Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_8P-55-2019.pdf
PDF · 69.45 KB
Case nature
Subarea
8P/55/2019
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. B., nar. XXX.X.XXXX, dieťa rodičov: matky B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Na H. XX, M., otca U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, t.č. I.. XX, XXXXX I., C., mal. dieťa t.č. v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: Q. B., nar. XX.X.XXXX a Bc. B. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. XXX, t.č. O XXX XX E., C., o návrhu otca na zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa sa podaným návrhom zo dňa 3.12.2019 domáha zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenia výživného na mal. dieťa. 2. Z pripojených súdnych spisov bolo zistené, že mal. dieťa bolo rozsudkom č.k. 13P/689/2009-16 zo dňa 19.1.2010 zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov z otcovej strany. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza v podaní zo dňa 30.8.2013 oznámilo súdu, že mal. dieťa spolu so starými rodičmi vycestovalo mimo územia Slovenskej republiky, do Nemecka, kde sa ďalej bude realizovať náhradná osobná starostlivosť. Na Okresnom súde Prievidza bolo vedené konanie sp. zn. 9P/53/2018, v ktorom sa starí rodičia mal. dieťaťa, osoby vykonávajúce náhradnú osobnú starostlivosť, domáhali zvýšenia výživného zo strany matky. Zo súdneho spisu pritom vyplýva, že navrhovatelia v tom čase žili na O. X E., v C.. 3. Otec mal. dieťaťa v návrhu na zmenu rozhodnutia vo veci starostlivosti o mal. dieťa uvádza, že on, ako aj starí rodičia vykonávajúci náhradnú osobnú starostlivosť spolu s mal. dieťaťom žijú v Nemecku. Starí rodičia, hoci doposiaľ príkladne vykonávali osobnú starostlivosť, sa vzhľadom na ich zdravotní stav už naďalej nemôžu o mal. dieťa starať a chcú sa vrátiť na Slovensko. Naopak mal. dieťa v Nemecku t.č. navštevuje 9. ročník na základnej škole, od 1.3.2019 prestupuje zo školy vo Wolnzachu do Kiefersfeldenu, v Nemecku chce teda zotrvať. Otec má s mal. vytvorený dobrý vzťah, je mu nápomocný aj pri výbere budúceho povolania, zabezpečuje mal. dieťa aj po materiálnej stránke. 4. Súd mal z návrhu, ako aj pripojených súdnych spisov za preukázané, že mal. dieťa má obvyklý pobyt v Nemecku, a to od roku 2013 až doposiaľ. 5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 7. Podľa Článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
8. Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 9. Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 10. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania. 11. Podľa bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Článok 8 Nariadenia ustanovuje základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia je základným atribútom na určenie právomoci „obvyklý pobyt“ maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa „obvyklý pobyt“ má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. 12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu sa začalo podaním návrhu na tunajší súd dňa 11.12.2019. Súd má za preukázané, že mal. dieťa sa od roku 2013 trvalo zdržiava na území Nemecka. Vychádzajúc z uvedeného sa tunajší súd domnieva, že mal. dieťa má svoj obvyklý pobyt v Nemecku, a teda podľa názoru tunajšieho súdu, súdy Slovenskej republiky (a teda ani Okresný súd Prievidza) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. 13. Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vyjadrené najmä v Článkoch 9, 10 a 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súd má za to, že ani jeden z týchto princípov nie je možné v danej veci aplikovať. Súd konštatuje, že mal. dieťa žije v Nemecku od roku 2013 (Článok 9 Nariadenia), pričom mal. dieťa nie je v Nemecku držané neoprávnene (Článok 10 Nariadenia). Čo sa týka Dohody o súdnej právomoci zakotvenej v Článku 12 Nariadenia, súd poukazuje na to, že rodičia mal. dieťaťa výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom neprijali právomoc slovenského súdu na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v čase začatia konania. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je súd toho názoru, že takáto dohoda by nebola v najlepšom záujme mal. dieťaťa s poukazom na potrebu vykonávania dokazovania vo veci, najmä na zisťovanie pomerov mal. dieťaťa a otca. Kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa je pritom jednou z obligatórnych podmienok dohody v zmysle Článku 12 Nariadenia. 14. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu majú súdy Nemecka, kde má mal. dieťa svoj obvyklý pobyt. Preto tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.