Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cbi-16-2017.pdf
PDF · 171.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: CHEMES, a.s., Humenné, so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Nexis Fibers a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680, zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLÁČEK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, o určenie neúčinnosti plánu, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 8.6.2017, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 8.6.2017, žiadal, aby súd určil, že reštrukturalizačný plán dlžníka Nexis Fibers a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680, schválený a potvrdený v konaní sp. zn. 1R/3/2016, je neúčinný voči žalobcovi - CHEMES a.s. Humenné, so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426 a jeho pohľadávkam špecifikovaným v petite žalobného návrhu. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca má za to že boli vo vzťahu k nemu splnené podmienky pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka, a to tak, ako sú uvedené v ustanovení § 157 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), a preto podal návrh na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu, ako aj jeho prihlásenej pohľadávke. Okresný súd Prešov svojím uznesením sp. zn. 1R/3/2016 zo dňa 15.8.2016, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 19.8.2016 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému. Uznesením zo dňa 22.8.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.8.2016 Okresný súd Prešov povolil reštrukturalizáciu žalovaného. Vzhľadom na povolenie reštrukturalizácie žalovaného a existenciu pohľadávok žalobcu, prihlásil žalobca svoje pohľadávky v celkovej výške 2.494.579,22 eura do reštrukturalizačného plánu žalovaného. Z prihlásených pohľadávok žalobcu bola časť pohľadávok vo výške 883.841,67 eura popretá, pričom žalobca nepodal na príslušnom súde žalobu o určenie pravosti pohľadávok v ich popretej časti. Vzhľadom na uvedené žalobca mal v reštrukturalizácii žalovaného uznané a zistené pohľadávky v celkovej výške 1.610.737,56 eura, ktoré boli zaradené do skupiny nezabezpečených pohľadávok. Zistené pohľadávky žalobcu sú v zozname pohľadávok zapísané pod č. 49/19 až 49/54. V rámci reštrukturalizačného konania žalovaný predložil na schválenie návrh reštrukturalizačného plánu (ďalej len „plán“), v zmysle ktorého navrhované uspokojenie pre
veriteľov nezabezpečených pohľadávok, t.j. aj pre žalobcu, je vo výške 50% zistených pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok. Dňa 13.2.2017 bol plán prerokovaný veriteľským výborom, ktorý ho vrátil žalovanému na prepracovanie, a to z dôvodu nezabezpečenia dodávky základných energií pre žalovaného jeho strategickým dodávateľom, ktorým je práve žalobca. Plán bol schválený veriteľským výborom dňa 13.3.2017 na jeho ďalšom zasadnutí, a to v predpokladanej podobe bez zmien vo vzťahu k uspokojeniu žalobcu, jeho výške alebo výške jednotlivých splátok. Dňa 13.3.2017 podal žalobca podnet na zmenu plánu (ďalej len „podnet“), kde navrhol, aby v tom čase spracované znenie plánu bolo rozšírené o ďalšiu reštrukturalizačnú metódu, a to metódu (opatrenie) spočívajúcu v odplatnom prevode podniku dlžníka na inú osobu (predaj podniku), v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 písm. b) ZKR. K tomuto podaniu sa pripojil aj ďalší účastník plánu spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 471 780. Podnetu nebolo zo strany žalovaného vyhovené, ani so žalobcom o predloženom podnete nerokoval. Dňa 3.4.2017 žalobca podal žalovanému prostredníctvom správcu žiadosť o zmenu plánu v zmysle ustanovenia § 145 a 144 ods. 4 ZKR. Žiadosťou, ktorá fakticky dopĺňa podnet, žalobca navrhol predaj podniku žalovaného na presne určenú osobu a vloženie finančných prostriedkov v celkovej výške 11.500.000 eur do podniku žalovaného, a to s cieľom zabezpečiť pre všetkých veriteľov (zabezpečených, nezabezpečených) ako účastníkov plánu rýchlejšie a najvyššie možné uspokojenie ich pohľadávok. Podľa znenia plánu schváleného veriteľským výborom mal žalovaný plniť pohľadávky účastníkov plánu postupne v priebehu 5 rokov, pričom posledné plnenie (splátky) mali byť splatné v decembri 2022. Podľa návrhu zmeny plánu žalobcu malo dôjsť k skráteniu doby splácania tak, že posledné plnenia (splátky), a teda splnenie plánu, malo nastať už v decembri 2020. Dňa 11.4.2017 sa konala schvaľovacia schôdza, ktorá bola na základe výsledkov rozpravy a na základe hlasovania prítomných veriteľov odročená na deň 26.4.2017, a to za účelom prehodnotenia navrhovanej zmeny plánu v zmysle žiadosti zo strany žalovaného. Dňa 26.4.2017 sa uskutočnila odročená schvaľovacia schôdza, na ktorej bol veriteľom predložený na hlasovanie plán v nezmenenom znení, t.j. bez zohľadnenia žiadosti. Plán bol na schvaľovacej schôdzi veriteľov schválený, pričom v rámci skupiny nezabezpečených veriteľov žalobca hlasoval proti plánu a vzniesol do zápisnice odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu. Zo strany Okresného súdu Prešov došlo k potvrdeniu plánu a k ukončeniu reštrukturalizácie žalovaného, a to uznesením zo dňa 17.5.2017, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 24.5.2017. Žalobca má za to, že konaním, ktoré je opísané v ďalších bodoch návrhu došlo zo strany žalovaného k naplneniu podmienok pre určenie neúčinnosti plánu, a to podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. a) a c). Neúčinnosť plánu podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. a) a c) - žalobca ako účastník plánu je v pláne zaradený do skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ktorých prihlásenia a uznanie pohľadávky majú byť uspokojené splátkami v časovom horizonte 5 rokov a v celkovej výške 50%. Žalobca je dodávateľom energií potrebných pre činnosť žalovaného. V rovnakej skupine sú zaradení aj ďalší veritelia, ktorí sú zároveň dodávateľmi žalovaného, t.j. dodávajú žalovanému suroviny (polymér), z ktorých žalovaný vyrába svoje produkty. Polymér je základná výrobná surovina žalovaného. Kľúčovými dodávateľmi ako vyplýva z plánov sú spoločnosť DOMO CAPROLEUNA GmbH, účastník plánu s poradovým číslom 29, spoločnosť RHODIA OPERATIONS, účastník plánu s poradovým číslom 90, spoločnosť Invista Textiles (U.K.) Ltd., účastník plánu s poradovým číslom 52, spoločnosť Grupa Azoty ATT Poly, účastník plánu s poradovým číslom 45. Všetci označení veritelia sú v plánu zaradený do rovnakej skupiny ako žalobca, t.j. do skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ktorí majú byť uspokojení rovnako ako žalobca, t.j. v splátkach vyplácaných v päťročnom období a vo výške 50% ich prihlásených a uznaných pohľadávok. Podľa informácií, ktorými disponuje žalobca a ktoré potvrdil aj samotný žalovaný v rámci návrhu na potvrdenie plánu súdom zo dňa 4.5.2017, žalovaný počas reštrukturalizačného konania poskytuje vybraným dodávateľom výrobných surovín plnenia (nakupuje za ceny) so zvýšenou maržou miestami až o 30%, minimálne však o 15%, oproti trhovým cenám výrobných surovín. Surovinami podľa predchádzajúceho bodu sú predovšetkým polyméry - typ PA6 a PA66. Štandardný postup pri dohadovaní nákupných cien je taký, že strany obchodu vychádzajú z analytických údajov cien spracovaných spoločnosťou Tecnon OrbiChem Ltd., Veľká Británia dostupných (ako platená služba) na webom portáli www.orgichem.com <http://www.orgichem.com>. Tieto ceny sú najvyššie ceny, pričom strany obchodu vždy dohadujú konkrétnu výšku zliav. V rámci návrhu na potvrdenie plánu súdom žalovaný uvádza, že polyméry nakupuje od označených veriteľov za trhové ceny, ktoré nie sú zvýšené, pričom žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu report Tecnon OrbiChem, ktorý má preukázať, že žalovaný neposkytuje svojim dodávateľom za ich dodávky vyššie ceny ako je obvyklé. Z predloženého reportu však nijako nevyplýva tvrdenie žalovaného, ale vyplýva z neho že žalovaný nakupuje suroviny za ceny vyššie než sú obvyklé. Pri polyamide PA6 žalovaný uviedol priemernú cenu 2.193 eur/tonu. Ako vyplýva zo žalovaným predloženého dôkazu, priemerná cena PA6 za obdobie december 2016 až marce 2017 sa
pohybovala na úrovni 1.837,50 eura/t, resp. 1.987,0 eura/t, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný túto surovinu (PA6) nakupuje o 10%, resp. 17% drahšie než je jej obvyklá cena. Pri polyamide PA66 žalovaný uviedol priemernú cenu 2.478 eur/t. Ako vyplýva zo žalovaným predloženého dôkazu, priemerná cena PA66 za obdobie december 2016 až marec 2017 sa pohybovala na úrovni 2.295 eur/tonu, resp. 2.462,5 eura/t, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný túto surovinu (PA66) nakupuje o 10% drahšie než je jej obvyklá cena. V danom prípade je jednoznačne preukázané, že žalovaný poskytuje týmto dodávateľom neoprávnenú výhodu. Žalovaný svojim konaním marí základné zásady reštrukturalizačného konania, pričom poskytuje veriteľom, ktorých pohľadávky sú zaradené do rovnakej skupiny ako je pohľadávka žalobcu, vyššie uspokojenie. Jednou zo základných zásad reštrukturalizačného konania je zásada rovnakého zaobchádzania s veriteľmi, ktorých pohľadávky sú zaradené do rovnakej skupiny. Skupiny veriteľov sú vytvárané podľa pravidiel určených ZKR, pričom v jednej skupine veriteľov by mali byť zaradení veritelia s rovnakými ekonomickými záujmami. ZKR predpokladá vytvorenie istých skupín veriteľov, ktorých výpočet nie je v ZKR uvedený ako taxatívny a ZKR nevylučuje, aby boli vytvorené aj iné skupiny veriteľov. Pohľadávky veriteľov sú následne zaraďované do vytvorených skupín, a to vždy podľa určeného kľúča. V každej skupine veriteľov je v pláne nastavené ich uspokojenie, ktoré má byť pre všetkých veriteľov v skupine nastavené rovnakou percentuálnou mierou a rozložením jej splácania. Nie je zákonné konformné také konanie, ktorým dlžník poskytne niektorému z veriteľov skupiny vyššie uspokojenie ako inému veriteľovi v rovnakej skupine, resp. uspokojenie skoršie ako veriteľovi zaradenému v tej istej skupine. V reštrukturalizačnom konaní sa stáva, že dlžník poskytuje uspokojenie na tzv. staré pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré sú už predmetom reštrukturalizačného konania a ktorých časť má byť dlžníkovi odpustená v rámci reštrukturalizačného konania. Uhradením takýchto pohľadávok nad rámce plnenia odsúhlaseného plánom dochádza k neprípustnému konaniu napĺňajúcemu znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov upravených v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Motiváciou uhradenia aj tzv. starých pohľadávok nad rámec reštrukturalizačným plánom dohodnutého plnenia zo strany dlžníka je získanie podpory plánu zo strany zvýhodneného veriteľa, ako aj udržanie obchodných vzťahov v prípade, ak je dlžník závislý na dodávkach od konkrétneho veriteľa, resp. na udržaní obchodného vzťahu dotknutým veriteľom. Konanie žalovaného tak, ako je opísané vyššie je v rozpore so ZKR a napĺňa podmienky pre určenie neúčinnosti plánu vo vzťahu k žalobcovi, t.j. žalovaný poskytuje neoprávnenú výhodu iným veriteľom zaradeným do tej istej skupiny ako je sám žalobca a uhrádza označeným veriteľom vyššie plnenie na ich pohľadávky, ktoré sú predmetom reštrukturalizačného konania žalovaného. Uhrádzanie vyšších nákupných cien ako kompenzácia zo straty jednotlivých veriteľov, ktoré vznikli v dôsledku reštrukturalizácie žalovaného je potvrdený aj tým, že označení veritelia hlasovali na schvaľovacej schôdzi veriteľov žalovaného za prijatie plánu v predloženom a schválenom znení. Hlasovaním za prijatie a schválenie plánu veriteľa potvrdili práve žalobcom namietané konanie žalovaného. Okrem žalovaným vytvorenej disproporcie pri plnení pohľadávok veriteľov zaradených do rovnakej skupiny, ktorí nie sú uspokojení rovnako, plán vytvára aj nerovnováhu medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi, keď poskytuje zabezpečeným veriteľom v prvých rokoch splácania percentuálne vyššie uspokojenie ako tomu je v prípade veriteľov nezabezpečených. Podľa plánu, a to najmä v rokoch 2017 až 2019 sú jednotlivé splátky a výnosy žalovaného poskytované v prvom rade v prospech zabezpečených veriteľov, a to na úkor nezabezpečených veriteľov, ktorí sú uspokojovaní v omnoho nižšej miere a ešte aj v dlhšom časovom horizonte. Podľa plánu je plnenie zabezpečených veriteľov nastavené rovnomerne do jednotlivých rokov, avšak fakticky dôjde k ich uspokojeniu a vysporiadaniu ich pohľadávok žalovaným už v roku 2021. Plán v zmysle uvedeného nie je spravodlivý k všetkým skupinám veriteľov rovnako. Plán upravuje taký vznik, zmenu a zánik práv, resp. záväzkov obsiahnutých v pláne, že nezabezpečení veritelia budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia, keďže k faktickému uspokojeniu zabezpečených veriteľov dochádza už v roku 2021, pričom 16% z plnenia určeného pre nezabezpečených veriteľov bude uspokojené až v roku 2022, a to všetko bez toho, aby na to existoval spravodlivý dôvod. Zabezpečení veritelia sú zvýhodnení na úkor nezabezpečených veriteľov už tým, že budú uspokojení vo výške 100% ich pohľadávok (nezabezpečení veritelia len vo výške 50%).
3. Neúčinnosť plánu podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. c) ZKR - ako vyplýva zo skutkového stavu, žalobca požiadal žalovaného o zmenu plánu, a to v zákonom stanovenej lehote a zákonne určeným spôsobom. Pri zmene plánu žalobca navrhoval spôsob financovania podniku žalovaného, ktorý by zabezpečil výhodnejšie uspokojenie všetkých veriteľov (v súlade so zákonom a pri dodržaní zákonných pravidiel uspokojenia v reštrukturalizácii), a to cestou splatenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov vo výške 50% v časovom horizonte 3 rokov a splatenia pohľadávok všetkých skupín zabezpečených veriteľov vo výške 100% taktiež v časovom horizonte 3 rokov. Navrhovaná, resp. požadovaná zmena
plánu zabezpečovala pre žalobcu lepšie a výhodnejšie uspokojenie, ako mu poskytuje schválený plán, keďže plán poskytuje pre žalobcu uspokojenie v časovom horizonte 5 rokov, a to v prevažnej časti v posledných rokoch splácania. Rozhodné pri posúdení výhodnosti uspokojenia, resp. posúdení postavenia žalobcu pri uspokojení je nielen výška uspokojenia, ale aj to v akom čase bude žalobca žalovaným uspokojený a kedy bude splatená časť jeho pohľadávok podľa plánu. Dôvodom odmietnutia navrhovanej zmeny plánu boli čisto subjektívne dôvody na strane žalovaného, ktorý nemali žiadny základ v prípadnej nemožnosti vykonania označenej zmeny. Išlo o dôvody, ktoré v žiadnom prípade nemôžu odôvodniť znížené uspokojenie pre veriteľov, ktorí už boli na svojich právach ukrátení a obmedzení samotným reštrukturalizačným konaním. Navrhovaná zmena plánu bola predmetom nielen rozpravy schvaľovacej schôdze veriteľov, ale aj viacerých rokovaní s veriteľským výborom. Dokonca došlo k odročeniu schvaľovacej schôdze v dôsledku rozpravy veriteľov. Odročenie schôdze bolo odsúhlasené väčšinou veriteľov. Odročenie hlasovania na schvaľovacej schôdzi veriteľov je možné len z dôvodu potreby vykonania zmien v pláne, ktoré však neboli zo strany žalovaného vykonané. Žalovaný nielen že neposúdil dôsledne a objektívne navrhovanú zmenu plánu, ale na odročenú schvaľovaciu schôdzu predložil na hlasovanie veriteľov rovnaký plán, t.j. nevykonal v ňom žiadne zmeny. Takýmto konaním žalovaný zásadne porušil zákonné ustanovenia ZKR. Z hľadiska procesných pochybení na strane žalovaného je nutné konštatovanie, že vo vzťahu k žalovanému mal byť z ich dôvodu súdom vyhlásený konkurz. Žalovaný umožnil na odročenej schvaľovacej schôdzi hlasovanie skupine veriteľov, ktorí by boli v prípade konkurzu uspokojovaní ako podriadení, ktorí sú z hlasovania o prijatí plánu úplne vylúčení. Žalovaný ďalej umožnil prítomnosť právneho zástupcu akcionára žalovaného na oboch schvaľovacích schôdzach veriteľov, a to napriek tomu, že akcionár nebol účastníkom plánu, a teda mu ZKR nepriznáva právo na zastúpenie na schvaľovacej schôdzi. Prítomnosť tretích osôb môže byť na schvaľovacej schôdzi povolené zo strany správcu, avšak správca na schôdzach neoboznámil prítomných veriteľov s prítomnosťou tretích osôb ani s tým, že povolil ich účasť na schvaľovacej schôdzi. Žalovaný opakovane porušil ustanovenia ZKR a to tak z hľadiska procesného postupu reštrukturalizačného konania, ako aj z hľadiska dodržania základných zásad prípravy plánu a uspokojenia jednotlivých veriteľov. Konanie žalovaného tak spôsobuje vadnosť celej reštrukturalizácie, ako aj prijatého plánu. Žalovaný sa riadne nezaoberal navrhovanou zmenou plánu, a to na úkor žalobcu ako jedného z veriteľov, ktorý by prijatím zmeneného plánu, resp. samotným predložením zmeneného plánu na hlasovanie získal lepšie postavenie než v akom sa aktuálne nachádzal v dôsledku prijatého plánu ako aj v akom by sa nachádzal v porovnaní s jeho uspokojením v prípadnom konkurznom konaní. Žalovaný nevytvoril plán s dodržaním základnej zásady zabezpečenia najvyššej možnej miery uspokojenia veriteľov, ktorí sú zároveň účastníkmi plánu. Žalovaný absolútne nesplnil vyššie uvedené ustanovenie ZKR, a to práve s ohľadom na navrhovanú zmenu plánu podľa žiadosti a podnetu. Najvyššia miera uspokojenia pre veriteľov by plánom mohla byť naplnená, avšak len v prípade, ak by pre nich neexistovala iná vyššia miera uspokojenia. Práve táto iná vyššia miera uspokojenia a lepšie postavenie vyplývalo z navrhnutej zmeny plánu. Predložením zmeny plánu už nebolo možné plán aj s uspokojením, ktoré pre veriteľov nastavuje, považovať za najlepšie riešenie, ako ani za plán zabezpečujúci najvyššiu mieru uspokojenia pre veriteľov a to z dôvodu, že bolo predložené riešenie, ktoré preukázalo, že existuje aj iná vyššia miera uspokojenia. Podstatou navrhovanej zmeny plánu bol odpredaj podniku žalovaného tretej osobe, ktorá by zároveň do podniku vložila finančné prostriedky zabezpečujúce možnosť vyššieho uspokojenia veriteľov a táto tretia osoba by ako preberajúci dlžník splnila všetky záväzky. Jediným dôvodom, pre ktorý však bol návrh predložený žiadosťou a podnetom odmietnutý zo strany žalovaného je to, že žalovaný povýšil svoje majetkové záujmy nad majetkové záujmy jednotlivých veriteľov. Takýto postup žalovaného je však nesprávny a nezákonný. V prípade stretu dvoch práv je nutné, aby jedno z práv ustúpilo druhému. Vlastnícke právo akcionára žalovaného nie je v žiadnom prípade spochybňované, avšak toto nemôže byť kladené nad vlastnícke právo všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania žalovaného, ktorí už na svojich vlastníckych právach boli obmedzení, keďže tieto práva ustúpili samotnej reštrukturalizácii a to v konečnom dôsledku v prospech akcionára ako konečného užívateľa výhod žalovaného. Postoj žalovaného v tomto prípade spôsobil horšie postavenie žalobcu, a to práve plánom, ktorý žalovaný predložil na schválenie. V prípade predloženia upravenej verzie plánu, ktorá by bola v súlade so žiadosťou a podnetom postavenie žalobcu by bolo výrazne lepšie. Pre posúdenie výhodnosti postavenia žalobcu nie je dostačujúce len dodržanie zákonného minima pre uspokojenie v reštrukturalizácii, ale je potrebné posúdenie toho, či žalobca nemohol dosiahnuť aj lepšie postavenie, resp. či mu ho žalovaný pri dodržaní zásad pre tvorbu plánu nemohol poskytnúť. V tomto konaní je pritom zrejmé, že žalovaný mohol poskytnúť žalobcovi lepšie postavenie, než aké má dnes v dôsledku prijatia plánu. Žalobca sa prijatím plánu dostal do horšieho postavenia, než v akom by sa
nachádzal bez prijatia plánu, a preto má za to, že plán by mal byť voči nemu určený za neúčinný. Plán v schválenom znení je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
4. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe o určenie neúčinnosti plánu zo dňa 31.8.2017, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.9.2017, okrem iného uviedol, že ochranu účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom upravuje ustanovenie § 157 ZKR, ktoré stanovuje pre úspešnosť návrhu nasledovné predpoklady: účastník plánu hlasoval proti plánu, do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnil odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, zachovanie 15 dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorá sa počíta od zverejnenia uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Súčasne platí, že žalobu na určenie neúčinnosti plánu možno podať len z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 157 ods. 1 písm. a) až d) ZKR. Žalobca na schvaľovacej schôdzi dňa 26.4.2017 uplatnil do zápisnice svoje námietky proti plánu. Okresný súd Prešov, ktorý rozhodoval o návrhu dlžníka na potvrdenie plánu pri svojom rozhodovaní posudzoval, okrem iného aj námietky žalobcu. Okresný súd Prešov námietky žalobcu, ako aj podnet na zamietnutie plánu, posúdil a vyhodnotil ich ako neopodstatnené, pričom sa plne stotožnil s argumentáciou dlžníka. Žalovaný je presvedčený, že ak konajúci súd už raz námietkam nevyhovel, nemôže im vyhovieť ani druhýkrát, hoc vo forme dôvodov na určenie neúčinnosti plánu. Uznesenie Okresného súdu Prešov o potvrdení plánu dlžníka je pre súd konajúci o tejto žalobe záväzné a v súlade s ustanovením § 194 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok naň musí prihliadať. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 157 na splnenie procesnej legitimácie, okrem iného vyžaduje, aby žalobca do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnil odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu. Aplikujúc potom logicky výklad sa žalovaný domnieva, že zmyslom ustanovenia § 157 ZKR je, aby námietky žalobcu uplatnené na schvaľovacej schôdzi obsahom korešpondovali s dôvodmi predpokladanými v ustanovení § 157 ods. 1 písm. a) až d) ZKR. V danom prípade tomu tak nie je. Obsah námietok uplatnený žalobcom na schvaľovacej schôdzi absolútne nekorešponduje s dôvodmi predpokladanými v ustanovení § 157 ods. 1 písm. a) až d) ZKR, hoci sa to žalobca snažil účelovo navodiť. Z toho dôvodu žalovaný tvrdí, že žalobca nemá ani procesnú legitimáciu na podanie tejto žaloby. Žalovaný má za to, že konajúci súd musí žalobu žalobcu zamietnuť už na základe absencie aktívnej vecnej legitimácie, ako aj procesnej legitimácie žalobcu. Žalobcom tvrdené dôvody zakladajúce neúčinnosť plánu podľa ust. § 157 ZKR nie sú dané. Žalobcom prezentovaný výklad ustanovenia § 157 ods. 1 písm. a) a c) ZKR je nesprávny, v rozpore s účelom týchto noriem a v neposlednom rade účelový, založený na nepravdách. Prvý dôvod zakladajúci neúčinnosť súdom schváleného plánu dlžníka vidí žalobca v tom, že dlžník údajne poskytoval vybraným dodávateľom výrobných surovín „plnenia so zvýšenou maržou miestami až od 30%, minimálne však o 15% oproti trhovým cenám výrobných surovín“. Žalobca následne uvedenú skutkovú vetu subsumoval pod zákonný dôvod určenia neúčinnosti podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. Ustanovenie § 157 ods. 1 písm. a) ZKR definuje dôvod na vyslovenie neúčinnosti plánu spočívajúci v zvýhodnení ostatných pohľadávok v rovnakej skupine, pokiaľ ide o mieru alebo spôsob uspokojenia. Predmetné ustanovenie reflektuje na ustanovenie § 139 ZKR, podľa ktorého musia byť pohľadávky veriteľov zaradené do tej istej skupiny uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. Žalobca zhodne s ním v žalobe uvedenými dodávateľmi bol zaradený do skupiny pre nezabezpečené nepodriadené pohľadávky (skupina č. 1 záväznej časti plánu dlžníka). Všetci veritelia nezabezpečených nepodriadených pohľadávok zaradených do 3.skupiny dostanú na základe súdom potvrdeného plánu dlžníka 50% svojich zistených pohľadávok za rovnakých podmienok, t.j. v rovnakom čase a v rovnakej výške. Dôvod neúčinnosti plánu podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. a) ZKR preto nie je daný. Pokiaľ ide o obvinenie o zvýšení marži, žalovaný zdôraznil, že sa jedná o nepravdivé, krivé a úmyselné obvinenie, pre ktoré nie je žiadny relevantný základ. Okrem toho žalobca raz uvádza, že ceny sú vyššie o 30%, niekedy že o 10% a podobne. Je evidentné že fabuluje. Toto obvinenie je o to zarážajúcejšie, že žalobca už opakovane uvádzal aj v námietkach prednesených na schvaľovacej schôdzi, ako aj v podnete na zamietnutie plánu, a to vždy bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, vždy len s cieľom spochybniť zákonnosť reštrukturalizácie a pošpiniť dobré meno dlžníka, a to aj napriek tomu, že dlžník v návrhu na potvrdenie plánu a vo vyjadrení k návrhu na zamietnutie podnetu na základe dlžníkom predložených dôkazov preukázal, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové klamstvo. Žalobca ďalej tvrdí, že ceny polymérov spracované spoločnosťou Tecnon OrbiChem sú ceny najvyššie. To nie je pravda. Tecnom OrbiChem uverejňuje maximálne a súčasne minimálne trhové ceny polyméru, pričom platí že obvyklé ceny by sa potom mali pohybovať v tomto rozmedzí. Žalovaný vo vyjadrení k podnetu Chemesu na zamietnutie plánu uviedol porovnania cien polymérov PA6 a PA66 po jednotlivých mesiacoch trvania reštrukturalizácie. Má za to, že z uvedených údajov je zrejmé, že dlžník počas celej doby trvania reštrukturalizácie platil za polyméry trhové ceny, ktoré sa pohybujú na spodnej hranici Tecnon
OrbiChem. Ak by aj nákupné ceny polymérov boli vyššie ako trhové, čo žalovaný dôrazne odmietol a preukázal dôkazmi, v žiadnom prípade by to nepreukázalo príčinnú súvislosť medzi zvýšenými cenami a hlasovaním dodávateľov o pláne na schvaľovacej schôdzi. Práve naopak, žalovaný súd predložil komunikáciu s dodávateľmi Grupa Azoty ATT, DOMO Caproleuna GmbH a INVISTA (International) Sárl, z ktorých jasne vyplýva, že nákupné ceny polymérov sú výhodnejšie ako trhové a že dlžník týmto dodávateľom ako veriteľom neponúkal ani neposkytol žiadne osobitné výhody. Rozdiely v postavení veriteľov zabezpečených a nezabezpečených veriteľov spočívajú v existencii zabezpečovacieho práva (ostane, ak by medzi nimi rozdiely neboli, zákonodarca by ich ani nediferencoval), s touto otázkou sa dlžník už vysporiadal v návrhu na potvrdenie plánu, na ktorý týmto v celom rozsahu odkázal. Ustanovenie § 157 ods. 1 písm. a) ZKR predpokladá porovnanie uspokojenia pohľadávok len v rovnakej skupine nie porovnanie uspokojenia v rôznych skupinách, ako to mylne alebo účelovo uvádza žalobca. Ak by sa pripustilo porovnávanie uspokojenia v jednotlivých skupinách, zákonodarca by logicky nemohol pripustiť právo kreovať viac skupín a všetky pohľadávky prihlásené do reštrukturalizácie by sa vždy museli zaraďovať do jednej jedinej skupiny. K tvrdenia neúčinnosti plánu podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. c) ZKR žalovaný, okrem iného uviedol, že predpokladom úspešnosti návrhu veriteľa (žalobcu) je v danom prípade podanie písomnej žiadosti tohto veriteľa o zaradení jeho pohľadávky do inej skupiny, najneskôr 7 dní pred konaním schvaľovacej schôdze ( arg. § 145 ZKR). V záväznej časti plánu boli vytvorené 4 skupiny, pričom 2 skupiny boli vytvorené samostatne pre zabezpečených veriteľov (§ 137 ods. 4 ZKR), jedna skupina pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok (do ktorej bol zaradený aj žalobca) aj na skupinu pre veriteľov pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (§ 137 ods. 5 ZKR). Žalobca nikdy nepožiadal dlžníka ako predkladateľa plánu (§ 138 ods. 1 ZKR) o zaradenie jeho pohľadávok do inej skupiny. Ostatne, ani by to nedávalo logiku, pretože pohľadávky žalobcu nikdy neboli zabezpečené zabezpečovacím právom a žalobca určite nemal záujem o nižšie uspokojenie ako ponúknuté veriteľom 3. skupiny (veritelia nezabezpečených pohľadávok) tak, aby predkladateľa plánu dobrovoľne požiadali o preradenie svojich pohľadávok do 4.skupiny (veritelia pohľadávok ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky). Ďalším predpokladom úspešnosti žaloby založenej na dôvode podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR je to, že veriteľ sa nezaradením do inej skupiny dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom súd vychádzal z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Predpoklad uspokojenia pohľadávok žalobcu zaradených do 3.skupiny (veriteľa nezabezpečených pohľadávok), na základe súdom potvrdeného plánu je 50% ich zistenej výšky; predpoklad uspokojenia tých istých pohľadávok v konkurze je na úrovni 1,37%, z čoho vyplýva, že aj tento argument žalobcu je irelevantný. Žalobca naplnenie zákonného dôvodu neúčinnosti plánu podľa ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR opiera o rôzne dôvody, ktorých neoprávnenosť a neopodstatnenosť judikoval už Okresný súd Prešov v uznesení o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka a končení jeho reštrukturalizácie. Ak z príslušných ustanovení ( najmä § 133 ZKR), odbornej teórie, ako aj zo samotného rozhodnutia Okresného súdu Prešov o potvrdení reštrukturalizačného plánu vyplýva, že v danom prípade bol len dlžník oprávnený predložiť návrh reštrukturalizačného plánu na schválenie, je nepochybné, že veriteľ sa nemôže domáhať neúčinnosti iného ako predkladateľom predloženého plánu, resp. môže požiadať o preradenie len do takej inej skupiny, ktorú predpokladá len ten plán, ktorý je predložený predkladateľom.
5. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.10.2017, okrem iného uviedol, že žalobca má za to, že Okresný súd Prešov sa s námietkami žalobcu a podnetom v odôvodnení uznesenia nijako nevysporiadal, t.j. nedostatočne zistil skutkový stav a plán potvrdil napriek tomu, že na jeho potvrdenie neboli splnené zákonné podmienky. Uznesenie súdu obsahuje zhrnutie priebehu reštrukturalizácie, citáciu zákonných ustanovení a konštatovanie súdu o splnení podmienok na schválenie plánu. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia uznesenia súdu má žalobca za to, že takéto rozhodnutie súdu možno považovať za nepreskúmateľné a konaním súdu boli v tomto prípade porušené základné ľudské práva a slobody žalobcu, a to najmä právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konania. Toto rozhodnutie súdu preto v žiadnom prípade nemožno považovať v zmysle § 194 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. CSP za záväzné pre konanie o určenie neúčinnosti plánu tak, ako uvádza žalovaný. Žalovaný pri posudzovaní priemerných nákupných cien polyméru vychádzal z podkladov predložených priamo žalovaným, konkrétne z prílohy žalovaného k návrhu na potvrdenie plánu, v ktorom priamo žalovaný uviedol priemernú cenu polymérov za tonu. Uvedený dôkaz bol do konania predložený spolu so žalobou. Z toho dôvodu vyjadrenie žalovaného týkajúce sa nesprávnych údajov priemernej nákupnej ceny uvedenej žalobcom v žalobe žalobca považuje za účelové. Poskytovanie vyššieho uspokojenia vybratým veriteľom zaradeným do jednej skupiny veriteľov vytvorenej v rámci plánu na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok tak ako je opísané vyššie potom predstavuje naplnenie
dôvodu na určenie neúčinnosti plánu v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko reálne dochádza k situácii, že pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako je zistená pohľadávka žalobcu, sa majú uspokojiť v inej miere a iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytuje oproti žalobcovi výhoda. Žalobca poukázal, že k porušeniu ustanovenia ZKR žalovaným došlo tým, že žalovaný nielen nezabezpečil najvyššie možné uspokojenie svojich veriteľov tak, ako mu to ZKR v ustanovení § 134 ods. 1 ukladá napriek tomu, že tak vykonať mohol. Bez ohľadu na možnú mieru uspokojenia veriteľa v konkurze žalovaný mal pri zostavovaní plánu postupovať tak, aby zabezpečil najväčšiu možnú mieru uspokojenia. Predloženie plánu veriteľom v pôvodnom znení bez zohľadnenia žiadosti, nemožno považovať za najlepšie riešenie, ako ani za plán zabezpečujúci najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov, a to z dôvodu, že bolo predložené riešenie, ktoré preukázalo, že existuje aj iná vyššia miera uspokojenia. Žalovaný tak jednoznačne zhoršil postavenie žalobcu.
6. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.12.2019 poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov, a to konkrétne rozsudok zo dňa 18.12.2018, č.k. 2Cbi/16/2017-247 a v tejto súvislosti poukázal na princíp formálnej spravodlivosti tvoriaci súčasť princípu právneho štátu, podľa ktorého sa rovnaké prípady majú posudzovať rovnako, ako aj na viaceré právne názory a závery ústavného súdu SR a ústavného súd ČR, zdôrazňujúce význam tohto princípu a potrebu jeho aplikácie pri postupe orgánov verejnej moci, vrátane súdov.
7. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovania oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne žaloby, Podnetu na zmenu plánu zo dňa 12.3.2017, Žiadosti o zmenu plánu zo dňa 3.4.2017, Reportu Tecnon OrbiChem, Návrhu zmeny reštrukturalizačného plánu, Návrhu Zmluvy o predaji podniku s prílohami, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 31.8.2017, námietok veriteľa CHEMES, a.s. Humenné, podnetu CHEMES, a.s. Humenné na zamietnutie plánu, Uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/3/2016 zo 17.05.2017 o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie, Návrhu na potvrdenie plánu súdom, Vyjadrenia dlžníka k podnetu zo dňa 15.5.2017, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.10.2017, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29.11.2017, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.11.2019 čestných vyhlásení Grupa Azoty TT, INVISTA (International) Sárl zo 16.05.2017, e-mailu spoločnosti DOMO Caproleuna GmbH zo 16.05.2017, ostatného spisového materiálu a pripojeného reštrukturalizačného spisu Okresného súdu Prešov 1R/3/2016 a zistil tento skutkový stav:
8. Uznesením zo dňa 15.08.2016, sp. zn. 1R/3/2016, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 161/2016 dňa 19.08.2016, Okresný súd Prešov rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi Nexis Fibers a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680 (dlžník).
9. Uznesením zo dňa 22.08.2016, sp. zn. 1 R/3/2016, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 167/2016 dňa 30.08.2016 Okresný súd Prešov povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Zároveň bol ustanovený správca I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265.
10. Schvaľovacia schôdza dlžníka dňa 26.04.2017 prijala predložený reštrukturalizačný plán dlžníka. V skupine pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené pohľadávky bol plán prijatý a schválený, pričom hlasovanie veriteľov podľa hláv (so zistenou pohľadávkou nad 1% všetkých pohľadávok v skupine pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené pohľadávky ) bolo nasledovné: „ZA“ 1 veriteľ, „PROTI“ nikto, „ZDRŽAL SA“ nikto. Hlasovanie veriteľov podľa zistenej sumy pohľadávok v tejto skupine bolo nasledovné: „ZA“ veritelia s počtom hlasov 177 851, čo predstavuje podiel 100 % hlasov, „PROTI“ veritelia s počtom hlasov 0, čo predstavuje podiel 0 % hlasov a „ZDRŽAL SA“ veritelia s počtom hlasov 0, čo predstavuje podiel 0 % hlasov. Výsledok hlasovania všetkých účastníkov plánu o prijatí plánu podľa § 148 ods. 1 písm. d) ZKR bol nasledovný: „ZA“ veritelia s počtom hlasov 40 221 316, čo predstavuje podiel 94,34 % hlasov, „PROTI“ veritelia s počtom hlasov 2 413 680, čo predstavuje podiel 5,66 % hlasov a „ZDRŽAL SA“ veritelia s počtom hlasov 0, čo predstavuje podiel 0 % hlasov. Reštrukturalizačný plán bol teda schválený, keďže za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
11. Na tejto schôdzi veritelia CHEMES, a.s. Humenné, Priemyselný park Chemes, s.r.o., MED-AID s.r.o. a OLHA TRADE, s.r.o. predložili svoje námietky, najmä, nie však iba podľa § 157 ZKR aj v
písomnom vyhotovení zo dňa 26.04.2017, ktoré tvorilo neoddeliteľnú súčasť zápisnice z pokračovania schvaľovacej schôdze, pričom predmetné námietky boli pri všetkých veriteľoch odôvodnené zhodne a to nasledovne: predložený plán nezohľadňuje žiadosť o zmenu plánu podanú našou spoločnosťou, ktorá garantuje (zabezpečuje) výhodnejšie postavenie (skoršie plnenie) veriteľov dlžníka, v dôsledku čoho plán neposkytuje veriteľom najvyššiu mieru uspokojenia, a teda poskytuje našej spoločnosti uspokojenie v dlhšom časovom horizonte, v dôsledku čoho neprijatím žiadosti o zmenu plánu sa ako účastník plánu dostávame do horšieho postavenia než v akom by sme boli bez prijatia plánu v danej podobe, predložený plán nie je z pohľadu veriteľov dlžníka vyvážený, a to vzhľadom na to, že nezabezpečeným veriteľom poskytuje len uspokojenie vo výške 50 %, avšak v rovnakom časovom horizonte, ako je tomu v prípade 100 % uspokojenia zabezpečených veriteľov, čím sa zabezpečeným veriteľom poskytuje oproti účastníkovi plánu neoprávnená výhoda, niektoré z pohľadávok zaradené do tej istej skupiny pohľadávok ako pohľadávka účastníka sú k dnešnému dňu zo strany dlžníka veriteľom, ktorí sú dodávateľmi výrobných surovín dlžníka, fakticky uspokojované cestou úhrad záväzkov dlžníkom týmto veriteľom so zvýšenou maržou o 30 % oproti trhovým cenám výrobných surovín (burzové ceny), čím je týmto veriteľom zaradeným v rovnakej skupine ako účastník poskytovaná oproti účastníkovi neoprávnená výhoda, dôvodná obava, že predložený návrh plánu s finančným plánom hospodárenia dlžníka zásadným spôsobom ohrozuje samotnú činnosť dlžníka, ako aj účastníka plánu, ktorý je jeho hlavným dodávateľom energií a je závislý od úhrad dlžníka za dodané služby, z údajov na str. 218 plánu vyplýva, že na riadne a včasné plnenie bude nevyhnutné získať nové finančné zdroje vo výške 5,4 mil. Eur, teda je nepochybné, že plán nie je dostatočne finančne krytý a taktiež nie je v ňom presne definované akým spôsobom budú dodatočné finančné prostriedky získané, čím je plán neurčitý, na prvej schvaľovacej schôdzi sa zúčastnil aj právny zástupca akcionára, pričom podľa ust. § 146 ods. 4 Zákona sa na schvaľovacej schôdzi môže dať zastúpiť len účastník konania, ktorým je akcionár, na prvej schvaľovacej schôdzi došlo k prerušeniu schôdze a poskytnutiu prestávky, počas ktorej do miestnosti konania schôdze vstupovali tretie nezúčastnené osoby, účastníci plánu, ako aj Dlžník opúšťali opakovane miestnosť a následne nedošlo k riadnej prezencii a overeniu účasti účastníkov a ich právnych zástupcov v miestnosti konania schvaľovacej schôdze, na druhej schvaľovacej schôdzi bolo o pláne umožnené hlasovať aj veriteľom, ktorí by boli v konkurze uspokojovaní ako podriadení veritelia, prvá schvaľovacia schôdza bola odročená v zmysle ust. § 147 ods. 3 Zákona, t.j. z dôvodu, že z rozpravy vyplynula potreba zapracovať do plánu zmeny, na druhej schvaľovacej schôdzi však bol predložený rovnaký plán bez vykonania akejkoľvek zmeny, pred prijatím plánu došlo k porušeniu viacerých pravidiel pre jeho vyhotovenie, ako aj následné schvaľovanie (účasť právneho zástupcu akcionára na prvej schvaľovacej schôdzi, umožnenie hlasovať o pláne skupine veriteľov, ktorí by sa v konkurze uspokojovali ako podriadení, neposkytnutie najvyššieho možného uspokojenia veriteľom, neurčité vymedzenie finančného plánu dlžníka a pod.).
12. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1R/3/2016 zo dňa 17.05.2017 uverejnenom v Obchodnom vestníku 98/2017 dňa 24.05.2017 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 26.04.2017 a súd zároveň ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.
13. V priebehu konania zástupcovia sporových strán predniesli svoje stanoviská k vzájomným prednesom.
14. Zástupca žalobcu nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, najmä z hľadiska uplatnenia nároku na určenie neúčinnosti plánu na súde, ktorý je upravený v zákone. Z povahy veci teda ZKR ako jediný možný spôsob domáhania sa neúčinnosti reštrukturalizačného plánu predpokladá, že účastník reštrukturalizačného plánu uviedol už počas schvaľovacej schôdze námietku, pričom príslušný súd tejto námietke nevyhovel a reštrukturalizačný plán napriek námietke uznesením potvrdil. Z uvedeného je evidentné, že základným predpokladom možnosti domáhať sa určenia neúčinnosti plánu je, aby námietke, ktorú uplatní účastník plánu nebolo pri rozhodovaní súdu o potvrdení plánu vyhovené, t.j. že príslušný súd sa s ňou nestotožní. V opačnom prípade, ak by súd námietke vyhovel a reštrukturalizačný plán nepotvrdil, celkom logicky nie je založená podmienka podania žaloby na určenie neúčinnosti plánu. Preto je názor žalovaného, ktorý má za to, že takéto rozhodnutie je spôsobilé založiť res iudicata, t.j. prekážku rozhodnutej veci neopodstatnený, nakoľko z povahy veci vyplýva, že základným predpokladom plynutia lehoty na podanie žaloby o určenie neúčinnosti plánu je práve nevyhovenie námietke vo forme potvrdenia reštrukturalizačného plánu v znení, ktoré daný účastník plánu namietal, čo zakladá podmienku procesnej legitimácie pre domáhanie sa určenia neúčinnosti plánu sa považuje vznesenie odôvodnenej námietky do zápisnice na schvaľovacej schôdzi. Súčasne mal za to, že svoje tvrdenia o tom, že žalovaný nakupuje suroviny - polyméry PA6 a PA66 za ceny vyššie ako sú obvyklé, čím v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi zvýhodňuje časť svojich veriteľov, vzhľadom na predložený report Tecnom OrbiChem preukázal.
15. Zástupca žalovaného vo svojich prednesoch poukázal na subjektívnu záväznosť schváleného plánu (§ 228 v spojení s § 234 ods. 1 CSP), čo predstavuje konečné a autoritatívne stanovenie spôsobu, akým došlo medzi účastníkmi reštrukturalizácie dlžníka (žalovaného) k definitívnemu vyriešeniu reštrukturalizácie (podľa podmienok definovaných v pláne), pričom tento spôsob vyriešenia reštrukturalizácie žalovaného je skončený, záväzný a nezmeniteľný. Výroky uznesenia o schválení sú preto pre žalobcu záväzné, pričom tá istá vec, t.j. potvrdenie reštrukturalizačného plánu žalovaného, sa nemôže prejednávať a rozhodovať znova (§ 230 CSP). S námietkami žalovaného sa pritom už súd vysporiadal vo vydanom schvaľovacom rozhodnutí. Súčasne žalobca neuniesol dôkazne bremeno k tvrdeniam o údajnom nákupe polymérov za ceny vyššie ako obvyklé, a to ani v rámci prebiehajúceho trestného konania. V súvislosti s hlasovaním o žalovaným (dlžníkom) predloženým návrhom reštrukturalizačného plánu zároveň platí, že za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s 94,34 % hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Proti predloženému návrhu plánu hlasovalo 5,66 % hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti a nikto sa nezdržal hlasovania. Z 5,66 % hlasov proti plánu predstavuje pohľadávka veriteľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave 1,0 %, pričom tento veriteľ sa v súvislosti s ust. § 148 ods. 3 ZKR, ako prípadný poskytovateľ štátnej pomoci podľa osobitného predpisu považuje za veriteľa nesúhlasiaceho s plánom. Zvyšných 4,66 % hlasov proti predstavuje okrem žalobcu len s ním prepojený veriteľ Priemyselný park Chemes, s.r.o., a veritelia OLHA TRADE, s.r.o. so zistenou pohľadávkou 3.928 eur a MED - AID s.r.o. so zistenou pohľadávkou 958 eur. Nebolo pritom povinnosťou dlžníka v zmysle zákona zapracovať všetky pripomienky nespokojných veriteľov, naopak je na rozhodnutí dlžníka, akým spôsobom sa vysporiada s jednotlivými nárokmi s tým, že nesie riziko prípadného neschválenia plánu veriteľa. Predkladateľom plánu je dlžník, na ktorého návrh reštrukturalizácia prebehla. Ten zapracoval spôsob uspokojenia s cieľom čo najvýhodnejšieho uspokojenia nároku veriteľov, čo mu zodpovedá aj uspokojenie nároku v rozsahu 50 %, nakoľko v prípade konkurzného konania by jeho nárok na uspokojenie predstavoval 1,37 %.Taktiež zdôraznil, že žalobca uplatnil na schvaľovacej schôdzi iné námietky ako predpokladá ust. § 157 ZKR na podanie žaloby o určenie neúčinnosti plánu, resp. žalobca uplatnil na schvaľovacej schôdzi nekvalifikované námietky pre následné uplatnenie žaloby na určenie neúčinnosti plánu podľa ust. § 157 ZKR. Preto nemá procesnú legitimáciu na podanie žaloby.
16. Podľa § 157 ods. 1 ZKR účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.
17. Podľa § 157 ods. 2 ZKR právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
18. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu súdom v Obchodnom vestníku má plán právne účinky voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi konania, aj keď hlasovali proti prijatiu plánu, ako aj voči spoločníkom alebo členom dlžníka. Osobitnú právnu ochranu poskytuje zákon tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník plánu vznesie odôvodnenú námietku do zápisnice na schvaľovacej schôdzi. Za odôvodnenú námietku sa považuje každá námietka, ktorú účastník plánu
zdôvodnil, bez ohľadu na to, či sú dôvody vecne správne. Účastník plánu sa môže domáhať na súde v lehote 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku určenia neúčinnosti plánu z dôvodov taxatívne vymenovaných. Ustanovenie ZKR je formulované tak, ako keby všetky podmienky mali byť splnené kumulatívne (§ 157). V skutočnosti ide o samostatné dôvody, pri existencii ktoréhokoľvek dôvodu súd návrhu vyhovie. Dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu je zvýhodnenie ostatných pohľadávok v tej istej skupine, pokiaľ ide o mieru alebo spôsob uspokojenia. Taký istý dôvod na neúčinnosť plánu je aj pri majetkovom práve spoločníka alebo člena dlžníka. Plán v týchto prípadoch porušuje požiadavku, podľa ktorej musia byť pohľadávky veriteľov a majetkové práva spoločníkov alebo členov dlžníka zaradené do tej istej skupiny uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom (§ 139). Ďalším dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu je zaradenie pohľadávky veriteľa do inej skupiny, ako žiadal veriteľ, v dôsledku čoho sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Pokiaľ ide o rozsah uspokojenia, súd vychádza z výšky pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Predpokladom úspešnosti návrhu veriteľa je podanie písomnej žiadosti veriteľa o zaradenie jeho pohľadávky do inej skupiny najneskôr sedem dní pred konaním schvaľovacej schôdze (§ 145). Súd musí prejudiciálne vyriešiť zaradenie pohľadávky veriteľa do skupiny. Tento problém nastane len vtedy, ak predkladateľ vytvorí ďalšie skupiny ako tie, ktoré stanovuje zákon. Zaradenie medzi zabezpečené alebo nezabezpečené pohľadávky totiž závisí od toho, či si veriteľ prihlási pohľadávku ako zabezpečenú, a v prípade popretia zabezpečovacieho práva závisí od výsledku incidenčného konania. Nakoniec dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu je nezaradenie zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom o to požiadal veriteľ, čím sa dostal do horšieho postavenia ako pri pravdepodobnom uspokojení v konkurznom konaní. Aj zabezpečený veriteľ musí preukázať, že v určenej lehote písomne požiadal o zaradenie zabezpečenej pohľadávky (§ 145). Rozsah zabezpečenej pohľadávky by v zásade nemal byť sporný, pretože ak bude pohľadávka zabezpečeného veriteľa popretá čo do výšky, určí jej výšku súd v incidenčnom konaní. Pokiaľ by veriteľ nepodal žalobu o jej určenie, je pohľadávka oprávnená vo výške určenej správcom. Veriteľ alebo spoločník alebo člen dlžníka podáva návrh voči dlžníkovi (preberajúcej spoločnosti). Žaloba je prípustná len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu spoločníka alebo člena dlžníka. Ak sú splnené určené podmienky, súd rozhodne o neúčinnosti potvrdeného plánu voči navrhovateľovi pri dotknutej pohľadávke alebo majetkovom práve. Ide o vyvolaný spor, o ktorom rozhoduje reštrukturalizačný súd. V určovacom spore navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože tento vyplýva z právneho predpisu (Beck - komentár).
19. Veritelia v reštrukturalizačnom pláne majú rôzne postavenie, čo musí byť pri tvorbe plánu zohľadnené tak, že z veriteľov sa v rámci plánu vytvoria skupiny, a to tak, aby boli pokiaľ je to možné, do skupiny zaradení veritelia s rovnakým právnym postavením a rovnakými záujmami, pričom je to v kompetencii predkladateľa plánu, ktorým bol v danej veci správca.
20. Žalobca ako účastník reštrukturalizačného plánu uviedol počas schvaľovacej schôdze námietku, ktorej súd nevyhovel a reštrukturalizačný plán potvrdil. Žalobca mal preto právo podľa ustanovenia § 157 odsek 1 ZKR domáhať sa určenia neúčinnosti plánu, nakoľko jeho námietke nebolo pri rozhodovaní súdu o potvrdení plánu vyhovené a teda mu vznikol nárok na osobitnú právnu ochranu, a to aby tvrdené porušenie práva dotknutého neúspešného účastníka plánu bolo súdom preskúmané, a to iným zákonným sudcom, v kontexte s Nálezom Ústavného súdu SR z 23. mája 2013 č.k. IV. ÚS 71/2013 - 36, v zmysle ktorého zákonný konkurzný sudca nemôže byť zároveň nestranným zákonným sudcom v incidenčnom konaní, v ktorom má posudzovať správnosť vlastného postupu v konkurznom konaní. Preto súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného o spôsobilosti schvaľovacieho rozhodnutia založiť res iudicata, t.j. prekážku rozhodnutej veci ako nedôvodnú. Zároveň súd konštatuje, že obsah námietok uplatnených žalobcom na schvaľovacej schôdzi je v podstate totožný s dôvodmi žaloby, predpokladanými ustanovením § 157 ods. 1, a teda žalobca je aktívne procesne legitimovaným účastníkom na podanie tejto žaloby.
21. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1R/3/2016 zo dňa 17.05.2017, uverejnenom v Obchodnom vestníku 98/2017 dňa 24.05.2017 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka, žaloba bola doručená Okresnému súdu Prešov elektronicky dňa 8.6.2017, teda včas v zákonnej 15 dňovej lehote podľa ustanovenia § 157 ods. 1 ZKR.
22. Podľa § 150 ods.1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Pre úspešnosť rozhodnutia o prípadnej neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi musí dotknutý účastník relevantne preukázať existenciu dôvodov na určenie žalovanej neúčinnosti, opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Obdobnú povinnosť má aj žalovaná strana, najmä z hľadiska osvedčenia rozhodujúcich skutočností, v rozsahu limitovanom obsahom jej tvrdení.
25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto konaní nie je možné žalobcovi priznať uplatnené právo.
26. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal existenciu relevantných dôvodov zakladajúcich neúčinnosť plánu podľa § 157 ZKR. Jeho argumentácia o poskytovaní plnenia so zvýšenou maržou vybraným dodávateľom výrobných surovín miestami až o 30 %, min. však o 15% oproti trhovým cenám výrobných surovín nebola predloženými dôkazmi preukázaná, naopak z porovnania cien polymérov PA6 a PA66 po jednotlivých mesiacoch trvania reštrukturalizácie, predložených žalovaným vyplýva, že dlžník označeným dodávateľom ako veriteľom neponúkal ani neposkytol žiadne osobitné výhody. Žalobca k týmto skutočnostiam okrem reportu Tecnom OrbiChem neuviedol iné vlastné tvrdenia osvedčené dôkazmi. Požiadal však súd, aby od žalovaného zabezpečil všetky doklady o nákupoch polymérov v čase schválenia a po schválení predmetného reštrukturalizačného plánu. Keďže žalobcom označené skutočnosti ohľadne argumentácie o poskytovaní plnenia so zvýšenou maržou vybraným dodávateľom výrobných surovín, nie je možné zaradiť medzi dôvody neúčinnosti podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR, ktoré predpokladá zvýhodnenie ostatných pohľadávok v rovnakej skupine, pokiaľ ide o mieru alebo spôsob uspokojenia, zamietol súd tento návrh žalobcu. Z rovnakého dôvodu potom súd zamietol aj návrh žalovaného, aby súd zabezpečil od žalobcu výpočet ceny polymérov, na základe ktorého dospel k záveru, že žalovaný zvýhodňuje svojich veriteľov a zároveň aj výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného pána Kučeru, ktorý mal byť vypočutý v súvislosti s týmto výpočtom. Poskytovanie plnenia so zvýšenou maržou vybraným dodávateľom výrobných surovín v rozpore so schváleným reštrukturalizačným plánom, nie je dôvodom pre vyhlásenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k niektorému z veriteľov podľa ust. § 157 ZKR. Môže však mať za následok vznik zodpovednostného vzťahu medzi dotknutým veriteľom a dlžníkom, prípadne založiť aj prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť dlžníka. V danom konkrétnom prípade bol žalobca spolu s ostanými v pláne uvedenými veriteľmi zaradený do skupiny pre nezabezpečené nepodriadené pohľadávky (skupina č. 3 záväznej časti plánu Dlžníka), v ktorej všetci veritelia nezabezpečených nepodriadených pohľadávok zaradených do 3. skupiny dostanú na základe súdom potvrdeného plánu dlžníka 50 % svojich zistených pohľadávok za rovnakých podmienok, t.j. v rovnakom čase a rovnakej výške, a teda dôvod neúčinnosti plánu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. a) ZKR nie je daný.
27. Obdobne nedôvodná je aj argumentácia žalobcu o rozdielnej výške splátok pohľadávok zabezpečených a nezabezpečených veriteľov skupiny nakoľko predkladateľ plánu správne postupoval keď v súlade s ustanoveniami ZKR zaradil veriteľov s rovnakým právnym postavením a rovnakými záujmami, teda s diferencovaným spôsobom plnenia splátok, pričom ustanovenie 157 ods. 1 písm. a) ZKR predpokladá porovnanie uspokojenia pohľadávok len v rovnakej skupine, nie porovnanie uspokojenia v rôznych skupinách, s čím sú dôvody neúčinnosti uvedené žalobcom v rozpore a teda irelevantné.
28. Účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie všetkých zistených veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre všetkých zistených veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia týchto veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia. Reštrukturalizácia je lepšou alternatívou ako likvidačný konkurz, pretože sleduje zachovanie ekonomickej činnosti dlžníka. Veritelia dlžníka sú uspokojovaní vo vyššej miere ako je to v prípade konkurzného konania, pretože dlžník naďalej podniká a z dosiahnutého zisku po častiach spláca svoje záväzky, ktorých splatnosť je upravená v reštrukturalizačnom pláne. V prípade vyhlásenia konkurzu dôjde k speňaženiu majetku dlžníka (čo je
zväčša proces trvajúci dlhšiu dobu) a veritelia sú uspokojení väčšinou aj s ďalšími „novými“ veriteľmi v oveľa nižšej miere.
29. Právnu ochranu veriteľa v prípade, že nerovnaké uspokojenie už je navrhnuté v pláne, zabezpečuje ZKR prostredníctvom § 154 ods. 1, teda súdnym zamietnutím predloženého plánu. Ak sa tak nestane, ponecháva ZKR veriteľovi možnosť domáhať sa ochrany a zabezpečenia svojich práv prostredníctvom§ 157 ods. 1 písm. a) ZKR.
30. Žalobca na preukázanie naplnenia zákonných dôvodov neúčinnosti plánu podľa ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR označil dôvody, ktoré boli vo väčšej miere preskúmavané súdom v uznesení o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka a skončení jeho reštrukturalizácie. Vypracovanie reštrukturalizačného plánu dlžníka je výhradne v kompetencii dlžníka, ktorý ho predkladá na schválenie, a teda dotknutý veriteľ sa môže domáhať neúčinnosti iba konkrétneho predloženého a schváleného plánu, čiže môže požiadať o preradenie len do takej inej skupiny, ktorú plán predpokladá, pričom v zmysle ustanovenia § 158 ods. 3 ZKR, „Ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený."
31. Uvedené skutočnosti boli teda už predmetom preskúmavania súdom pri schválení reštrukturalizačného plánu pri ktorom bol preskúmaný aj predchádzajúci postup správcu dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov a neboli zistené skutočnosti predpokladané v § 154 ods. 1 ZKR, pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán zamietnuť. Súd zároveň skonštatoval, že reštrukturalizačný plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď za tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. f) a g) ZKR]. Súd ani po preskúmaní námietok predložených veriteľmi nedospel k záveru, že by boli splnené podmienky na zamietnutie plánu. Dlžník sa v návrhu na potvrdenie plánu precízne vysporiadal s predloženými námietkami, pričom súd sa s vyjadreniami dlžníka k námietkam plne stotožnil.
32. Vzhľadom na argumentačnú rozsiahlosť dlžníka k námietkam veriteľa, podloženú rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi je zdôvodnenie schválenia plánu s odkazom na túto argumentáciu dostatočné. Správnosť prijatého záveru súdu pritom korešponduje aj so stanoviskom veriteľov, ktorí na schvaľovacej schôdzi hlasovali za prijatie potrebnou väčšinou prítomných hlasov vo všetkých skupinách.
33. Vyhodnotením postavenia žalobcu z pohľadu reštrukturalizácie a z pohľadu jeho uspokojenie v prípade konkurzu je zároveň zrejmé jeho vyššie uspokojenie.
34. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že správca vypracoval plán s odbornou starostlivosťou, bol následne vyhodnocovaný ostatnými veriteľmi žalovaného, bol nimi schválený a následne potvrdený súdom. V zmysle uvedeného plánu sa správca podrobne zaoberal porovnaním uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii, a preto má súd za to, že žalobca sa nedostal prijatím reštrukturalizačného plánu do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu.
35. V súlade s ustanovením § 157 ods. 1 je možné domáhať sa určenia neúčinnosti plánu voči účastníkovi plánu, za tam stanovených podmienok, pričom prijatie záveru o neúčinnosti plánu je súčasne podmienené preukázaním tej skutočnosti, že sa dotknutý veriteľ (účastník plánu) dostane do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Vzhľadom na deklarované uspokojenie tohto veriteľa v konkurznom konaní v zmysle reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že v prípade konkurzu by jeho prípadné uspokojenie bolo nepochybne ešte nižšie, čim nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi v zmysle § 157 ZKR.
36. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.