Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., IČO: 44518684, so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, proti žalovanému: L.. U. K. - F. W., C.D.: XXXXXXXX, F. F. Š. XX, XXX XX M., o zaplatenie 687,83 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 687,83 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 23,31 EUR od 29.8.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 114,27 EUR od 17.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 4,60 EUR od 23.4.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 504,55 EUR od 8.6.2008 do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 41,10 EUR od 8.7.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 687,83 EUR spolu s 15,75% ročným úrokom zo sumy 23,31 EUR od 29.8.2007 do zaplatenia, úrokom vo výške 9% ročne zo sumy 114,27 EUR od 17.6.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4,60 EUR od 23.4.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 15,25% ročne zo sumy 504,55 EUR od 8.6.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 41,10 EUR od 8.7.2006 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd mu priznal aj náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný prevzal od právneho predchodcu žalobcu v období od rokov 2003 - 2008 návrhy na vykonanie exekúcie ohľadne spolu 3954 exekučných titulov.

Dňa 3.7.2017 bol žalovaný pri osobnom jednaní vyzvaný žalobcom na podanie pravdivej správy o stave jednotlivých exekučných konaní, predovšetkým ohľadom výšky celkovej vymoženej sumy v každom jednotlivom prípade. Žalovaný ako súdny exekútor podal žalobcovi uvedenú správu dňa 28.8.2017. Žalobca vlastnou činnosťou u platiteľov mzdy povinných a cestou Sociálnej poisťovne zistil nezrovnalosti v údajoch o celkovo vymožených sumách v jednotlivých exekučných konaniach, teda zistil rozdiely vo výsledkoch správy podanej žalovaným a tieto zistené rozdiely sú predmetom žalobných návrhov voči žalovanému. Slovenskou komorou exekútorov bola u žalovaného vykonaná kontrola, pričom boli zistené opakované porušenia povinnosti súdneho exekútora, bolo voči nemu vedené disciplinárne konanie a bol uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 221 ods. 2 Exekučného poriadku a bol zbavený výkonu funkcie súdneho exekútora. V rámci predmetnej kontroly žalovaný nespochybnil

zatajovanie a následné neoprávnené zadržiavanie celkom vymožených finančných prostriedkov, avšak uviedol, že uvedené nedoplatky na finančných plneniach sú spôsobené platobnou neschopnosťou exekútorského úradu.

Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, keďže v zmysle ust. § 88 ods. 2 Exekučného poriadku výplatu zrazenej sumy oprávnenému mal vykonať exekútor do 7 dní odo dňa jeho prijatia (účinnosť ustanovenia je od 9.11.1999). Rovnako sa v zmysle ust. § 89 ods. 1 Exekučného poriadku postupuje aj pri zrážkach z iných príjmov. Žalobca vyzval žalovaného, aby mu zadržané finančné prostriedky v predmetných exekučných konaniach poukázal, avšak do dnešného dňa tak nevykonal, preto je žalobca nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Žalobca v žalovanej istine zohľadnil odmenu súdneho exekútora, hotové výdavky exekútora a DPH, teda žalobca znížil hodnotu celkom vymoženej sumy v rámci každého exekučného konania, ktoré je predmetom žaloby o sumu vo výške 24%. Ďalej poukázal na znenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 197 ods. 2. Exekučného poriadku, § 5 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/195 Zbierky zákonov o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podľa § 243b/ ods. 13 zákona Exekučného poriadku, ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 prijal alebo vymohol od povinného plnenie, ktoré k 1.11.2013 nepoukázal oprávnenému, je povinný prijaté alebo vymožené plnenie po požití § 46 ods. 4, 5 poukázať oprávnenému najneskôr do 15. novembra 2013, porušenie tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením exekútora. Taktiež poukázal na znenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Žalobca zároveň požadoval od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Keďže v zmysle Exekučného poriadku výplatu zrazenej sumy oprávnenému vykoná exekútor do 7 dní odo dňa jej prijatia, žiadal sadzbu zákonných úrokov z omeškania pri jednotlivých dátumoch stanoviť vždy od 8. dňa od prijatia sumy, a to podľa , v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. .

3. Žalobca konkrétne ako predmet sporu stanovil tieto nároky z exekučných konaní:

- v exekučnej veci sp. zn. vedenej proti povinnému R. Ž., kde na základe správy zamestnávateľa zo dňa 9.11.2017 žalobca zistil preukázateľnú nezrovnalosť a zadržiavanie finančných prostriedkov žalovaným v neprospech žalobcu. Zamestnávateľ povinného uviedol, že v mesiaci júl 2007 až august 2007 vykonal zrážky zo mzdy povinného v celkovej sume 30,67 EUR, ktoré zaslal na účet žalovaného. Žalovaný však vo svojej správe, ktorú poskytol žalobcovi uvádza, že v rámci tohto exekučného konania vymohol 0,- EUR. Žalobca znížil hodnotu sumy vymoženej súdnym exekútorom v rámci tohto exekučného konania o sumu vo výške 24% (odmenu súdneho exekútora, hotové výdavky exekútora a DPH), pričom rozdiel tvorí suma 23,31 EUR, ktorú je žalovaný povinný poukázať na účet žalobcu a ktorú do dnešného dňa neoprávnene zadržiava. Na základe zistení o zadržiavaní vymožených súm žalovaným, žalobca zaslal žalovanému dňa 15.11.2017 výzvu na bezodkladné poukázanie vymožených finančných prostriedkov, avšak tie neboli na účet žalobcu zaslané. Pokiaľ ide o stanovenie vzniku omeškania a úrokov z omeškania, žalobca na základe oznámenia zamestnávateľa zistil, že dňa 21.8.2007 bol s povinným ukončený pracovný pomer, preto vychádzal z predpokladu, že najneskôr sa mohol žalovaný dostať do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí sedemdňovej lehoty na poukázanie vymožených prostriedkov, t.j. dňa 29.8.2007. Žalobca uviedol, že v tejto exekučnej veci bolo uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2016, sp. zn. rozhodnuté o vstupe žalobcu do konania ako právneho nástupcu pôvodného oprávneného.

- ďalším nárokom uplatneným žalobcom v predmetom spore je nárok na zaplatenie 114,27 EUR, týkajúci sa exekučnej veci sp. zn. , vedenej proti povinnému R. X.. Na základe oznámenia zamestnávateľa z 18.10.2017 žalobca zistil nezrovnalosť a zadržiavanie finančných prostriedkov žalovaným v neprospech žalobcu. Podľa oznámenia zamestnávateľa vykonal zamestnávateľ do júna 2009 zrážky zo mzdy povinného vo výške 150,35 EUR, ktoré poukázal na účet žalovaného. Žalovaný však v predloženej správe uvádza, že v rámci tohto exekučného konania vymohol 0,- EUR. Po znížení sumy vymoženej súdnym exekútorom o výšku 24% rozdiel tvorí suma 114,27 EUR, ktorú bol žalovaný povinný poukázať na účet žalobcu. Žalobca uviedol, že podľa oznámenia zamestnávateľa zrážky zo mzdy povinného boli vykonané dňa 9.6.2009, kedy skončil pracovný pomer. Žalobca pri stanovení začiatku omeškania vychádzal z predpokladu, že najneskôr sa žalovaný mohol dostať do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí sedemdňovej lehoty na poukázanie vymožených prostriedkov, t.j. dňa 17.6.2009.

- ďalší nárok uplatňovaný v tomto spore sa týka exekučnej veci sp. zn. vedenej proti povinnej B. Š., kde žalobca na základe oznámenia zamestnávateľa zo dňa 11.9.2017 zistil nezrovnalosť

a zadržiavanie finančných prostriedkov vo výške 4,60 EUR. Zamestnávateľ uviedol, že od dňa 15.8.2009 do 14.1.2010 vykonal zrážky zo mzdy povinnej v celkovej sume 6,05 EUR, ktoré zaslal na účet žalovaného. Žalovaný v predloženej správe uviedol, že vymohol 0,- EUR. Žalobca znížil sumu 6,05 EUR o 24% a zistil, že žalovaný neoprávnene zadržiava sumu 4,60 EUR. Na základe oznámenia zamestnávateľa, zrážka zo mzdy bola poukázaná na účet žalovaného dňa 15.4.2010 a žalobca vychádza z predpokladu, že najneskôr sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí sedemdňovej zákonnej lehoty na poukázanie vymožených prostriedkov, t.j. dňa 23.4.2010.

- v exekučnej veci sp. zn. vedenej proti povinnému I. Č., žalobca na základe oznámenia zamestnávateľa zo dňa 30.10.2017 zistil preukázateľnú nezrovnalosť a zadržiavanie finančných prostriedkov žalovaným v neprospech žalobcu. Zamestnávateľ v oznámení uviedol, že od septembra 2007 do mája 2008 vykonával zrážky zo mzdy povinného v celkovej sume 663,88 EUR, ktoré zaslal na účet žalovaného. Žalovaný v predloženej správe uviedol, že vymohol 0,- EUR. Žalobca znížil hodnotu sumy vymoženej súdnym exekútorom o 24%, pričom rozdiel tvorí suma 504,55 EUR, ktorú žalovaný neoprávnene zadržiava. Na základe zistení o neoprávnenom zadržiavaní tejto sumy, žalobca zaslal žalovanému dňa 2.11.2017 výzvu na poukázanie finančných prostriedkov, avšak tie neboli na účet žalobcu zaslané. Na základe oznámenia zamestnávateľa, že došlo k výkonu zrážok zo mzdy v období mesiaca 9/2007 do mesiaca 5/2008, žalobca pri stanovení začiatku omeškania vychádza z predpokladu, že najneskôr sa mohol žalovaný dostať do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí sedemdňovej lehoty na poukázanie vymožených prostriedkov, t.j. dňom 8.6.2008.

- v exekučnej veci sp. zn. vedenej proti povinnému Veronika Petrová dňa 11.12.2017 novopoverená súdna exekútorka L.. V. predložila žalobcovi poštovú poukážku, ktorú jej doručila povinná a z ktorej žalobca zistil preukázateľnú nezrovnalosť a zadržiavanie finančných prostriedkov žalovaným v neprospech žalobcu. Z poštovej poukážky vyplýva, že povinná dňa 29.6.2006 uhradila na účet žalovaného sumu 306,08 EUR. Žalovaný vo svojej správe uvádza, že v tomto exekučnom konaní vymohol 0,- EUR, následne však 5.4.2014 na účet žalobcu poukázal sumu 191,52 EUR. Žalobca znížil hodnotu vymoženej pohľadávky v tomto exekučnom konaní o sumu 24%, rozdiel tvorí suma 232,62 EUR, ktorú bol povinný poukázať žalovaný na účet žalobcu. V skutočnosti však zaplatil len sumu 191,52 EUR a teda sumu 41,10 EUR do dnešného dňa neoprávnene zadržiava. Z predloženej poštovej poukážky vyplýva, že povinná poukázala vymoženú sumu súdnemu exekútorovi dňa 29.6.2006. Žalobca vychádza z predpokladu, že najneskôr sa žalovaný mohol dostať do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí sedemdňovej lehoty na poukázanie vymožených prostriedkov, t.j. dňom 8.7.2006. V tejto exekučnej veci bol uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 30.10.2017 pod sp. zn. rozhodnuté o vstupe žalobcu do konania namiesto pôvodného oprávneného.

Žalobca v žalobe odôvodnil svoju aktívnu legitimáciu v spore tým, že je právnym nástupcom zaniknutého subjektu, Bytového podniku mesta Košice, príspevkovej organizácie. Uznesením XX rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa , č. 630 došlo k zrušeniu Bytového podniku mesta Košice, príspevková organizácia s prechodom práv a povinností na zriaďovateľa - Mesto Košice. Následne Mesto Košice uznesením č. 629 z založilo obchodnú spoločnosť Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. (žalobcu) a uskutočnilo peňažný vklad do spoločnosti a rovnako aj nepeňažný vklad do spoločnosti v podobe všetkých práv, vecí, záväzkov, práv z priemyselného a duševného vlastníctva a iných majetkových práv, ktoré patrili a slúžili na prevádzkovanie Bytového podniku mesta Košice, príspevková organizácia, vrátane prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, a to podľa . Do spoločnosti Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. boli okrem iného vložené všetky pohľadávky a záväzky pôvodnej príspevkovej organizácie. Nepeňažný vklad spoločnosti bol ohodnotený znaleckým posudkom a splatený (dňom splatenia sa žalobca stal ich vlastníkom) pred zápisom zvýšeného základného imania do Obchodného registra. Súčasťou nepeňažného vkladu tak boli všetky pohľadávky pôvodnej príspevkovej organizácie, t.j. aj tie, ktoré boli dané žalovanému na vymáhanie pôvodnou príspevkovou organizáciou a dňom splatenia vkladu sa stal ich vlastníkom žalobca. Z uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že právnym nástupcom pôvodnej príspevkovej organizácie sa stal žalobca.

4. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 28.8.2019 uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný titulom zadržiavaných súm v rámci exekučného konania neuznáva. Žalobcom vyčíslené sumy nevie stotožniť ani v jednom z uvedených exekučných spisov. Takisto mu nie je zrejmé, aké úročenie žalobca uvádza, nakoľko sumy uvádzané v úročení nesedia s platbami uvádzanými v predmetných exekučných spisoch. Namietal, že žalobca nebol účastníkom exekučného konania v rokoch, ktoré uvádza. Pre režim účtovania odmeny

súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov je potrebné podľa jeho názoru vychádzať zo znenia o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

5. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca uviedol, že podľa jeho názoru odpor nie je vecne odôvodnený. Podľa jeho názoru žalovaný mal vo svojom odpore uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Nestačí iba námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí, podáva odpor. Zároveň žalovaný je povinný označiť aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto žalobca uviedol, že súd by mal odpor odmietnuť. K tvrdeniu žalovaného, že vyčísľované sumy nevie stotožniť ani v jednom z exekučných spisov, žalobca poukázal, že rovnakú obranu používa žalovaný vo viacerých sporoch, pričom nepredložil žiadny dôkaz ani tvrdenie, ktorým by vyvrátil dôkazy o výške zadržiavaných súm. Nepostačuje iba konštatácia žalovaného, že sumy nevie stotožniť. Žalobca disponuje relevantnými dôkazmi, a to potvrdeniami od platiteľov mzdy alebo oznámením Sociálnej poisťovne. Pokiaľ ide o úročenie, žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný platby nevie stotožniť, ako môže vedieť, že s nimi nesúvisia. Úroky z omeškania si vyčísľuje v zmysle § 88 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého žalovaný mal vymožené sumy poukázať do siedmych dní od ich prijatia žalobcovi. Úrok z omeškania sa podľa žalobcu riadi ustanoveniami obchodnoprávnych predpisov, keďže podľa jeho názoru ide o obchodnoprávne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nebol účastníkom v exekučných konaniach v rokoch, ktorých sa týkajú vymožené sumy, žalovaný opakovane uviedol dôvody, prečo je aktívne legitimovaným v spore. V zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť, alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 Exekučného poriadku. Tieto skutočnosti sú bez zbytočného odkladu povinní účastníci konania oznámiť exekútorovi. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je potom exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvie, pričom súd rozhodne do 60 dní odo dňa doručenia návrhu uznesením. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že na neho prešli práva a povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov, o čom svedčia aj vydané uznesenia exekučných súdov v jednotlivých exekučných veciach, ktoré sú predmetom tohto konania a ktorými už súd rozhodol o zmene na strane oprávneného. Žalobca taktiež uviedol, že pokiaľ žalovaný nevedel komu mal plniť, ako sa teda javí z predloženého odporu, mal si uvedenú skutočnosť zistiť a dotazovať sa a nie vymožené sumy zadržiavať. Podľa žalobcu teda ide iba o účelovú obranu žalovaného, pretože pokiaľ žalovaný poukázal plnenie z vymoženej exekúcie, vždy plnil iba žalobcovi, a to bez ohľadu na to, či v exekučných konaniach došlo k zmene oprávneného, alebo nie. Taktiež uvádza, že sa nezmenilo ani číslo účtu po zaniknutej príspevkovej organizácii. Žalovaný od 1.1.2009 bez akýchkoľvek výhrad so žalobcom spolupracoval a až doposiaľ nenamietal, že by žalobca nebol v nejakom prípade účastníkom konania. Žalobca uviedol príklady, v ktorých doposiaľ nedošlo k zmene oprávneného a žalovaný vymožené sumy poukázal vždy na účet žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zmenu oprávneného akceptuje, avšak len v prípadoch, kde nepoukázal vymoženú sumu buď úplne, alebo čiastočne, účelovo argumentuje tým, že žalobca nie je účastníkom exekučného konania. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom účtovania odmeny súdneho exekútora, podľa názoru žalobcu žalovaný naráža na skutočnosť, že Exekučný poriadok v znení účinnom v čase vykonania exekúcie priamo neurčoval, aké percento z vymožených súm si môže ponechať súdny exekútor a v akej časti musí vymožené finančné prostriedky poukázať oprávnenému. K tomu žalobca uviedol, že zmenu a upresnenie povinnosti priniesla novela Exekučného poriadku od 1.11.2013 a poukazuje na § 243b) ods. 13 Exekučného poriadku.

6. Na pojednávaní dňa 21.1.2020, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, žalobca uviedol, že so žalovaným bola uzatvorená aj dohoda o odmene.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a vyjadreniami strán sporu.

8. Z Uznesenia z XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa č. 629 vyplýva založenie obchodnej spoločnosti Bytový podnik mesta Košice. Do tejto spoločnosti bol vložený peňažný vklad a nepeňažný vklad, ktorým boli veci, práva, záväzky, práva z priemyselného, duševného vlastníctva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili a slúžili na prevádzkovanie Bytového podniku mesta

Košice, príspevková organizácia vrátane prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov.

9. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach z XX. rokovania mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa , č 630 vyplýva zrušenie príspevkovej organizácie Bytový podnik mesta Košice.

10. Z Dohody o prevode práv a povinností zo dňa 23.12.2018, uzatvorenej medzi Mestom Košice a Bytovým podnikom mesta Košice, s.r.o. súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky práva a povinnosti zo zmlúv o výkone správy uzavretých v zmysle zákona č. 182/1193 Zb. zákonov a mandátnych zmlúv uzatvorených v zmysle ustanovení , ktoré ku dňu 1.1.2009 ex offo prešli z príspevkovej organizácie na Mesto Košice, tieto dňom 1.1.2009 Mesto Košice sa previedli na žalobcu.

11. Z rozhodnutia disciplinárneho senátu č. 2, č.k. DK 3/2008 zo dňa 7.11.2018 súd zistil, že disciplinárne obvinený JUDr. M. Z, súdny exekútor sa uznal vinným zo závažného disciplinárneho previnenia. V zmysle odôvodnenia jednotlivých exekučných konaní, žiadne z uvedených sa netýka predmetu sporu.

12. Z emailovej správy zamestnávateľa povinného R. Ž., spoločnosti Duplom s.r.o. vyplýva, že zamestnávateľ menovanému vykonal exekučné zrážky za mesiac júl 2007 vo výške 733,- Sk a za mesiac august 2007 vo výške 191,- Sk.

13. Z Uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 17.5.2006, právoplatného dňa 24.6.2006, súd zistil, že exekučný súd pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený Mesto Košice a na jeho miesto vstúpil do konania žalobca.

14. Z emailovej správy žalobcu povinného R. Ž. súd ďalej zistil, že žalobca upozornil žalovaného na zdržiavanie finančných prostriedkov, týkajúcich sa tohto exekučného konania .

15. Z správy zamestnávateľa povinného R. X., spoločnosti Kosit, s.r.o., ktorá vykonala zrážky zo mzdy povinného, súd zistil, že do dňa kým skončil pracovný pomer povinného, teda ku dňu 9.6.2009 bolo zrazených a odvedených 150,35 EUR.

16. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie, týkajúcej sa vykonávania zrážok z dôchodku povinnej B. Š.Ň. súd zistil, že z jej dôchodku za obdobie od 15.8.2009 do 14.1.2010 zrazila Sociálna poisťovňa sumu 6,05 EUR, ktorú dňa 15. apríla 2010 poukázala na účet súdneho exekútora.

17. Z emailovej správy od zamestnávateľa povinného I. Č., Obce Veľká Ida, súd zistil, že k exekučnému konania Ex 515/07 týkajúceho sa povinného bola zo mzdy menovaného od mesiaca 09/2007 do 05/2008 celkovo zrazená suma 20.000,- Sk. Zrazené finančné prostriedky boli zasielané každý mesiac od 18.5.2007 do skončenia pracovného pomeru dňa 3.6.2008 na účet exekútora.

18. Z emailovej správy žalobcu adresovaného žalovanému, týkajúce sa povinného I. Č. súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zrazenej sumy 504,54 EUR z vymoženej sumy 663,88 EUR.

19. Z poštového peňažného poukazu odosielateľa X. P., súd zistil, že jeho adresátom bol žalovaný, ktorému bola poukázaná suma 9.221,- Sk dňa 29.6.2006.

20. Z emailovej správy žalobcu adresovanej žalovanému dňa 11.12.2017 vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o preukázanie vymoženej sumy, týkajúcej sa exekučného konania povinnej Veroniky Petrovej vo výške 232,62 EUR.

21. Z Uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 30. októbra 2007 súd zistil, že exekučný súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného, kde vstúpil do konania žalobca.

22. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

23. Podľa posledná veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej iba Exekučný poriadok v znení v čase keď došlo k poukázaniu finančných prostriedkov na účet exekútora (od 9.11.1999), v prípade povinného R. Ž. k júlu, augustu 2007, v prípade povinného R. X. k júnu 2009, v prípade povinného I.M. Č. od septembra 2007 do mája 2008, v prípade povinnej Veroniky Petrovej k 29.6.2006, výplatu zrazenej sumy oprávnenému, ako aj vrátenie jej zvyšku povinnému vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

24. Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku v prípade povinnej B. Š. v znení od 15.8.2009 do 14.1.2010, ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

25. Podľa § 36 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.

Lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť eur a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur.

Podľa § 46 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí: a)trovy exekútora, b)istina vymáhanej pohľadávky, c)príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d)trovy oprávneného. Z prijatého plnenia sa na pohľadávku podľa odseku 4 písm. a) použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na pohľadávku podľa odseku 4 písm. b); na pohľadávky podľa odseku 4 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 4 písm. b). Ak niektorá z pohľadávok podľa odseku 4 už skôr zanikla, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.

26. Podľa § 243b/ ods. 2 v znení účinnom od 1.11.2013, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

27. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

29. Podľa §197 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.

30. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

31. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

32. Podľa § 243b/ ods. 13 Exekučného poriadku, ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 prijal alebo vymohol od povinného plnenie, ktoré k 1. novembru 2013 nepoukázal oprávnenému, je povinný prijaté alebo vymožené plnenie po použití podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému najneskôr do 15. novembra 2013; porušenie tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením exekútora.

33. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška MSSR č. ), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

34. Podľa vyhlášky MSSR č. v znení od 16.12.1995 do 30.6.2006 a od 1.7.2006 do 30.4.2008, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk a najviac 1.000.000,- Sk.

35. Podľa vyhlášky MSSR č. v znení od 1.5.2008 do 31.12.2008, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 1.000,- Sk a najviac 1.000.000,- Sk.

36. Podľa v znení od 1.1.2009 do 31.3.2017 vyhláška MSSR č. , odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 EUR a najviac 33.193,92 EUR.

37. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

38. Podľa § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995, súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou. Zmluva podľa odseku 1 musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a oprávnený sa nesmú dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.

39. Z vykonaného dokazovania po právnom posúdení súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie sumy 687,83 EUR s príslušenstvom a to titulom náhrady škody, ktorá vznikla protiprávnym konaním žalovaného ako súdneho exekútora. Žalobca tvrdil, že žalovaný v jednotlivých exekučných konaniach vymohol jednotlivé čiastky, ktoré spolu tvoria žalovanú sumu a tieto nepoukázal na účet žalobcu buď vôbec alebo nie v plnej výške, teda ich neoprávnene zadržiava, pričom ide o príjem žalobcu ako oprávneného. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil potvrdenia jednotlivých platiteľov mzdy, potvrdenie Sociálnej poisťovne a prijatú poštovú poukážku. Žalobca vyzval žalovaného na poukázanie dlžných súm, ktoré mu však žalovaný nepoukázal. Žalobca si uplatňoval žalované sumy výpočtom tak, že z vymoženej sumy odrátal, zrazil 24%, ktorá zodpovedá odmene súdneho exekútora, náhrade hotových výdavkov a DPH.

40. Žalobca preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu. Súd sa však zaoberal aj pasívnou legitimáciou žalovaného. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a žalobcu považoval za aktívne legitimovaného v spore aj napriek tomu, že v niektorých exekučných konaniach, ktorých sa týka predmet sporu je účastníkom konania ešte právny predchodca žalobcu. Avšak konajúcim súdom v tomto spore je civilný súd, v tomto konaní, predmetom ktorého je náhrada škody voči exekútorovi, súd mal dostatočne preukázané, na základe predložených dôkazov, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže na neho prešli všetky práva a povinnosti aj z neukončených súdnych konaní a exekučných sporov. Súd ustálil, že došlo k zrušeniu Bytového podniku mesta Košice, príspevková organizácia a prechodu práv na zriaďovateľa Mesto Košice a následne došlo k založeniu obchodnej

spoločnosti Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. a prevodu práv, keďže bol uskutočnený peňažný a nepeňažný vklad do spoločnosti. Súčasťou nepeňažného vkladu boli všetky pohľadávky pôvodnej príspevkovej organizácie, to znamená aj tie, ktoré sú predmetom sporu a boli dané žalovanému na vymáhanie pôvodnou príspevkovou organizáciou, dňom splatenia vkladu sa ich vlastníkom stal žalobca. Súd sa stotožnil s tým, že pre konanie o náhrade škody je aktívne legitimovaný práve žalobca a to bez ohľadu na to, či je účastníkom jednotlivých exekučných konaní, ktoré stále podľa tvrdení žalobcu prebiehajú.

41. Súd otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného posudzuje v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.3.2016 sp. zn. , vydaného ako R 74/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.8/2016, podľa ktorého, zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Žalovaný je ako exekútor zapísaný v zozname exekútorov vedenej Slovenskou komorou exekútorov. Zodpovednosť exekútora podľa je širšia, ako podľa , pričom ide o objektívnu zodpovednosť. V tomto prípade si žalobca zvolil uplatniť zodpovednosť za škodu priamo voči žalovanému, súd považuje žalovaného za pasívne vecne legitimovaný subjekt.

42. K hodnoteniu predmetu sporu ako nároku na náhradu škody súd poukazuje na skutkovo obdobné odôvodnenie v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , kde z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky a to istiny, ako aj trov exekúcie. Napriek tomu, že predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky, ako aj trov exekúcie, súdny exekútor v rozpore so svojimi povinnosťami nepoukázal oprávnenému vymoženú sumu istiny od povinnej. Súd rovnako v prejednávanom spore nárok zo žaloby považoval ako nárok na náhradu škody.

43. Keďže súd nárok posúdil z titulu zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú pri porušení právnej povinnosti, a to povinností obsiahnutých v Exekučnom poriadku, bolo potrebné sa zaoberať aj samotným naplnením predpokladov zodpovednosti za škodu.

44. K naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu, súd uvádza, že v danom prípade považuje za naplnenú podmienku protiprávnosti, ktorá spočíva v tom, že exekútor porušil verejnoprávnu povinnosť, keď pri výkone exekučnej činnosti vymožené plnenie nepoukázal oprávnenému. Skutočnosť, že v rozpore s právnou úpravou § 88 ods. 2 a § 89 ods. 1 a aj právnou úpravou účinnou od 1.11.2013 žalovaný nepoukázal vymožené plnenie žalobcovi ako oprávnenému, zakladá porušenie ustanovenia § 36 ods. 8 v spojení s § 46 ods. 4 a 5 a § 243b) ods. 13 EP, teda protiprávnosť.

45. K predpokladu vzniku škody, pokiaľ ide o prebiehajúce neukončené exekučné konania, ktoré sú predmetom žaloby, súd uvádza, že podľa jeho názoru škoda vznikla. Dôkazom výšky škody sú predložené dôkazy: vyjadrenia platiteľov mzdy, Sociálnej poisťovne, ako aj samotného oprávneného, ktorými mal súd preukázané poskytnutie vymoženého plnenia na účet exekútora od povinného. Žalovaný ako súdny exekútor neoprávnene nepoukázal tieto finančné prostriedky na účet žalobcu. Žalobca žalovanému ponechal 24% z vymoženej sumy na trovy exekúcie. V zmysle § 3 vyhlášky MSSR č. 288/1995, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu a ani netvrdil, že mal právo napríklad podľa dohody ponechať si vyššie percento na trovy exekúcie. Súd uvádza, že podľa § 243b/ ods. 2 v znení účinnom od 1.11.2013, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. Podľa názoru súdu žalobca preukázal výšku škody, súd sa stotožnil s výpočtom uvedeným žalobcom, že výška škody v jednotlivých exekučných konaniach predstavujú sumy, ktoré žalovaný nepoukázal žalobcovi a to po zrazení preddavku na odmenu súdneho exekútora, jeho hotových výdavkov a DPH vo výške 24%, čo súčtom spolu predstavuje sumu 687,83 EUR. Zároveň súd konštatuje, že je daná aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd považoval podanú žalobu za dôvodnú, preto jej vyhovel.

46. Argumentácia žalovaného, že vyčíslené sumy nevie stotožniť ani v jednom z uvedených exekučných spisov, bez ďalšieho uvedenia vlastných tvrdení, prečo platby nevie stotožniť, či eviduje niečo vymožené alebo 0, čo je vlastne obsahom ním vedeného spisu, nie je postačujúca na unesenie jeho dôkazného bremena. V štyroch z piatich exekúcii, ktoré sú predmetom tohto sporu z nepopretých tvrdení žalobcu podľa predloženej správy exekútora vyplýva, že v exekúcii žalovaný vymohol 0. Žalovanému nie je zrejmé, aké úročenie žalobca uvádza, nakoľko sumy uvádzané v úročení nesedia s platbami uvádzanými v predmetných exekučných spisoch. O aké platby ide a v čom nesedia, už žalovaný neuviedol.

47. Podľa ust. ods. l, 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa ust. nar. vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej nar. vlády SR č. ) v znení účinnom od 1.5.1995 do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Podľa ust. nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Súd uvádza, že podľa jeho názoru medzi stranami sporu nejde o obchodnoprávny vzťah, keďže došlo k porušeniu povinnosti uloženej Exekučným poriadkom, nie . Je potrebné pokiaľ ide o úroky z omeškania použiť základný predpis občianskeho práva, ako lex generalis k Exekučnému poriadku.

51. Pokiaľ ide o moment určenia začiatku omeškania, súd uvádza, že začiatok omeškania posúdil podľa § 88 a § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom je stanovená zákonná 7-dňová lehota na poukázanie vymožených finančných prostriedkov oprávnenému, pokiaľ ide o zrážky zo mzdy a iných príjmov. Uplynutie tejto lehota jasne stanovuje začiatok omeškania. Žalovaný nepreukázal, nepoprel tvrdenia žalobcu, netvrdil, že existovala dohoda strán sporu ohľadom toho, kedy majú byť vymožené plnenia poukázané.

52. Pokiaľ ide o stanovenie výšky úrokov z omeškania, pri omeškaní, ktoré vzniklo do 31.12.2008 súd stanovil výšku úrokov z omeškania ako dvojnásobok diskontnej sadzby a od 1.1.2009 stanovil výšku úroku z omeškania v citovaných právnych predpisov o 8 percentuálnych bodov väčší ako je základná úroková sadzba ECB. Diskontná sadzba k 29.8.2007 bola 4,25%, dvojnásobok je 8,5%. K 8.6.2008 bola diskontná sadzba 4,25%, pričom dvojnásobok je 8,5%. K 8.7.2006 bola diskontná sadzba 4%, dvojnásobok je 8%. K 17.9.2009 a 23.4.2010 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1%.

53. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 23,31 EUR od 29.8.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 114,27 EUR od 17.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 4,60 EUR od 23.4.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 504,55 EUR od 8.6.2008 do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 41,10 EUR od 8.7.2006 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške obchodnoprávne, keďže súd priznal úrok z omeškania v zmysle občianskoprávnej úpravy, v prevyšujúcej často žalobu zamietol.

54. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle .

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ) ods. l ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.