Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-15-2020.pdf
PDF · 118.43 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2020 prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného
X. S.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q., K.. M. R. B. č. XXX/XX, naposledy bytom V., X. č. XXX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Tk/1/2019 zo dňa 21.01.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o uložených trestoch a vo výroku o uložení ochranného opatrenia.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný X. S. podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 38 ods. 2, ods. 3 a 41 ods. 2 Tr. zák. odsudzuje na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov, na výkon ktorého sa podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému X. S. ukladá trest prepadnutia vecí: · jednovýstrelová podomácky upravená dlhá palná zbraň kal. 22 Long Rifle, označená pôvodným výrobným číslom 089260 a československou skúšobnou značkou ČSSR · podomácky vyrobený viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu, · nekompletný podomácky vyrobený revolver kal. 7,65 Browning, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky, · podomácky vyrobený revolver kal. 22 Long Rifle, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky, · 9 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Short, s dnovým značením „S&B“, · 8 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „REX“, · 7 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „S&B“, · 48 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „R“, · 19 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „S&B“, · 2 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „SBP“. · 6 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým označením „SBP“ s dodatočne podomácky upravenými (narezanými) celoplášťovými strelami. · oceľová rúra joklového profilu rozmeru 20 x 20 mm s hrúbkou steny 2 mm a dĺžky 140 cm, · textilný upínací popruh (gurtňa) bielej farby, · osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, VIN: I EČ: Q zelenej tmavej farby.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa §§ 76 ods. 1 a 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Výroky o vine a o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. S. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v bode 1/) a z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. (v bode 2/), pretože 1/ v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia zadovážil a až do vykonania domovej prehliadky do 18:00 hod. dňa 11.08.2019 v rodinnom dome súpisné číslo XXX, nachádzajúcom sa v obci V., k. ú. V., okres Q., zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, evidovanom na parcele číslo XXXXX/X, ktorého vlastníkom je jeho manželka A. S., trvale bytom Q., K.. M. R. B. XXX/XX, bez povolenia prechovával:
- jednovýstrelovú podomácky upravenú dlhú palnú zbraň kal. 22 Long Rifle, označenú pôvodným výrobným číslom 089260 a československou skúšobnou značkou ČSSR, na ktorej bol namontovaný podomácky vyrobený viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), písm. e) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o zbraň kategórie A, t.j. zbraň zakázanú a v prípade tlmiča hluku ide o zakázaný doplnok zbrane podľa § 4 ods. 4 písm. a) citovaného zákona,
- nekompletný podomácky vyrobený revolver kal. 7,65 Browning, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky,
- podomácky vyrobený revolver kal. 22 Long Rifle, bez označenia výrobným číslom a bez skúšobnej značky, pričom u oboch zbraní ide z technického hľadiska v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zbraň kategórie A, t.j. zbraň zakázanú, ktorú v zmysle § 8 ods. 1 citovaného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť,
- 6 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým označením „SBP“ s dodatočne podomácky upravenými (narezanými) celoplášťovými strelami, kde vzhľadom na dodatočnú podomácku úpravu striel ide v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zakázané strelivo, ktoré je podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona považované za zbraň kategórie A,
- 9 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Short, s dnovým značením „S&B“,
- 8 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „REX“,
- 7 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „S&B“,
- 48 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle, s dnovým značením „R“,
- 19 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „S&B“,
- 2 ks nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning, s dnovým značením „SBP“, pričom v zmysle § 2 ods. 1 písm. g) zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o strelivo, ktoré môže podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, 2/ dňa 10.08.2019 v čase o 19:35 hod. po tom, ako prišiel poškodený B. B., trvale bytom V. č. XXX upozorniť obvineného ku vchodovej bráne do jeho rodinného domu súpisné číslo XXX v obci V., miestna časť X., na stlmenie hlasne hrajúcej hudby, obvinený pred dreveným prístreškom na obecnom pozemku pred vstupom do dvora rodinného domu súpisné číslo XXX, pod vplyvom alkoholu napadol poškodeného B. B. tak, že tohto nečakane a veľmi rýchlo úderom veľkej intenzity udrel do záhlavia vľavo mierne ohnutou oceľovou rúrou joklového profilu rozmeru 20 x 20 cm s hrúbkou steny 2 mm, dĺžky 140 cm, v dôsledku čoho poškodený B. B. spadol na zem, kde obvinený uvedenou oceľovou tyčou opakovanými údermi veľkej intenzity udieral poškodeného do oblasti záhlavia, čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu veľkosti 6,5 cm s typickým ukončením charakteru lastovičieho chvosta, menšie tržnozmliaždené rany v pokrývkach lebečných v ľavej a zadnej časti hlavy, zlomeninu šupiny záhlavovej kosti a prudký pohyb mozgu v lebečnej dutine skrvácaním pod mäkké blany, následne obvinený poškodenému B. B. priviazal nohy v oblasti členkov upínacím popruhom bielej farby, ktorého druhý koniec zatvoril do ľavých zadných dverí osobného motorového vozidla Škoda Fabia, VIN: I e. č.: Q tmavozelenej farby, ktorým po
naštartovaní vozidla už potom na zemi ležiacemu poškodenému B. B. dvakrát prešiel kolesom po hlave, v dôsledku čoho došlo k drvivému poraneniu hlavy poškodeného B. B. so vznikom zlomenín tvarových kostí, klenby a spodiny lebečnej, došlo k zmliaždeniu mozgu, čím došlo k porušeniu anatomickej integrity centrálneho nervového systému poškodeného, ktoré zranenia v priebehu desiatok sekúnd vyústili v čase asi o 21:00 hod. dňa 10.08.2019 do mozgovej smrti poškodeného B. B., pričom v ďalšom konaní sa obvinenému snažila zabrániť P. O., ktorá prišla na miesto spolu s X. P. a snažila sa B. B. odviazať z upínacieho popruhu bielej farby, na čo obvinený zastavil osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, vystúpil z neho, odišiel k batožinovému priestoru vozidla, z ktorého vybral kovovú mačetu s drevenou rukoväťou celkovej dĺžky 550 mm, ktorú si schoval za chrbát a začal prenasledovať P. O. a X. P., utekajúcich pred ním smerom k rodinnému domu súpisné číslo XXX v obci V., miestna časť X., v ktorom sa skryli, obvinený prišiel až ku vchodovým dverám rodinného domu súpisné číslo XXX, kde sa otočil a vrátil sa k osobnému motorovému vozidla Škoda Fabia, ku ktorému bol upínacím popruhom bielej farby priviazaný poškodený B. B., nasadol do osobného motorového vozidla B. Fabia a v úmysle roztrhať telo poškodeného B. B. a v snahe zbaviť sa následne tela poškodeného jeho zavlečením do močariny začal za vozidlom priviazaného poškodeného B. B. ťahať vozidlom asi 200 m smerom na miestnu časť E., kde zabočil doľava, vyšiel na asfaltovú cestu do lesa, po ktorej prešiel vozidlom aj s priviazaným telom poškodeného B. B. približne 1 km, čím vznikli na tele poškodeného mnohopočetné plošne aj hlboké šmykové odreniny a tiež termické defekty kože, následne zastavil vozidlo, otvoril zadné dvere za vodičom, čím uvoľnil upínací popruh bielej farby, za ktorý ťahal telo poškodeného B. B. k močarine, kde následne odviazal upínací popruh bielej farby z nôh poškodeného B. B. a jeho telo uložil do bahna a kaluže v lese v miestnej časti E. a z miesta odišiel domov.
Bol za to odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l), n), 38 ods. 3, ods. 8 a 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku (rôzne zbrane a strelivo, ktoré sú obsahom skutkovej vety v prípade skutku 1/). Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení I. B. a B. B. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaní civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Následne v zákonnej lehote prokurátor ešte rozšíril odvolanie aj pre neuloženie ochranného dohľadu obžalovanému a pre neuloženie trestu prepadnutia vecí uvedených v bode 5/ dôkazných návrhov uvedených v obžalobe. Navrhol taktiež, aby bolo rozhodnuté len o nároku poškodenej I. B. na náhradu škody, a to tak, že len táto bude odkázaná na civilný proces.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že napriek tomu, že súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, súčasne mu neuložil obligatórne aj ochranné opatrenie - ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. (navrhol uložiť ho obžalovanému na 3 roky). Nestotožňuje sa najmä s výrokom o treste, a to z dôvodu neuloženia trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný sa totiž dopustil tej najzávažnejšej a pre jednotlivca i spoločnosť najnebezpečnejšej trestnej činnosti, kedy pre absolútnu malichernosť brutálnym spôsobom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani mafiánske skupiny v 90-tych rokoch, pripravil o život mladého nevinného človeka. Aj keď by bolo pravdou, že poškodený nebohý B. B. upozorňoval obžalovaného na hlasnú hudbu, prípadne mu povedal slová, ktoré uviedol obžalovaný, je toho názoru, že akýkoľvek iný susedský či osobný spor medzi nimi nemôže vyústiť do tak surového a bezohľadného konania obžalovaného, ktorý absolútne chladným spôsobom doslova poškodeného popravil. Poukázal na spôsob, akým sa obžalovaný dopustil skutku, jeho surovosť a to, že priznal úmysel roztrhať telo poškodeného za vozidlom a aj snahu zbaviť sa tela jeho zavlečením do močariska, kde by sa utopilo a nikto ho nenašiel. Len prítomnosť svedkyne P. O. zabránila tomu, že sa telo nebohého vôbec podarilo objaviť a trestnú činnosť tak objasniť. Poukázal na absolútny chlad, hyenizmus v emóciách obžalovaného, ktorý pri popisovaní spáchania skutku pri rozhodovaní o jeho väzobnom stíhaní neprejavil žiadne emócie a už vonkoncom nie ľútosť nad svojím konaním. Absolútnu absenciu sebareflexie v konaní obžalovaného a absenciu prejavu čo i len štipky ľútosti bolo veľmi dobre badať počas jeho záverečnej reči, kedy uviedol: „...ten človek (nebohý) vzal vnúčencom deda (obžalovaného).“. Nemožno tak súhlasiť s názorom súd prvého stupňa, že niet pochybností o úprimnosti ľútosti obžalovaného
za jeho konanie. Kedykoľvek sa obžalovaný tiež mohol ospravedlniť rodičom poškodeného, ale neurobil tak ani doposiaľ. Obžalovaný odmieta takisto aj uznať akúkoľvek výšku nemajetkovej ujmy im spôsobenej. Všetky tieto povahové rysy sú mu blízke, čo je zrejmé z ďalších záverov na neho vypracovaného psychiatrického znaleckého posudku, ktorý u neho konštatuje emočnú depraváciu s celkovou degradáciou osobnosti s poruchou etických citov, znižovaním zábran a stupňovaním pudových reakcií a sklonmi k násilníckemu konaniu. Rovnako zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva mimoriadne dôležitá skutočnosť podmieňujúca ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorú ostatne uznal aj súd prvého stupňa, a síce, že obžalovaný je nebezpečný pre spoločnosť v stavoch alkoholového opojenia. Všetky uvedené okolnosti spolu z pohľadu resocializačnej prognózy nepriaznivými závermi znaleckého posudku z odboru psychológie jednoznačne odôvodňujú ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie. S poukazom na vek obžalovaného (65 rokov) je minimálny predpoklad na nápravu páchateľa v tak vysokom veku, s poukazom na jeho osobnostné nastavenie, samotársky spôsob života, ktorý si zvolil sám odchodom od manželky a rodiny, aby sa mohol oddávať nekontrolovateľnému požívaniu alkoholu, pod vplyvom ktorého predstavuje hrozbu a časovanú bombu pre ďalších susedov, prípadne iné osoby, s ktorými sa dostane do konfliktu, čo mu nie je cudzie, ako to vyplýva zo správy o povesti obce Poriadie. Uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie. Uložením neprimerane nízkeho trestu za závažnú a brutálnu trestnú činnosť nedochádza ani k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží z dôvodov uvedených v § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na doživotie v zmysle § 145 ods. 2 Tr. zák. za použitia §§ 41 ods. 2, 36 písm. l), 37 písm. h) a 38 ods. 2 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ďalej navrhol, aby bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj trest prepadnutia vecí taxatívne uvedených v bode 5/ dôkazných návrhov obžaloby. Vo vzťahu k poškodenej I. B. navrhol túto odkázať na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. por. tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle písomného odvolania s tým, že ak by krajský súd neuložil obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie, navrhuje alternatívne uložiť mu aj ochranný dohľad, ktorý opomenul uložiť súd prvého stupňa. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, pretože prokurátorom navrhovaný trest si nezaslúži.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa na podklade odvolania prokurátora týkala len výrokov o trestoch, o ochranných opatreniach a o náhrade škody.
Podstatou odvolania prokurátora voči výroku o treste bolo neuloženie trestu odňatia slobody na doživotie. K tomuto odvolací súd uvádza: Obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov vyššej závažnosti - zločinu a obzvlášť závažného zločinu, ktorý spáchal naviac surovým spôsobom, čo bolo zohľadnené použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty v podobe závažnejšieho spôsobu jeho konania.
Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Pokiaľ ide o prvú podmienku pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, tá bola splnená, nakoľko Trestný zákon dovoľuje v osobitnej časti ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. Druhá zákonná podmienka zdôrazňuje potrebu zvýšenej generálnej prevencie pred páchateľom trestného činu (účinná ochrana spoločnosti). Tretia zákonná podmienka je charakterizovaná individuálnou prevenciou (možnosť nápravy páchateľa).
V súvislosti s druhou zákonnou podmienkou odvolací súd poukazuje v prvom rade najmä na to, že obžalovaný podľa znaleckých záverov (z odvetvia psychiatria) pri prvom údere na poškodeného konal bezprostredne, neuvážene a skratovo, kedy podľa vlastných slov reagoval na jeho vulgárne vyjadrovanie sa na adresu jeho vnúčat. Jeho motiváciou bola potreba ho umlčať a pomstiť sa mu v emočne niekoľkoročnom vypätom nepriateľskom vzťahu. Následná druhá a aj tretia rana boli „rany istoty“, aby sa poškodený neprebral. Ďalej obžalovaný postupoval tak, aby sa zbavil jeho tela, a to pomocou motorového vozidla. Závery znaleckého posudku z vykonanej pitvy konštatujú, že poškodený pravdepodobne zomrel až po tom, čo mu obžalovaný prešiel týmto motorovým vozidlom po hlave (došlo k zmliaždeniu mozgu poškodeného), ktorý záver bol prevzatý aj do znenia skutkovej vety v prípade skutku 2/.
Z hľadiska zistených okolností spáchania skutku 2/ odvolací súd uvádza, že všetky okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného, najmä z pohľadu možnej „provokácie“ zo strany poškodeného B. B. smerovanej na obžalovaného (ako to čiastočne aj vyplýva zo znenia skutkovej vety v prípade skutku 2/), ho viedli k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na doživotie nevyžaduje účinná ochrana spoločnosti.
Formuláciou tretej zákonnej podmienky („nie je nádej“) dáva zákon najavo, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak sa vyžaduje rozumná istota (prognóza), ktorá vychádza zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody na dobu určitú.
Pri posúdení otázky, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu (ide o právnu otázku), treba ale vychádzať najmä zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychológia, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa.
Podľa psychiatrického znaleckého posudku je obžalovaný spoločensky nebezpečný len v stavoch alkoholového opojenia. Avšak v prípade, že alkohol nebude piť vôbec, je prognóza jeho stavu priaznivá. Konanie obžalovaného nebolo chorobne motivované. Vzťah medzi ním a poškodeným bol konfliktogénny. Obžalovaný bol voči nemu irritabilný, podozrievavý, jeho konanie vnímal vysoko senzitívne s tendenciou k impulzívnemu, dráždivému, hostilnému až agresívnemu konaniu, ktoré vyeskalovalo až do spáchania vraždy.
Taktiež je podľa odvolacieho súdu prognóza nápravy obžalovaného trestom odňatia slobody na dobu určitú nádejná. O takejto „nádeji“ svedčí predovšetkým to, že obžalovaný netrpí disociálnou poruchou osobnosti ani inou poruchou osobnosti trvalého charakteru, ktorá by sa nedala liečiť. Má tiež vybudované rodinné zázemie s pozitívnymi väzbami s príbuznými.
Z pohľadu negatívnych osobnostných faktorov je „istým rizikom“ jeho impulzivita a nízka frustračná tolerancia, ako aj agresivita, ktorá je zvýraznenou zložkou jeho osobnosti. Tieto negatívne vlohy sú minimálne terapeuticky ovplyvniteľné. Terapeuticky ovplyvniteľný je však jeho syndróm závislosti v zmysle dlhodobej (aj ústavne nanútenej) abstinencie. Keďže obžalovaný je spoločensky nebezpečný len v stavoch alkoholového opojenia, súd prvého stupňa správne akceptoval návrh znalca psychiatra na uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani osobnostné faktory obžalovaného, ktoré nesvedčia o potrebe jeho absolútnej izolácie, či absencia gradácie závažnosti jeho protispoločenského správania vedú k záveru, že trest odňatia slobody na doživotie v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy. Na uloženie
takéhoto trestu nie sú splnené požadované zákonné predpoklady. Podľa názoru odvolacieho súdu je schopný splniť svoj účel aj trest odňatia slobody uloženú mu na dobu určitú, teda do dvadsaťpäť rokov.
Súd prvého stupňa správne v prípade obžalovaného tomuto priznal dve poľahčujúce okolnosti - § 36 písm. l), n) Tr. zák., pretože tieto obžalovaný svojím konaním po spáchaní skutkov aj „obsahovo“ naplnil. Odvolací súd je na rozdiel od prokurátora toho názoru, že obžalovaný sa k spáchaniu oboch trestných činov priznal a tieto aj úprimne oľutoval (takýto záver prokurátor síce v odvolaní rozporoval, avšak súčasne navrhol, aby aj krajský súd prihliadal pri uložení trestu na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák.). Taktiež obžalovaný napomáhal aj príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, čoho dôkazom je aj jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, ktoré „skrátilo“ rozsah vykonaného dokazovania.
V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej aj na vyhlásenie obžalovaného o nepopretí spáchania skutku sa vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Z pohľadu „povinného“ aplikovania asperačnej zásady bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe, ktorá zostala aj po úprave podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. (zníženie hornej hranice o 1/3 - 23 rokov 4 mesiace) a § 41 ods. 2 Tr. zák. (zvýšenie hornej hranice o 1/2 so zohľadnením ustanovenia § 46 Tr. zák., podľa ktorého je pre trest odňatia slobody na dobu určitú určená maximálne možná výmera 25 rokov) v sadzbe 20 až 25 rokov.
Z pohľadu trestnoprávne relevantného konania obžalovaného, ako aj predchádzajúceho spôsobu života, jeho dlhodobého a negatívneho správania smerovaného voči iným osobám, dospel odvolací súd k záveru, že tieto zistené skutočnosti nesvedčia o reálnych možnostiach naplnenia účelu uloženého trestu súdom prvého stupňa na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý trest považuje za mierny. Súd prvého stupňa zohľadnil v rámci výmery trestu všetky relevantné skutočnosti, ktoré podrobne vo svojom rozhodnutí uviedol, avšak nepostupoval už správne, ak tieto vyhodnotil iba v prospech obžalovaného. Obžalovaný je odsudzovaný za 2 trestné činy, z toho jeden je obzvlášť závažným zločinom a druhý je zločinom, a preto uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici je neprimerane mierne.
Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že účel trestu tak, ako je tento definovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., so zohľadnením ďalších zásad ukladania trestov (§§ 34 ods. 3, ods. 4 a 41 ods. 2 Tr. zák.), bude u obžalovaného splnený len uložením prísnejšieho úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 24 rokov.
Pri určení jeho výmery zohľadnil odvolací súd aj to, že obžalovaný sa oboch skutkov dopustil vo veku viac ako 65,5 roka a vo väzbe sa nachádza nepretržite od augusta 2019. Teda z pohľadu aktuálnej právnej úpravy (§ 67 ods. 1 Tr. zák.) by mohlo dôjsť k jeho prípadnému predčasnému (podmienečnému) prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody najskôr v roku 2037, teda v čase, keď bude mať vek prevyšujúci 83,5 roka. Je tak možné konštatovať, že pre obžalovaného je uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 24 rokov prakticky v istom smere trestom aj doživotným.
V rámci ukladania trestu odňatia slobody v takejto výmere potom už nebolo možné priznať obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., ako to navrhoval prokurátor. Pri zohľadnení odvolacím súdom uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 24 rokov, ktorá „spadala“ do zvýšenej trestnej sadzby pri použití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (čiže sadzby zvýšenej o jednu tretinu nad 23 rokov 4 mesiace) by priznaním aj tejto priťažujúcej okolnosti došlo k dvojitému zohľadneniu rovnakej okolnosti (teda spáchanie dvoch trestných činov) v neprospech obžalovaného.
Na výkon uloženého trestu odňatia slobody odvolací súd obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obligatórne zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Takéto zaradenie
vychádzalo z ustanovení Trestného zákona, pretože spáchal aj obzvlášť závažný zločin a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere prevyšujúcej pätnásť rokov (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).
Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa uložený trest prepadnutia vecí, tak odvolací súd dospel k záveru, že týmto druhom trestu mali byť „postihnuté“ aj ďalšie zaistené veci použité obžalovaným na spáchanie trestnej činnosti - § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Popri veciach, ktoré sa týkali trestu prepadnutia vecí uložených súdom prvého stupňa (len pokiaľ ide o skutok 1/) a ktoré boli nájdené pri zaisťovacích úkonoch orgánmi činnými v trestnom konaní, odvolací súd poukazuje na znenie skutkovej vety v prípade skutku 2/. Z tej je zrejmé, že obžalovaný „použil“ pri spáchaní trestnej činnosti tam popísanej aj oceľovú rúru joklového profilu (ktorou sprvu udieral poškodeného do oblasti jeho hlavy), textilný upínací popruh bielej farby (ktorým priviazal nohy poškodeného a druhý koniec pripevnil o motorové vozidlo) a osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: Q ktorým dokonal trestný čin. O tom, že aj tieto veci patria do vlastníctva obžalovaného, odvolací súd nemal žiadne pochybnosti. Preto „rozšíril“ uloženie tohto trestu aj na tieto veci.
Vo vzťahu k ďalším prokurátorom navrhovaným veciam, na ktoré by sa malo rovnako vzťahovať uloženie tohto druhu trestu, odvolací súd poznamenáva, že na takýto jeho postup už neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 60 ods. 1 Tr. zák. Tieto ďalšie veci obžalovaný nepoužil na spáchanie trestného činu, neboli určené na spáchanie trestného činu, neboli získané trestným činom alebo ako odmenu zaň a obžalovaný ich ani nenadobudol za vec získanú trestným činom alebo ako odmenu zaň.
Dôvodná bola naopak odvolacia námietka prokurátora v otázke uloženia ochranného opatrenia - ochranného dohľadu. V situácií, keď obžalovanému nebol uložený trest odňatia slobody na doživotie (§ 76 ods. 4 Tr. zák.) je obligatórnou povinnosťou súdov uložil ochranný dohľad páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktorý bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody na dobu určitú (§ 76 ods. 1 Tr. zák.). Preto odvolací súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad v maximálne možnej dobe jeho trvania (na 3 roky), pretože to vyžaduje vzhľadom na jeho osobnostný profil zhrnutý v znaleckých posudkoch ochrana spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Z pohľadu „zrušujúceho“ výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu bolo tiež potrebné „nanovo“ rozhodnúť o uložení ďalšieho ochranného opatrenia obžalovanému - ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou pri splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil práve pod vplyvom tejto návykovej látky a uloženie tohto ochranného opatrenia a splnenie jeho účelu je potrebné aj z pohľadu znalecky predpokladaného pozitívneho účinku na jeho resocializačnú prognózu.
Takto uložené tresty odňatia slobody a prepadnutia vecí, ako aj obidve uložené ochranné opatrenia považoval odvolací súd za primerané, zákonné, spravodlivé, a súladné i z pohľadu naplnenia ich účelu, ako to majú na mysli ustanovenia §§ 34 a 35 Tr. zák.
Prokurátor v rámci svojho odvolania taktiež navrhol aj to, aby odvolací súd odkázal na civilný proces s nárokom na náhradu škody už len poškodenú I. B. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa rozhodol totiž tak, že na civilný proces odkázal okrem nej aj druhého rodiča poškodeného - jeho otca B. B.. K tomu odvolací súd uvádza, že takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne, pretože je súladné s ustanovením § 20 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), v zmysle ktorého každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní (vzhľadom na charakter a následok spáchaného trestného činu - skutku 2/ a rozsah uplatneného nároku, ktorý sa týkal nákladov na prevoz a pohreb nebohého poškodeného a nemajetkovej ujmy spôsobenej jeho usmrtením) je podľa názoru odvolacieho súdu slovami zákona „bežnou vecou“, pri ktorej sa môže jeden manžel zastúpiť druhým. Navyše jeden z manželov si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom výroku o uložených trestoch (odňatia slobody a prepadnutia vecí) a vo výroku o uložení ochranného opatrenia (ochranného liečenia). Následne rozhodol pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. z titulu odvolania podaného v neprospech obžalovaného týmto rozsudkom o „sprísnení“ trestov odňatia slobody a prepadnutia vecí obžalovanému,
ako aj o uložení dvoch ochranných opatrení - ochranného liečenia a tiež ochranného dohľadu. Pritom výroky o vine a o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostali takýmto zrušením nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.