Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-84-2019.pdf
PDF · 107.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: U. K., K.. XX.X.XXXX, O. Y.Ž. XX, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 75 Eur uvedená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.02.2015, je neprijateľná.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 26.02.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.02.2015, v znení „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesacˇne Poskytovatelˇovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácatˇ túto odplatu v pravidelných mesacˇných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veritelˇa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľná.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 100 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.
V. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29. marca 2019 žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka poplatok za poskytnutie úveru vo výške 75 eur v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 26.2.2015 je neprijateľná, zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 1 bod 7.1 Dohody o poskytnutí služieb zo dňa 26.2.2015 k zmluve o revolvingovom úvere v znení, že zákazník sa zaväzuje za uzatvorenie tejto dohody mesačne zaplatiť poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň žiadala, aby jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 eur. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu dňa 26.2.2015, bola jej schválená výška úveru 750 eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,70 %, zároveň jej bola predložená na podpis dohoda o poskytnutí služieb zo dňa 26.2.2015. Ak chcela úver získať musela túto dohodu
podpísať. Pokiaľ ide o poskytnutie poplatku vo výške 75 eur žalovaný jej reálne neposkytol plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a nebolo jej poskytnuté protiplnenie. V prvom stupni bolo o neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru už rozhodnuté, napr. rozsudkom Okresného súdu Poprad 12C156/2016 zo dňa 27.4.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov 32Csp/81/2017 zo dňa 26.2.2018. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb nie je ničím iným ako nekalou praktikou na zakrytie skutočnej výšky odplaty za úver. Ide o obdobnú zmluvnú podmienku ako doposiaľ používal žalovaný priamo v stanovenej zmluve, je to neprijateľná zmluvná podmienka. Reálne bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 675 eur, pokiaľ ide o odmenu, ktorú mala titulom tejto dohody splácať, tá predstavuje sumu 17,35 eur, zároveň žiadala poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 17.4.2019, v ktorom žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služieb v kontexte všetkých hore uvedených skutočností žalovaný tvrdenia uvádzané v žalobe považuje za nevierohodné, nepreukázané, žiadnou konkrétnou okolnosťou, naopak, je vyvrátená viacerými reálnymi skutočnosťami. V podanej žalobe sa pritom nezohľadňuje dostatočným a presvedčivým spôsobom ani spôsob akým sa dohoda o poskytnutí služieb uzatvára. Žalovaný popiera tvrdenia o tom, že dojednaný poplatok za poskytnutie úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je dojednaný v neprospech spotrebiteľa. Rovnako popiera tvrdenie, že cieľom poplatku je len opticky znížiť. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalovaný žiadal v celom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vypočutím žalobkyne a zistil tento skutkový stav: 4. Dňa 26.2.2015 bola medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou, dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 750 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach pri ročnej úrokovej sadzbe 17,70 %, priemerná RPMN za úver predstavovala 34,42 %. Zároveň v bode 5. a v bode 6. uzatvorenej zmluvy bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru 75 eur. 5. Dňa 26.2.2015 bola medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným podpísaná Dohoda o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX, kde podľa článku 1 bod 1. dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody (ďalej aj príslušná zmluva o revolvingovom úvere), kde poskytovateľ má postavenie veriteľa a zákazník postavenie dlžníka. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo, ale nie povinnosť, využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb; týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. 6. Na základe tejto dohody sa poskytuje zákazníkovi podľa uzatvorenej dohody 1) služba informácie o zostávajúcich záväzkov 2) služba odklad splatnosti splátok 3) služba informácia pred platnosťou splátky 4) služba informácie o prijatí platby 5) vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie 6) zmena zmluvy na podnet klienta 7) preparovanie platieb na príslušnú zmluvu 8) druhá upomienka zdarma a 9) podpora callcentra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. 7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20. januára 2020 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa 28. novembra 2019, v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalobkyňa súdu uviedla, že pokiaľ ide uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. dňa 26.2.2015 prišla do pobočky žalovaného, kde žiadala o poskytnutie úveru 750 eur. Z tejto sumy jej žalovaný zrazil poplatok vo výške 75 eur. O tomto poplatku vo výške 75 eur, že jej bude zrazený vôbec poučená nebola, vytlačili jej papiere, zmluvu a dali jej na podpis, o žiadnom poplatku ani o tom, že jej bude odrátaný zo sumy istiny úveru poučená nebola. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služieb rovnako jej bola vytlačená zmluva a ostatné listiny a boli jej dané na podpis, vôbec nemala vedomosť o tom, že podpisuje túto dohodu o poskytnutí služieb a aká je odplata za poskytnutie týchto služieb. Zároveň uviedla, že dohodu o poskytnutí služieb nečítala. Prítomný právny zástupca žalobkyne na pojednávaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Ako prvým žalobným petitom sa súd zaoberal návrhom žalobkyne, ktorým žiadala vysloviť, že poplatok za poskytnutie úveru v sume 75 eur uvedený v bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle článku 6 uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 26.2.2015 poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 75 eur. Žalobkyňa súdu na pojednávaní dňa 20. januára 2020 uviedla, že vôbec zo strany veriteľa pri poskytovaní úveru nebola upovedomená o výške tohto poplatku ani o skutočnosti, že tento poplatok jej bude automaticky zrazený zo sumy poskytnutého úveru vo výške 750 eur. 10. Súd je toho názoru s poukazom na výpoveď žalobkyne, že dohoda o poplatku nebola individuálne dojednaná so žalobkyňou ako so spotrebiteľkou. Tento poplatok stanovil vopred žalovaný vo vopred predtlačenom formulári. Dohoda zmluvných strán v tejto časti podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok nebol individuálny dojednaný a absencia definovania zodpovedajúceho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade dojednanie o poplatku bolo žalovaným v zmluve vopred formulované, žalobkyňa nemohla jeho znenie, obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná v súlade s § 53 ods. 2 Občianskeho zákona, preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že žalobkyňa so žalovaným osobitne nevyjednávala aké poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný si poplatky so žalobkyňou osobitne nevyjednal, vzhľadom na ich splynutie s ostatnými časťami zmluvy. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalovaného požadovať od žalobkyne rôzne poplatky sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi výhradne jeho záujmom a účtovným účelom. Súd je toho názoru, že žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, navyše bol automaticky tento poplatok odrátaný žalobkyni z istiny samotného úveru bez toho, aby bola o tom žalobkyňa ako spotrebiteľka poučená. Opak súdu s poukazom na výpoveď žalobkyne žalovaný nepreukázal. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je automaticky odrátaný spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov, je táto podmienka neprijateľná a neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenbursku v rozhodnutí zo dňa 21.6.2006 č. k. 7U/17/06, v ktorom konštatoval ,,Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou spolkového súdneho dvora potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu aký pri posudzovaní zmluvných podmienok vôbec prichádza
do úvahy.“ Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za poskytnutie úveru revolvingu je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že tento poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle Európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy, a ktoré ju ako také charakterizujú, poplatok za poskytnutie úveru rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jeho hlavný predmet plnenia. Súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu a vyhlásil tento poplatok za neprijateľný. 11. Pokiaľ ide o uzatvorenú Dohodu o poskytnutí služieb, ktorú uzatvorila žalobkyňa dňa 26.2.2015 spolu so zmluvou o revolvingovom úvere so žalovaným, súd poukazuje na to, že odplata predstavuje 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Po prepočte súdu žalobkyňa dostala úver 750 eur od tejto sumy žalovaný odpočítal 75 eur predstavujúci poplatok za poskytnutie úveru čo znamená, že žalobkyni bol reálne poskytnutý úver iba vo výške 675 eur, 1 % z tejto sumy predstavuje 6,75 eur súčinom sumy 6,75 eur a podielu 2,57 % uvedeného v bode 7.1 uzatvorenej dohody je suma poplatku 17,35 eur, ktorú si žiada žalovaný za doplnkové služby a to mesačne od žalobkyne. Pri vynásobení tejto mesačnej splátky počtom mesiacov platnosti primárnej zmluvy o revolvingovom úvere, teda 42 je výsledkom suma 728,70 eur. Súd uvádza a je toho názoru, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia dohody o poskytnutí služieb vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu tým, že ukladajú spotrebiteľovi povinnosť platiť neprimerane vysokú odmenu za služby, ktoré nevyužíva a ktoré si nevyžiadal. Dohoda o poskytnutí služieb nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola vnútená spolu s podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ako to pre súd vyplynulo zo samotnej výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 20. januára 2020. Z týchto dôvodov nie je možné považovať predloženú dohodu o poskytnutí služieb, hoc na prvý pohľad individuálne dojednanú za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný vo svojich písomných podaniach tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť od dohody o poskytnutí služieb odstúpiť, nemusela ju podpísať, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je to v rozpore s cieľom a účelom Smernice rady 93/13EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Navyše, súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je tá platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.6.2009, ako aj z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29.2.2012. Tak, ako to vyplynulo z výpovede žalobkyne, dohoda bola nepochybne vyhotovená vo formulárovej podobe, pričom žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah a o tejto dohode vôbec nebola informovaná. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok to znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa je slabšou zmluvnou stranou, nemala možnosť participovať a podieľať sa na vytváraní tejto formulárovej dohody a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou zmluvnou stranou. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa. Súd navyše má niekoľko skúseností z vypočúvania spotrebiteľov v obdobných veciach, ktorí súdu podrobne popisujú spôsob uzatvárania zmlúv so žalovaným a to, že žalovaný im dáva automaticky niekoľko listín na podpis bez toho, aby boli bližšie informovaní, čo ktorá listina bližšie znamená a mali možnosť sa s ňou oboznámiť, nehovoriac o veľkosti písma v zmluve a zmluvných dojednaniach, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. 12. V poradí tretím žalobným petitom žalobkyňa žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur. 13. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
14. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. 15. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 16. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
17. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia protiprávneho stavu pri poškodzovaní záujmu spotrebiteľa a v konaní o svoju ochranu bol úspešný. Práve citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá. 18. Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola úspešná v tomto spore, keď sa úspešne domohla určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a z tohto dôvodu jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017). 19. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. 20. Súd priznanú sumu vo výške 100 Eur žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa priznanú sumu 100 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý. 21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 CSP. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola úspešná v dvoch žalobných petitoch, keď sa úspešne domohla určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k
ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobkyne v časti primeraného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy v časti primeraného finančného zadosťučinenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.