Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-62-2018.pdf
PDF · 78.93 KB
No categories available
11C/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: Š. V.Z.L., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXX, XXX XX N., zast.: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát, so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 239,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v kat.území N., obec N., okres W. Z., vedená Okresným úradom W. Z., odbor katastrálny, na LV č. XXX ako stavba - horáreň so súp.č. XXX, postavená na parc. č. XXXX/XX a hospodárska budova so súp.č. XXX, postavená na parc. č. XXXX/XX a odovzdať ju žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal voči žalovanému žalobu na vypratanie nehnuteľnosti uvedenej vo výroku I tohto rozsudku s tým odôvodnením, že pre neplatenie nájomného musel žalovanému vypovedať nájomnú zmluvu, výpoveď mu bola doručená 11.05.2018, výpovedná lehota uplynula 31.08.2018. Od tej doby žalovaný nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju spolu s výzvou na vyjadrenie prevzal 12.04.2019. 3. Na pojednávaní dňa 21.10.2020 navrhol žalovaný pojednávanie odročiť na dva mesiace s cieľom nehnuteľnosť odkúpiť a dlžné nájomné vyrovnať. 4. Na pojednávaní dňa 20.01.2020 strany sporu konštatovali, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaný svoje dlhy voči žalobcovi nevyrovnal. Žalovaný pritom uviedol, že sa s pracovníkom Lesnej správy B. A. N. dohodol v januári 2020, že nehnuteľnosť môže bezodplatne užívať, kým strany sporu neuzatvoria kúpnu zmluvu. Poukázal na zveľadenie nehnuteľnosti a na vlastníctvo pozemku, ktorý sa pod nehnuteľnosťou nachádza. Navrhol pojednávanie odročiť a predvolať ako svedkov pánov N. V. Z.. Žalobca s návrhom na vykonanie dokazovania nesúhlasil z dôvodu dodržania sudcovskej zásady koncentrácie konania ako i z dôvodu, že i po rozhodnutí vo veci samej sa uzatvorenie kúpnej zmluvy nedá vylúčiť. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa so spisom, k žalobe pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výpoveďou nájomnej zmluvy z 10.05.2018 - čl. 10-11 spisu, dohodou nájomnej zmluvy z 03.05.1996 z čl. 12-15, LV č. XXX z čl. 16-20 a zistil tento skutkový stav : 6. Nespornou skutočnosťou, zo strany žalovaného nevyvrátenou je, že medzi stranami sporu existovala nájomná zmluva s predmetom nájmu uvedeným vo výroku I tohto rozsudku, ako i že táto nájomná zmluva
bola platne vypovedaná. Od 01.09.2018 nemá žalovaný k predmetu nájmu žiadny právny titul. Žalovaný tiež žiadnu relevantnú procesnú obranu voči žalobe nepredniesol, v tejto súvislosti jeho tvrdenie o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti, kým nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nemá žiadnu relevanciu. 7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, 8. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd pripomína , že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Ide o zakotvenie tzv. povinnosti tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania.
Pritom strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas; prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania; na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( § 153 v spojení s § 149 CSP), pričom podľa dôvodovej správy k CSP by po vyčerpaní repliky a dupliky už nemala mať žiadna sporová strana možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy a to za podmienok, kedy manudukačnú povinnosť súd v zmysle § 160 ods. 3 písm. b/ CSP nemá, ak je strana zastúpená advokátom (procesné poučenie žalovaný - ešte pred splnomocnením svojho právneho zástupcu - prevzal dňa 12.04.2019, až do pojednávania dňa 21.10.2019 ostal pasívny, hoci vtedy sa už nachádzal na slobode).
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ako uvádza dôvodová správa (viď bod 2,3), zákonná koncentrácia konania môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Reálny hmotno-právny pomer sporových strán by mal zodpovedať skutkovému základu. Súd poukazuje na nevhodne zvolenú procesnú obranu žalovaného prednesenú dňa 20.01.2020. Avšak podľa ustanovenia § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zákonodarca v tomto ustanovení nachádza materiálne ohnisko princípu voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou
legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Kruh sa tak uzatvára, čiže procesná aktivita je vo vzťahu k ustáleniu skutkového základu sporu prioritne zverená sporovým stranám a je na nich, ako túto procesnú aktivitu využijú. Ak strana svoje tromfy nevyužije včas, môže sa to chápať, že nekoná starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo222/2016). O výške náhrady trov konania teda rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.