Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/131/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. Y., W. X.XX.XXXX, F. L. XX, o zaplatenie 5.080,77 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16. januára 2018 sp.zn. 13 226/2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. v časti určenia splatnosti priznanej sumy vo forme splátok po 20 € mesačne a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 16.1.2018 č.k. 13Csp/226/2017-50 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.080,77 €, úrok v sume 172,43 €, úroky z omeškania v sume 2,05 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.080,77 € od 28.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 172,43 € od 28.04.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 4,14 € a to tak, že žalovanej sa povoľuje žalované sumy vrátane trov konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 € vždy do 25- teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.080,77 € s príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovanou uzavrel dňa 5.11.2016 úverovú zmluvu č. 309701, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.400 €. Úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver mala zaplatiť do 22.4.2024. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, preto bola dňa 22.2.2017 písomne upozornená na možnosť predčasného zosplatnenia a dňa 27.4.2017 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 5.319,39 €, pozostávajúcu z istiny 5.080,77 €, úrokov v sume 172,43 €, úrokov z omeškania v sume 2,05 € a poplatkov v sume 60 €. Žalovaná uhradila na istinu celkovo sumu 319,23 €.

3. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spolu s § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj podľa

§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 a podľa článku 3 ods. 1, článku 5, článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Súd považoval za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.400 €, pričom žalovaná z požičanej sumy uhradila čiastku 319,23 €, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.080,77 € (5.400 € - 319,23 €), spolu so zaplatením zmluvného úroku v sume 172,43 €, úroku z omeškania v sume 2,05 € a nezaplatených poplatkov za poistenie v sume 4,14 €.

4. V časti zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení úveru (od 28.4.2017 do zaplatenia) súd žalobu zamietol dôvodiac, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp.z. Obo 143/1998, uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012-14) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. S poukazom na dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 106/2014 uzavrel, že veriteľ si nemôže po jednorázovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Po jednorázovom zosplatnení má veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa ustálená v dôsledku uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru. Súd teda uzavrel, že žalobca zosplatnil úver dňa 27.4.2017, od ktorého dňa mu patria iba úroky z omeškania.

5. Po citácii ustanovenia § 232 ods. 2, 3, 4 povolil žalovanej priznanú sumu (vrátane trov konania) splácať v pravidelných mesačných splátkach, a to vždy do 25. dňa v mesiaci po 20 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 spolu s § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v rozsahu zamietnutej časti (výrok II.) a povolenia splácania priznanej sumy v splátkach (časť výroku I.). Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu a žalovanú zaviaže uhradiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich skutočné vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obch. zák. a konštatoval, že priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, teda stanovuje len moment vzniku tohto nároku a moment jeho zániku nestanovuje. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co 12/2017-90 zo dňa 31.1.2017. Rovnako poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky (rozhodnutie č.k. 33Cdo 212/2014). Citujúc § 497 Obch. zák. žalobca uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavujúce cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej konštatoval, že § 506 Obch. zák. umožňuje odstúpenie od zmluvy. Poukázal však na to, že odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa trvá naďalej, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenie, ako bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Poukázal aj na pôvodný návrh zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok tak, že sa malo zaviesť nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patrili dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Obč.zák., t.j. len do okamihu uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi. Táto navrhovaná zmena však nebola nikdy legislatívne prijatá a ani žiadna iná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, prijatá nebola. Zo všetkých týchto dôvodov trval na priznaní úroku z úveru až do vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.

8. Žalobca zároveň vyslovil názor, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, keď priznal žalovanej možnosť plnenia dlhu v splátkach po 20€. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé

a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že priznaním splátok vo výške 20€ súd priznal žalovanej možnosť splácať úver vo viac ako 4-násobne menšej výške, než v akej mala hradiť úver v zmysle zmluvy (splátka v zmysle zmluvy činila 84,53 €), teda namiesto sankcie za neplnenie povinnosti bola žalovaná takouto formou za porušenie zmluvy odmenená. Priznaním splátok žalovaná nielen opätovne získala možnosť splácať úver, ale zároveň výška splátky je stanovená tak, že splnenie dlhu bude trvať neprimerane dlho, nakoľko viac ako 21 rokov bude splácať len istinu bez príslušenstva. Upriamil pozornosť aj na to, že za túto dobu budú narastať úroky z omeškania, čo nie je ani v záujme žalovanej. Vo vzťahu k rozhodovaniu o umožnení splácať dlh v splátkach poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej súd musí ex offo prihliadať na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa a aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania. Rozhodnutie o umožnení plniť v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené, pričom je potrebné prihliadať aj k tomu, či žalovaný v konaní produkuje alebo neprodukuje dôkazné prostriedky o svojej finančnej situácii, teda, či objektívne preukáže svoje príjmové a majetkové pomery a dôvod povolenia zákonom prípustných splátok. Pokiaľ súd v konaní nemá preukázané skutkové závery o finančnej situácii žalovanej, nie je možné ich použiť a vychádzať z nich pri rozhodnutí.

9. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 a contrario v rozsahu vyplývajúcim z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods.1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu voči zamietavému výroku II. nie je možné vyhovieť. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky žalobcu vo vzťahu k povoleným splátkam, v ktorej časti neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozhodnutia, preto v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. februára 2019 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 5.2.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

12. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku (II. výrok) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 v tomto výroku potvrdil.

13. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v zamietavej časti tento odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobcovi patrí zmluvný úrok iba do zosplatnenia úveru, aj keď z iných, než súdom prvej inštancie uvedených dôvodov.

18. Zmluva o úvere zo dňa 5.11.2016 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa Občianskeho zákonníka a zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 1 písm. d/). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

21. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má kogentný charakter (§ 263 ods. 2), preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov.

22. Žalobca v odvolaní poukázala na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prístupnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

23. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.

25. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

26. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.

27. Ani ust. § 658 ods. 1 a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej

pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.

28. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.

29. Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku zo dňa 27.6.2007 sp.zn. 33Odo 657/2005 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.

30. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd.

31. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na type a výške úrokovej sadzby ako fixnej do splatnosti vo výške 10,90% ročne. Úrok bol teda nepochybne dohodnutý do splatnosti úveru. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, keďže takúto dohodu nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy. Pre prípad nezaplatenia úveru v lehote splatnosti bol jednoznačne dohodnutý iba úrok z omeškania s povinnosťou jeho úhrady až do zaplatenia úveru.

32. Vzhľadom na chýbajúcu dohodu o povinnosti platiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov je potrebné vychádzať zo záveru o dojednaní zmluvných úrokov do splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 22.4.2024. Nebolo spornou skutočnosťou, že listom zo dňa 27.4.2017 žalobca predčasne zosplatnil poskytnutý úver a vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu vo výške 5.319,39 € s príslušenstvom.

33. Z uvedeného vyplýva, že predčasným zosplatnením sa konečná splatnosť úveru zmenila z dátumu 22.4.2024 na 27.4.2017. Žalobcovi teda vznikol nárok na dohodnuté (zmluvné) úroky vo výške 10,90% ročne z istiny iba do zosplatnenia, t.j. ku dňu 27.4.2017. Počnúc dňom 28.4.2017 tak žalobca nemá právo na úroky z istiny.

34. Vecné správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak nárok žalobcu na úroky z úveru vo výške 10,90% ročne zo sumy 5.080,77 € od 28.4.2017 do zaplatenia zamietol.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

36. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky žalobcu vo vzťahu k povoleným splátkam.

37. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

38. Podľa ust. § 220 ods. 2 účinného od 1.7.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

39. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. § 220 ods. 2 CSP( predtým § 157 ods. 2 O.s.p. ), pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľným je rozsudok vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

41. Uvedené platí v plnom rozsahu i vo vzťahu k rozhodnutiu o povolení splátok, t.j. k odôvodneniu výroku, ktorým súd rozhodol o povolení splácať priznanú sumu vo forme splátok.

42. V danej veci však z odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k povoleniu splácať priznanú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 20 € mesačne vyplýva iba to, na základe akých ustanovení Civilného sporového poriadku súd o takejto možnosti rozhodol.

43. Úvaha súdu, o ktorú by svoj záver o povolení splátok bol oprel však úplne chýba. Nie je preto vôbec zrejmé, ako súd citované ustanovenia § 232 ods. 2, 3, 4 aplikoval na daný prípad, z akých úvah vychádzal pri svojom rozhodnutí o povolení splátok, t.j. aké sú dôvody, pre ktoré povolil splácať priznanú sumu v splátkach, a prečo práve v stanovenej výške.

44. V zmysle vyššie uvedených úvah nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

45. S poukazom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, iba zrušiť napadnutý rozsudok v časti určenia splatnosti priznanej sumy (povolenia splátok) a vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenej časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie o splatnosti. Úlohou súdu v novom rozhodnutí bude jasne vysvetliť svoje úvahy, ktorým sa bude riadiť pri rozhodnutí o povolení splátok, na ktoré skutočnosti prihliadol (osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa a aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania) a ako ich vyhodnotil. Bude potrebné sa vyporiadať aj s námietkou žalobcu, ktorý správne poukázal na to, že výška splátky, tak ako bola povolená v napadnutom rozsudku, je stanovená tak, že splnenie dlhu by trvalo neprimerane dlho, nakoľko viac ako 21 rokov by žalovaná splácala len istinu bez príslušenstva a za túto dobu by narastali úroky z omeškania, čo nie je ani v záujme žalovanej.

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .