Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-61-2019.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Pc/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľa: Y. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. 6, N., akt. Z. XX, N. a oprávneného z vyživovacej povinnosti: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, tv. bytom L. 15, N., akt. u I., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť Y. Y., nar. X.X.XXXX voči Y. Y., nar. XX.X.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2012 č.k. 45P/127/2012-87, ku dňu 13.9.2019.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenému, ktorý je jeho synom. Uviedol, že oprávnený posledných 4 až 5 rokov býva uňho, aj keď bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2012 č.k. XXP/XXX/XXXX - 87 zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné 170 € mesačne. Otec túto vyživovaciu povinnosť voči synovi plnil aj potom, ako dosiahol plnoletosť, napriek tomu že býva uňho. Oprávnený ukončil štúdium na strednej odbornej škole v septembri XXXX, kedy zmaturoval oneskorene a následne sa oneskorene zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Oprávnený otcovi napriek tomu že uňho býva neposkytuje žiadne informácie, vôbec ho nerešpektuje a robí si čo chce. Pretože naďalej v štúdiu nepokračuje, navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť k 13.9.2019.
2. Oprávnený z vyživovacej povinnosti s podaním návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že býva v spoločnej domácnosti s otcom, avšak v časti domu, ktorá patrí matke. Konanie o vyporiadanie BSM medzi rodičmi nie je právoplatne skončené. Je presvedčený, že dovŕšením dospelosti jeho vyživovacia povinnosť nekončí, poukázal na § 62 ods.1 Zákona o rodine a návrh otca považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že vyvíja maximálnu snahu uplatniť sa na trhu práce. Navrhovateľ sa k nemu nikdy ako k synovi nesprával. Pretože nemá žiadny pravidelný ani nepravidelný príjem, je evidovaný na úrade práce, vynakladá maximálnou snahou zamestnať sa, preto so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí.
3. Navrhovateľ v republike opísal zložité vzťahy v rodine, negoval ne záujem podieľať sa na výživnom na syna, opísal konfliktné situácie v rodine riešené za účasti polície. Obvinil syna, že mu dokonca ukradol XX€ z peňaženky. B. na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, v dôsledku ktorého prestal platiť vyživovaciu povinnosť potom ako syn zmaturoval. Oprávnený porušuje ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine a s otcom nekomunikuje a neposkytuje mu o sebe žiadne informácie, len na otca útočí. O nezáujme syna naozaj sa zamestnať svedčí aj to, že v decembri XXXX sa zamestnal v spoločnosti Y., po dvoch dňoch s nechal vypísať a dostal preto výpoveď. Je presvedčený, že oprávnený je matkou navigovaný na zneužívanie sociálneho systému a bez rozhodnutia v tejto veci nebude pracovať, preto
na podanom návrhu trvá. Svoje vyjadrenie doplnil 2.1.2020 oznámením, že syn má ambíciu vycestovať do zahraničia.
4. Oprávnený v duplike reagoval na obvinenia otca a podrobne opísal svoj názor na jednotlivé incidenty, bez právnej relevancie v danom konaní.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a bol zistený tento skutočný stav:
6. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 11.12.2012 v spojení s rozsudkom krajského súdu v N. zo dňa XX.X.XXXX súd rozviedol manželstvo rodičov oprávneného a navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu oprávneného mesačným výživným XXX €.
7. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, zdôraznil, že kým súd vyživovaciu povinnosť nezruší, oprávnený nebude motivovaný naozaj si prácu hľadať a sám sa živiť. Syn s ním býva v jeho dome, nikto ho nevyhadzuje, kým bude dostávať vreckové, bude demotivovaný pri hľadaní práce.
8. Oprávnený z vyživovacej povinnosti so zrušením vyživovacej povinnosti zásadne nesúhlasil. Potvrdil, že dňa XX.X.XXXX ukončil štúdium strednej školy maturitnou skúškou, je kuchár. Následne v príprave na budúce povolanie nepokračuje, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Aktívne si hľadá prácu. Nepracuje ani na dohodu, ani brigádne, nemá žiadny príjem. Jeho zdravotný stav je dobrý, žiadny zdravotný hendikep nemá. Poukázal na ust. § 62 Zákona o rodine a na schopnosť samostatne sa živiť trvale, čo nie je jeho prípad.
9. Z potvrdenia K. F., V. trieda XX N., vystaveného dňa XX.X.XXXX vyplýva, že oprávnený ukončilo štúdium vykonaním maturitnej skúšky dňa XX.X.XXXX. Zároveň mu bol vystavený výučný list v odbore kuchár.
10. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice oprávneného dňom XX.X.XXXX zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
11. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) v platnom znení plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ust. § 65 ods. 3 ZOR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
13. V zmysle ust. § 78 ZOR súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa ust. Čl. 6 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
15. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
16. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
17. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa ust. § 231 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( CSP) rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
19. V zmysle ust. § 155 a § 157 CMP konanie vo veciach výživného plnoletých osôb môže začať len na návrh, pričom rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu.
21. Z citovaných ustanovení zákona vplýva, že pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa. Zánik vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu. Schopnosť samostatne sa živiť nadobúda dieťa ukončením vzdelania, ktorým sa pripravovalo na budúce povolanie. V prípade, ak sa nepreukáže existencia inej prekážky ( napr. vážny zdravotný stav spôsobujúci priznanie statusu nezaopatreného dieťaťa, napr. v zmysle ust. § 9 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 3 ods. 1 zák.č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa ) len samotný fakt neuplatnenia sa na trhu práce nespôsobuje prekážku zrušenia tejto povinnosti. V prípade ak však výživné na dieťa bolo určené súdnym rozhodnutím, len nadobudnutím samotnej schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu (vo väčšine prípadov k plnoletému), ale je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti ak má v konaní preukázanú zmenu pomerov, t.j. okolností rozhodujúcich pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti je súd povinný zobrať do úvahy všetky osobitosti posudzovanej veci.
22. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Naopak z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ust. § 157 CMP a z ust. § 231 CSP vyplýva, že na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa k zrušeniu súdneho rozhodnutia o výživnom je potrebné pristúpiť vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Uvedenému právnemu názoru svedčí napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18. septembra 2012, kde Ústavný súd riešil obdobnú vec, pričom poukázal na vzájomný vzťah § 163 ods. 1 OSP ( akt. § 231 CSP, ďalej len § 231 CSP) a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ústavný súd konštatoval, že „ust. § 231 CSP vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 231.“ Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavního soudu České republiky sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07. 06. 2007.
23. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ mal určený rozsah vyživovacej povinnosti Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 11.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.8.2013. Oprávnený z vyživovacej povinnosti ukončil dňa XX.X.XXXX stredoškolské štúdium, získal výučný list v odbore kuchár. V ďalšom vzdelávaní a príprave na budúce povolanie nepokračuje, je preto nepochybné, že nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, čomu nasvedčuje aj fakt, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, teda osoba, ktorá môže a chce pracovať. K zmene pomerov došlo v danom prípade dňa XX.X.XXXX. Oprávnený je zdravý, nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mu bránila
samostatne sa živiť, samotný fakt, že sa doteraz neuplatnil na trhu práce nemôže byť na ťarchu navrhovateľa a nevytvára prekážku zrušeniu vyživovacej povinnosti. Súd preto návrhu vyhovel.
24. Súd zároveň konštatuje, že z podaní oboch účastníkov je evidentné, že ich vzťahy sú problematické, čo v svojich podaniach podrobne rozoberali, súd sa však v konaní zaoberal len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné, teda zistením splnenia zákonných podmienok pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.
25. O trovách konania v mimosporových konaniach súd rozhoduje len na návrh ( §57 CMP). Pretože takýto návrh bol podaný, súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Navrhovateľ sa vzdal práva na odvolanie, preto mu nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil