Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-1787-2019.pdf
PDF · 81.86 KB
No categories available
65Ek/1787/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnenej /1: G.. H. Z., P. XX.XX.XXXX, Y. Y. XX, XXX XX Y. - Z., oprávnenej 2/ D.. T. H., P. XX.XX.XXXX, Y. O.. P. X, XXX XX X., obe právne zast. advokátskou kanceláriou M. O., H..Z..A.., M.: XX XXX XXX, H. H. H. X, XXX, XX Y. - Z. proti povinnému: Z. D., P. XX.XX.XXXX, Y. Y. X, XXX XX X., o vymoženie 0 EUR s prísl., vedenej pred súdnou exekútorkou: G.. N. P., M.: XX XXX XXX, H. H. T. Ú. Ž. XX, XXX XX E. Y., ktorá ju vedie pod sp. zn. XXX T. XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnené /1 a 2/ sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.10.2019 domáhali od povinného vymoženia sumy celkom 0 EUR s prísl., na základe vykonateľného exekučného titulu
- Uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 21C/13/2012 zo dňa 19.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2018 a vykonateľnosť dňa 16.12.2018, v spojení s Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 21C/13/2012 zo dňa 10.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2018.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 22.10.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke - JUDr. Andrei Nemčíkovej. Súdna exekútorka zaslala povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.11.2019, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 07.11.2019.
3. Dňa 13.11.2019 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Sťažnosť voči exekúcii a námietka.“ Povinný žiada zastaviť exekúciu z toho dôvodu, že nemá žiaden príjem, nič nevlastní, nič nemá. Povinný tvrdí, že nič nezaplatí, nakoľko nič nemá. Na druhej strane je ochotný uhradiť 2% zo sumy. Povinný tiež vo svojom návrhu podáva námietku voči trovám súdnej exekútorky, nakoľko má za to, že si ich nadhodnocuje a tiež má podozrenie na vydieranie a možnosť príjmania úplatkov zo strany súdnej exekútorky.
4. Súdna exekútorka doručila návrh povinného na zastavenie exekúcie na exekučný súd, dňa 15.01.2020. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdna exekútorka predložila súdu Upovedomenie o začatí exekúcie. 5. Dňa 01.12.2019 bola oprávneným 1/ a 2/ doručená výzva na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.11.2019, na túto výzvu však oprávnené 1/ a 2/ nereagovali, resp. odpoveď na ňu nezaslali súdnej exekútorke.
6. Súdna exekútorka sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinným bližšie nevyjadrila.
7. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
12. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý si povinný dobrovoľne nesplnil.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
15. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario, neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok
16. Po preskúmaní písomných podaní súdnej exekútorky a povinného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 13.11.2019, teda ho podal v zákonom stanovenej lehote.
17. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah, v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.
20. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)
21. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016).
22. Preskúmaním návrhu povinného dospel súd k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie súdom. Dôvodom na zastavenie exekúcie súdom by bolo splnenie vymáhaného nároku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, zrušenie exekučného titulu, nevykonateľnosť exekučného titulu, uplynutie premlčacej doby a pod.. Uvedené v danom prípade naplnené nebolo. Skutočnosť, že jeho príjem je nízky, a ako sám uviedol, má viac dlhov a nevlastní žiaden majetok, nie je prekážkou vymáhania pohľadávky oprávneného. Súd poukazuje na to, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení
neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu voči povinnému pre nemajetnosť, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného.
23. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
25. Pokiaľ ide o námietku povinného týkajúcu sa trov exekúcie, súd konštatuje, že nezistil pri výpočte súdnej exekútorky žiadne rozpory so zákonom a vykonávacím predpisom, ktorým je vyhláška č. 68/2017 Z. z. Súdna exekútorka si teda trovy exekúcie vyúčtovala v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Súdna exekútorka zohľadnila pri trovách, ktoré vzniknú do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, právnu úpravu, podľa ktorej patria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v nižšej výške oproti trovám, ktoré vzniknú neskôr v prípade nesplnenia povinnosti v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom aj v prípade výpočtu týchto trov súdna exekútorka postupovala správne. Súd preto námietku povinného proti trovám exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.