Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Tk-1-2019.pdf
PDF · 128.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Mgr. Ľubomíra Matiáša a Bc. Romana Pavlíka, v trestnej veci obžalovaného X. S., na hlavnom pojednávaní konanom 21. januára 2020 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Obžalovaný X. S., narodený 8. februára XXXX, trvale bydliskom Q., K.. M. R. B. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava
j e v i n n ý , ž e
1) v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia zadovážil a až do vykonania domovej prehliadky do 18:00 hod. dňa 11.08.2019 v rodinnom dome súpisné číslo XXX, nachádzajúcom sa v obci V., k. ú. V., okres Q., zapísanom na liste vlastníctva číslo 1489, evidovanom na parcele číslo XXXXX/X, ktorého vlastníkom je jeho manželka A. S., trvale bytom Q., K... M. R. B. XXX/XX bez povolenia prechovával:
- jednovýstrelovú, podomácky upravenú dlhú palnú zbraň kal. 22 Long Rifle, označenú pôvodným výrobným číslom 089260 a československou skúšobnou značkou ČSSR, na ktorej bol namontovaný podomácky vyrobený viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), písm. e) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zbraň kategórie A, tj. zbraň zakázanú a v prípade tlmiča hluku ide o zakázaný doplnok zbrane podľa § 4 ods. 4 písm. a) citovaného zákona,
- nekompletný podomácky vyrobený revolver kal. 7,65 Browning, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky,
- podomácky vyrobený revolver kal. 22 Long Rifle, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky, pričom u oboch zbraní ide z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 2 pism. g) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zbraň kategórie A, tj. zbraň zakázanú, ktorú v zmysle § 8 ods. 1 citovaného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť,
- 6 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým označením „SBP" s dodatočne podomácky upravenými (narezanými) celoplášťovými strelami, kde vzhľadom na dodatočnú podomácku úpravu striel ide v zmysle § 4 ods. 3 pism. c) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zakázané strelivo, ktoré je podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona považované za zbraň kategórie A,
- 9 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Short, s dnovým značením „S&B“,
- 8 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „REX“,
- 7 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „S&B“,
- 48 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „R“,
- 19 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „S&B“,
- 2 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „SBP“,
pričom v zmysle § 2 ods. 1 písm. g) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o strelivo, ktoré môže podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz,
2) dňa 10.08.2019 v čase o 19:35 hod. po tom, ako prišiel poškodený B. B., trvale bytom V. č. XXX upozorniť obvineného ku vchodovej bráne do jeho rodinného domu súpisné číslo XXX v obci V., miestna časť X., na stlmenie hlasne hrajúcej hudby, obvinený pred dreveným prístreškom na obecnom pozemku pred vstupom do dvora rodinného domu súpisné číslo XXX, pod vplyvom alkoholu napadol poškodeného B. B. tak, že tohto nečakane a veľmi rýchlo úderom veľkej intenzity udrel do záhlavia vľavo mierne ohnutou oceľovou rúrou joklového profilu rozmeru 20 x 20 cm s hrúbkou steny 2 mm, dĺžky 140 cm, v dôsledku čoho poškodený B. B. spadol na zem, kde obvinený uvedenou oceľovou tyčou opakovanými údermi veľkej intenzity udieral poškodeného do oblasti záhlavia, čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu veľkosti 6,5 cm s typickým ukončením charakteru lastovičieho chvosta, menšie tržnozmliaždené rany v pokrývkach lebečných v ľavej a zadnej časti hlavy, zlomeninu šupiny záhlavovej kosti a prudký pohyb mozgu v lebečnej dutine skrvácaním pod mäkké blany, následne obvinený poškodenému B. B. priviazal nohy v oblasti členkov upínacím popruhom bielej farby, ktorého druhý koniec zatvoril do ľavých zadných dverí osobného motorového vozidla Škoda Fabia, VIN: I e. č.: Q tmavozelenej farby, ktorým po naštartovaní vozidla už potom na zemi ležiacemu poškodenému B. B. dvakrát prešiel kolesom po hlave, v dôsledku čoho došlo k drvivému poraneniu hlavy poškodeného B. B. so vznikom zlomenín tvarových kostí, klenby a spodiny lebečnej, došlo k zmliaždeniu mozgu, čím došlo k porušeniu anatomickej integrity centrálneho nervového systému poškodeného, ktoré zranenia v priebehu desiatok sekúnd vyústili v čase asi o 21:00 hod. dňa 10.08.2019 do mozgovej smrti poškodeného B. B., pričom v ďalšom konaní sa obvinenému snažila zabrániť P. O., ktorá prišla na miesto spolu s X. P. a snažila sa B. B. odviazať z upínacieho popruhu bielej farby, na čo obvinený zastavil osobné motorové vozidlo B. Fabia, vystúpil z neho, odišiel k batožinovému priestoru vozidla, z ktorého vybral kovovú mačetu s drevenou rukoväťou celkovej dĺžky 550 mm, ktorú si schoval za chrbát a začal prenasledovať P. O. a X. P., utekajúcich pred ním smerom k rodinnému domu súpisné číslo XXX v obci V., miestna časť X., v ktorom sa skryli, obvinený prišiel až ku vchodovým dverám rodinného domu súpisné číslo XXX, kde sa otočil a vrátil sa k osobnému motorovému vozidla Škoda Fabia, ku ktorému bol upínacím popruhom bielej farby priviazaný poškodený B. B., nasadol do osobného motorového vozidla Škoda Fabia a v úmysle roztrhať telo poškodeného B. B. a v snahe zbaviť sa následne tela poškodeného jeho zavlečením do močariny začal za vozidlom priviazaného poškodeného B. B. ťahať vozidlom asi 200 m smerom na miestnu časť Formanec, kde zabočil doľava, vyšiel na asfaltovú cestu do lesa, po ktorej prešiel vozidlom aj s priviazaným telom poškodeného B. približne 1 km, čím vznikli na tele poškodeného mnohopočetné plošne aj hlboké šmykové odreniny a tiež termické defekty kože, následne zastavil vozidlo, otvoril zadné dvere za vodičom, čím uvoľnil upínací popruh bielej farby, za ktorý ťahal telo poškodeného B. B. k močarine, kde následne odviazal upínací popruh bielej farby z nôh poškodeného B. B. a jeho telo uložil do bahna a kaluže v lese v miestnej časti Formanec a z miesta odišiel domov,
t e d a
v bode 1) sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,
v bode 2) iného úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom,
č í m s p á c h a l
v bode 1) zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,
v bode 2) obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to
- jednovýstrelovej, podomácky upravenej dlhej palnej zbrane kal. 22 Long Rifle, označenej pôvodným výrobným číslom 089260 a československou skúšobnou značkou ČSSR, na ktorej bol namontovaný podomácky vyrobený viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu,
- nekompletného podomácky vyrobeného revolveru kal. 7,65 Browning, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky,
- podomácky vyrobeného revolveru kal. 22 Long Rifle, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky,
- 6 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým označením „SBP" s dodatočne podomácky upravenými (narezanými) celoplášťovými strelami,
- 9 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Short, s dnovým značením „S&B“,
- 8 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „REX“,
- 7 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „S&B“,
- 48 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „R“,
- 19 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „S&B“,
- 2 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „SBP“.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom B.- W., W. nad Q., M. R. B. XXX/XXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bydliskom B.-W., W. nad Q., Q. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
17.12.2019 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na Okresný súd Trenčín na obvineného obžalobu 1Kv 59/18/3300 z 12.12.2019 pre podozrenie zo spáchania v bode 1) obžaloby zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2 obžaloby obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku. Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutkom uvedeným v obžalobe môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení s povolením súdu urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Keďže takéto vyhlásenie sa pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považuje za priznanie spáchania skutkov uvedených v obžalobe, súd aplikujúc § 257 ods. 4, ods. 5 Tr. por. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor i splnomocnený zástupca poškodených na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom o trestnoprávnych sankciách, resp. náhrade škody. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného, ktoré sa pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považuje za priznanie spáchania skutkov uvedených v obžalobe, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, teda v bode 1) ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2) ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania obsiahnutých v spise nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná len k výrokom o trestnoprávnych sankciách, resp. náhrade škody.
Postupom podľa § 269 Tr. por. boli čítané listinné dôkazy, a to správa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného (č. l. 491), skrátený výpis obžalovaného (č. l. 492), správa z mesta Myjava o povesti obžalovaného (č. l. 493), správa z mestskej polície Myjava na obžalovaného (č. l. 494), správa z obce Poriadie o povesti obžalovaného (č. l. 495), výpis obžalovaného z evidencie priestupkov (č. l. 497), odpis obžalovaného z registra trestov (č. l. 498), zápisnica z vykonania domovej prehliadky u obžalovaného (č. l. 365-380), zápisnica z vykonania prehliadky iných priestorov (č. l. 383). Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. boli za súhlasu procesných strán oboznámené tiež znalecký posudok na obžalovaného z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria (č. l. 202) a znalecký posudok na obžalovaného z odboru Psychológia (č. l. 258). Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava vyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby bolo na požadovanej úrovni, prejavoval snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plnil. K osobám, s ktorými prichádzal do styku, zachovával zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Vo svojich osobných veciach si udržiaval poriadok a čistotu, hygienické návyky mal osvojené. Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavoval pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sledoval televíziu, počúval ústavný rozhlas. Neprejavil záujem o zaradenie do práce, z tohto dôvodu nebolo možné ho po tejto stránke hodnotiť. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiaval formou korešpondencie, návštevami a telefonovaním. Záverom sa konštatuje, že si obžalovaný plnil základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného bol bezproblémový. Zo skráteného výpisu obžalovaného ďalej vyplynulo, že obžalovaný vykonáva väzbu v tejto trestnej veci.
Mesto Myjava vypracovalo správu o povesti obžalovaného, podľa ktorej obžalovaný je občanom mesta, pričom je otcom dvoch dospelých detí, ženatý s A. S., rod. P., ktorá žije sama na spoločnej adrese trvalého pobytu.
Mestská polícia Myjava v správe na obžalovaného skonštatovala, že neeviduje spáchanie priestupku obžalovaným.
Obec Poriadie v správe o povesti obžalovaného uviedla, že obžalovaný je občanom mesta Myjava, kde má trvalý pobyt. V Poriadí obýval nehnuteľnosť na adrese Poriadie XXX, ktorú vlastní jeho manželka A. S.. V uvedenej nehnuteľnosti býval nepretržite, nemal tam ale prihlásený prechodný pobyt. Nehnuteľnosť je na čiastočnej samote, vzdialenej od centra obce približne 1 km. Na základe pôvodných prihlasovacích lístkov majú informácie, že obžalovaný má manželku A. S. a dve deti, syna V. a dcéru X.. Ich rodinné pomery im nie sú známe. Obžalovaný žije v obci samotárskym životom, do centra obce chodí sporadicky, zväčša iba na nákup do obchodu a vybavenie pošty, prípadne úradných záležitostí (platba dane či palivového dreva). V minulostí chodil do centra obce častejšie, často pešo so svojim psom. Počas chôdze po dedine často používal pyrotechniku a hlasné rozprávanie na svojho psa. Často provokoval psov v záhradách rodinných domov. Spoločenských, športových či iných kultúrnych podujatí v obci sa nezúčastňoval, preto nevedia uviesť ani jeho aktuálne vzťahy so svojou rodinou, ani či má vnúčatá a aký má s nimi vzťah. Z lokality, kde obžalovaný v obci býval, išla často hlasná hudba, resp. zvuk rádia. Tento zvuk sa niesol až do obce k prvým rodinným domom, ktoré sa nachádzajú za mostom ponad železnicu. Často tiež bolo počuť zvuky použitia pyrotechniky. Na osobu obžalovaného nemali evidovanú žiadnu oficiálne podanú sťažnosť na protispoločenskú činnosť, evidovali iba niekoľko zmienok pri rozhovoroch o ňom. Všetky mali spoločný základ, kedy obžalovaný reagoval podráždene až čiastočne agresívne na prítomnosť ľudí v lokalite pri nehnuteľnosti, ktorú obýval. V tesnej blízkosti domu, ktorý obýval, sa nachádza miestna komunikácia, ktorú využíva veľké množstvo cyklistov, či peších turistov, pričom sa stalo, že obžalovaný vybehol na okoloidúcich s agresívnych krikom. Tak isto na zamestnancov firiem, ktoré mali okolité ovocné sady v prenájme. Tieto informácie však nemali podloženie v podobe oficiálnej sťažnosti. Pokiaľ ide o vzťah obžalovaného s nebohým poškodeným, tento popísali v poslednej dobe ako vyostrený. Z rozhovorov s nebohým poškodeným bolo jasné, že ich spor riešila niekoľkokrát polícia. Jedinou osobou, s ktorou bol obžalovaný v poslednej dobe videný, bol p. S., ktorého manželka vlastní v obci pozemky. Priateľské vzťahy s inými občanmi obce im neboli známe.
Obžalovaný podľa výpisu z evidencie priestupkov nebol doposiaľ priestupkovo riešený, pričom podľa odpisu z registra trestov bol ešte v roku 1977 odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia k trestu odňatia slobody 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola určená
skúšobná doba do 22.06.1979. Obžalovaný sa osvedčil 18.02.1980, pričom sa na neho v danom prípade hľadí, ako keby odsúdený nebol.
Zo zápisníc z vykonania domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov vyplynulo, že obžalovaný pri týchto prehliadkach vydal zbrane a strelivo tak, ako sú tieto uvedené vo výroku rozsudku.
Znaleckým posudkom na obžalovaného z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria bolo ustálené, že obžalovaný v čase spáchania stíhanej vraždy netrpel duševnou poruchou ani chorobou v užšom slova zmysle, tj. psychózou, ktorá by uňho vyvolala chorobnú motiváciu k posudzovanému skutku. Zároveň bol schopný rozpoznať protiprávnosť činu. V čase spáchania stíhanej vraždy bol pod vplyvom alkoholu, v opojenosti stredného stupňa, pričom tento stav si navodil sám a dobrovoľne, alkohol pil v obvyklom množstve a koncentrácii. S poškodeným bol dlhodobo „vo vojnovom stave“, pričom konflikty v susedskom spolužití gradovali najmä posledné tri roky. V tomto období sa na podklade pocitov krivdy a hostilných postojov u obžalovaného vyskytlo opakované útočné konanie, otvorené i skryté, i keď menšej závažnosti. Spôsobovalo však stále vyššiu emočnú záťaž a predráždenosť obžalovaného voči konaniu poškodeného, čo bolo vyvolané kumulujúcimi sa frustrujúcimi situáciami a potrebou presadiť si vlastnú pravdu. V čase útoku na poškodeného (prvý úder do hlavy) konal obžalovaný bezprostredne, neuvážene, skratovo, kde motiváciou bola potreba umlčať poškodeného a pomstiť sa mu v emočne dlhodobo vypätom nepriateľskom vzťahu. Provokujúcim podnetom mohol byť verbálny útok poškodeného. V následnom konaní obžalovaného už bol prítomný v jednoduchých súvislostiach premyslený a systematický plán, keď druhá a tretia rana boli rany istoty, aby sa poškodený neprebral, obžalovaný ďalej vyskúšal poškodenému pulz a potom postupoval s cieľom zbaviť sa tela. Obžalovaný bol v danej situácii primerane zorientovaný, uvedomoval si sprievodné okolnosti a adekvátne situácii na ne reagoval. Právne povedomie, intelekt, ani hladina alkoholu v krvi nebránili obžalovanému rozpoznať závažnosť vlastného konania, tj. rozpoznávacia a ovládacia schopnosť obžalovaného v čase spáchania stíhanej vraždy síce bola narušená alkoholom, nie však vo forenzne závažnej miere. Obžalovaný ani v čase vypracovania posudku netrpel duševnou poruchou alebo chorobou v užšom slova zmysle, pre ktorú by bol jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Alkohol pije od 18 rokov, v úvode uprednostňoval pivo, neskôr je prítomný vzrast tolerancie s pitím bez preferencie, nárazovým opíjaním sa s tzv. pamäťovými „oknami“, chýbaním spomienky na okolnosti pitia. Raz mal pozitívnu dychovú skúšku po vypití alkoholu v rámci oslavy na pracovisku. Posledných 5 rokov, od odchodu do starobného dôchodku a odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, pije alkohol dennodenne s rannými dúškami a s kontinuálnym udržiavaním hladiny v krvi, sporadicky sú prítomné pamäťové „okná“, pretrváva chuť na alkohol. Alkohol pije kvôli excitačnému budivému účinku, v stave alkoholovej opojenosti je podľa svedeckých výpovedí psychomotoricky nekľudný a agitovaný, hlučný, dráždivý, útočný, koná unáhlene. V čase príchodu vnúčat alebo keď mal cestovať autom alkohol údajne nepožíval. Závislosť obžalovaného od alkoholu je plne rozvinutá, v dôsledku chronického pitia si privodil a bola i v čase vypracovania posudku prítomná emočná depravácia s celkovou degradáciou osobnosti s poruchou etických citov, znížením zábran a stupňovaním pudových reakcií, porucha v oblasti sociálnych vzťahov, netaktnosť až bezohľadnosť, prevaha egoistických záujmov, organické zmeny so znížením súdnosti, kritičnosti a sklonom k násilníckemu hrubému konaniu. Obžalovaný je spoločensky nebezpečný v stavoch alkoholového opojenia, pričom v prípade, že alkohol nebude piť vôbec, je prognóza jeho stavu priaznivá, nakoľko má vybudované rodinné zázemie s pozitívnymi väzbami s príbuznými a netrpí dissociálnou poruchou osobností. Ďalej bolo zdôraznené skratové konanie obžalovaného pri stíhanej vražde, ako aj to, že obžalovaný sa kontinuálnym popíjaním alkoholu udržiaval v excitačnom štádiu opojenosti, pre ktoré je typická nadnesená nálada, zvýšené sebavedomie, zvýšená aktivita, znížená kritičnosť, hlučné slovné prejavy, expanzívnosť-výbojnosť, bezohľadnosť, násilné činy, pričom o riziku vystupňovaného agresívneho konania pod vplyvom alkoholu obžalovaný vedel, keď sám popísal svoju reakciu pri jednom z predchádzajúcich konfliktov s poškodeným: „B. tam dobrých 10 minút zjapal a skákal, tak som mu povedal: B., ty buď rád, že nemám vypité, lebo by to dopadlo ináč...Mávol som rukou a išiel som na pivo.“ Záverom sa konštatuje u obžalovaného prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu a je odporúčané uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Znaleckým posudkom na obžalovaného z odboru Psychológia bolo ustálené, že jeho intelektové schopnosti sa v čase vypracovania posudku nachádzali v pásme podpriemernej inteligencie, čo platí aj o verbálnej a performačnej zložke jeho intelektu. Vo verbálnej zložke jeho intelektu je pozorovateľný narušený výkon v subteste porozumenie, čo poukazuje na narušený stupeň socializovanosti myslenia, zvýšené je riziko maladaptívneho správania sa. Kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré
by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré obžalovaný prežil a ktorých sa zúčastnil priamo, mnestické (pamäťové) funkcie sú intaktné. Prípadné nezrovnalosti vo výpovediach obžalovaného môžu byť vedomou tendenciou, účelovosťou obžalovaného, alebo ostrovčekovitým zlyhaním mnestických schopností vplyvom ebriety v danej situácii. Osobnosť obžalovaného je depravovaná, ethylicky pozmenená, nesie známky ethylickej charakteropatie poruchy vyšších citov sociálnych, morálnych, etických. Prítomné je dlhodobé užívanie návykových látok (ethylizmus), v čoho dôsledku sú prítomné zmeny v štruktúre osobnosti. Správanie obžalovaného je pudovo usmerňované, egocentrické, sú prítomné aj poruchy v sociálnych vzťahoch. Osobnosť obžalovaného je disharmonicky štruktúrovaná, aktuálne je emocionálne labilný, impulzívny, dráždivý, hostilný, jeho správanie a konanie je primárne smerované k zadováženiu a užívaniu alkoholu. Je tiež prítomná nízka frustračná tolerancia s tendenciou k hypertrofovaným afektom ovplyvneným reakciám na aj slabý podnet z okolia, obžalovaný je výrazne nesebakritický. Kontrola impulzov je výrazne limitovaná, nedostatočná. Je prítomné aj zníženie zábran s afmitou k pudovým reakciám, pričom agresivita je zvýraznenou zložkou osobnosti obžalovaného, a teda sa jedná o charakteropatiu zapríčinenú chronickým ethylizmom, čo negatívne vplýva na stabilitu emotivity obžalovaného. Vzťah medzi obžalovaným a poškodeným bol konfliktogénny, kde obžalovaný vnímal zo strany poškodeného viackrát provokačné správanie (napr. nesprávne parkovanie, anonymný list ohľadom soli pre lesnú zver, voda v studni, zatvorená brána a pod.), kde konflikty sa postupne eskalovali a negatívny vzťah a postoj obžalovaného k poškodenému narastal. Obžalovaný bol voči poškodenému irritabilný, podozrievavý, preto konanie poškodeného obžalovaný začal vnímať vysoko senzitívne s tendenciou k impulzívnemu, dráždivému, hostilnému až agresívnemu konaniu, ktoré vyeskalovalo až k vražde poškodeného. Pokiaľ sa znalec mal vyjadriť k pohnútke obžalovaného, v posudku uviedol, že išlo o konfliktný vzťah s poškodeným, čo spoločne s ethylickou charakteropatiou obžalovaného vyeskalovalo do inkriminovaného konfliktu, ktorý u obžalovaného aktivovalo jeho ľahko aktivovateľnú agresívnu dispozíciu osobnosti s následným agresívnym konaním voči poškodenému. Obžalovaný má vnútorné zdroje na vyrovnávanie so záťažou narušené, jedná sa o osobnosť chorobne pozmenenú chronickým ethylizmom. Agresivita je zvýraznenou zložkou jeho osobnosti, jedná sa o charakteropatiu zapríčinenú chronickým ethylizmom, čo negatívne vplýva na stabilitu jeho emotivity, a teda obžalovaný je emocionálne nestály, výbušný, impulzívny, podozrievavý voči pohnútkam druhých, sociálne izolovaný, dráždivý. Je tiež osobnostne, emocionálne a sociálne depravovaný s výrazne narušenou frustračnou toleranciou, čo ho limituje v schopnosti kooperácie, ktorá je len krátkodobá, následne nevydrží, opakovane spadá do afektu, prítomný intrapsychický nepokoj s afmitou ku hypertrofovaným katatýmnym reakciám s hostilnými a maladaptívnymi formami správania sa za účelom direktívneho presadzovania vlastnej osoby. Obžalovaný má teda patologicky zníženú frustračnú toleranciu, pri požití alkoholu je jeho frustračná tolerancia ešte viac znížená, je irritabilný, výrazne dráždivý s tendenciou k agresívnym formám správania. Pri spáchaní stíhanej vraždy sa vplyvom nízkej frustračnej tolerancie aktivovala agresivita ako ľahko aktivovateľná dispozícia obžalovaného a tento konal agresívne voči poškodenému. Vzhľadom k osobnostnej štruktúre má obžalovaný tendenciu sa vyviňovať, resp. má tendenciu presúvať zodpovednosť za svoje správanie na vonkajšie faktory, viac hľadí na sekundárne dôsledky svojho konania ako na zodpovednosť za svoje činy a dôsledky konania so snahou o plauzibilné poukázanie na externé príčiny svojho konania. Jedná sa o osobnosť chorobne pozmenenú chronickým ethylizmom, osobnosť nedostatočné zodpovednú, egocentricky zameranú, nekritickú. Agresivita je zvýraznenou zložkou osobnosti obžalovaného, ktorý v sociálnom kontakte presadzuje svoje záujmy a je direktívny. Jedná o stav viac-menej trvalý, vývojov ukončený a len minimálne terapeuticky ovplyvniteľný, keď terapeuticky ovplyvniteľný je jeho syndróm závislosti v zmysle dlhodobej (aj ústavne nanútenej) abstinencie. Možnosť resocializácie obžalovaného je nepriaznivá, kde negatívami (možnej resocializácie) sú agresivita ako ľahko aktivovateľná dispozícia osobnosti, egocentrizmus ako prevažujúci motivujúci faktor konania, nedostatok trvalých pozitívnych citových a sociálnych vzťahov až sociálna izolácia, osobnosť s hypotrorou vyšších citov, ethylická charakteropatia, abúzus alkoholu, afektívna nestálosť, výbušnosť, nízka frustračná tolerancia, explozivita, výrazná zmena reaktivity na záťaž a frustráciu pod vplyvom alkoholu a ľahká ovplyvniteľnosť, resp. nezdržanlivosť konania.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (už v rámci výsluchu v prípravnom konaní sa ku skutkom priznal a tieto oľutoval) a § 36
písm. n) Tr. zák. (v priebehu celého konania svojim postojom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdu) a žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zák..
Len okrajovo súd poznamenáva, že napriek tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo riešený a súdne trestaný bol len za menej závažnú trestnú činnosť, a to pred viac ako 40-timi rokmi, vo veku ešte len 23 rokov, súd u neho nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., keďže jej vzhliadnutiu odporuje spôsob života, aký obžalovaný viedol v poslednom období pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti tak, ako referovala obec Poriadie.
Pokiaľ prokurátor v rámci záverečnej reči poukazoval na to, že obžalovaným spáchaný skutok uvedený pod bodom 2) bol spáchaný hyenisticky a obžalovaný tento skutok nikdy úprimne neoľutoval, resp. oľutoval len špekulatívne a nie úprimne, k tomu súd dopĺňa, že („hyenistický“) spôsob spáchania skutku uvedeného pod bodom 2) sa premietol do právnej kvalifikácie tohto skutku ako trestného činu, keď predstavoval okolnosť podmieňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa § 145 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák.. Zároveň, obžalovaný skutok pod bodom 2) oľutoval viackrát, a to prvýkrát už pri jeho výsluchu po vznesení mu obvinenia (č. l. 60 rub), potom pri záverečnom preštudovaní spisu (č. l. 518) a následne i po podaní obžaloby v súvislosti s rozhodovaním podľa § 238 ods. 2 Tr. por. (č. l. 553 rub) a na hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči. Neboli zistené žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by oprávňovali súd prijať záver o tom, že prejavená ľútosť obžalovaného nebola úprimná.
Ak prokurátor tiež v rámci záverečnej reči poukazoval na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (obžalovaný spáchal viac trestných činov), k tomu súd dáva do pozornosti, že síce podľa obžaloby a výroku rozsudku o vine obžalovaného je zrejmé, že došlo skutočne k spáchaniu dvoch trestných činov, na druhej strane však obžalovanému v dôsledku spáchania týchto dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých oba boli zločinmi, a to dvoma samostatnými skutkami, musel byť ukladaný sprísnený úhrnný trest podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (čím sa súd zaoberá nižšie). Ak by súd v totožnej skutočnosti vzhliadol priťažujúcu okolnosť a zároveň ukladal sprísnený úhrnný trest, bola by táto totožná skutočnosť pripísaná na ťarchu obžalovaného dvakrát, čo nie je prípustné.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák.) preto súd vychádzal z pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:0 a podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadby trestného činu najprísnejšie trestného, teda vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., kde základná trestná sadzba bola 20 až 25 rokov, resp. trest odňatia slobody na doživotie, o jednu tretinu. Vychádzal teda súd pri ďalšom rozhodovaní z upravenej trestnej sadzby 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace, resp. trest odňatia slobody na doživotie.
Keďže, ako už súd načrtol vyššie, obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých oba boli zločinmi (čin pod bodom 2) dokonca zločinom obzvlášť závažným), a to dvoma samostatnými skutkami, musel byť ukladaný sprísnený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. Najprísnejšie trestným bol trestný čin vraždy, kde základná trestná sadzba bola 20 až 25 rokov, resp. trest odňatia slobody na doživotie. Po úprave podľa predošlého odseku 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace, resp. trest odňatia slobody na doživotie. Postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. teda súd zvýšil už upravenú hornú hranicu o jednu tretinu, pričom riadiac sa obmedzením uvedeným v citovanom ustanovení vychádzal z konečnej trestnej sadzby 20 až 25 rokov, resp. trest odňatia slobody na doživotie.
Aplikujúc ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody 20 rokov, ktorý považuje za primeraný a postačujúci jednak na ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou obžalovaného a jednak na prevýchovu obžalovaného v podmienkach jeho výkonu.
Opätovne súd poukazuje, že pri určení takejto výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä tiež na surový spôsob spáchania stíhanej vraždy a jej nezvratný následok v podobe smrti poškodeného, skutočnosť, že obžalovaný konal v priamom úmysle, ako i to, že pohnútkou obžalovaného bol konfliktný vzťah medzi ním a poškodeným, kde medzi nimi postupne rástlo napätie, ktoré vyústilo až do spáchania stíhanej vraždy v afekte. Okrem priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (pomeru medzi nimi) súd prihliadol aj na osobu obžalovaného. Stíhanú vraždu spáchal vo veku 65 rokov, a teda i v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody toto nenastane skôr, ako po dovŕšení 80 rokov (§ 67 ods. 1 Tr. zák.). Obžalovaný síce pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti neviedol
riadny život, zároveň však bol súdne trestaný len za menej závažnú trestnú činnosť, a to pred viac ako 40-timi rokmi, vo veku ešte len 23 rokov, v ktorom prípade sa na neho v dôsledku osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia navyše hľadí, ako keby odsúdený nebol. Nemožno tak prijať rozumný záver, že by obžalovaný bol osobou so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, kde by sa už skôr uložené tresty minuli účinkom. Osoba obžalovaného ďalej tiež bola zmenená dlhodobým ožívaním alkoholu a plne rozvinutou závislosťou na ňom, čo tiež spáchanie stíhaného skutku podmienilo. Obžalovaný sa v stave alkoholovej opojenosti správal agresívne, navyše jeho osobnosť bola náchylná ku skratovému konaniu a bez zábran stíhanú vraždu vykonať. V neposlednom rade, pokiaľ ide o pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, súd prihliadol na konštatácie znalcov, keď obžalovaný je síce spoločensky nebezpečný v stavoch alkoholového opojenia, pričom v prípade, že alkohol nebude piť vôbec, je prognóza jeho stavu priaznivá, nakoľko má vybudované rodinné zázemie s pozitívnymi väzbami s príbuznými a netrpí dissociálnou poruchou osobností.
Pokiaľ prokurátor v rámci záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie, súd dospel k záveru, že pre jeho uloženie neboli splnené podmienky uvedené v § 47 ods. 1 Tr. zák.. Odhliadnuc od toho, že trest odňatia slobody na doživotie možno uložiť len za trestný čin, za ktorý to Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje, čo splnené nepochybne bolo (viď vyššie uvedené), pre jeho uloženie sa ďalej vyžaduje, aby to vyžadovala účinná ochrana spoločnosti a nebola (žiadna) nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Vo vzťahu k ochrane spoločnosti treba pripomenúť, že bolo nepochybne dokázané, že obžalovaný je spoločensky nebezpečný výlučne v stavoch alkoholového opojenia, pričom v prípade, že alkohol nebude piť vôbec, je prognóza jeho stavu priaznivá. Nejaví sa splnená už táto podmienka, keďže v záujme ochrany spoločnosti pred obžalovaným mu namiesto trestu odňatia slobody na doživotie možno uložiť protialkoholické liečenie, ktoré rovnako zabezpečí jeho abstinenciu od alkoholu, a teda eliminuje jeho spoločenskú nebezpečnosť. Navyše, nebolo v konaní vôbec dokázané, že by bola vylúčená náprava obžalovaného trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Psychologický posudok síce pomenúva okolnosti, pre ktoré je možnosť resocializácie (nápravy) obžalovaného nepriaznivá, túto však výslovne nevylučuje. Je preto potrebné v načrtnutom smere postupovať podľa všeobecnej zásady trestného práva „in dubio pro reo“ a prijať záver o nesplnení podmienok podľa § 47 ods. 1 Tr. zák..
Postupujúc podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Riadiac sa psychiatrickým posudkom na obžalovaného, a teda berúc do úvahy, že u neho bola zistená prítomnosť plne rozvinutej závislosti na alkohole, súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, a to aplikujúc § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák..
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia zbraní a streliva tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní splnomocnený zástupca poškodených uplatnil v mene I. B. a B. B. nárok na náhradu spôsobenej škody 30.000,- €, a to 5.000,- € titulom nákladov na pohreb poškodeného a 25.000,- € titulom nemajetkovej ujmy. Nepochybne sa ohľadne rodičov poškodeného jedná o osoby stíhanou vraždou poškodené tak, ako má na mysli § 46 Tr. por., nárok na náhradu spôsobenej škody však riadne a včas uplatnila len I. B.. Navyše, náklady na pohreb poškodená nedokázala a vykonanie dokazovania za účelom rozhodnutia o uplatnených nárokoch by presahovalo potreby trestného konania. Preto súd oboch poškodených s uplatneným nárokom na náhradu spôsobenej škody podľa § 288 Tr. por. odkázal na civilný proces. sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,
iného úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.