Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-88-2015.pdf
PDF · 223.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/88/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: R.. Y. L., E., L. L. U. V., V. XX, K.: XX XXX XXX, proti žalovanej: K.. H. Y., T.., W.. X.X.XXXX, M. F. U. V., V. X, zastúpenej Doc. Ing. Mariánom Mikulášom PhD., trvale bytom tamtiež, o zaplatenie 6.948,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.680,70 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.680,70 EUR od 28.1.2014 do 17.3.2014 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.680,70 EUR od 18.3.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalovanej vo vzťahu ku žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 10.2.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.948,68 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7.948,68 EUR od 28.1.2014 do 17.3.2017 a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.948,68EUR od 18.3.2014 do zaplatenia a tiež trov konania, titulom nezaplatenej odmeny za zastupovanie v občiansko-súdnom konaní.
2. V žalobe skutkovo nárok odôvodnil tým, že žalobca dňa 3.8.2007 prevzal právne zastúpenie odporkyne v právnych veciach o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy, osobné príplatky, náhradu ujmy z dôvodu diskriminácie voči TUKE v Košiciach, Stavebná fakulta, vrátane podania podnetov na preverenie porušovania pracovno-právnych predpisov. Žalobca dňa 28.10.2009 podal na Okresný súd Košice I v mene odporkyne návrh na začatie konania vo veci náhrady mzdy a inej škody spôsobenej odporkyni neplatným skončením pracovného pomeru zo strany bývalého zamestnávateľa odporkyne, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 39C/446/2009 a ktoré ku dňu podania žaloby nebolo právoplatne skončené. Po ukončení právneho zastúpenia vystavil odporkyni dňa 20.1.2014 so splatnosťou dňa 27.1.2014 faktúru č. 2014005 na sumu vo výške 6.948,68 EUR vrátane DPH a doručil jej tiež vyúčtovanie odmeny za jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/446/2009. Odporkyňa dňa 17.3.2014 uhradila na účet navrhovateľa na základe vystavenej faktúry odmenu za poskytnuté právne služby čiastočne vo výške 1.000 EUR a zvyšnú časť odmenu vo výške 6.948,68 EUR do dnešného dňa neuhradila. Poukázal na ust. § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že keďže odporkyňa faktúru v lehote splatnosti neuhradila, dostala sa do omeškania, a preto uplatňuje si voči odporkyni tiež úroky z omeškania za obdobie vyšpecifikované a vo výške vyšpecifikovanej v petite.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním došlým súdu dňa 27.5.2015, ktorým žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľ nemal s odporcom uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, v ktorej mal byť v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uvedený spôsob a výška zmluvnej odmeny, teda aj podľa odseku 2 písm. d) tarifná odmena. Navrhovateľ ju opakovane ubezpečoval, že spory, v ktorých je právnym zástupcom, sa nedajú prehrať, a preto ani nepožadoval zálohu na vedenie jednotlivých sporov a zrejme z toho dôvodu s ňou ani zmluvu neuzatvoril. Napriek tomu navrhovateľovi poskytla dňa 11.9.2009 zálohu vo výške 200 EUR na spory vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/446/2009 a 17C/315/2009. Navrhovateľ v rozpore s jej požiadavkou jednal s protistranou v predmetnom konaní o náhradu mzdy, a keďže neodsúhlasila navrhovateľov postup, prakticky na konci celého konania navrhovateľ sám zo svojej vôle odstúpil od plnomocenstva, čím ju vystavil ako klientku do problémov, čo je v hlbokom rozpore so Zákonom o advokácií. Poukázala na nedodržanie ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., keď uviedla, že povinnosť informovať ju o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu si navrhovateľ voči nej nesplnil ani pri prvom stretnutí, resp. keď sa s ňou dohodol na zastupovaní. Napriek tomu, že navrhovateľ nemal s ňou uzatvorenú zmluvu a sám odstúpil od zastupovania, vystavil jej dňa 20.1.2014 faktúru na sumu 7.948,68 EUR. Odporkyňa túto neuznala a žiadala jej prepracovanie a vysvetlenie jednotlivých položiek a nakoľko navrhovateľ neopravil žiadnu položku, ani nepodal žiadne vysvetlenie k účtovaným položkám, faktúru opakovane vrátila listom z 12.2.2014. Poukázala však na to, že nikdy sa nevyjadrila, že navrhovateľovi oprávnené nároky spojené s právnym zastupovaním neuhradí. Požadovala od navrhovateľa len to, aby navrhovateľ zreálnil svoje nároky, a aby položky faktúry, ktoré boli duplicitné, resp. tie podania, ktoré nevnášali do konania nové skutočnosti, ako účtovanú odmenu vynechal. Zároveň poukázala na to, že vždy ubezpečovala navrhovateľa o tom, že všetky nároky mu uhradí tak, ako ich súd uzná v konaní 39C/446/2009. Poukázala na stranu 55 spisu 39C/446/2009, pokiaľ ide o pojednávanie z 11.3.2011, kedy súd uznesením vyžiadal od právneho zástupcu žalobkyne upresnenie uplatneného nároku, tak ako bol prednesený na pojednávaní, rovnako keď v uznesení z 21.9.2012 tohto konania zo strany 350 spisu vyplýva, že zástupcovi žalobkyne sa ukladá špecifikovať uplatnený nárok žalobkyne tak, aby bolo z neho nepochybné, aká peňažná suma je uplatnená titulom náhrady zo mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru a aká titulom inej ujmy žalobkyne, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku neplatného rozviazania pracovného pomeru. Tieto opakované uznesenia na prepracovanie návrhu svedčia o nedostatočnej odbornej starostlivosti právneho zástupcu, keďže viac krát vo svojich podaniach prezentoval v uvedenom spore nároky žalobkyne, ale tieto boli súdu nezrozumiteľné. Jednoznačne sa jedná o pochybenia právneho zástupcu, konanie je v rozpore s § 18 Zákona o advokácii, keď advokát nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nedbal na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Poukázala na stranu 459 spisu, kedy na pojednávaní zo 17.1.2013 bolo zástupcovi žalobkyne uložené písomne špecifikovať spôsob vyčíslenia čistej mzdy, a keďže to JUDr. L. nebol schopný spracovať, žalobkyňu v uvedenom spore požiadal, aby sa obrátila na svoju známu, a aby to celé spracovala, o čom svedčí aj e-mailová korešpondencia založená v prílohe 3 a prílohe 4. Napriek tomu, že uvedené za JUDr. L. spracoval niekto iný, tento si ako vlastné trovy za spracovanie a podanie na súd uplatňuje vo svojej faktúre, ktorá je predmetom tohto konania. Navrhovateľ neoprávnene fakturuje žalovanej tiež porady s klientkou uskutočňované telefonicky, e-mailom, ako aj osobne s tým, že tieto mali byť predmetom jednostranného započítania s preddavkom poskytnutým klientkou vo výške 100 EUR. K tomuto uviedla, že započítanie je podľa stanoviska Advokátskej komory neprípustné, a teda sa jedná o ďalší špekulatívny krok zo strany navrhovateľa, najmä vzhľadom na jeho zdravotný stav. Záloha sa pri každom vyúčtovaní vždy odpočítava, teda so znamienkom mínus od vypočítanej sumy a nestačí v ekonomike akejkoľvek firmy len okomentovanie textov na faktúre, že záloha bola minutá na mailovanie, pretože je to neakceptovateľné. Navrhovateľ v spore 39C/446/2009 ako jej právny zástupca opomenul započítať do nárokov žalobkyne cestovné náklady za roky 2007 až 2009, ktoré v spise boli riadne zdokladované, z dôvodu jej dochádzky za zamestnaním z Košíc do Bratislavy, avšak sám vo faktúre si uplatňuje náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, a to z Kukučínovej ulice na Štúrovu ulicu. Navrhovateľ opakovane spôsoboval prerušovanie konania, najmä z dôvodu vážneho ochorenia, podľa dokladov, ktoré advokátska kancelária pri ospravedlňovaní právneho zástupcu vložila do spisu, pričom ona nemala vedomosť o tom, že by ako klientka nesúhlasila so substitučným zastúpením. Naopak ona vždy žiadala advokátsku kanceláriu, aby sa v konaniach pokračovalo, a aby advokátska kancelária určila iného právneho zástupcu. Navrhovateľ bol v tomto prípade povinný postupovať podľa § 17 ods. 1 s poukazom na to, že po opakovanej mozgovej príhode sa musela v konaniach prakticky sama zastupovať, keďže navrhovateľ verbálne komunikoval len s veľkými obtiažami. Poukázala na to, že navrhovateľ napriek tomu, že bol jej právnym zástupcom, mal dohodu aj so žalovaným v spore 39C/446/2009, ako aj v spore 17C/315/2009, o čom svedčí jeho list rektorovi TU v Košiciach zo dňa 11.9.2013 založený ako príloha č. 5 tohto vyjadrenia. Uvedeným navrhovateľ porušil najmä § 21 Zákona o advokácii. Napriek jej výslovnému nesúhlasu navrhovateľ predložil súdu
návrh na schválenie formou súdneho zmieru v konaní 39C/446/2009 dňa 25.11.2003, a keďže tak konal v rozpore s jej pokynmi ako klientky, nepatrí mu za takýto právny úkon odmena. Jej nesúhlas s uvedeným postupom potvrdila aj písomne 25.11.2013, čo vyplýva zo strany 513 spisu 39C/446/2009 - list „Súdne vyrovnanie“. Z tohto dôvodu uplatňovanie si odmeny za právnu službu zo strany navrhovateľa je neakceptovateľné. Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené až na 23.9.2014, a preto nebol žiaden dôvod na právny úkon, ktorý si navrhovateľ účtuje. Mala za to, že nakoľko konanie v právnej veci vedenej pod sp. zn. 39C/446/2009 nebolo právoplatne skončené, celá predmetná žaloba je neopodstatnená; o trovách konania bude rozhodovať súd práve v konaní 39C/446/2009.
4. Žalobca k vyjadreniu žalobkyne zdôraznil, že mal so žalovanou uzavretú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci vo veciach týkajúcich sa neplatného skončenia pracovného pomeru, ďalej vo veci uplatnenia náhrady mzdy, ako aj iných náhrad, či ujmy spôsobenej nezákonným skončením pracovného pomeru, a ďalej vo veciach ochrany osobnosti. Potvrdením uzavretých dohôd o poskytovaní právnej pomoci boli aj písomne udelené plné moci zo strany zastupovaných zamestnancov a poskytnuté zálohy na právnu pomoc všetkými zamestnancami. Obsah a podmienky dohody, ktorú žalobca okrem žalovanej uzavrel aj s ďalšími šestnástimi zamestnancami, nikto a nikdy z klientov, ktorým bola poskytnutá právna pomoc, nenapadol, nespochybnil a podmienky dodržal. Vo všetkých sedemnástich prípadoch došlo k úspešnému uplatneniu neplatného skončenia pracovného pomeru súdnou cestou a zamestnávateľ všetkým nezákonne prepusteným zamestnancom po začatí súdnych konaní ponúkol mimosúdne vysporiadanie ich nárokov, ktoré si uplatnili súdnou cestou, a ktorého súčasťou boli aj trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré zamestnávateľ odsúhlasil a bol ochotný uhradiť. Zo strany 16 bývalých zamestnancov došlo k mimosúdnym dohodám týkajúcich sa úplného vysporiadania vecí vrátane trov právneho zastúpenia na základe individuálne uzavretých dohôd a ich realizácie a následného späťvzatia podaných žalôb. Takúto dohodu odmietla jedine žalovaná, ktorá trvala na súdnom uplatnení nárokov, ktorých uplatnením splnomocnila žalobcu ako advokáta, a to vo veciach vedených na OS Košice I sp. zn. 17C/315/2009 a 39C/446/2009. Žalobkyňa v oboch prípadoch trvala tiež na vykonaní dokazovania výsluchmi svedkov, ktorí nie vždy vypovedali v jej prospech a to napriek tomu, že s ňou boli obe kauzy viac krát podrobne a detailne rozobrané a bola upozornená na to, že konania budú zdĺhavé, pre ňu psychicky náročné a súdne rozhodnutia budú závisieť od výsledkov dokazovania a priznanej náhrady aj ujmy od rozhodnutia súdu. Žalovaná bola tiež upozornená na možné riziká neúspechu, resp. čiastočného neúspechu a od toho odvíjajúcej sa náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Odmena bola poskytnutá podľa úkonov tarify vyplývajúcej z § 9 až 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo žalovaná ani nespochybňuje a namieta len neexistenciu písomnej formy a údajnú kvalitu poskytovanej pomoci, spochybňuje niektoré úkony, pričom tieto námietky začala uplatňovať až po výzve žalobcu k doplneniu poskytnutého preddavku, resp. po jeho výzve na poskytnutie primeraného preddavku. V ďalšom poukázal na to, že dohoda o urovnaní bola v záujme žalovanej, avšak súčasne podliehala jej súhlasu, pričom žalobca ako vtedajší zástupca žalovanej, tejto uzatvorenie dohody odporúčal, najmä vzhľadom na jej zdravotný stav, keď súdne konania zle znášala, ale aj z dôvodu problémov, ktoré vznikli pri znášaní dôkazného bremena, keď žalovanou navrhovaný svedkovia doslova vybuchli a nepotvrdili ňou uvádzané skutočnosti, resp. na podstatné okolnosti si nepamätali. Dôkazná situácia takto pre žalovanú vo vedených konaniach nebola priaznivá, čo však žalovaná nevedela logicky, triezvo a objektívne vyhodnotiť a celý priebeh konania hodnotila psychicky emotívne. Poukázal tiež na to, že ako advokát v konaní 17C/315/2009 požiadal súd o poskytnutie primeranej lehoty, v ktorej sa žalovaná mala k predloženému návrhu dohody o urovnaní vyjadriť, či ju odmieta, resp. prijíma. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa začala správať neracionálne a nerešpektovala odporúčania právneho zástupcu, ale riadila sa odporúčaniami, resp. pokynmi iných osôb, predmetnú dohodu odmietla, tiež odmietla doplniť preddavok na odmenu advokáta za zastupovanie, odmietla rešpektovať odporúčania, či pokyny advokáta, odmietla napadnúť výberové konanie a z dôvodu konania voči jej vlastným záujmom v konečnom dôsledku jej bola zo strany žalobcu ako advokáta vypovedaná plná moc. Uzavrel teda skutkový stav, podľa ktorého mal za to, že žalobca žalovanú zastupoval a poskytoval jej právnu pomoc na základe uzatvorenej zmluvy a udelených plných mocí vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/315/2009 a 39C/446/2009, pričom rovnaké zmluvy boli uzavreté s ďalšími 16 zamestnancami Technickej univerzity v Košiciach, pričom dohodnuté podmienky boli u každého rovnaké a spočívali v tom, že odmena advokáta bude spočívať v úkonoch právnej pomoci podľa tarifnej sadzby, t. j. odmeny počítanej od výšky uplatneného nároku s tým, že v prípade plného úspechu vo veci a priznaní náhrady trov v plnej výške tieto uhradí protistrana a v prípade neúspechu v celom rozsahu si tieto znáša účastník - klient sám a v prípade čiastočného úspechu čiastočne. Každý z účastníkov - klientov zložil aj zálohovú čiastku 100,- EUR na jeden spor, t. j. spolu 200,- EUR. Žalovaná dňa 17.3.2014 uhradila
na účet žalobcu prevodom z účtu čiastočnú úhradu 1.000,- EUR, o ktorú bol uplatnený nárok žalobcom ponížený a zvyšná časť vyúčtovanej odmeny vo výške 6.948,68 EUR s príslušenstvom, uplatnenú predmetnou žalobou, žalovaná do dnešného dňa žalobcovi neuhradila. K tvrdenému porušeniu § 18 ods. 1 Zákona o advokácií uviedol, že žalovaná nemohla v súdnom konaní uplatniť uloženie povinnosti zamestnávateľovi prijať ju do pracovného pomeru, nakoľko zmluvný záväzok pracovného pomeru na dobu určitú jej už uplynul. Z tohto dôvodu sa mohla domáhať len náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, škody, či inej ujmy, ktorá jej takto bola spôsobená, poprípade náhrady nemajetkovej ujmy za poškodenie dobrého mena v súvislosti s konaním zamestnávateľa, ktoré žaloby boli aj uplatnené súdnou cestou. Žalobca postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 6 Zákona o advokácii, najmä § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii a § 18 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kedy už pred podaním návrhov a pri rokovaní o zmluve upozornil žalovanú na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa bude priznávať v konaní proti zamestnávateľovi, sa odmena advokáta určí podľa vyhlášky o tarifnej odmeny v zmysle dohody o odmene. Ďalej mal za to, že pre žalovanú vybojoval takú dohodu o urovnaní v oboch konaniach a s takou náhradou mzdy, škody, či ujmy, akú nemal ani jeden zo šestnástich nezákonne prepustených zamestnancov, a ktorá bola podstatne vyššia ako u iných zamestnancov. Navyše zamestnávateľ bol ochotný uhradiť žalovanej aj trovy právneho zastúpenia, ktoré uznal a tým pádom by ich nemusela žalovaná hradiť žalobcovi. Dohoda o urovnaní, ktorú žalobca navrhoval, bola v prospech a v záujme klientky, tiež bola odsúhlasená zamestnávateľom. Napriek tomu ju žalovaná odmietla, a teda sama vlastným úkonom zmarila uspokojenie jednak žalovaného nároku, ale aj niekoľkoročnú prácu a snaženie právneho zástupcu a uspokojenia trov, ktoré by inak sama musela platiť, čím poškodila seba samu. V pokračujúcom konaní s iným právnym zástupcom napokon neuniesla bremeno dokazovania, čo sa odrazilo aj v náhrade trov konania. Zdôraznil, že ako advokát nikdy, najmä v pracovno-právnych sporoch neubezpečuje klientov, že spory, v ktorých zastupuje, sa nedajú prehrať. Za neúspech si žalovaná môže sama, pretože žalobca ako zástupca žalovanej dotlačil zamestnávateľa k uznaniu jej nárokov a k dohode o urovnaní, teda k jej úspechu vo veciach takmer v celom rozsahu, a teda je vylúčená akákoľvek jeho zodpovednosť za neúspech žalovanej v konaniach. Žalobca mal povinnosť využiť všetky zákonom prípustné prostriedky, ktoré sú v prospech, či v záujme klienta, a teda aj možnosť rokovať s protistranou, pokiaľ to táto navrhla, o čom svedčí tiež ním predložený návrh dohody o urovnaní tak žalovanej, ako súdu v súdnom konaní. Tiež potom, čo odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ktoré dôvody presne špecifikoval, ešte po dobu stanovenú zákonom vykonával v prospech žalovanej neodkladné úkony tak, aby žalovaná na svojich právach neutrpela žiadnu ujmu. Vrátenie faktúr zo strany žalovanej je bez právneho významu, poukazujúc dokonca na skutočnosť, že žalovaná z faktúr vykonala čiastočné úhrady. Pokiaľ žalovaná mala za to, že žalobca jej neposkytuje právne služby s odbornou starostlivosťou, sama mohla vypovedať žalobcovi zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, resp. uplatniť si voči žalobcovi civilno-právne nároky. Žalobca nezavinil ani to, že 10 rokov po nadobudnutí účinnosti nového Zákonníka práce bol nútený nárok podrobne právne rozvádzať a špecifikovať, nakoľko zákon č. 311/2001 Z. z. v porovnaní so zákonom č. 65/1965 Zb. priniesol možnosť uplatniť aj iné náhrady, nielen náhradu mzdy, a navyše žalobca musel reagovať aj na právnu argumentáciu protistrany vychádzajúc ešte z pôvodného Zákonníka práce a zo súdnej praxe viažucej sa k tomuto pôvodnému zákonu. Žalobca bol práve z dôvodu náležitej odbornej starostlivosti nútený reagovať na túto skutočnosť, nakoľko zamestnávateľ žiadal všetky nároky ako neopodstatnené, okrem náhrady mzdy, zamietnuť a u náhrady mzdy uplatnil moderačné právo. Žalobca opakovane nespôsoboval prerušenie konania a pokiaľ žiadal o odročenie pojednávania na iný termín, bolo to po dohode so žalovanou.
5. Ako vyplýva z listinného dokladu - faktúra č. 2014005 (č. l. 5 spisu), predmetnou faktúrou z 20.1.2014 žalobca ako advokát vyúčtoval žalovanej odmenu za poskytnuté právne služby podľa vyúčtovania trov konania právneho zastúpenia pri ukončení poskytovania právnych služieb v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/446/2009 vo výške 7.948,68 EUR s dátumom splatnosti 27.1.2014 s tým, že prílohou faktúry je vyúčtovanie trov.
6. Ako vyplýva z listinného dokladu - vyúčtovanie trov (č. l. 6 spisu), žalobca ako advokát vyšpecifikoval vyúčtovanie trov konania v súvislosti s poskytovaním právnych služieb v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/446/2009 nasledovne: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 28.10.2009 (§ 14 ods. 1) ... 320,34 EUR 2. návrh na začatie konania 28.10.2009 (§ 14 ods. 1) ... 320,34 EUR 3. návrh na prerušenie konania 10.2.2010 (§ 14 ods. 3) - 1 ... 160,17 EUR 4. návrh na pokračovanie v konaní 1.10.2010 (§ 14 ods. 3) - 1 ... 160,17 EUR 5. zmena návrhu na začatie konania 1.10.2010 (§ 14 ods. 1) ... 320,34 EUR
6. účasť na pojednávaní 11.3.2011 (§ 114 ods. 1) ... 320,34 EUR 7. podanie vo veci samej 12.4.2011 (§ 14 ods. 1) ... 320,34 EUR 8. účasť na pojednávaní 29.4.2011 (§ 14 ods. 1) ... 320,34 EUR 9. podanie vo veci samej 11.10.2011 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 10. podanie vo veci samej 27.2.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 11. predloženie súdom požadovaných podkladov - návrh na vykonanie dokazovania 22.3.2012 (§ 14 ods. 3) - 1 ... 135,27 EUR 12. podanie vo veci samej 13.6.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 13. čiastočné späťvzatie návrhu 13.6.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 14. účasť na pojednávaní 15.6.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 15. podanie vo veci samej 20.9.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 16. účasť na pojednávaní 21.9.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 17. podanie vo veci samej 12.11.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 18. podanie k návrhu na vykonanie dokazovania 19.11.2012 (§ 14 ods. 3) - 1 ... 135,27 EUR 19. účasť na pojednávaní 30.11.2012 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 20. návrh na doplnenie dokazovania 19.12.2012 ( § 14 ods. 3 ) - 1 ...135.27 EUR 21. účasť na pojednávaní 17.1.2013 ( § 13a ods. 1 )...270,54 EUR 22. podanie vo veci samej - spôsob výpočtu uplatňovaných nárokov 7.2.2013 (§ 14 ods. 1) ... 270,54 EUR 23. podanie týkajúce sa veci samej 13.11.2013 (§ 13a ods. 1) ... 270,54 EUR 24. rokovanie s protistranou 20.11.2013 (§ 13a ods. 1) ... 270,54 EUR 25. návrh v zmysle § 99 OSP 25.11.2013 (§ 13a ods. 1) ... 270,54 EUR, spolu 6.435,75 EUR.
7. Z predmetného vyúčtovania ďalej vyplýva text, že predmetom sporu je náhrada mzdy a náhrada ďalších náhrad titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, kedy odmena za 1 úkon právnej služby je podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 v platnom znení určená z hodnoty veci: Výška jedného úkonu právnej služby uskutočnená do 20.5.2011 (t. j. do dňa poukázania náhrady mzdy v časti 9 mesačných platov na účet klientky) je vypočítaná z tarifnej hodnoty 15.901,97 EUR = 5.252,85 EUR + 10.649,12 EUR (hodnota plnenia poskytnutého TUKE netto + požadované plnenie netto podľa úkonu právnej služby č. 22), t. j. 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 320,34 EUR; výška 1 úkonu právnej služby uskutočnená po 20.5.2011 je vypočítaná z tarifnej hodnoty 10.649,12 EUR (požadované plnenie netto podľa úkonu právnej služby č. 22), t. j. 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 270,54 EUR. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, t. j. rok 2009 - 6,95 EUR; rok 2010 - 7,21 EUR; rok 2011 - 7,41 EUR; rok 2012 - 7,63 EUR; rok 2013 - 7,81 EUR. Porady s klientkou uskutočňované telefonicky, e-mailom, ako aj osobne sú predmetom jednostranného započítania s preddavkom poskytnutým klientkou vo výške 100 EUR. Z predmetného vyúčtovania ďalej ako paušálna náhrada vyplýva špecifikácia: 1. rok 2009 - 2 x 6,95 EUR ... 13,90 EUR 2. rok 2010 - 3 x 7,21 EUR ... 21,63 EUR 3. rok 2011 - 4 x 7,41 EUR ... 29,64 EUR 4. rok 2012 - 11 x 7,63 EUR ... 83,93 EUR 5. rok 2013 - 5 x 7,81 EUR ... 39,05 EUR, spolu 188,15 EUR. DPH (20 % zo sumy 6.623,90 EUR) ... 1.324,78 EUR.
8. Svedkyňa JUDr. Adriana Dudášová vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobca je kolega z kancelárie, s ktorým spolupracuje už niekoľko rokov na právnych veciach. Žalovanú pozná ako klientku žalobcu vo veci, v ktorej spolupracovala so žalobcom. Žalobca ju oslovil vo veci bývalých zamestnancov Technickej univerzity, Stavebnej fakulty voči ich bývalému zamestnávateľovi Technickej univerzite na spoluprácu vo veci posúdenia a potom prípadne aj zastupovania v konaniach o neplatnosti výpovede, skončenia ich pracovného pomeru u zamestnávateľa výpoveďou a aj súvisiacich nárokov. Na základe toho so žalobcom začala na tejto veci spolupracovať už od samého počiatku s tým, že jednou z tých zamestnancov bola aj žalovaná a teda bola potom klientkou kancelárie. V tejto veci sa konali najprv hromadné stretnutia so všetkými klientmi, neskôr boli individuálne stretnutia podľa potreby, kde sa už rozoberali konkrétne veci konkrétnych klientov. Pri hromadných prvotných úvodných stretnutiach, okrem samotnej kauzy v priebehu dokazovania, klientov zaujímala aj odmena za zastupovanie, čiže bola s nimi
prebratá, vysvetlená im tarifná odmena v zmysle vyhlášky o odmeňovaní advokátov a potom aj následne im bolo vysvetlené, ako sa priznáva náhrada trov konania v súdnom konaní podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku a bolo zodpovedané na ich otázky. Potom sa pristúpilo k samotnému zastupovaniu, teda v týchto veciach u žalovanej, ako aj u ostatných klientov bola podaná najprv prvá žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a neskôr, po určitom čase, z dôvodu plynutia lehôt, bola podaná žaloba č. 2 a žaloba č. 3: žaloba o náhradu nemajetkovej a žaloba o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. V podstate, keď už tých žalôb bolo veľa, lebo tých klientov bolo zhruba 17 a za každého boli podané 3 žaloby, začali v kancelárii sumarizovať jednotlivé nároky a začali vypracovávať prehľady alebo tabuľky, na ktorých sa podieľala. Jednou z takýchto prehľadov alebo tabuliek boli aj v podstate trovy konania a robili aj tabuľky, čo sa týka trov právneho zastupovania, kde vlastne vypisovali z každej jednej žaloby, aké sú tie trovy právneho zastupovania. Tieto tabuľky používali pri jednaniach. Po určitom čase, keď prvotné žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa začali vyvíjať pozitívne v prospech klientov, kancelária vstúpila do jednania s Technickej univerzitou o možnom mimosúdnom vysporiadaní veci. Tie jednania boli dosť zdĺhavé a keď sa aj stanovil nejaký rámec možnej dohody, tak bolo potrebné upresňovať nároky u každého jedného z nich. Vtedy sa konali zase nejaké rokovania s klientmi individuálne, hromadné. Žalovaná sa v podstate, keď už bol rámec dohody dohodnutý a už sa začali pripravovať dohody, rozhodla, že neprijme dohodu. Z tých tabuliek, ktoré mali pripravené, jej v podstate žalobca povedal, koľko sú doteraz tie trovy konania, teda odmena za zastupovanie v tých jej jednotlivých troch veciach, a že v podstate taká bola dohoda s klientmi, že vlastne to, čo uhradí tá univerzita na náhrade trov právneho zastúpenia, s tým bude žalobca spokojný, a že ďalšie trovy už od nich nebude chcieť za iné úkony. So žalovanou bolo niekoľko stretnutí, dosť sa s ňou komunikovalo aj emailom. V rámci prípravy na jednanie so žalovanou sa prepočítavala aj výška úkonu za právnej služby, aby mohla byť žalovaná následne o tom informovaná, lebo už bola logicky nižšia výška úkonu. Potom prebiehalo dokazovanie a hoci osobne sa súdnych pojednávaní už nezúčastňovala, od žalobcu mala vedomosť, že pre žalovanú sa vec nevyvíjala pozitívne. Napriek tomu univerzita už zas v určitom štádiu bola ochotná so žalovanou uzatvoriť dohodu a aj nahradiť všetky trovy právneho zastúpenia; žalovaná s dohodou nesúhlasila. Mala už iba informáciu o tom, že došlo k skončeniu právneho zastupovania zo strany žalobcu.
9. Svedkyňa JUDr. Viktória Hančová vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že do advokátskej kancelárie prišla ako advokátska koncipientka v roku 2010, kedy spory už prebiehali medzi Technickou univerzitou a medzi žalovanou. So žalovanej prišla v kancelárii do kontaktu, pokiaľ ide o úkony v konaní o zaplatenie náhrady mzdy a ďalších nárokov, išlo teda o jedno konkrétne konanie a takisto participovala na úkonoch v súvislosti s dojednávaním urovnania medzi stranami sporu, ku ktorému v konečnom dôsledku nedošlo. So žalovanou sedela niekoľko krát na sedeniach a zo strany žalobcu bola poverená vypracovaním niektorých úkonov pre žalovanú, čo sa týka sporu s Technickou univerzitou. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná nebola informovaná o výške odmeny alebo o tom, že by žalovaná nemala byť upozornená zo strany žalobcu o tom, aká je výška odmeny za poskytnuté právne služby alebo o tom, že by nejakým spôsobom spochybňovala v priebehu celého zastupovania úkony, či už jednotlivé úkony alebo celkové zastupovanie zo strany žalobcu. Konkrétne sa osobne zúčastnila dvoch jednaní, ktoré predchádzali úkonom realizovaným zo strany žalobcu ako jej zástupcu a týkalo sa to účasti na súdnom pojednávaní v roku 2012, pokiaľ ide o konanie o náhradu mzdy. Týmto pojednávaniam predchádzali akési porady s klientkou, ktorých sa tiež zúčastnila a klientka v rámci nich bola upozornená, resp. upovedomená ako má postupovať v konaní alebo teda akým spôsobom zástupca bude postupovať. V súvislosti s týmito spomínanými dvomi jednaniami si nepamätala, či žalovaná bola uzrozumená o výške odmeny za najbližšie uskutočnený úkon, avšak pripomenula, že hodnota sporu žalovanej bola známa už od začiatku konania, a teda aj už na začiatku jej bola známa výška tejto odmeny. Hoci osobne nebola prítomná pri oboznamovaní žalovanej s tou výškou na začiatku, avšak nikdy nenadobudla pocit, že by žalovaná nebola oboznámená s touto výškou odmeny.
10. Svedok JUDr. Milan Sedlák ml. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je synom žalobcu a okrem toho jeho kolega, s ktorým vykonáva advokáciu od roku 2007 najprv ako advokátsky koncipient a neskôr ako advokát. Uviedol, že zastupovali asi 17 zamestnancov Technickej univerzity, stavebnej fakulty, s ktorými ich zamestnávateľ skončil pracovný pomer. V roku 2007 bolo s nimi niekoľko väčších stretnutí v advokátskej kancelárii, kedy s týmito zamestnancami boli prebraté taktické veci, tiež im boli vysvetlené právne súvislosti v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru. Podľa jeho vedomostí niekedy v roku 2007 sa začali riešiť najprv konania o neplatnosti skončení pracovných pomerov týchto zamestnancov, následne niekedy do dvoch rokov boli podávané žaloby o náhradu mzdy a náhradu nemajetkovej ujmy z
titulu ochrany osobnosti. Klientom boli vysvetlené aj možné finančné dopady na jednotlivé kauzy, bolo im vysvetlené, ako sa znášajú náhrady trov konania. V jednotlivom každom prípade im bolo vysvetľované, ako sa vyrátava hodnota právnej služby, čo je úkonom právnej služby a podľa jeho vedomostí boli informovaní o každom jednom úkone právnej služby, resp. na mnohých úkonoch boli aj bezprostredne prítomní. Vzhľadom na skutočnosť, že u všetkých zamestnancov bol niekedy v roku 2010 predostretý návrh na mimosúdne riešenie sporu, už aj v tomto období bolo zrejmé, resp. sa vyúčtovávali úkony právnej služby za dovtedy prevedené právne úkony. Žalovanej bolo viac krát oznámené, čo je úkonom právnej služby, koľko je hodnota právnej služby. Na otázku súdu, aby uviedol, či vie konkretizovať, pokiaľ tvrdil, že sa zúčastnil mnohých jednaní so žalovanou, ktoré predchádzali konkrétnym úkonom právnej služby a pri tej príležitosti, či žalovaná bola oboznámená vždy s hodnotou toho nasledujúceho úkonu, uviedol, že po takej dlhej dobe uvedené už konkretizovať nevie, bolo to často krát a týkalo sa to aj rôznych konaní, v ktorých zastupovali žalovanú, čiže napr. aj konanie o ochranu osobnosti a podobne. K dohode o odmene uviedol, že v tomto konaní o žalobe o náhradu mzdy bolo možné určiť hodnotu sporu, teda bola dohodnutá odmena vo výške, kedy sa vychádzalo z hodnoty sporu. Predtým, ako došlo k udeleniu jednotlivých plných moci, sa klienti so žalobcom dohodli na tom, aká bude výška odmeny s tým, že on sa osobne zúčastnil niektorých stretnutí.
11. Podľa ust. § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
12. Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom od 1.9.2009 ( ďalej len cit. zákona ), advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
13. Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
14. Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
15. Podľa ust. § 24 ods. 6 cit. zákona, advokát nemôže požadovať ani prijať odmenu od klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná náhrada trov konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou; v prípade, ak bola z tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a prijať odmenu od klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. To platí aj v prípade, ak advokát nevykonal úkon potrebný k priznaniu náhrady trov konania.
16. Podľa ust. § 18 ods. 1 cit. zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
17. Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
18. Podľa ust. § 18 ods. 4 cit. zákona, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
19. Podľa ust. § 18 ods. 5 cit. zákona, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
20. Podľa ust. § 16 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov,
(1) Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. (2) Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. (3) Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.
21. Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a predpisov, (1) Vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. 1) (2) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). (3) Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
22. Podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura, nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura, nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.
23. Podľa ust. § 10 ods. 2 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
24. Podľa ust. § 10 ods. 2 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013 (1) Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci, e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
26. Podľa ust. § 15 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
27. Podľa ust. § 16 ods. 3 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
28. Podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhl. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 5a)
29. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
30. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej titulom odmeny za právnu pomoc, ktorú žalobca ako advokát poskytol žalovanej ako klientke v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/446/2009. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 39C/446/2009 a to na základe písomne udelenej plnej moci zo dňa 3.8.2007, že žalovaná v súvislosti s uvedeným zaplatila žalobcovi ako advokátovi dňa 11.11.2009 zálohu na odmenu vo výške 100 EUR, a že žalobca po ukončení zastupovania vyúčtoval žalovanej konečnú odmenu vo výške 7.948,68 EUR faktúrou č. 2014005, splatnou dňa 27.1.2014, z ktorej žalovaná zaplatila dňa 17.3.2014 sumu 1000 EUR.
34. Ide teda o nárok vyplývajúci zo založeného záväzkového vzťahu medzi advokátom a klientom, na ktorý sa použijú ustanovenia príkaznej zmluvy podľa ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v tomto vzťahu je klient ako príkazca povinný poskytnúť príkazníkov ako advokátovi odmenu s ohľadom na povolanie príkazníka (§ 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre platnosť takto založeného záväzkového vzťahu zákon nevyžaduje písomnú formu dohody, na rozdiel od písomnej formy plnomocenstva, na základe ktorého je advokát oprávnený klienta, s ktorým vstúpil do zmluvného záväzkového vzťahu, zastupovať v príslušnom konaní. Napriek tomu, že plnomocenstvo ako úkon odlišný od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci predstavuje jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej osobe, resp. tretím osobám, že splnomocnil inú osobu ako osobu oprávnenú, aby ho v rozsahu uvedenom v plnej moci zastupoval, na rozdiel od zmluvy, ktorá predstavuje vždy dvojstranný právny vzťah medzi advokátom a klientom, takto písomne udelená plná moc zároveň osvedčuje, resp. deklaruje navonok, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o poskytovaní právnej pomoci. Súčasťou založenej zmluvy medzi advokátom a klientom (zjednodušene nazvanej ako zmluvy o poskytovaní právnych služieb) nemusí byť dohoda o odmene, pretože absencia tzv. zmluvnej odmeny znamená, že pre daný prípad advokát zo založeného záväzkového vzťahu s klientom má právo na odmenu podľa ustanovení Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. upravujúcich tarifnú odmenu (§ 9 až 14 vyhlášky). Strany sporu sa zhodli na tom, že v súvislosti so zastupovaním v súdnom konaní sp. zn. 39C 446/2009 nedojednali tzv. zmluvnú odmenu, t. j. odmenu, ktorá sa určuje iným spôsobom, než ako tarifná odmena podľa § 9 až 14 vyhlášky, preto možno právne uzavrieť, že v rámci založeného záväzkového vzťahu medzi žalobcom ako advokátom a žalovanou ako klientkou v súvislosti so zastupovaním žalovanej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/446/2009 žalobca mal nárok na odmenu v súlade s ust. § 1 ods. 2 veta za bodkočiarkou Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov.
35. Žalobca ako advokát, ktorý zastupoval žalovanú v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 39C/446/2009, má za vykonané úkony právnej služby právo na odmenu, ktoré právo však nie je absolútne. Pokiaľ si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanej ako bývalej klientke zaplatenie odmeny, musí v konaní preukázať 1/ realizáciu tvrdených úkonov právnej služby, 2/ naplnenie ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii vo vzťahu ku každému jednotlivému účtovanému úkonu právnej služby, 3/ vynaloženie odbornej starostlivosti vo vzťahu ku každému jednotlivému účtovanému úkonu právnej služby.
36. Žalovaná sa od začiatku v predmetnom konaní bránila tým, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú podľa ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, a to vo vzťahu k žiadnemu z účtovaných úkonov právnej služby, preto bolo na žalobcovi, aby tento zákonný predpoklad pre vznik nároku na odmenu preukázal ( popri povinnosti tvrdenia ). Za tým účelom na návrh žalobcu súd vypočul vo veci ako svedkov JUDr. Adrianu Dudášovú, JUDr. Viktóriu Hančovú a JUDr. Milana Sedláka ml. Napriek tomu, že svedkovia potvrdili, že participovali určitým spôsobom na predmetnom zastupovaní v advokátskej kancelárii, podľa názoru súdu ich svedecké výpovede splnenie povinnosti advokáta informovať pred vykonaním konkrétneho úkonu o výške odmeny za tento úkon nepotvrdili ( vo vzťahu ku žiadnemu účtovanému úkonu právnej služby ). Svedkyňa JUDr. Adriana Dudášová vo svojej svedeckej výpovedi nešpecifikovala, ktorých konkrétnych jednaní so žalovanou sa zúčastnila, resp. či vôbec sa nejakých konkrétnych jednaní so žalovanou zúčastnila, iba všeobecným spôsobom uviedla, že klientov (býv. zamestnancov Technickej univerzity, pozn. súdu ) zaujímala aj odmena za zastupovanie, ktorá s nimi bola prebratá a bola im vysvetlená tarifná odmena a že sa podieľala na vypracovávaní tabuliek, ktoré sprehľadňovali výšku trov právneho zastúpenia a ktoré sa používali tiež pri jednaniach so žalovanou, že so žalovanou bolo niekoľko stretnutí, dosť sa s ňou komunikovalo aj emailom a že v rámci prípravy na jednanie so žalovanou sa prepočítavala aj výška úkonu za právnej služby, aby mohla byť žalovaná následne o tom informovaná. Svedkyňa JUDr. Viktória Hančová uviedla, že sa zúčastnila dvoch jednaní s klientkou, avšak v súvislosti s týmito jednaniami si nepamätala, či žalovaná bola uzrozumená o výške odmeny za najbližšie uskutočnený úkon. V kontexte uvedeného jej tvrdenie o tom, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná nebola informovaná o výške odmeny alebo o tom, že by žalovaná nemala byť upozornená zo strany žalobcu o tom, aká je výška odmeny za poskytnuté právne služby, vyznieva subjektívne, bez konkrétneho osobného poznatku získaného pri konkrétnom stretnutí ( jednaní ) so žalovanou, je teda bez výpovednej hodnoty. Svedok JUDr. Milan Sedlák ml. vo svojej svedeckej výpovedi síce uviedol, že sa zúčastnil viacerých stretnutí so žalovanou, ktoré sa týkali rôznych konaní, v ktorých zastupovali žalovanú, po tak dlhej dobe však nedokázal konkretizovať, či žalovaná bola pri týchto stretnutiach vždy oboznámená s hodnotou nasledujúceho úkonu.
37. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj svedkovia tvrdili, že žalovaná bola vždy ( resp. často krát ) oboznámená v súvislosti so zastupovaním jej osoby v súdnom konaní proti jej bývalému zamestnávateľovi o každom úkone právnej služby a o výške odmeny, išlo iba o všeobecné tvrdenie bez uvedenia konkrétneho vlastného poznatku o tejto skutočnosti. Uvedené výpovede nepotvrdili žalobcovo tvrdenie o splnení tzv. informačnej povinnosti podľa ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, ktorá vyžaduje povinnosť advokáta informovať klienta o výške odmeny 1/ vo vzťahu ku každému jednotlivému úkonu právnej služby a súčasne 2/ vopred ( t.j. pred vykonaním jednotlivého úkonu ). Ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii bolo zavedené s účinnosťou od 1.9.2009 novelou zákona č. 304/2009 Z.z. v súvislosti s právnym vnímaním záväzkového vzťahu medzi advokátom a klientom ako spotrebiteľského vzťahu, v rámci ktorého spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a preto musí požívať zvýšenú právnu ochranu. Aj z dôvodovej správy predmetného novo-zakomponovaného ustanovenia vyplýva, že „cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.”
38. V súvislosti s preukázaním tzv. informačnej povinnosti zo strany žalobcu súd nevyhovel návrhu žalobcu zo dňa 18.12.2019 vypočuť vo veci ako svedkyňu JUDr. Lechmanovú z dôvodu, že predmetný návrh nebol zo strany žalobcu podaný včas ( s poukazom na to, že žalovaná už pri svojom prvom úkone, ktorý jej v konaní patril, t.j. vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 4.6.2015, namietala o.i. nedodržanie ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, súčasne súd už na prvom pojednávaní zo dňa 19.1.2018 zhodnotil ako spornú skutkovú okolnosť dodržanie ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii ). Navyše pokiaľ žalobca uviedol, že navrhovaná svedkyňa by sa mala vyjadriť k tomu, že od začiatku boli všetci oboznamovaní s tým, ako sa koná, o čom sa koná, ako bude riešená odmena a pod., z uvedeného vyplýva, že svedecká výpoveď navrhovanej svedkyne by bola k týmto konkrétnym otázkam bez právnej relevancie k preukázaniu tzv. informačnej povinnosti.
39. Pokiaľ žalobca ako advokát v súdnom konaní, v ktorom si uplatňuje voči klientovi zaplatenie odmeny, nepreukáže, že informoval klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, nevzniká mu nárok na odmenu ( nevzniká mu nárok na odmenu za tie jednotlivé úkony právnej služby, vo vzťahu ku ktorým nepreukáže v konaní splnenie tzv. informačnej povinnosti ).
40. Napriek právnemu záveru súdu o tom, že žalobca v konaní nepreukázal, že informoval žalovanú ako klientku, ktorá v predmetnom zmluvnom vzťahu so žalobcom nepochybne vystupovala ako spotrebiteľka právnej služby, o výške odmeny za každý úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, súd z hľadiska požiadavky ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov ( čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) považoval za potrebné v prejednávanom prípade korigovať výklad ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii vo vzťahu k tomu konkrétnemu úkonu ( úkonom ) právnej služby a jemu náležiacej výške odmeny, ktoré boli vopred pre klienta predvídateľné. K uvedenému súd uvádza, že v rozhodovacej činnosti súd uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení ( rozhodovaní ) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie ( rozhodnutie ) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Všeobecný súd pri svojom rozhodnutí nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho ( od jeho doslovného znenia právneho textu ) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov ( čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme aj v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôli ( arbitrárnosti ) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ust. Čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje totiž iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Ústavne komfortný výklad je príslušný štátny orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým stranám sporu a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je SR viazaná ( pozri tiež Nález ÚS I. ÚS 238/2019 ).
41. Forma poskytovania právnych služieb môže byť rôzna. Bežnou je zastupovanie v občiansko- súdnom konaní, kedy predstava klienta o úkonoch je čitateľnejšia. Ide totiž o zastupovanie v súdnom konaní, v ktorom úkony a činnosť advokáta sú dané zákonnou úpravou súdneho konania ( napr. CSP, predtým OSP ). To znamená, že klient vo vzťahu k niektorým konkrétnym úkonom právnej služby má vždy vedomosť o výške odmeny, pretože jednak s úkonom je vopred oboznámený ( napr. v prípade, ak je súdom predvolaný na pojednávanie a v takomto prípade úkonom advokáta je následná účasť advokáta na pojednávaní, na ktoré bol predvolaný tiež jeho klient ako strana sporu ) a jednak z jeho povahy a obsahu vyplýva ( je známa ) jemu prináležiaca výška ( v prípade tarifnej odmeny výška úkonu vyplýva z Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ).
42. V zásade medzi takéto úkony možno zaradiť bezprostredne nasledujúce úkony po udelení plnej moci na zastupovanie v súdnom konaní, ktorými súd: 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. podanie žaloby, avšak iba za situácie, že obsahom plnomocenstva je špecifikácia nároku v podobe, v akej je možné priradiť tomuto nároku zodpovedajúcu výšku odmeny ( v prejednávanom prípade tarifnej odmeny ). V prípade prevzatia zastúpenia v občiansko-súdnom konaní, v ktorom je nárokom peňažné plnenie ( prejednávaný prípad ), plnomocenstvo musí obsahovať vyjadrenie konkrétnej peňažnej sumy,
v opačnom prípade nemožno hovoriť o predvídateľnosti výšky odmeny, tak ako ju má na mysli zákonodarca. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 vyplýva, že žalovanou udelené plnomocenstvo zo dňa 3.8.2007, ktorým udelila advokátovi oprávnenie na zastupovanie, síce obsahuje špecifikáciu nárokov, táto špecifikácia súčasne nie je postačujúca z hľadiska predvídateľnosti výšky odmeny za následne realizované konkrétne úkony: 1/ prevzatie a príprava, 2/ podanie žaloby, pretože absentuje konkretizácia v plnomocenstve vymenovaných nárokov na peňažné plnenie ich konkrétnym vyčíslením. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím úkonov: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ podanie žaloby informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tieto jednotlivé úkony, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, pretože nie je splnená požiadavka predvídateľnosti výšky odmeny týchto dvoch konkrétnych úkonov z už vyššie uvedených dôvodov, žalobcovi ako advokátovi nevzniká nárok na odmenu za tieto úkony právnej služby napriek tomu, že oba úkony boli nepochybne zo strany žalobcu realizované.
43. Za ďalšie, medzi takéto úkony možno zaradiť úkony právnej služby v podobe účasti advokáta na pojednávaniach, pretože v prejednávanej veci žalovaná bola zo strany súdu na jednotlivé pojednávania vždy predvolaná ( popri žalobcovi ako jej zástupcovi ), resp. bola priamo na pojednávaniach vždy oboznámená s novým termínom pojednávania, teda mala vedomosť o nasledujúcom úkone, avšak súčasne za splnenia podmienky vedomosti žalovanej o tom, akého konkrétneho peňažného plnenia sa má nariadené pojednávanie týkať, pretože v opačnom prípade by žalovaná nemala možnosť priradiť úkonu konkrétnu výšku jeho odmeny.
44. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 vyplýva, že žalovaná bola súdom predvolaná na prvé pojednávanie nariadené na deň 11.3.2011, pričom obsahom predmetného predvolania je špecifikácia predmetu konania ako náhrada mzdy, teda bez uvedenia konkrétneho peňažného plnenia. Žalobkyňa síce mala vopred poznatok o nasledujúcom úkone jej zástupcu, avšak bez znalosti konkrétnej výšky žalobou požadovaného plnenia ( pretože tento nevyplýva ani z písomne udelenej moci ), z ktorého by bolo možné určiť výšku tarifnej odmeny za tento úkon, preto nemožno hovoriť o predvídateľnosti výšky tohto konkrétneho úkonu ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím úkonu: 6. účasť na pojednávaní dňa 11.3.2011 informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tento konkrétny úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii z už vyššie uvedených dôvodov, žalobcovi ako advokátovi nevzniká nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol nepochybne zo strany žalobcu realizovaný.
45. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 vyplýva, že žalovaná sa osobne zúčastnila pojednávania nariadeného dňa 11.3.2011, na ktorom žalobca ako jej zástupca vo svojom úvodnom prednese vyjadril žalobou uplatnené nároky ( platí, že na začiatku prvého pojednávania zástupca strany sporu realizuje úvodný prednes, ktorého obsahom je uvedenie, čoho presne sa v konaní domáha, hoci zápisnica nemusí obsahovať jeho doslovný prednes, čo platí aj v prejednávanom prípade ), súčasne na tomto pojednávaní žalovaná bola súdom oboznámená o termíne nového pojednávania ( 29.4.2011 ). Hoci žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím úkonu: 8. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2011 informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tento konkrétny úkon, vzhľadom na zistený skutkový stav v úvode tohto bodu odôvodnenia je splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny, preto splnenie tejto informačnej povinnosti je potrebné vyvodiť cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii; opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti tak, ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu, ktorý žalobca realizoval ( zúčastnil sa predmetného pojednávania ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
46. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 ďalej vyplýva, že žalovaná bola predvolaná súdom na pojednávanie nariadené dňa 15.6.2012, pričom obsahom predmetného predvolania je špecifikácia predmetu konania ako náhrada mzdy, teda bez uvedenia konkrétneho peňažného plnenia, napriek tomu žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného
plnenia, na základe toho mala vedomosť tiež o výške tarifnej odmeny úkonu advokáta: 14. účasť na pojednávaní dňa 15.6.2012. Hoci žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím tohto úkonu informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tento konkrétny úkon, vzhľadom na zistený skutkový stav v úvode tohto bodu odôvodnenia je splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny, preto splnenie tejto informačnej povinnosti je potrebné vyvodiť cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu, ktorý žalobca realizoval ( zúčastnil sa predmetného pojednávania ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
47. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 ďalej vyplýva, že žalovaná bola oboznámená na pojednávaní zo dňa 15.6.2012 s novým termínom pojednávania nariadeným na deň 21.9.2012, preto mala vopred vedomosť o tomto úkone a súčasne žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného plnenia, na základe toho mala vedomosť tiež o výške tarifnej odmeny úkonu advokáta: 16. účasť na pojednávaní dňa 21.9.2012. Hoci žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím tohto úkonu informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tento konkrétny úkon, vzhľadom na zistený skutkový stav v úvode tohto bodu odôvodnenia je splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny, preto splnenie tejto informačnej povinnosti je potrebné vyvodiť cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu, ktorý žalobca realizoval ( zúčastnil sa predmetného pojednávania, resp. jeho substitút ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
48. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 ďalej vyplýva, že žalovaná bola súdom predvolaná na pojednávaní nariadené na deň 30.11.2012, preto mala vopred vedomosť o tomto úkone a súčasne žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného plnenia, na základe toho mala vedomosť tiež o výške tarifnej odmeny úkonu advokáta: 19. účasť na pojednávaní dňa 30.11.2012. Hoci žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím tohto úkonu informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tento konkrétny úkon, vzhľadom na zistený skutkový stav v úvode tohto bodu odôvodnenia je splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny, preto splnenie tejto informačnej povinnosti je potrebné vyvodiť cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu, ktorý žalobca realizoval ( zúčastnil sa predmetného pojednávania, resp. jeho substitút ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
49. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 ďalej vyplýva, že žalovaná bola oboznámená na pojednávaní konanom dňa 30.11.2012 s novým termínom pojednávania nariadeným na deň 17.1.2013, preto mala vopred vedomosť o tomto úkone a súčasne žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného plnenia, na základe toho mala vedomosť tiež o výške tarifnej odmeny úkonu advokáta: 21. účasť na pojednávaní dňa 17.1.2013. Hoci žalobca v konaní nepreukázal, žeby žalovaná bola ešte pred začatím tohto úkonu informovaná zo strany advokáta o výške odmeny za tento konkrétny úkon, vzhľadom na zistený skutkový stav v úvode tohto bodu odôvodnenia je splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny, preto splnenie tejto informačnej povinnosti je potrebné vyvodiť cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp.
hospodárnosti tohto úkonu, ktorý žalobca realizoval ( resp. jeho substitút ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
50. Vo vzťahu k účtovaným úkonom: 3. návrh na prerušenie konania 10.2.2010, 4. návrh na pokračovanie v konaní 1.10.2010 a 5. zmena návrhu na začatie konania 1.10.2010 súd uvádza, že vo vzťahu ku žiadnemu z týchto úkonov žalobca nepreukázal splnenie tzv. informačnej povinnosti, t.j. nepreukázal, že pred vykonaním jednotlivého konkrétneho úkonu informoval o výške odmeny za úkon, pričom ani v jednom prípade nešlo o úkon právnej služby, ktorý by bolo potrebné vykonať bezodkladne. Žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o týchto úkonoch, preto žiaden z týchto úkonov a k nim prislúchajúca výška odmeny neboli pre žalovanú ako klientku predvídateľné, preto vo vzťahu k nim nie je možné urobiť ani ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tieto vymenované úkony právnej služby napriek tomu, že úkony boli nepochybne zo strany žalobcu realizované. Záver o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu za úkon právnej služby podľa bodu 4. návrh na pokračovanie v konaní je potrebné podporiť tiež naplnením ust. § 24 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z. z. v zn. účinnom od 1.9.2009 za konštatácie nesporného skutkového stavu, podľa ktorého v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/446/2009 tento úkon pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia nebol priznaný s poukazom na jeho neúčelnosť a nehospodárnosť ( str. 3 bod 8. odôvodnenia uznesenia OS Košice I zo dňa 14.6.2019 ).
51. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 7. podanie vo veci samej 12.4.2011 súd uvádza, že hoci žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, daný skutkový stav týkajúci sa realizácie tohto úkonu odôvodňuje splnenie tejto informačnej povinnosti cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca na výslovný pokyn súdu prednesený na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011, ktorého sa žalobkyňa zúčastnila, súčasne žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného plnenia, preto pre žalobkyňu bol tento konkrétny úkon právnej služby a k nemu prislúchajúca výška odmeny predvídateľný. Ústavne komfortným výkladom zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii je preto potrebné považovať za splnenú podmienku tzv. informačnej povinnosti vo vzťahu k tomuto úkonu, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti tak, ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu ( úkon bol realizovaný na výslovný pokyn súdu ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
52. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 9/ podanie vo veci samej 11.10.2011 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca ako reakciu na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
53. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 10. podanie vo veci samej 27.2.2012 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca ako reakciu na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
54. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 11. predloženie súdom požadovaných podkladov - návrh na vykonanie dokazovania 22.3.2012 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon,
súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca na základe písomnej výzvy súdu, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
55. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 12. podanie vo veci samej 13.6.2012 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca ako reakciu na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Záver o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu za tento úkon je potrebné podporiť tiež naplnením ust. § 24 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z. z. v zn. účinnom od 1.9.2009 za konštatácie nesporného skutkového stavu, podľa ktorého v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/446/2009 tento úkon pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia nebol priznaný s poukazom na jeho neúčelnosť a nehospodárnosť ( str. 3 bod 8. odôvodnenia uznesenia OS Košice I zo dňa 14.6.2019 ). Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
56. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 13. čiastočné späťvzatie návrhu 13.6.2012 súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal realizáciu tohto úkonu vôbec, takéto podanie nie je súčasťou pripojeného spisu, preto žalobca nemá má za tento fakturovaný úkon právo na náhradu odmeny.
57. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 15. podanie vo veci samej 20.9.2012 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca ako reakciu na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Záver o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odmenu za tento úkon je potrebné podporiť tiež naplnením ust. § 24 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z. z. v zn. účinnom od 1.9.2009 za konštatácie nesporného skutkového stavu, podľa ktorého v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/446/2009 tento úkon pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia nebol priznaný s poukazom na jeho neúčelnosť a nehospodárnosť ( str. 3 bod 8. odôvodnenia uznesenia OS Košice I zo dňa 14.6.2019 ). Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
58. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 17. podanie vo veci samej 12.11.2012 súd uvádza, že hoci žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, daný skutkový stav týkajúci sa realizácie tohto úkonu odôvodňuje splnenie tejto informačnej povinnosti cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca na výslovný pokyn súdu prednesený na pojednávaní konanom dňa 21.9.2012, ktorého sa žalobkyňa zúčastnila, súčasne žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného plnenia, na základe toho mala vedomosť tiež o výške tarifnej odmeny úkonu a preto pre žalobkyňu bol tento konkrétny úkon právnej služby a k nemu prislúchajúca výška odmeny predvídateľný. Ústavne komfortným výkladom zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii je preto potrebné považovať za splnenú podmienku tzv. informačnej povinnosti vo vzťahu k tomuto úkonu, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti tak, ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu ( úkon bol realizovaný na výslovný pokyn súdu ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
59. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 18. podanie k návrhu na vykonanie dokazovania 19.11.2012 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého
konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Navyše úkon možno považovať za nehospodárny, pretože mohol byť obsiahnutý už v predchádzajúcom podaní žalobcu ( zo 7.11.2012, došlého súdu 12.11.2012), pretože medzi týmito dvomi úkonmi žalobcu nebol vykonaný žiaden iný úkon ( napr. zo strany protistrany ), na základe čoho by mal byť povedzme vynútenou reakciou . Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
60. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 20. návrh na doplnenie dokazovania 19.11.2012 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca ako reakciu na predchádzajúce podanie žalovaného, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Žalobcovi ako advokátovi preto nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
61. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 22. podanie vo veci samej - spôsob výpočtu uplatňovaných nárokov 7.2.2013 súd uvádza, že hoci žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, daný skutkový stav týkajúci sa realizácie tohto úkonu odôvodňuje splnenie tejto informačnej povinnosti cez ústavne komfortný výklad zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizoval žalobca na výslovný pokyn súdu prednesený na pojednávaní konanom dňa 17.1.2013. Žalovaná sa predmetného pojednávania zúčastnila a súčasne žalovaná z účasti na predchádzajúcich pojednávaniach ( minimálne na pojednávaní konanom dňa 11.3.2011 ) mala vedomosť o výške žalobou uplatneného peňažného plnenia, na základe toho mala vedomosť tiež o výške tarifnej odmeny úkonu preto pre žalovanú bol tento konkrétny úkon právnej služby a k nemu prislúchajúca výška odmeny predvídateľný. Ústavne komfortným výkladom zák. ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii je preto potrebné považovať za splnenú podmienku tzv. informačnej povinnosti vo vzťahu k tomuto úkonu, pretože opačný výklad by bol popretím základnej podstaty a úmyslu zákonodarcu pri stanovení tzv. informačnej povinnosti tak, ako ju má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Vo vzťahu k tomuto účtovanému úkonu je tiež splnená podmienka vynaloženia odbornej starostlivosti, resp. hospodárnosti tohto úkonu ( úkon bol realizovaný na výslovný pokyn súdu ), preto žalobca má za tento konkrétny úkon právo na náhradu odmeny.
62. Vo vzťahu k účtovanému úkonu 23. podanie týkajúce sa veci samej 13.11.2013 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním tohto jednotlivého konkrétneho úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, súčasne splnenie tejto informačnej povinnosti nemožno vyvodiť ani cez ústavne komfortný výklad zák. ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že tento úkon realizovaný žalobcom predstavuje zhodnotenie vykonaného dokazovania a záverečný prednes žalobkyne spolu s návrhom na rozhodnutie súdu, pričom žalovaná vopred nemala žiadny poznatok o tomto úkone. Nie je teda splnená podmienka predvídateľnosti tohto úkonu právnej služby a k nemu prislúchajúcej výšky odmeny. Navyše nemožno neprihliadnuť na tú skutočnosť, že z pripojeného spisu tiež vyplýva nasledujúci žalobcom realizovaný úkon - zo 14.11.2013, ktorého obsahom je späťvzatie písomného podania z 13.11.2013 a požiadavka jeho vyradenia zo súdneho spisu s odôvodnením, že dňa 14.11.2013 vo veci malo prebehnúť pojednávanie, avšak zástupca žalobkyne obdržal zo strany súdu e-mail o odročení pojednávania na neurčito. Aj z tohto dôvodu žalobcovi ako advokátovi nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby.
63. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 24. rokovanie s protistranou 20.11.2013 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred vykonaním úkonu informoval žalovanú o výške odmeny za tento úkon, avšak v konaní nebolo sporným, že žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca vstúpil do jednaní so žalovaným za účelom uzatvorenia dohody medzi Ing. Danou Mikulášovou a
Technickou univerzitou v Košiciach ohľadne okrem iného tiež nároku, ktorý ako bol uplatnený v konaní 39C/446/2009, preto možno vyvodiť splnenie tejto informačnej povinnosti cez ústavne komfortný výklad zákonného ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Napriek uvedenému je však potrebné zhodnotiť realizáciu tohto úkonu v kontexte s tým, čo je uvedené v nasledujúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku ( t.j. vo vzťahu k úkonu fakturovaného žalobcom pod bodom 25.), pretože pokiaľ predmetný úkon predstavuje realizovaný úkon ako rokovanie s protistranou z 20.11.2013, teda bezprostredne úkon realizovaný pred podaním návrhu na schválenie dohody formou súdneho zmieru, s ktorým návrhom žalovaná nesúhlasila, je potrebné vyvodiť záver, že ani rokovanie s protistranou zo dňa 20.11.2013, ktorého výsledkom mala byť dohoda, s ktorou žalovaná jednoznačne nesúhlasila, nie je úkonom, ktorý bol účelne a hospodárne zo strany žalobcu vynaložený. Z tohto dôvodu žalobcovi ako advokátovi nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby.
64. Vo vzťahu k účtovanému úkonu: 25. návrh v zmysle § 99 OSP 25.11.2013 súd uvádza, že žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu nepreukázal, že pred jeho vykonaním informoval žalovanú o výške odmeny za úkon, avšak súčasne možno konštatovať z vykonaného dokazovania, že žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca ako jej právny zástupca vypracoval návrh na súdny zmier okrem iného v predmetnom konaní, ktorý súčasne mienil predložiť do súdneho konania a teda pokiaľ súčasne pred realizáciou tohto úkonu žalovanej bol tiež známy predmet konania (výška žalobou uplatneného peňažného nároku), daný skutkový stav týkajúci sa realizácie tohto úkonu odôvodňuje splnenie tejto informačnej povinnosti cez ústavne komfortný výklad zákonného ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Nemožno v tejto súvislosti však neprihliadnuť na ten nesporný skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako právny zástupca žalovanej bez toho, aby získal súhlasné stanovisko od žalovanej ako svojej klientky realizoval tento úkon v predmetnom súdnom konaní 39C/446/2009, pričom v konečnom dôsledku žalovaná svojím samostatným písomným podaním oznámila súdu, že so súdnym vyrovnaním nesúhlasí. Žalovaná sa v tomto súdnom konaní od začiatku bránila tým, že s predmetným návrhom na schválenie dohody nesúhlasila a že návrh na schválenie súdnej dohody žalobca ako jej advokát predložil v rozpore s jej pokynmi, resp. napriek jej výslovnému nesúhlasu; uvedené tiež vyplýva z listinných dokladov, ktorým je napr. emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovanou ako klientkou zo dňa 25.11.2013 ( č. l. 39 ). V kontexte uvedeného preto nie je možné považovať tento konkrétny úkon za úkon vynaložený účelne a hospodárne; argumentácia žalobcu o tom, že predmetná dohoda bola pre žalovanú nepochybne výhodná, je z tohto pohľadu právne irelevantná. Na základe uvedeného žalobcovi ako advokátovi nevznikol nárok na odmenu za tento úkon právnej služby napriek tomu, že úkon bol zo strany žalobcu realizovaný.
65. K obrane žalovanej spočívajúcej na tvrdení o tom, že žalobcovi nepatrí odmena za účasť na pojednávaniach, na ktorých sa zúčastnila namiesto neho JUDr. Viktória Hančová, pretože nešlo o koncipientku žalobcu, ale o koncipientku advokáta JUDr. Milana Sedláka ml., súd uvádza nasledovné. Medzi stranami sporu nebolo sporným, súčasne uvedené vyplýva z oboznamovaného spisu 39C/446/2009, že na pojednávaniach 21.9.2012, 30.11.2012 a 17.1.2013 žalovanú ( t.j. v konaní 39C/446/2009 v pozícii žalobkyne ) zastupovala na základe substitučnej plnej moci JUDr. Viktória Hančová, advokátska koncipientka. Žalobca potvrdil, že v tej dobe išlo o advokátsku koncipientku jeho syna majúc za to, že na udelenie tejto substitučnej plnej moci bol oprávnený v zmysle znenia plnej moci zo dňa 3.8.2007, podľa ktorej znenia: Klient súhlasí s tým, že advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, alebo advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené znenie síce korešponduje s ust. § 16 zákona o advokácii, je však žalobcom nesprávne interpretované, pretože zákonodarca mal na mysli advokátskeho koncipienta advokáta, nie advokátskeho koncipienta advokáta - substitúta. Vytknutý nedostatok možno považovať za procesný nedostatok predmetného súdneho konania odstrániteľný doložením správne udelenej plnej moci. Napriek uvedenému, predmetné pojednávania boli uskutočnené, žalovanej bolo na pojednávaniach zabezpečené zastupovanie, prejednávaná vec na tunajšom súde sp. zn 39C/446/2009 bola právoplatne skončená čo do merita veci ( súčasťou vykonaného dokazovania bol tiež obsah vyplývajúci z týchto pojednávaní ) a účasť advokáta na týchto pojednávaniach bola priznaná súdom ako trovy právneho zastúpenia, preto z hľadiska zachovania právnej istoty v správnosť a zákonnosť právoplatne skončeného súdneho konania, súd priznal žalobcovi odmenu za tieto úkony.
66. Pokiaľ sa žalovaná ďalej v konaní bránila tým, že žalobca počas zastupovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/446/2009 bol niekoľko rokov práceneschopný, teda nemohol ju zastupovať v konaní s odbornou starostlivosťou a v tejto súvislosti navrhla vykonať lustráciu v
Sociálnej poisťovni, ktorému návrhu súd nevyhovel, súd uvádza nasledovné. Žalobca nepoprel dlhodobú práceneschopnosť v čase trvania predmetného zastúpenia, súčasne uviedol, že počas tejto doby nemal pozastavenú advokátsku činnosť a ani nebol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Nie je sporným, že žalobca zastupoval žalovanú v predmetnom konaní aj v období práceneschopnosti ( o čom svedčia realizované úkony v konaní ), pričom vo vzťahu ku žiadnemu zo strany súdu priznanému úkonu právnej služby súd nevzhliadol naplnenie ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii. Súd nepovažoval za relevantné vykonať navrhovaný dôkaz, pretože prípadné zistenie presného obdobia, v ktorom bol žalobca práceneschopný, samo osebe nemá súvis s posúdením, či žalobca mohol ( nemohol ) v čase svojej práceneschopnosti žalovanú zastupovať s odbornou starostlivosťou.
67. Na základe vyššie uvedeného, z vyúčtovaných úkonov právnej služby, ktoré tvoria prílohu k faktúre č. 214005, má žalobca právo na odmenu za úkony označené vo vyúčtovaní pod bodmi: 7. ( podanie vo veci samej 12.4.2011 ), 8. ( účasť na pojednávaní 29.4.2012 ), 14. ( účasť na pojednávaní 15.6.2012 ), 16. ( účasť na pojednávaní 21.9.2012 ), 17. ( podanie vo veci samej 12.11.2012 ), 19. ( účasť na pojednávaní 30.11.2012 ), 21. ( účasť na pojednávaní 17.1.2013 ) a 22. (podanie vo veci samej - spôsob výpočtu uplatňovaných nárokov 7.2.2013 ) v celkovej výške 2.263,92 EUR ( 2x 320,34 EUR + 6x 270,54 EUR ). Pri stanovení konkrétnej výšky tejto odmeny súd jednak konštatuje, že petit žaloby ( v konaní 39C446/2009 ), došlej na súd dňa 28.10.2009, znel na sumu 14.590,72 EUR s príslušenstvom ( 1. petit ), ďalej na sumu 1.459,072 EUR s príslušenstvom ( 2. petit ), ďalej na sumu 437,72 EUR s príslušenstvom ( 3. petit ), ďalej na sumu 1.369,50 EUR s príslušenstvom ( 4. petit ) a ďalej na sumu 726,87 EUR s príslušenstvom ( 5. petit ), čo spolu dáva žalovanú sumu 18.583,90 EUR s prísl. ako výšku peňažného plnenia, od ktorej sa odvíja tarifná hodnota. Súd ďalej konštatuje, že z ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a predpisov vyplýva, že pre ustálenie rozhodujúceho momentu určenia tarifnej odmeny je hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby a nie hodnota predmetu poskytovania právnej služby v čase vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby ( pozri tiež nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018 ). Z uvedeného možno následne konštatovať, že v porovnaní s ustálením tarifnej hodnoty zo strany žalobcu v predmetnom vyúčtovaní ( do 20.5.2011 je to suma 15.901,97 EUR a po 20.5.2011 je to suma 10.649,12 EUR ), od ktorej sa odvíja výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivý úkon, žalobca v predmetnom vyúčtovaní vychádza z nižšej tarifnej hodnoty, než aká by mu podľa právnej úpravy patrila ( § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov ), následne logicky aj z nižšej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za každý jednotlivý úkon ( § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 ). Preto súd pri vyčíslení výšky odmeny za jednotlivé úkony vychádzal z tarifných hodnôt vyjadrených žalobcom v predmetnom vyúčtovaní ( súd iba poznamenáva, že tak ako správne uvádza vo svojom vyúčtovaní žalobca, pri tarifnej hodnote 15.901,97 EUR predstavuje výška základnej sadzby tarifnej odmeny požadovanú sumu 320,34 EUR a pri tarifnej hodnote 10.649,12 EUR predstavuje výška základnej sadzby tarifnej odmeny požadovanú sumu 270,54 EUR ). Ďalej možno konštatovať, že žalobca z priznaných jednotlivých úkonov právnej služby má tiež právo na tzv. režijný paušál ( § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov ) a na účtovanú 20% DPH ( § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov ).
68. Z prílohy k faktúre č. 2014005, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanej výšku odmeny za právne zastupovanie v konaní 39C/466/2009 tunajšieho súdu o.i. vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej “porady s klientkou telefonicky, e-mailom, ako aj osobne” a to ich započítaním s preddavkom poskytnutým vo výške 100 EUR. Vo vzťahu k uvedenému započítaniu súd uvádza, že žalovaná rozporovala tvrdené započítanie, súčasne žalobca v konaní nepreukázal, ktorým konkrétnym úkonom a ku ktorému konkrétnemu dátumu malo k tvrdenému započítaniu dôjsť. Za započítací prejav nemožno uznať samotnú listinu Vyúčtovanie trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktorá predstavuje prílohu k faktúre č. 2014005, a to z dôvodu neplatnosti takéhoto úkonu pre jeho neurčitosť. Z predmetného Vyúčtovania totiž nevyplýva, ktoré konkrétne porady by mali byť predmetom započítania, teda nie je možné určiť predmet započítania, pokiaľ ide o tvrdené porady. Na základe uvedeného súd na žalobcom tvrdené započítanie neprihliadol.
69. Pretože súd posúdil ako oprávnené úkony právnej služby za zastupovanie žalovanej v konaní 39C/466/2009 a tiež k nim prislúchajúcu výšku odmeny tak, ako bola pri jednotlivých úkonoch vyjadrená žalobcom v predmetnom vyúčtovaní v rozsahu vyjadrenom v bode 67. odôvodnenia tohto rozsudku, tiež ako oprávnený k nim prislúchajúci režijný paušál ( za rok 2011 á 7,41 EUR, za rok 2012 á 7.63
EUR a za rok 2013 á 7,81 EUR, t.j. 2x 7,41 + 3x 7,63 + 2x 7,81, t.j. spolu 53,33 EUR ) a tiež ako oprávnenú 20% DPH ( ktorá predstavuje sumu 463,45 EUR vypočítanú zo súčtu sumy 2.263,92 EUR a 53,33 EUR ), celková odmena žalobcu predstavuje sumu 2.780,70 EUR. Z uvedenej sumy je potrebné odpočítať žalovanou zaplatenú zálohu vo výške 100 EUR ( dátum úhrady 11.11.2009 ) a na faktúru zaplatenú sumu 1.000 EUR ( dátum úhrady 17.3.2014 ), na základe čoho jej celkový dlh na žalobou požadovanom peňažnom nároku predstavuje sumu 1.680,70 EUR.
70. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1.680,70 EUR, tiež úroku z omeškania v jeho zákonnej výške z dlžnej sumy 2.680,70 EUR ( t.j. po odpočítaní zálohy 100 EUR ) od 28.1.2014 ( nasledujúci deň splatnosti faktúry ) do 17.3.2014 ( dátum úhrady 1.000 EUR ) a z dlžnej sumy 1.680,70 EUR od 18.3.2014 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v tejto časti a žalobu ako nedôvodnú v prevyšujúcej časti zamietol.
71. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalovaná mala v konaní čiastočný úspech, súčasne prevyšujúci jej neúspech, súd jej priznal náhradu trov konania pomerne ( jej úspech predstavuje 76 % a jej neúspech predstavuje 24%; pomer jej úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel týchto súm, t.j. 52 % ). O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.