žalovanému: VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Brnenská 80, 040 10 Košice, IČO: 44 166 591, zastúpenému: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, o zastavenie dobrovoľnej dražby s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -36 zo dňa 23.08.2018 takto

rozhodol:

OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117 ako osobitný subjekt do konania na strane žalobkyne nepriberá.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou dňa 12.05.2016 domáhala zastavenia výkonu dražobného práva - dobrovoľnej dražby bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu A., súp. č. XXXX, vchod XX, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území S.. Žalobu odôvodnila tým, že v byte, ktorý má byť predmetom dražby žije s manželom a dvomi maloletými deťmi. Na liste vlastníctva, na ktorom je byt zapísaný je poznámka VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o., poznamenáva sa oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 29.03.2016 formou dobrovoľnej dražby. Výkon záložného práva je podľa žalobkyne podvodný a nezákonný. Súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nie je subjektom, ktorý má dispozičné právo začať s výkonom záložného práva. Týmto subjektom je K. A. v jeho zastúpení na základe splnomocnenia E-C. K., a preto sa necíti byť vo veci pasívne legitimovaný. Žalovaný taktiež uviedol, že nemá nič spoločné ani s poznámkou, ktorá sa nachádza na liste vlastníctva, nevie kto takúto poznámku na kataster dal. Dražba sa ani nezačala, nie je preto možné výkon dražby, keď sa ešte nezačala žalovať, dražba sa podľa žalovaného začína aktom podpísania zmluvy o vykonaní dražby. S navrhovateľom dražby takáto zmluva nikdy neexistovala a ani neexistuje. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nie je vo veci pasívne legitimovaný, preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa majúc za to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne. V rozsudku nezdôvodnil prečo nezohľadnil práve tvrdenia žalobkyne, prečo nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy, nevyžiadal od zodpovedného orgánu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A. zápisnicu o hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov, doklady o zvolaní zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri absencii týchto dôkazov nemohol súd prísť k odôvodneniu, že žalobkyňa žaluje nesprávny subjekt, pretože žalobkyni ani súdu nie je známa skutočnosť, že vlastníci bytov odhlasovali, že predseda spoločenstva je oprávnený požiadať oprávnený subjekt o výkon záložného práva. Žalobkyňa má na liste vlastníctva zapísanú poznámku o výkone dražobného práva, ktorú nechal do listu vlastníctva žalobkyne zapísať žalovaný. Podľa žalobkyne súd by mal pri vynášaní rozsudku zvážiť či žalobkyňa môže inak ako súdnym rozhodnutím, dosiahnuť výmaz z poznámky z listu vlastníctva, či jej kataster bez súdneho rozhodnutia môže vyhovieť. Súd rozsudkom nechránil práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Žalobkyňa nemá možnosť inej formy nápravy ako sa domôcť výmazu poznámky z listu vlastníctva. Podľa žalobkyne návrh na výkon dražobného práva žalovanému podal neoprávnený subjekt, spoločnosť G. ktorá nemá oprávnenie na podávanie návrhu na výkon záložného práva za oprávnené osoby, ktorými sú vlastníci bytov, nemôže byť preto navrhovateľom dražby. Výkon záložného práva je aj nezákonný, pretože hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšovala sumu 2 000,00 eur, čo je podmienkou na výkon dobrovoľnej dražby. Žalovaný podľa žalobkyne zodpovedá za zákonnosť výkonu dražobného práva, ktorý začal na základe návrhu spoločnosti G.C. Žalobkyňa preto žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zmenil, žalobe vyhovel alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v štádiu odvolacieho konania, žalobkyňa požiadala Krajský súd v Prešove o pribratie do konania združenie OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.01.2019 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobkyne dôvodným nebolo a taktiež k záveru o tom, že nebolo dôvodným vyhovieť jej návrhu na pribratie združenia do konania na jej stranu.

6. Podľa na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

Citovaným zákonným ustanovením sú stanovené podmienky, za ktorých súd môže, ale nemusí, ak to nepovažuje za potrebné, pribrať do konania subjekt, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Kritériom na rozhodnutie je potreba ochrany práv strany, ktorá môže byť daná predovšetkým neschopnosťou strany dôsledne využívať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti, prípadne neznalosť právnych noriem. Žalobkyňa je v konaní kvalifikovane zastúpená advokátom. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ale aj z dôvodu pre ktorý bola žaloba zamietnutá, mal odvolací súd za to, že nebolo potrebné, a to aj s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie konania pred súdom priberať do konania na strane žalobkyne združenie, pribratie ktorého navrhla.

7. Odvolacia argumentácia žalobkyne, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, čím jej malo

byť znemožnené uskutočnenie jej patriacich procesných práv, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobkyne rozhodoval zaujatý sudca, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Žalobkyňa mala za to, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Jeho zaujatosť mala spočívať v tom, že porušil zásadu ústnosti pojednávania, voľného hodnotenia dôkazov. Podľa žalobkyne sa úmyselne neoboznámil s obsahom prednesu právneho zástupcu, žalobkyni nedoručil zvukový záznam z pojednávania. Aj pre uvedené bola podaná sťažnosť predsedovi prvoinštančného súdu. V zmysle a dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti a ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vychádzajúc z uvedeného nebolo potrebné sa tvrdením žalobkyne o tom, že jej spor rozhodol zaujatý sudca zaoberať alebo na túto námietku prihliadať, nakoľko žalobkyňa tvrdila, že zaujatosť sa má týkať len okolností, ktoré mali spočívať v procesnom postupe sudcu.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli ani inak nevyšli najavo počas konania, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním na faktickú meritórnosť činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenia z 13.08.2018, sp.zn. ). Platí taktiež, že samotné porušenie procesných pravidiel stanovených procesnými právnymi predpismi ešte nemusí samo o sebe znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. V prípade subjektívneho práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž vždy potrebné skúmať či porušenie procesných predpisov ukrátilo jednotlivca v možnosti uplatňovať jednotlivé procesné práva a vykonávať procesné úkony, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre jednotlivca priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením odvolací súd má za to, že súd vo veci rozhodol správne pokiaľ žalobu zamietol. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z , domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon, od toho či tvrdené skutočnosti preukáže a predovšetkým od toho, či za žalovaný subjekt označí taký subjekt, ktorý je vecne pasívne legitimovaný. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Platí pritom, že to, kto je účastníkom konania vymedzuje procesné právo, a to, kto je vecne legitimovaný, vymedzuje právo hmotné. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt proti ktorému žaloba smeruje je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či objektívne ním je alebo nie je. Zo žaloby vyplýva, že dôvodom, pre ktorý bola žaloba podaná, malo byť to, že mal byť začatý výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalobkyne. Vlastníci bytov v bytovom dome, kde

sa nachádza aj jej byt, na výkon správy založili spoločenstvo „K. A.“, na výkon záložného práva je potrebný súhlas zhromaždenia „K.“. Toto zhromaždenie nikdy neudelilo súhlas na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou jej bytu. Tiež nie je oprávnené prenášať práva vyplývajúce zo zákona na iné právne subjekty. Týmto subjektom nemôže byť G. s ktorou má mať „K. A. „ uzatvorenú mandátnu zmluvu. Zo spisu vyplýva, že na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil súd prvej inštancie na deň 16.05.2018, konajúci sudca uviedol, že sa mu javí, že za daného právneho stavu žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Na predmetné konštatovanie žalobkyňa nereagovala žiadnym procesným úkonom, napriek tomu, že sama si bola vedomá, ako zo žaloby vyplýva, že subjektom oprávneným k výkonu činnosti, zastavenia ktorej sa domáha, je subjekt iný, a žalovaný je len tým, ktorý môže byť realizátorom oprávnenia na činnosť, zákonnosť ktorej je podľa žalobkyne pochybná.

12. V zhode so záverom súdu prvej inštancie má aj odvolací súd za to, že žalovaný nebol v danom spore vecne pasívne legitimovaný. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd taktiež podľa ust. a , stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania uvedenými, potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, ktorému v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, v odvolacom konaní mu žiadne trovy ani nevznikli, bol v ňom pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril. Odvolací súd vychádzal z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.