Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15Csp-174-2021.pdf
PDF · 169.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/174/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, , IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná konateľ a advokát: JUDr. Lucia Kstolanská, proti žalovanému: A. B., nar: XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., o zaplatenie 8. 604,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“), domáha od žalovaného plnenia vyčísleného v sume 8.604,37 Eur, vyčísleného zákonného úroku v sume 2.522,88 Eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 805,51 Eur, ako aj si uplatnil nárok na úrok z omeškania vyčíslený vo výške 5 % ročne zo sumy 8.590,87 Eur od 02.12.2020 do zaplatenia. Žalobca zároveň žiadal priznať mu aj nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok žalobca odvodzoval zo zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“, „postupca“ alebo aj „právny predchodca žalobcu“) so žalovaným.
2. Upomínací súd o žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom v konaní pod spisovou značkou 36Up/1082/2021 zo dňa 15.07.2021 (ďalej len „platobný rozkaz“) tak, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal právny zástupca žalobcu sťažnosť. Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk, došlo k jeho zrušeniu zo zákona, z ktorého dôvodu nebolo upomínacím súdom už rozhodované o sťažnosti právneho zástupcu žalobcu.
3. Právny zástupca následne navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“), ktorému bola vec postúpená po upovedomení právneho zástupcu zo strany upomínacieho súdu.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 01.12.2020 postúpil postupca (pôvodný veriteľ) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Tu žalobca poukázal aj na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej žalobca poukázal na to, že aj napriek predchádzajúcej výzve postupcu žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, z ktorého dôvodu preto postupca podaním „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ dňa 17.01.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetného podania. Čo sa týka samotnej pohľadávky, tak táto ku dňu jej postúpenia pozostávala zo sumy 11 932,76 Eur, čo predstavuje istinu v sume 8. 590,87 Eur, riadny úrok v sume 2. 522,88 Eur, úrok z omeškania v sume 805,51 Eur a poplatky v sume 13,50 Eur, všetko v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný od postúpenia pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. Celková žalovaná istina vychádza práve zo súm pohľadávky tak, ako boli žalobcovi postúpené.
4.1. S odkazom na príslušné ustanovenia zákona, ako aj nariadenia vlády, si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania tak, ako je uvedený v odseku č. 1 tohto rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukázal aj na niektoré rozhodnutia týkajúce sa nároku na zmluvné úroky po zosplatnení pohľadávky.
5. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril k platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (č. l. 128-133), kde okrem iného poukázal na to, že táto možnosť vyplýva z čl. I ods. 5 zmluvy, podľa ktorého: „V prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami: a/. účtovať dlžníkovi úrok z omeškania uvedený v tejto úverovej zmluve, b/. vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný, c/. realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia úveru za účelom uspokojenia vzniknutej dlžnej pohľadávky banky, pokiaľ pohľadávka banky nebude zo strany dlžníka uhradená, v súlade s príslušnými právnymi predpismi.“ Sám žalobca ďalej poukázal na to, že jednou z podmienok, aby mohlo byť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považované za platné, okrem jeho zmluvného dojednania je aj to, že dlžník musí byť v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní 3 mesiace so zaplatením splátky, ako aj dlžník musí byť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a musí mu byť daná minimálne 15 - dňová lehota na dobrovoľné plnenie omeškaných splátok.
5.1. Tu žalobca poukázal na výzvu zo dňa 03.12.2018, ktorou bol žalovaný postupcom vyzvaný v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ na úhradu omeškaných splátok v sume 322,43 Eur a ktorou bol zároveň upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny žalobca preukázal dodatočne predloženým poštovým podací hárkom. Keďže zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 17.01.2019 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru, ktoré vyhlásenie si žalovaný prevzal dňa 01.02.2019.
5.2. Žalobca zastáva názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V ostatnom sú v odpovedi na výzvu súdu uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k otázke premlčania.
5.3. V závere (s odkazom aj na citované rozhodnutia) žalobca poukázal na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 22.06.2021 s tým, že pôvodný veriteľ (v doplnení je nesprávne uvedené žalobca) využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 17.01.2019, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.12.2018. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ uplatnilo. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 21.12.2018 a uplynula by dňa 21.12.2021. Takto prezentovaný názor žalobca podporil aj aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, z ktorej boli niektoré opätovne vo vyjadrení aj citované.
5.4. Žalobca preto vyjadril presvedčenie, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, keďže uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v jeho časti.
5.5. Čo sa týka posudzovania bonity žalovaného pred poskytnutím úveru po citovaní príslušných zákonných ustanovení, ako aj ustanovení opatrenia 10/2017 žalobca uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte osôb žijúcich so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ ( § 7 ods. 2 ZoSU), nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov.
5.5.1. Žalobca uviedol aj, že veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU, pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“) stanovilo opatrenie v ustanovení § 2 ods. 1, ktorý vzorec bol v jeho vyjadrení uvedený aj s vysvetlivkami.
5.5.2. Čo sa týka konkrétneho výpočtu schopnosti splácať spotrebiteľský úver vo vzťahu k žalovanému, tak existujúce záväzky spotrebiteľa pôvodný veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý bol priložený v prílohe (č. l. 115,116) a z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ nemal v čase podania žiadosti o úver žiadne záväzky, preto v rámci výpočtu DSTI veriteľ počítal len so splátkou existujúceho úveru bez zľavy vo výške 154,48 Eur. Žalobca poukázal aj na to, že spotrebiteľ v žiadosti o úver uviedol zamestnanie na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa: IČO: 36 547 310 od 10/2017 s čistým príjmom v sume 450,00 Eur. Tento príjem mal veriteľ overiť dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorý bol rovnako priložený až v prílohe tejto odpovede na výzvu súdu, pričom veriteľ mal overovať hrubý príjem v sume 507,00 Eur, čo podľa žalobcu predstavuje čistý príjem v sume 427,11 Eur. Výsledkom overenia bola pozitívna odpoveď na otázku:
1. Má 7709216735 za predposledný mesiac u zamestnávateľa IČO: 36547310, vymeriavací základ aspoň 507? A 2. Má 7709216735 za predposledný mesiac vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov aspoň 507? A
5.5.3. Veriteľ preto akceptoval čistý príjem z pracovného pomeru vo sume 427,11 Eur, čo predstavuje čistý príjem overeného vymeriavacieho základu. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 199,48 Eur, keďže v žiadosti uviedol rodinný stav ženatý/vydatá a počet nezaopatrených detí 0. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne DSTI=(154,48 Eur)/(427,11 Eur -199,48 Eur) = 0,68.
5.5.4. Tu žalobca poukázal na § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,80. Keďže veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa žalobcu za túto osobu je v zmysle opatrenia potrebné považovať deti spotrebiteľa, keďže opatrenie v ustanovení § 2 ods. 5 v poznámke č. 3 pod čiarou odkazuje na § 62 až 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Žalobca poukázal aj na to, že pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy suma životného minima a paušálna suma výdavkov vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s opatrením, keďže veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.) a to z dôvodu zachovania transparentnosti, pretože v opačnom prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Žalobca vyjadril presvedčenie, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v súlade s opatrením a ZoSU, spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou a teda, že v tomto prípade bolo zo strany veriteľa riadne overená schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver (č. l. 126-139).
6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.08.2023 žalobca okrem iného uviedol, že výška úrokovej sadzby bez zľavy predstavuje 13,40 % p.a. platnej ku dňu schválenia úveru. Žalovanému bola z titulu voliteľnej služby poskytnutá odmena - zľava z úrokovej sadzby – 2 % s tým, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 95-ich splátkach po 144,48 Eur. Každé zaslanie upomienky je spoplatnené v sume podľa platného Cenníka VÚB, a.s. v čase účtovania poplatku, pričom cenník poplatkov je uvedený v zmluve. Žalobca zároveň jednotlivé poplatky aj rozpísal (č. l. 175), ako aj poukázal na to, že žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám. občanom (ďalej len „OP“), a že s nimi súhlasí.
6.1. Čo sa týka doručenia výzvy zo dňa 03.12.2018, žalobca opäť poukázal na už predložený podací hárok, k tretej upomienke, ktorý obsahuje aj identifikáciu zásielky na okraji predloženého podacieho hárku v tvare UPOMIE3_NEZ_20181203214039_100PP.DAT _afp_JOBID_2431724_CPSC6_1_HAROK, ktorá reťazec je automaticky pridávaný na podací hárok v stredisku tlače postupcu, pričom číselný kód 20181203 (teda 03.12.2018) predstavuje dátum podania tejto zásielky na poštovú prepravu. Úvod tohto reťazcu UPOMIE3 predstavuje identifikáciu zásielky dávanej do poštovej prepravy. Žalobca poukázal aj na to, že pre časový odstup už nie je možné dohľadať dátum doručenia. Tu ale žalobca poukázal na čl. X. všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom platné a účinné dňom 25.02.2017, podľa ktorého: 1. Ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Pre vylúčenie pochybnosti za poslednú známu adresu dlžníka sa považuje adresa klienta/dlžníka uvedená v úverovej zmluve, ibaže by dlžník banke písomne oznámil zmenu adresy predo dňom odoslania výzvy na zaplatenie zostatku úveru. Tieto písomnosti vrátane iných písomností (napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie), a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie. V prípade keď sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa takáto písomnosť za doručenú desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu. Uvedené platí pre všetky zasielané písomnosti. V prípade, ak sa veriteľovi vráti dlžníkovi zaslaný výpis z úverového účtu ako nedoručiteľná zásielka, veriteľ je oprávnený takýto výpis skartovať. Tým nie je dotknuté právo dlžníka vyžiadať si aktuálny výpis z úverového účtu mimo určených pravidelných termínov ich zasielania. Banka zasiela výpisy z úverového účtu spravidla jeden krát ročne k ultimu roka.“
6.2. Pri zdôvodňovaní doručovania výzvy, žalobca poukázal na judikatúru (ktorá bola aj citovaná) a podľa ktorej je predložený podací hárok dostatočným dôkazom o doručovaní danej výzvy s rozobratím teórie dôjdenia.
6.3. V závere tohto podania sa žalobca vyjadril aj k nesporným tvrdeniam, pričom citoval časť uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/39/2021 z 14. 10. 2021, z obsahu ktorého vyplýva,
že ani ustanovenie § 295 CSP neumožňuje konajúcemu súdu popierať tie skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nepoprel, pretože ak spotrebiteľ nejakú skutkovú okolnosť tvrdí, avšak nenavrhne vykonať dôkazy alebo nepredloží dôkazy o tejto skutočnosti, aj bez jeho návrhu tak súd môže urobiť, avšak len v súlade s rozsahom skutkových tvrdení spotrebiteľa. Pokiaľ určitá skutková okolnosť tvrdená žalobcom v žalobe a v jeho podaniach nie je zo strany žalovaného, a to aj v prípade spotrebiteľa, popretá, resp. namietaná, sa považuje za nespornú podľa § 151 ods. 1 CSP a v súlade s § 186 ods. 2 CSP sa jedná o skutkovú okolnosť, t. j. taký skutkový stav, ktorý sporný nebol, o ktorom sa dokazovanie nevykonáva a z takéhoto nesporného skutkového tvrdenia vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu. Ak bola žalovanému doručená žaloba s prílohami a tento sa k jej obsahu a ani k žiadnym skutkovým okolnostiam nevyjadril, t. j. bol pasívny, z rozhodnutia vyplýva, že nemal okresný súd dôvod nahrádzať procesnú aktivitu žalovaného, aj keď má postavenie spotrebiteľa, vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu žalobcu o odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ale mal z tohto nepopretého skutkového tvrdenia vychádzať.
6.4. Súd ďalšou výzvou žalovaného vyzval na upresnenie vykonaných úhrad spolu s dátumom úhrady, ako aj spôsobom rozúčtovania danej úhrady, vzhľadom k nejednoznačnosti týchto záverov vyplývajúcich z počítačovej zostavy. Žalobca uviedol, že žalovaný spolu vykonal úhrady v sume 1.011,36 Eur, ktoré boli vykonané a započítané nasledovne: 20.03.2018 – 144,48 Eur (44,73 Eur + 99,75 Eur); 20.04.2018
- 144,48 Eur (59,41 Eur + 85,07 Eur); 20.05.2018 - 144,48 Eur ( 59,97 Eur + 84,51 Eur); 20.06.2018
- 144,48 Eur (60,52 Eur + 83,96 Eur); 20.07.2018 - 144,48 Eur ( 61,11 Eur + 83,37 Eur); 23.10.2018 - 144,48 Eur (61,70 Eur + 82,78 Eur); 23.11.2018 - 144,48 Eur ( 61,69 Eur + 82,79 Eur).
6.5. Po poslednej výzve, ktorou bol žalobca zároveň vyzvaný aj na späťvzaitie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie, právny zástupca žalobcu v úvode „opravil“ svoje vyjadrenie z 01.08.2023 tak, že k uplatneniu práva podľa § 565 OZ malo dôjsť podaním zo dňa 17.01.2019. Keďže výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.01.2019 ako jednostranný právny bola doručená žalovanému dňa 01.02.2019, žalobca má za to, že dňom doručenia uvedenej listiny bola vyhlásená splatnosť úveru vrátane príslušenstva a premlčacia doba tak začala plynúť najskôr odo dňa nasledujúceho po doručení uvedenej listiny, a to od 02.02.2019. Pokiaľ žalobca vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach doposiaľ tvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti malo dôjsť pre splatnosť splátky splatnej v 9/2018, po tom, ako bol zo strany súdu vyzvaný opäť na späťvzatie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie, žalobca uviedol, že mimoriadna splatnosť mala byť vyhlásená pre splátku splatnú 10/2018 s tým, že mimoriadna splatnosť už nemala byť vyhlásená dňa 17.01.2019, ako to bolo tvrdené doteraz, ale až dňom doručenia oznámenia o vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, čo bolo dňa 01.02.2019 (č. l. 276). Žalobca zároveň potvrdil, že údaje z dní 18.05.2018 a 18.06.2018 nie sú platbami, ale internými informáciami pôvodného veriteľa ako to pôvodný veriteľ uvádza v mailovej komunikácií zo dňa 04.01.2024, ktorá bola zaslaná v prílohe (č. l. 281). S odkazom na čl. X všeobecných obchodných podmienok VÚB a. s., podľa žalobcu by výzva zo dňa 03.12.2018 mala byť doručená žalovanému desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu, teda dňom 13.12.2018.
6. 6. Na výzvu súdu bol zo strany NBSR vykonaný prepočet RPMN, ktorý bol zaslaný tak právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému – na vedomie (č. l. 210-213).
7. O nároku žalobcu rozhodol okresný súd na pojednávaní konanom dňa 16.02.2024, kde konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť pre zdravotné problémy s tým, že nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca v tomto prípade neospravedlnil svoju neprítomnosť, ako tomu bolo v prípade predchádzajúcich pojednávaní. Tu súd poukazuje na to, že chybou v písaní došlo k expedovaniu síce predvolaní na pojednávanie, pričom ale v texte bolo uvedené, že sa jedná o termín vyhlásenia rozsudku. Tak žalovaný, ako aj žalobca ale boli na túto chybu upozornení ešte pred termínom, kde im bolo jednoznačne oznámené, že dňa 16.02.2024 sa uskutoční pojednávanie (doručenka žalovaného na č. l. 288 a právneho zástupcu žalobcu na č. l. 297). Po oznámení uvedené pred termínom pojednávania, súd prejednal vec na tomto pojednávaní v neprítomnosti strán sporu, ako aj právneho zástupcu žalobcu.
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 5-8 žaloba, čl. 12-26 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami, čl. 28 žiadosť o postúpenie a prevod z 01.12.2020, čl. 29 príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, čl. 30-33 európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, čl. 34 – 37 zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, čl. 38-42 VOP VÚB a. s., čl. 43-45 predbežná žiadosť o FLEXI pôžičku, čl. 45 p. v. – 47 žiadosť o FLEXI pôžičku – bezúčelová, čl. 48 výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, čl. 48 p. v. doručenka, čl. 49-55 cenník VÚB a. s., čl. 56 tretia upomienka – pokus o zmier, čl. 57 počítačová zostava, čl. 58 oznámenie o postúpení pohľadávky, čl. 59 pokus o zmier, čl. 60 informácia o spracovaní osobných údajov, čl. 61 oznámenie o postúpení pohľadávky, čl. 62 pokus o zmier, čl. 63 podací hárok č. EPH 242282413, čl. 64 platobný rozkaz upomínacieho súdu z 15.07.2021, čl. 68-71 sťažnosť voči platobnému rozkazu, čl. 80 výzva upomínacieho súdu na pokračovanie v konaní, čl. 83 návrh na pokračovanie v konaní, čl. 90 výzva žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, čl. 97-98 zisťovanie pobytu žalovaného, čl. 111 -125 vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, čl. 126-139 vyjadrenie žalobcu, čl. 140-1154 vyjadrenie žalobcu doručené v elektronickej forme so zaručeným podpisom, čl. 162-163 ospravedlnenie neúčasti žalobca, čl. 169 ospravedlnenie neúčasti žalovaný, čl. 171 – 189 vyjadrenie žalobca, čl. 190-193 európske informácie o spotrebiteľskom úvere, čl. 194-197 zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, čl. 198-202 VOP VÚB a. s., čl. 210-213 odpoveď NBS, čl. 220-228 vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, čl. 233-234 ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávanie, čl. 244 - 246 zápisnica z pojednávania zo dňa 13.09.2023, čl. 253 – ospravedlnenie neúčasti žalovaného + nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti, čl. 263,264 – zápisnica o vyhlásení rozsudku –termín zrušený, čl. 274 – 280 – vyjadrenie právneho zástupcu na výzvu súdu, čl. 281 – listinný doklad, čl. 286 – ospravedlnenie neúčasti žalovaného.
9. Z vykonaného dokazovania, obsahu spisu súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bolo žalovanému zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté žalovanému plnenie v sume 9.000,00 Eur, ako bezúčelový úver s počtom splátok 95, dátumom prvej splátky 20.03.2018, dátumom poslednej splátky 20.01.2026, mesačnou anuitnou splátkou (po zľave – 2%) v sume 144,48 Eur, celkovými nákladmi dlžníka v sume 4.725,60 Eur, výške poplatku za poskytnutie úveru vo výške 11,40 %, celkovou čiastkou 13.725,60 Eur, a priemernou ročnou percentuálnom mierou nákladov 8,80 %. Výška odplaty podľa zmluvných podmienok bola 11,40 %, najvyššia prípustná výška odplaty – 17,50 %. Uvedené bolo pre variant zľavy z titulu voliteľnej služby, ktorý bol žalovanému poskytnutý. Keďže žalovaný ale prestal splácať stanoveného mesačné splátky, bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, s tým, že následne pristúpil pôvodný veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ako už bolo uvedené, žalobca pôvodne tvrdil, že mimoriadna splatnosť úveru mala byť vyhlásená pre omeškanie so splátkou splatnou 9/2018 a následne (po výzva súdu, keďže po doplnení skutkových tvrdení bolo zrejmé, že splátka splatná v 9//2018 bola uhradená v mesiaci 11/2018), žalobca zmenil svoje skutkové tvrdenia tak, že mimoriadna splatnosť mala byť vyhlásená až omeškanie so splátkou splatnou v mesiaci 10/2019. Žalovaný nepristúpil k plneniu ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ následne postúpil pohľadávku práve žalobcovi, ktorý sa domáha plnenia tak, ako to vyplýva z prvého odseku tohto rozsudku. Žalovaný sa k žalobe počas celého konania žiadnym spôsobom nevyjadril.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
20. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
23. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
25. Podľa § 7 ods. 29 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, ak odsek 31 neustanovuje inak.
26. Podľa § 7 ods. 30 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak lehota splatnosti tohto spotrebiteľského úveru spĺňa limit podľa odseku 29.
27. Podľa § 7 ods. 31 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia odsekov 29 a 30 sa nevzťahujú na: a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac refinancovaných úverov, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov a zároveň lehota splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje priemernú zostatkovú lehotu splatnosti refinancovaných úverov, pričom táto priemerná zostatková lehota splatnosti je vypočítaná ako vážený priemer zostatkových lehôt splatnosti refinancovaných úverov, ktoré sú vážené zostatkovými istinami jednotlivých refinancovaných úverov, alebo b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
30. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nie je pôvodným veriteľom, ale jemu bola pohľadávka pôvodného veriteľa, ktorý je bankou, len postúpená na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, pričom k samotnému postúpeniu pohľadávky došlo dňa 01.12.2020 s tým, že žalobca preukázal, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému a to práve v žalovanej sume (č. l. 28,29). Okresný súd preto v prvom rade riešil základnú otázku a síce či má žalobca aktívnu legitimáciu v spore, to znamená, či zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky s prihliadnutím na tú skutočnosť, že predmetom postúpenia bola banková pohľadávka.
31. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je možné sa stotožniť s vyjadrením žalobcu uvádzaným v odseku 6.3 rozsudku, keďže aktívnu legitimáciu súd skúma z úradnej moci a aj napriek tomu, že zo strany žalovaného neboli určité (v tomto prípade žiadne) skutočnosti ním popreté, okresný súd ich nemôže považovať za nesporné. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010 podľa ktorého: „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“. Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp.zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.
32. S prihliadnutím na citované rozhodnutia súd preto skúmal, či mohol pôvodný veriteľ vôbec pristúpiť k zosplatneniu úveru a ak áno, či sa jednalo o zosplatnenie platné, ktoré prijaté závery (aj keď v konaní neboli popreté) majú dopad na aktívnu legitimáciu žalobcu.
33. Z obsahu spis je zrejmé, že žalovaný vstupoval do úverového vzťahu ako fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má preukázané, že pôvodný veriteľ bola banka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo je preukázané z výpisu z Obchodného registra pôvodného veriteľa. žalobcu, ktorý má v predmete podnikania okrem iného aj - poskytovanie úverov. V danom prípade sa potom jedná o spotrebiteľský spor, keďže strany sporu uzatvorili spotrebiteľský úver, v ktorom má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter sporu nespochybňoval ani sám žalobca. Okresný súd preto v danej právnej veci aplikuje ustanovenia OZ, zákona o bankách, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
34. V konaní nebol spor o tom, že žalovanému bolo zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté plnenie z bezúčelovej zmluvy o úvere v sume 9.000,00 Eur (tieto skutočnosti boli preukázané žalobcom aj listinným dokladom – čl. 228, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 95. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný počnúc mesiacom 3/2018 uhradil len 7 splátok, tak ako sú uvedené v odseku 6.4. rozsudku. Tieto skutočnosti, po ďalšom doplnení skutkových okolností zo strany právneho zástupcu žalobcu na výzvu súdu, súd považuje rovnako za nesporné.
35. Samotná zákonná úprava kladie dôraz na to, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných nielen od spotrebiteľa, ale aj na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Týmto sa má zaručiť určitá ochrana spotrebiteľa (prostredníctvom odborného konania veriteľa), aby sa spotrebiteľ opakovaným (možno až nekontrolovateľným) vstupovaním do úverových vzťahov nedostal do stavu neschopnosti splácať jeho záväzky a teda absolútnej jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami. Týmto sa samozrejme chráni aj sám veriteľ, ktorý poskytne úver len osobe, u ktorej je predpoklad, že finančné prostriedky aj veriteľovi vráti.
36. Súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, E. F., G. D., H. F. z 18.12.2014, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, v ktorom (okrem iného) uviedol aj, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či ide o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úverovej schopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.
37. Žalobca až na výzvu súdu predložil doklady, ako aj doplnil skutkové tvrdenie týkajúce sa skúmania bonity žalovaného, z ktorých je preukázané, že pôvodný veriteľ nemal ale vôbec žiadnym spôsobom preverený príjem žalovaného. Tu sa spoliehal len na jeho vyjadrenie, že tento by mal v čistom predstavovať sumu 450,00 Eur, nemal overené ani trvanie pracovného pomeru. Pôvodný veriteľ následne vykonal dotaz na sociálnu poisťovňu, avšak tu si len nasimuloval sumu hrubého príjmu 507,00 Eur (súdu nie je zrejmé, ako mal pôvodný veriteľ k tejto sume dospieť). Pokiaľ by mal pôvodný veriteľ konať v súlade so zákonom, v žiadosti o overenie príjmu prostredníctvom sociálnej poisťovne mal byť uvedený skutočný hrubý príjem žalovaného, ktorý mal byť v prvom rade preverený, či žalovaným deklarovaný príjem je opakujúcim sa, ak áno, za aké obdobie, aby bolo možné prijať záver, že sa jedná o stabilný príjem žalovaného a nie napr. dosiahnuté len v jednom mesiaci. Z výsledku dopytu právneho predchodcu žalovaného vytvoreného dňa 15.02.2018 (teda v deň poskytnutia úveru) ďalej vyplýva, že hrubý príjem 507,00 Eur (súd opakuje, jedná sa o príjem ničím nepreukázaný) dosiahol žalovaný ale len 1x z trojmesačného sledovaného obdobia, takýto príjem nedosiahol ani v poslednom mesiaci (znak „X“), ani v predpredposlednom mesiaci (znak „N“). Z daného výstupu je zrejmé, že takýto príjem by mal žalovaný dosiahnuť len v predposlednom mesiaci. Odhliadnúc aj od toho, že sa nejedná o príjem nepreukázaný, ak bol žalovanému poskytnutú úver v sume 9.000,00 Eur na základe len v jednom mesiaci dosiahnutého predpokladaného príjmu brutto 507,00 Eur, rovnako nie je možné konštatovať, že pri skúmaní bonity pôvodný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosť, ak sa nezaujímal v prvom rade o skutočný príjem žalovaného a v druhom rade, ak bolo pre neho postačujúce to, že žalovaný podľa
neho postačujúci príjem dosiahol len v jednom mesiaci. Súd poukazuje na to, že už len pri jednoduchom matematickom spôsobe takýto príjem v žiadnom prípade nemohol postačovať žalovanému (a jeho manželke) na uspokojenie ani základných potrieb, nieto ešte aj na splácania úveru v sume 144,48 Eur. Žalobca tvrdí, že čistým príjmom žalovaného bola suma 427,11 Eur. Po odpočítaní splátky v sume 144,48 Eur, žalovanému zostalo na živobytie suma 282,63 Eur, čo ale nedosahuje ani sumu životného minima na dve spoločne posudzované osoby (keďže právny predchodca žalobcu mal preukázané, že žalovaný je ženatý a aj v žiadosti uviedol 2 členov rodiny), ktoré bolo v 2/2018 v sume 338,64 Eur (199,48 Eur + 139,16 Eur). Tu súd nehovorí ešte aj o vyživovacej povinnosti žalovaného voči svojim deťom, keďže je možné, že táto v čase poskytnutia úveru trvala – vzhľadom k ich veku a keďže opak preukázaný nebol. Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaný je otcom dvoch detí, ktoré k 2/2018 (uzavretie zmluvy) mali 19 rokov – Viktória a Helena 21 rokov. Pokiaľ sa jednalo ešte o školopovinné deti (stredná, resp. vysoká škola) je zrejmé že žalovaný mal vyživovaciu povinnosť aj voči svojim deťom, bez ohľadu na to, či s nim ne/býval v spoločnej domácnosti.
37.1. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (na ktorý sa v konečnom dôsledku odvolával aj žalobca pri zdôvodňovaní správnosti posudzovania bonity žalovaného, č. l. 114), ktorého odkaz je na „17ta“ – teda na § 62 až 81 zákona o rodine (nielen § 62 – 65 zákona o rodine, ako je tomu pri opatrení NB SR č. 10/2017). Súd je preto tohto názoru, že vo vzťahu k výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bolo potrebné prihliadnuť v zmysle tohto ustanovenia zákona na všetky zo zákona vyplývajúce vyživovacie povinnosti, pri deťoch nielen spolu bývajúcich so spotrebiteľom a pri ostatných členoch rodiny, nielen na vyživovaciu povinnosť určenú na základe rozhodnutia (ako je tomu pri opatrení NBSR č. 10/2017). Ak mal právny predchodca preukázané minimálne, že žalovaný býva spolu so svojom manželkou, o ktorej príjme nemal žiadnu vedomosť, bolo možné predpokladať, že manželka žalovaného je výživou odkázaná na svojho manžela a teda pri výpočte DSTI malo byť použité životné minimum pre minimálne dve dospelé spoločne posudzované osoby. Čo sa týka detí, v tomto bolo potrebné vykonať dotazy na žalovaného so žiadosťou preukazujúcou v prvom rade, že žalovaný nemá deti, resp. ak má, že tieto už nie sú na neho odkázané výživou. K tomuto však pôvodný veriteľ nepristúpil.
37. 2. Súd ďalej poukazuje na výpis z registra úverov z ktorého je jednoznačne preukázané, že žalovanému bola odmietnutá žiadosť o kreditné splátkové karty zo dňa 31.01.2018 – teda pred poskytnutím úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako aj že žalovaný sa pokúšal opakovane o možnosť poskytnutia mu úveru – žiadosti z 08.01.2018, z 15.01.2018 a 31.01.2018, ktorý výstup ale neobsahuje, či a ako boli tieto žiadosti vybavené. Už aj toto odmietnutie žiadosti o úverový rámec v nižšej sume, ako bol poskytnutý úver zo strany právneho predchodcu žalobcu, mohlo indikovať na strane žalovaného problém.
37.3. Opakovane súd uvádza, že žalobca až na výzvu súdu (na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP) predložil doklady ako aj doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity žalovaného s tým, že doplnil aj výpočet DSTI, ktorý ale ako je uvedené vychádza z nesprávneho údaja v časti príjmu žalovaného, pretože tento pôvodný veriteľ nemal absolútne ničím preukázaný a ako už bolo uvedené, aj tento mal dosiahnuť žalovaný len v jednom z troch sledovaných mesiacov. Tu súd poukazuje aj na to, že žalovaný v žiadosti uvádzal stále rovnaký príjem za obdobie 3 mesiacov (netto á 450,00 Eur – č. l. 43 p. v.) ktorý by mal byť vyšší, ako uvádzal žalobca pri výpočte DSTI, s tým ale, že z výstupu zo sociálnej poisťovne tieto žalovaným tvrdené skutočnosti preukázané neboli, keďže príjem brutto 507,00 Eur mal žalovaný dosiahnuť len v 1 mesiaci. Aj pre uvedený dôvod (keďže tvrdené skutočnosti ohľadne stabilného a rovnakého príjmu žalovaného, neboli v konečnom dôsledku ani len preukázané), mal si pôvodný veriteľ pred poskytnutím úveru preveriť aj tento údaj, ktorý ale v konečnom dôsledku aj bez ohľadu na zistené nezrovnalosti, mal byť preverený ako prvý.
37.4. Čo sa týka samotného výpočtu DSTI, ako už bolo uvedené, právny predchodca žalobcu neprihliadol ani len na životné minimum manželky žalovaného. Je síce pravda, že v § 2 ods. 5 v poznámke č. 3 pod čiarou k opatreniu Národnej banky SR č. 10/2017 je odkaz len na § 62 -65 zákona o rodine, teda odkaz len na vyživovaciu povinnosť rodičov a detí s tým, že aj v tomto prípade sa právny predchodca žalobcu len spoľahol na to, že žalovaný nemal mať žiadnu vyživovaciu povinnosť, bez akéhokoľvek preverenia si tejto skutočnosti. Tu súd zároveň poukazuje aj na to, čo bolo už uvedené v odseku 37.1, že pri výpočte DSTI bolo potrebné jednak prihliadnuť aj na spoločne žijúcu osobu – manželku (o ktorej právny predchodca žalobcu mal vedomosť), ako aj bolo potrebné zistiť aspoň
nevyhnuté a preukázané výdavky tejto rodiny (keďže opakovane, právny predchodca mal vedomosť aspoň o manželke) ale o jej príjmy, výdavky sa žiadnym spôsobom nezaujímal.
37.5. Po zadovážení si preukázaných príjmov manželov, ich výdavkov, preverení si ne/existencie vyživovacej povinnosti žalovaného voči svojim dvom deťom (ak žalovaný tvrdil, že nemá deti, právny predchodca mohol od žalovaného žiadať potvrdenie tejto skutočnosti, ktoré by si žalovaný musel zabezpečiť, ak by mu bolo jasne zo strany právneho predchodcu dané najavo, že bez preukázania aj tejto skutočnosti mu úver poskytnutý nebude), by právny predchodca žalobcu dospel aj obyčajným výpočtom po spočítaní preukázaných príjmov (prímu), odpočítaní výdavkov, aká suma zostáva rodine žalovaného na živobytie, a či je to aspoň suma životného minima na všetky spoločne posudzované osoby.
37.6. Súd je toho názoru, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak veriteľ komplexne zhodnotí potenciál spotrebiteľa splatiť úver, kde samozrejme bude vychádzať z individuálnych (preverených) informácií. Naproti tomu za neodbornú starostlivosť možno považovať nedostatočné, nekvalitné preverenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, čím v konečnom dôsledku sám veriteľ pristupuje rizikovo aj k vlastným zdrojom, ktorých návratnosť je už vopred ohrozená. V tomto prípade sa veriteľ nemôže ani spoliehať na to, že spotrebiteľ mu je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch povinný mu poskytnúť pravdivé údaje, keďže ten istý zákon kladie za povinnosť samotnému veriteľovi zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, požadovať doklady k jeho tvrdeniam, tieto si prípadne zabezpečiť z verejne dostupných zdrojov a nielen sa spoliehať na tvrdenia spotrebiteľa.
37.7. S ohľadom na uvedené, súd preto prijal záver, že právny predchodca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
37.8. Súd ďalej poukazuje aj na to, že právny zástupca žalobcu aj napriek výzve nepreukazoval splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 29 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda nebolo preukázané, že by bol určený, dodržiavaný a pravidelne prehodnocovaný limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže v tomto prípade sa nejedná o úver podľa § 7 ods. 31 zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Súd poukazuje na citované ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, s prihliadnutím na ktoré súd dospel k názoru, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže správne neposúdil schopnosť žalovaného splácať úver. Z uvedeného dôvodu preto nebol zo zákona oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
38.1. Súd je zároveň aj toho názoru, že právny predchodca žalobcu nielen že nekonal s odbornou starostlivosťou, ale aj hrubo porušil svoje zákonné povinnosti, keď vychádzal z ničím nepreverených údajov o príjme, výdavkoch rodiny žalovaného, nepreveril si ani rodinnú situáciu u žalovaného a hoci sa obrátil na preverenie príjmu na sociálnu poisťovňu, ak tam zadal ničím nepodložený príjem, nemožno hovoriť o hodnovernom preukázaní príjmu žalovaného. Navyše, ako už bolo uvedené, takýto (hoci nepreverený príjem) dosiahol žalovaný len v jednom mesiaci, čo nepreukazovala podľa názoru súdu takú solventnosť žalovaného, aby mu mohol byť poskytnutý úver v sume 9.000,00 Eur, z ktorého len splátka úveru predstavuje viac ako 1/3 z deklarovaného príjmu.
38.2. Právny predchodca žalovaného hrubo porušil aj jeho povinnosť ustanovenú mu v § 7 ods. 20 zákona (ako už bolo uvedené, právny predchodca síce vykonal prepočet DSTI, avšak vychádzal z nesprávnych, neoverených a nedostatočných údajov, teda na takýto prepočet nie je možné prihliadnuť s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou, ak by boli dosadené správne údaje, žalovaný by nespĺňal kritéria pre poskytnutie mu úveru.
38.3. Právny predchodca žalovaného si nesplnil ani svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 29 a 30 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorej nesplnenie je klasifikované tiež ako hrubé porušenie povinnosti.
39. Pri hrubom porušení povinnosti veriteľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
40. Ak je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov, potom mesačná splátka by predstavovala sumu 94 x 94,74 Eur a posledná 95 – ta splátka by bola v sume 94,44 Eur. Súd ustálil, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z tvrdení žalobcu a z ním predložených listinných dokladov, že žalovaný vykonal úhrady spolu v sume 1.011,36 Eur, ktorou sumou uhradil spolu 10 splátok po 94,74 Eur a 11 splátku v sume 63,96 Eur. Takýmto spôsobom potom boli uhradené splátky splatné v - 3/2018, 4/2018, 5/2018, 6/2018, 7/2018, 8/2018, 9/2018, 10/2018, 11/2018 a 12/2018 - v celej sume á 94,74 Eur (ktorá suma mesačnej splátky zodpovedá bezúročnosti a bezpoplatkovosti) a splátka č. 11 splatná 1/2019 bola uhradená len v sume 63,96 Eur.
41. S poukazom na uvedené (okrem toho, že právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol zo zákona nárok na vyžadovanie jednorázového zaplatenie úveru), pre zákonný následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaný ani preukázateľne nebol v omeškaní so splátkou splatnou 9/2018, ako ani 10/2018, tak, ako to tvrdil žalobca, pre splatnosť ktorých mal právny predchodca žalobcu pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pretože je preukázané, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal žalovaný uhradené splátky až do 1/2019 (táto len čiastočne).
42. Ako už bolo uvedené, predmetom postúpania bola banková pohľadávka.
43. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného v čase uzavretia zmluvy, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
44. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie podľa osobitného predpisu vydané na vykonávanie bankových činností uvedených v odseku 2 v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
45. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
46. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
47. Podľa § 6 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
48. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
49. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
50. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií upravených v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť ňou pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však týka cesia bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.
51. Keďže pôvodnému veriteľovi nevzniklo oprávnenie žiadať od spotrebiteľa jednorázové splatenie úveru, stále sa jedná o existujúci úver, ktorého konečná splatnosť nastane až k 1/2026. Z uvedeného dôvodu je potom preukázané, že v danom prípade bola postúpená banková pohľadávka ešte nesplatná, teda k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o bankách. Následkom neplatného postúpenia je, že žalobca nemá v konaní aktívnu legitimáciu, keďže na neho neboli platne postúpené práva, od ktorých v žalobe odvodzuje uplatnený nárok.
52. Len okrajovo súd uvádza, že ak by sa aj nejednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver, tak z predložených listinných dokladov vyplýva, že pôvodný veriteľ nedodržal zákonný postup pre platné postúpenie pohľadávky, keď mimoriadna splatnosť mala byť vyhlásená pre splátku splatnú 9/2018, s ktorou mal byť žalovaný v omeškaní ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v trvaní viac ako 90 dní, čo ale preukázané nebolo, pretože ak žalovaný spolu uhradil sumu 1.011,36 Eur bolo uhradených 7 splátok, t. j. od splátky splatnej k 3/2018 – do 9/2018, ktorá bola zaplatená na základe predchádzajúcej výzvy na plnenie úhradou vykonanou v 11/2018 (úhradou vykonanou v 10/2018 bola doplatená splátka splatná v 8/2018). Teda je jednoznačne preukázané, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (aj za predpokladu, že úver by nebol považovaný za bezúročný a bezpoplatkov), splátka, pre ktorú mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru (ktorá okrem iného nebola ani uvedená vo výzve na plnenie zo dňa 03.12.2018, ako ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čím bol porušený § 37 OZ, teda jedná sa aj o neurčitý právny úkon) bola preukázateľne uhradená.
53. Žalobca po tom, ako mu boli tieto skutočnosti oznámené, začal v tomto smere meniť skutkový stav tak, že mimoriadna splatnosť mala byť vyhlásená až pre splátku splatnú k 10/2018 s tým, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená až ku dňu doručenia oznámenia o jej vyhlásení, t.j. k 01.02.2019 a nie, ako to tvrdil predtým, že bola vyhlásená dňa 17.01.2019. Tu súd poukazuje na to, že tieto novotvrdené skutkové okolnosti nevyplývajú z obsahu spisu s tým, že podľa názoru súdu sa takto žalobca snažil len zvrátiť následok nepreukázania platného zosplatnenia úveru. Ak vo výzve, ako ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo uvedené, pre omeškanie ktorej splátky má dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a žalobca opakovane vo svojich vyjadrenia konštatoval, že je to pre splátku splatnú v 9/2018, a ak následne, po tom, ako mu bolo oznámené zo strany súdu nedodržanie zákonného postupu tieto skutočnosti začal meniť, tak podľa názoru súdu, na tieto skutočnosti nie je možné prihliadnuť aj z dôvodu, že nevyplývajú ani zo spisu, ako ani nie sú správnou aplikáciou ustanovení OZ. Ak je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru jednostranný právny úkon, potom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dôjde práve okamihom, keď ju veriteľ vyhlási, v danom prípade to bolo k 17.01.2019 (tak ako to žalobca tvrdil pôvodne), pretože doručenie je prejavom len nadobudnutia perfektnosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pokiaľ by mala nastať mimoriadna splatnosť úveru pre splatnosť splátky splatnej k 10/2018, tak aby bola dodržaná podmienka omeškania trvajúceho viac ako 90 dní (t. j. do 1/2018), pričom sa tak malo stať do splatnosti najbližšej splátky po tomto omeškaní, tak mimoriadna splatnosť mala byť vyhlásená až po 20.01.2019 do 20. 02. 2019. Ak sa tak stalo už 17.01.2019, nebol jednoznačne dodržaný zákonný postup.
54. Ako už bolo uvedené, v tejto časti je odôvodnenie súdu len okrajové, za účelom vyvrátenie tak pôvodných skutkových tvrdení ako aj nových tvrdení žalobcu, ktorými si snažil preukázať platné zosplatnenie bankovej pohľadávky, ktorých posúdenie ale pre toto konanie v konečnom dôsledku nebolo
ani podstatné, keďže zo zákona nastal následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj zo zákona nastal následok nemožnosti žiadať jednorázovú úhradu úveru.
55. Okresný súd opakuje, že žalobca v tomto konaní nemá aktívnu legitimáciu, keďže mu bola postúpená ešte nesplatná pohľadávka, z ktorého dôvodu súd pristúpil k zamietnutiu žaloby v celom žalovanom rozsahu.
56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania tak, že tento žalovanému, hoci úspešnej strane, nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, ako ani si neuplatnil nárok na ich náhradu. Okresný súd preto rozhodol a contrario podľa citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).