Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6Co-284-2019.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/284/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. Y., bytom L. XX, o zaplatenie 5.080,77 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27. mája 2019 sp.zn. 13Csp 226/2017
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27. mája 2019 č.k. 13Csp 226/2017-133 vo výroku I., ktorým súd povolil žalovanej dlh v sume 5.080,77 € s príslušenstvom splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 € mesačne tak, že povoľuje žalovanej istinu v sume 5.080,77 € spolu s úrokom v sume 172,43 €, úrokmi z omeškania v sume 2,05 €, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 5.080,77 € od 28.4.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 172,43 € vo výške 5% ročne od 28.4.2017 do zaplatenia a sumu 4,14 € splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.
Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27. mája 2019 č.k. 13Csp 226/2017-133 rozhodol nasledovne : I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 5080,77 €, úrok v sume 172,43 €, úroky z omeškania v sume 2,05 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 5080,77 € od 28.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškanie vo výške 5% z nezaplatených úrokov v sume 172,43 € od 28.04.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 4,14 € a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6Co/131/2018 zo dňa 12.02.2019 a to tak, že žalovanej sa povoľuje žalovanú sumy vrátane trov konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20€ mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok. II. Žalobca má voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o splatnosti sumy právoplatne priznanej skorším rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 16.1.2018 č.k. 13Csp 226/2017-50 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.2.2019 č.k. 6 Co 131/2018-97.
3. Aplikujúc ust. § 232 ods. 3 CSP súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že v odôvodnených prípadoch súd môže určiť aj dlhšiu lehotu, ktorú stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému (ktorého platobnú povinnosť určil) priznať výhodu splátok, je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Priznané plnenie v splátkach musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, povinný nárok a osobné pomery strán v spore je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R V/1968, R 87/1966).
4. Na základe toho súd preskúmal osobné a majetkové pomery žalovanej a zistil, že mesačný príjem žalovanej je 269,38 eur. Je to len rodičovský príspevok s tým, že iný príjem nemá. V súčasnosti je žalovaná tehotná s tretím dieťaťom. Manžel žalovanej je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a žiadnu podporu v nezamestnanosti nepoberá. Žalovaná nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Z rodičovského príspevku žalovaná prispieva svojmu otcovi, s ktorým žije v rodinnom dome na vodu a elektrinu sumu 55 eur mesačne. Z príspevku rovnako hradí škôlku pre staršie dieťa, kde obedy stoja 28 eur mesačne a školné je 8 eur. Zo zvyšnej malej sumy uhrádza stravu a ošatenie, pričom druhé malé dieťa pije ešte sunár min. 3x denne, kde cena jedného balenia je asi 9 eur.
5. Žalovaná uviedla, že od vyhlásenia rozsudku prvej inštancie t.j. od 19.01.2018, spláca dlh žalobcovi po 20 eur mesačne. Poslednú splátku uhradila dňa 18.4.2019. Zároveň súdu predložila potvrdenie o úhrade týchto splátok a potvrdenie, že z úveru už v splátkach zaplatila 310 eur. Súd teda mal za preukázané, že žalovaná má snahu splácať svoj dlh, no jej osobné a majetkové pomery jej nepovoľujú splácať vyššiu sumu ako je 20 eur mesačne.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania (sp.zn. 6 Co 131/2018) v rozsahu 100%.
7. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže uhradiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
8. Podľa žalobcu súd nedostatočne preskúmal pomery žalovanej, vychádzal iba z jej tvrdení o jej nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii a z jedného predloženého platobného príkazu na výplatu dávok, pričom ostatné tvrdenia žalovaná žiadnymi dôkazmi nepodložila. Z vykonaného dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovanej, a teda súd nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca zdôraznil, že oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočným oprávnením len v prípade preukázania odôvodnenosti prípadu, a teda musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR 7 Cdo 116/2012. Ďalej žalobca poukázal na to, že v prípade plnenia dlhu v splátkach po 20 € mesačne, splatenie dlhu bude trvať neprimerane dlho, a to len v časti istiny takmer 20 rokov, preto výšku priznanej splátky žalobca považuje za neadekvátnu vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Výhoda poskytnutá žalovanej v podobe umožnenia uhradiť dlh v splátkach, je tak zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje tak rovnosť účastníkov konania. Súd tak svojím rozhodnutím de facto úplne poprel účinky predčasného zosplatnenia úveru, aj účel celého súdneho konania. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov (Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 Co 18/2017-95, 12 Co 145/2017-85, 15 Co 185/2017-136, Krajského súdu v Nitre č.k. 8 Co 135/2017-86, 8 Co 157/2017-47, 8 Co 34/2017-97 atď.).
9. K podanému odvolaniu sa žalovaná vyjadrila písomne tak, že nemá dostatok prostriedkov, aby mohla dlh zaplatiť naraz, pričom opakovane poukázala na to, že je na rodičovskej dovolenke, jej jediným
príjmom je rodičovský príspevok v sume 269,38 €. Manžel je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti. Ďalej uviedla, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, býva v spoločnej domácnosti s otcom, ktorému prispieva na bývanie. Spoločne uhrádzajú elektrinu a vodu 110 € + 55 €. Stará sa o dve maloleté deti, pričom staršie dieťa navštevuje materskú škôlku, za ktorú spolu uhrádza 28 €. Doplnila, že začala predmetný dlh splácať splátkami po 20 € mesačne. Napokon uviedla, že toho času je tehotná s tretím dieťaťom. K odvolaniu pripojila čestné vyhlásenie osvedčujúce, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, platobný príkaz na výplatu dávok - rodičovského príspevku v sume 269,38 € a doklad osvedčujúci úhradu školného vo výške 8 €.
10. Žalobca v odvolacej replike opakovane zdôraznil, že priznaním splátok vo výške 20 € súd de facto úplne poprel nielen účinky predčasného zosplatnenia úveru, ale aj účel celého súdneho konania, keďže umožnil žalovanej splácať svoj dlh v splátkach nižších, ako bola pôvodne dohodnutá splátka v úverovej zmluve vo výške 84,53 €. Zároveň uviedol, že má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v článku 2 ods. 1 CSP.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie a predmetom odvolacieho prieskumu bola iba splatnosť už právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu.
13. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. januára 2020 o 09.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15.1.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
15. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
20. Odvolací súd považuje záver súdu o potrebe povoliť žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach (pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky) za vecne správny, avšak za nesprávne považuje stanovenie výšky splátky v sume 20 € mesačne.
21. Podľa ust. § 232 ods.2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
22. Podľa ust. § 232 ods.3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Podľa ust. § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
24. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi teda nie je závislé od návrhu strany sporu, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.
25. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 CSP a uvedenými zásadami a povolil žalovanej zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade neplnenia si povinnosti úhrady splátok, žalovaná stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh naraz. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí prihliadol na nepriaznivé príjmové a majetkové pomery žalovanej a jej platobnú neschopnosť preukázané jej výpoveďou na pojednávaní dňa 27.5.2019 a listinnými dôkazmi, ktoré predložila. Žalovaná úver od žalobcu nemohla splácať, pretože je toho času poberateľkou rodičovského príspevku v sume 269,38 €, nemá žiaden iný príjem, žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je nezamestnaný a nepoberá podporu v nezamestnanosti. Žijú v domácnosti s rodičmi, ktorým prispievajú na chod domácnosti a zabezpečujú starostlivosť o dve maloleté deti.
26. Z uvedeného je zrejmé, že zostatok úveru je žalovaná schopná zaplatiť iba v splátkach, keďže jej mesačné príjmy jej neumožňujú splatiť úver naraz. Za takejto situácie teda súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalovanej umožnil splácať žalobcovi pohľadávku v splátkach, avšak výšku splátky súd prvej inštancie nestanovil správne.
27. Pri stanovení výšky splátky je nevyhnutné prihliadnuť nielen na aktuálne príjmové a majetkové pomery žalovanej, ale v zmysle vyššie uvedených zásad je potrebné prihliadnuť aj na výšku priznaného plnenia a dopad povolenia splácať dlh v splátkach na veriteľa, teda na žalobcu.
28. Odvolací súd má za to, že žalobca dôvodne namieta neprimeranosť výšky splátky vo vzťahu k výške pohľadávky, keď v prípade povolenia splátok v sume 20 € by iba úhrada istiny v sume 5.080,77 € znamenala splácanie po dobu 254 mesiacov, t.j. viac ako 21 rokov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že povolenie neprimerane nízkych splátok nie je ani v záujme žalovanej, pretože by dochádzalo k zvyšovaniu dlhu v dôsledku narastania úrokov z omeškania.
29. Zohľadniac aktuálnu schopnosť žalovanej splácať dlh (vychádzajúc z jej aktuálnych príjmových a majetkových pomerov) a výšky pohľadávky s príslušenstvom odvolací súd dospel k záveru, že primeranou je splátka vo výške 50 €. Pri uhrádzaní istiny vo výške 5.080,77 € splátkami po 50 € dôjde k úhrade tejto pohľadávky približne za obdobie 8-ich rokov (102 mesiacov), ktoré obdobie odvolací súd nepovažuje za neprimerané a nad mieru prípustnú zaťažujúce žalobcu.
30. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že pri rozhodovaní v danej veci prihliadol aj na tú skutočnosť, že v prípade nedodržania splátok zo strany žalovanej je žalobca chránený stratou výhody splátok pre žalovanú a nemôže mu vzniknúť žiadna ujma.
31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o lehote na plnenie tak, že uložil žalovanej povinnosť splácať žalobcovi pohľadávku priznanú rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 13Csp/226/2017-50 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/131/2018 zo dňa 12.2.2019 v mesačných splátkach po 50 € splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok sa stane zročným celý dlh a žalovaná stratí výhodu splátok.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol poľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.2 CSP, § 262 ods.1 CSP. V odvolacom konaní boli obe strany sporu úspešné čiastočne, a preto v zmysle § 255 ods.2 CSP odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).