Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobkyne: J. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, zastúpená JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Daxnerova 5, Rimavská Sobota, proti žalovaným: 1/ I. O., nar. XX. XX. XXXX, 2/ X. O., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom K. W. XX, o zaplatenie 3.744,53 Eur, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -75 z 18. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -75 z 18. júla 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.744,53 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Okresný súd po vykonaní dokazovania vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX na druhom poschodí ul. B. v Y. W.. Tento byt prenechala do užívania žalovaným 1/ a 2/ v priebehu mesiaca september 2014 a byt užívali až do 30. 07. 2017, ktoré skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Podľa tvrdenia a preukázania žalobkyňou mali žalovaní 1/, 2/ titulom nákladov spojených s užívaním bytu zaplatiť celkom sumu 6.957,53 Eur, tieto náhrady uhradila žalobkyňa, žalovaní jej titulom refundácie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu uhradili spolu sumu 3.213,- Eur. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ na svoju obranu tvrdili, že v byte vykonávali rôzne opravy a prerábky so súhlasom žalobkyne a dohodli sa na tom, že to následne vyriešia aj finančne pri nájomnom, žiadny takýto dôkaz súdu nepredložili. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa tvrdila aj preukázala skutočnosti, ktoré opodstatňovali jej nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní 1/, 2/ v uvedenom období predmetný byt užívali, za toto obdobie žalobkyňa uhradila uvádzanú sumu, žalovaní 1/, 2/ napriek svojim tvrdeniam, ktoré by mali vylučovať nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy, tieto žiadnym spôsobom nepreukázali. Súd nárok žalobkyne posúdil ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. , a , a preto uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni túto sumu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní s poukazom na ust. .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie tvrdiac, že žalobkyňa klame a zavádza súd, ktorý na základe jej tvrdenia dospel k nespravodlivému rozsudku. Žalobkyňa poprela pôvodnú ústnu dohodu o tom, že pokiaľ žalovaní v byte vykonajú nejaké

opravy, náklady s tým súvisiace budú zohľadnené v nájomnom. Žalobkyňa mala klamať aj v tom, že ona chcela uzavrieť nájomnú zmluvu, pravdou je opak, keďže žalobkyňa nájomnú zmluvu rezolútne odmietla s tvrdením, že postačuje ústna dohoda. Žalobkyňa pritom bola o všetkých závadách informovaná, rovnako ako aj o spôsobe ich odstraňovania. Žiadne námietky nemala a s týmto súhlasila. Rovnako so žalobkyňou boli prekonzultované aj náklady na vstavanú skriňu, náklady na prerobenie balkóna a ani voči predpokladanej výške týchto nákladov nenamietala, pri občasnej návšteve (kontrole) sa jej to páčilo. Rovnako má žalobkyňa klamať aj v tvrdení, že byt nikdy neponúkala na predaj. Sama po piatich mesiacoch navrhovala žalovaným, aby byt odkúpili za 22.000,- Eur alebo aby sa vysťahovali. Následne sa dohodli na tom, že v byte zostanú, kým si nevyriešia rozvodové záležitosti s bývalými partnermi a keď budú môcť uvažovať o predmetnej kúpe. Toto žalobkyňa bez výhrad akceptovala. Až potom, keď sa žalobkyňa dozvedela, že byt neodkúpia, požadovala zaplatenie omeškaného nájomného a prikázala žalovaným okamžite sa vysťahovať. Žalovaní 1/, 2/ tvrdia, že súd pri vynesení rozsudku neprihliadal na všetky okolnosti predmetného sporu, a preto dospel k nesprávnemu záveru. Tiež sa domnievajú, že pokiaľ je „tvrdenie jednej strany“ relevantné, tak aj tvrdenie druhej strany je relevantné. Podľa odvolateľov súd bral do úvahy iba tvrdenia žalobkyne, a preto sa domáhajú spravodlivého rozsudku.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu toto označila za subjektívne tvrdenie žalovaných v tom, že mala klamať a zavádzať súd. Za dôležité považuje, že žalovaní nepochopili, že žalovaná suma nie je nájomným, teda odplatou za užívanie bytu žalobkyne, ale predstavuje časť ceny plnení - energie, ktoré žalovaní počas užívania a obývania bytu spotrebovali vo forme kúrenia, teplej a studenej vody, elektrickej energie, plynu, dodávky televízneho signálu. Nakoľko si žalobkyňa neuplatňuje právo na zaplatenie nájomného, resp. jeho časti, je právne bezvýznamným poukazovanie žalovaných na to, že pokiaľ v byte vykonali nejaké opravy, s tým súvisiace finančné náklady, mali byť zohľadnené v nájomnom. Za nepodstatné v súčasnosti považuje aj to, kto mal a kto nemal záujem uzavrieť písomnú nájomnú zmluvu. Poukazuje pritom na to, že absencia písomnej zmluvy je viac nevýhodná pre ňu ako vlastníčku bytu. Tvrdí tiež, že v čase, keď odovzdala byt žalovaným do užívania, tento nemal žiadne závady a pokiaľ si napríklad samotní žalovaní umiestnili podľa svojich predstáv sporák a vznikli im nejaké náklady, bolo to výlučne z dôvodu, že ho neumiestnili na pôvodne určené miesto. Rozhodne tiež popiera, že by žalovaní vopred konzultovali odstraňovanie akýchkoľvek závad, montáž vstavaných skríň v spálni a v predizbe, o tomto sa vždy dozvedela až dodatočne. Nešlo pritom o montáž vstavaných skríň v zmysle, v akom ich ponúkajú špecializované firmy. Za právne irelevantné považuje poukazy žalovaných na to, že im žalobkyňa mala ponúknuť byt na odpredaj. Žalovaní v jej byte dlhodobo bývali, požívali plnenia spojené s užívaním bytu, za prenechanie bytu nikdy žiadne nájomné neplatili a predmetom tohto sporu ani nie je právo žalobkyne na nájomné. Pokiaľ žalovaní považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé, kladie si otázku, či je nespravodlivé, aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť za dobu, v ktorej užívali byt vo vlastníctve žalobkyne cenu spotrebovaného tepla, vody a podobne. Žalobkyňa považuje rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhuje tento ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní v replike na vyjadrenie žalobkyne nesúhlasia s jej tvrdeniami, opätovne tvrdia, že žalobkyňa klame v tom, že ona chcela nájomnú zmluvu a žalovaní nie, rovnako klame v tom, že by neponúkala byt žalovaným na predaj. Tvrdia, že žalobkyňa im prenechala byt za pôvodne dohodnutých podmienok, čo znamená 270,- Eur mesačne, ktorá suma mala obsahovať všetky poplatky spolu s nájomným, ktoré si žalobkyňa určila. Zároveň zdôraznila, že keď investujú do opráv, resp. úprav bytu, zohľadní sa to v mesačnom nájomnom. Opätovne sa vyjadrujú k odstraňovaniu závad v byte a k vykonaným opravám, resp. úpravám. Po tom, ako sa mala žalobkyňa dozvedieť, že žalovaní byt nekúpia (aj vzhľadom na objavené plesne), požadovala od žalovaných neprimeranú sumu z dôvodu omeškania s nájomným, hoci predtým tvrdila, že je všetko v poriadku. Navrhujú, aby súd zvážil všetky skutočnosti, v zmysle ktorých podľa ústnej dohody uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými, náklady na užívanie bytu vrátane spotrebovaných energií mali byť kompenzované vykonanými prácami vrátane dodaných materiálov, čo do určitého času žalobkyňa nespochybňovala.

5. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovaných opätovne upriamila pozornosť, že vykonanie nejakých opráv či úprav v byte s predmetom sporu nemá žiadnu súvislosť, rovnako ani to, či sa dohodovali o prípadnom odpredaji bytu. Za nemysliteľné považuje očakávania žalovaných, že by žalobkyňa hradila náklady spojené s užívaním bytu a platila namiesto nich spotrebované energie. Pritom svoje tvrdenia ohľadne dohody o zohľadnení vykonaných opráv či investíciách žiadnym spôsobom nepreukázali. Poukázala tiež na rozpor v tvrdeniach žalovaných, kde investície mali byť zohľadnené v „nájomnom“,

následne svoje tvrdenia zmenili tak, že tieto mali byť zohľadnené v „mesačnom poplatku“. Tiež poukázala na rozpory medzi tvrdeniami žalovaných ohľadne rozsahu a spôsobu vykonania opráv, keď tvrdené opravy, resp. výmeny (napríklad zásuviek, vypínačov, prerobenie elektroinštalácie, výmena WC) nezodpovedajú skutočnosti. Na druhej strane žalovaní opomínajú škody, ktoré v byte spôsobili poškodením chladničky, montážou „vstavaných skríň“, nápadnou maľovkou, ktorej odstránenie bolo časovo aj finančne náročné. Opätovne navrhuje rozsudok potvrdiť. 6. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený podľa , potvrdil.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S odkazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je čo do výroku vecne správny a rovnako správne je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

8. Za zásadné odvolací súd považuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žalobkyňa vlastníčkou predmetného bytu a tento v uvedenom období (od septembra 2014 do 30. 07. 2017) prenechala na užívanie žalovaným. Túto skutočnosť ani jedna sporová strana nespochybnila. Tiež je preukázané, že žalobkyňa v tomto konaní požaduje od žalovaných iba náhradu nákladov za služby spojené s užívaním bytu, ktoré hradila ona a ktoré jej žalovaní 1/, 2/, ktorí byt v uvedenom období užívali, žalobkyni nepreplatili („nerefundovali“). Tieto skutočnosti sú dostatočne preukázané z vykonaného dokazovania tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a nespochybnili ich ani samotní žalovaní 1/, 2/. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval nárok uplatnený žalobkyňou ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. , .

9. Žalovaní 1/, 2/ pred súdom prvej inštancie a rovnako aj v odvolacom konaní upriamujú pozornosť na tvrdenú ústnu dohodu, v zmysle ktorej mali byť investície, ktoré vložili žalovaní 1/, 2/ do opráv, resp. úprav predmetného bytu zohľadnené v sume tvrdeného dohodnutého „mesačného poplatku“ 270,- Eur.

10. Odvolací súd k týmto tvrdeniam odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä v odseku 11 až 17, kde dostatočne jasne a výstižne okresný súd vysvetlil, z akých dôvodov túto obranu žalovaných neakceptoval. Správne poukázal súd prvej inštancie na prejednaciu zásadu, v ktorom má strana jednak povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť. To znamená, že strana v spore musí niečo konkrétne tvrdiť a tieto svoje tvrdenia musí aj dôkaznými prostriedkami preukázať. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní svoje tvrdenia nepreukázali žiadnym prostriedkom procesnej obrany, nepreukázali žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by potvrdzoval ich tvrdenie, že by žalobkyni za užívanie bytu (konkrétne za spotrebované energie a ďalšie služby, ktoré s užívaním bytu súvisia) nemali zaplatiť. Naopak žalobkyňa, tak ako tvrdila, preukázala, akú sumu zaplatila za všetky služby spojené s užívaním bytu za obdobie, v ktorom byt užívali práve žalovaní 1/, 2/.

11. Odvolací súd nepovažoval za potrebné v tejto veci ani dopĺňať, ani opakovať dokazovanie, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a v zmysle návrhu sporových strán, odvolacie námietky žalovaných v tejto veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie musí konštatovať, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ tvrdia, že existovala ústna dohoda, v zmysle ktorej neboli povinní zaplatiť žalobkyni celú sumu za služby spojené s užívaním bytu, ostalo toto ich tvrdenie nepreukázané, žiadne konkrétne relevantné dôkazy na svoje tvrdenia žalovaní neoznačili, nepredložili ani nenavrhli vykonať dokazovanie. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto veci žalovaní 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno, a preto boli v konaní neúspešnou sporovou stranou. Pokiaľ sa žalovaní 1/, 2/ domáhajú spravodlivého rozhodnutia, odvolací súd nemôže súhlasiť s hodnotením rozsudku ako nespravodlivým, pretože z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaní v označenom období byt užívali, služby spotrebovali a je preto aj spravodlivé, aby za tieto služby žalobkyni zaplatili.

12. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že pri užívaní bytu boli nútení vykonať viaceré opravy, v súvislosti s čím im vznikli náklady, ako aj že investovali do úprav bytu (zhotovenie vstavaných skríň, prerobenie balkóna, výmena WC, poistkové skrinky, zakúpenie a montáž digestora a ďalšie), odvolací súd uvádza, že žalovaní by mali nárok na náhradu takýchto nákladov iba v prípade, ak by tieto opravy, resp. úpravy, vykonávali so súhlasom žalobkyne tak, ako to vyplýva z ust. , (zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa ods. 2, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy). Pokiaľ ide o opravy prenajatej veci, podľa je nájomca povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili. Podľa , ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa, alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že žalovaní síce tvrdili, že informovali žalobkyňu o závadách, aj o návrhu na ich odstránenie, s čím táto mala vysloviť súhlas, ale ani netvrdili, že by sa zaviazala na náhradu týchto nákladov. Rovnako nepreukázali (a ani netvrdili) žiadne obohatenie na strane žalobkyne.

14. Na toto však poukazuje odvolací súd len pre bližšie vysvetlenie a zdôrazňuje, že sporové strany majú okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Ako vyplýva z obsahu spisu, žiadne konkrétne dôkazy na svoje tvrdenia, ktorými by preukázali súhlas vlastníčky s vykonávaním úprav či opráv predmetného bytu, ako aj jej súhlas s náhradou nákladov v tej súvislosti a rovnako ani žiadne doklady o vynaložených investíciách nepredložili, čo aj sami priznali na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18. 07. 2018. Na tomto pojednávaní tiež uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Za takejto situácie odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ je nedôvodné, ich odvolacie námietky sú totožné s ich obranou v prvoinštančnom konaní a súd prvej inštancie sa s ňou dostatočne a správne vysporiadal ako po skutkovej stránke, tak aj s ich právnym vyhodnotením. Odvolací súd teda nezistil žiaden dôvod, ktorý by mohol mať za následok zmenu napadnutého rozsudku, prípadne, ktorý by bol dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený podľa , potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že neúspešným žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. .

16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).