Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Pc-21-2019.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci navrhovateľa E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K. R., proti synovi S.. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K. R.Š., ako osobe oprávnenej na výživné, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoletú osobu, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči synovi, S.. R. Y., určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 08. 2002, č. k. 11C/168/01-73, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2006, č. k. 8Co/381/2006-391, sa z r u š u j e dňom 11. 06. 2015.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Písomným návrhom zo dňa 22. 11. 2019, doručeným súdu takisto 22. 11. 2019, navrhovateľ, ako otec dieťaťa, podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi R. Y. s účinnosťou od 10. 06. 2015. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. P 26/01 zo dňa 09. 05. 2001, bol zaviazaný platiť na vtedy maloletého syna R. Y. zvýšené výživné vo výške 2 000,- Sk mesačne (66,39 eura) od 01. 09. 2000. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 09. 2000 do 30. 04. 2001 vo výške 10 400,- Sk (345,22 eura) mu súd povolil splácať po 200,- Sk mesačne (6,64 eura) spolu s bežným výživným. Napriek tomu, že polovica dlhovaného výživného bola uhradená v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, matka vtedy maloletého syna podala návrh na vymáhanie výživného v exekučnom konaní, pričom exekúcia je vedená u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka pod sp. zn. EX 134/2006 (spisová značka súdu 7Er/160/2006). Zrážky z jeho čiastočného invalidného dôchodku boli vykonávané až do 10. 06. 2015, kedy syn ukončil vysokoškolské štúdium a mal 26,5 roka. Po ukončení vysokej školy syn vykonával absolventskú prax, za ktorú dostával finančnú odmenu. Momentálne je zamestnaný v Štátnej správe TANAP-u ako krajinár. Má pravidelný príjem, ktorý postačuje na krytie jeho životných potrieb. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu 10. 06. 2015 nemá na výživnom žiaden nedoplatok.
2. Syn navrhovateľa, S.. R. Y., ako osoba oprávnená na výživné (ďalej len „syn navrhovateľa“), v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 12. 2019 uviedol, že s návrhom nesúhlasí a výživné žiada zrušiť s účinnosťou až od 15. 01. 2016. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na nízku platobnú disciplínu navrhovateľa sa pristúpilo k exekučnému vymáhaniu výživného, pričom podľa syna navrhovateľa výsledok mu nie je známy. Dňa 10. 06. 2015 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium II. stupňa na Technickej univerzite vo Zvolene a odo dňa 11. 06. 2015 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V tom čase urobil kroky k tomu, aby mohol pokračovať v odbornej príprave na potenciálne budúce zamestnanie v rámci 3-mesačnej absolventskej praxe, ktorú ukončil v októbri
2015, nakoľko dovŕšením 26. roku života nebolo možné ďalej v nej pokračovať. Od 01. 06. 2015 do 30. 01. 2016 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, čo podľa syna navrhovateľa preukazuje skutočnosť, že nebol schopný sám sa živiť. Toto obdobie preklenul len vďaka intenzívnej pomoci svojej matky. Navrhovateľ prestal svojvoľne a bez akéhokoľvek relevantne podloženého zdôvodnenia rešpektovať rozsudok súdu, ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť a aj exekučné vymáhanie, ktoré je stále v platnosti. Do trvalého pracovného pomeru bol prijatý dňa 15. 01. 2016 a prvú výplatu za odpracované týždne v mesiaci január dostal 11. 02. 2016. Uviedol, že vie akceptovať prípadné tvrdenie, že nástupom do trvalého pracovného pomeru sa stal osobou, ktorá je schopná sama sa živiť, hoci reálne sa tak stalo až po obdržaní prvej plnohodnotnej výplaty.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré boli obidvaja účastníci predvolaní. Ani jeden z účastníkov si doporučenú zásielku neprevzal v odbernej lehote, o čom bol súd informovaný poštou dňa 20. 01. 2020. V súlade s ust. § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa o nej adresáti nedozvedeli, takže podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v spojení s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať aj v neprítomnosti účastníkov konania.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o výživnom na maloletého R. Y. bolo rozhodované ešte za trvania manželstva jeho rodičov, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) zo dňa 09. 05. 2001, č. k. P 26/01-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 09. 2001, č. k. 5Co/1788/01-5, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 09. 10. 2001. Týmto rozsudkom bol zmenený predchádzajúci rozsudok súdu z 19. 09. 1994, č. k. 6Nc 119/94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 01. 1995, č. k. 10Co 5802/94, v časti o výživnom tak, že výživné otca voči synovi R. Y. bolo zvýšené od 01. 09. 2000 na sumu 2 000,- Sk. Následne o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému R. Y. bolo rozhodované rozsudkom súdu zo dňa 28. 08. 2002, č. k. 11C/168/01-73 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2006, č. k. 8Co/381/2006-391, ktorým bolo rozvedené manželstvo jeho rodičov. Maloletý R. Y. bol na čas po rozvode zverený do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 2 000,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred do rúk matky. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o zverení maloletého R. Y. do výchovy matke nadobudol právoplatnosť dňom 24. 10. 2002 a vo výroku o výživnom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19. 03. 2007.
8. Zo spisu tunajšieho súdu 7Er/160/2006 vyplýva, že za účelom vymoženia výživného pre maloletého R. Y. sa dňa 28. 02. 2006 začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, ktorý vec eviduje pod sp. zn. EX 134/2006. Exekúcia sa viedla na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 08. 2002, č. k. 11C/168/2001-73. V tomto exekučnom konaní sa povinný, E. Y., domáhal zastavenia exekúcie, pričom súd mu prípisom zo dňa 25. 09. 2019 oznámil, že nie je možné exekúciu zastaviť, pretože doteraz nebol zákonom ustanoveným postupom zrušený exekučný titul.
9. Listinnými dôkazmi, predloženými synom navrhovateľa, mal súd preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zaradil syna navrhovateľa odo dňa 11. 06. 2015 do evidencia uchádzačov o zamestnanie, čo mu bolo oznámené listom zo dňa 18. 06. 2015. Úrad práce prípisom zo dňa 13. 07. 2015 oznámil synovi navrhovateľa, že spĺňa všetky podmienky poskytovania dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu bude vyplácaná vo výške 61,60 eura od 01. 06. 2015. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2016, číslo LM1/OHM, NVaŠSD/ŠSD/SOC/2016/20592-16, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš odňal od 01. 02. 2016 synovi navrhovateľa pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura z dôvodu, že sa od 15. 01. 2016 zamestnal u zamestnávateľa Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,
pričom v mesiaci január 2016 mal čistý príjem 244,07 eura, vyplatený v mesiaci február 2016. Dňom 15. 01. 2016 bol syn navrhovateľa vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, o čom rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš rozhodnutím zo dňa 21. 01. 2016, č. k. LM1/RSK/ZAM/ 2016/5396. Syn navrhovateľa oznámil súdnemu exekútorovi, JUDr. Miroslavovi Šutliakovi, k sp. zn. EX 134/2006, listom zo dňa 17. 10. 2016, že nedošlo k zrušeniu rozsudku o výživnom a výživné prestal dostávať od 10. 06. 2015 kedy oznámil otcovi (v exekučnom konaní povinnému) ukončenie štúdia a naposledy prevzal výživné za mesiac júl 2015. Ku dňu 17. 10. 2016 zostalo nevyplatené výživné za 15 mesiacov v celkovej výške 995,85 eura. K vyjadreniu pripojil fotokópie poštových ústrižkov z ktorých vyplýva, že navrhovateľ poukazoval synovi R. Y. sumu 67,- eur v mesiacoch december 2014, január, február, apríl, máj a jún 2015 a v mesiaci marec 2015 sumu 66,50 eura. Ukončenie vysokoškolského štúdia syna navrhovateľa mal súd preukázané diplomom Technickej univerzity vo Zvolene, fakulty ekológie a environmentalistiky zo dňa 10. 06. 2015. Odo dňa 11. 01. 2016 uzatvoril syn navrhovateľa so zamestnávateľom Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 15. 01. 2016. Listom zo dňa 09. 11. 2016 syn navrhovateľa oznámil súdnemu exekútorovi, JUDr. Miroslavovi Šutliakovi, vo veci EX 134/2006, že po ukončení školy bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce až do 15. 01. 2016, kedy sa zamestnal. Oznámil exekútorovi zameškané výživné, ktoré nebolo vyplatené v období mesiacov august, september, október, november, december 2015 a január 2016, spolu zameškané výživné vyčíslil sumou 398,34 eura.
10. V súlade s ustanovením § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno zmeniť odo dňa, keď nastala zmena pomerov. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 473/2012, kde okrem iného je konštatované, že z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku (teraz ustanovenie § 157 CMP) vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné pre maloleté deti, vždy od okamihu, keď sa zmenili pomery.
11. Za zmenu pomerov navrhovateľ označil skutočnosť, že jeho syn, S.. R. Y., je schopný sám sa živiť v dôsledku ukončenia štúdia na vysokej škole. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že syn navrhovateľa úspešne ukončil vysokoškolské štúdium dňom 10. 06. 2015, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že nasledujúci deň, t. j. od 11. 06. 2015 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberal až do januára 2016.
12. Ukončením vysokoškolského štúdia nadobudol syn navrhovateľa schopnosť sám sa živiť a nasledujúcim dňom po ukončení štúdia, t. j. od 11. 06. 2015, záležalo už len od neho (od jeho usilovnosti a pod.) v akých majetkových pomeroch sa rozhodne žiť. Pokiaľ sa po ukončení vysokoškolského štúdia rozhodol nezamestnať sa a požiadať o dávku v hmotnej núdzi, negatívne dôsledky takéhoto rozhodnutia si musí znášať sám. Zmyslom zákonnej úpravy ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine teda je, že pokiaľ má dieťa objektívne schopnosti si samé uspokojovať svoje potreby, nemôže požadovať od svojich rodičov, aby aj naďalej svoje dieťa živili. Pokiaľ sa matka syna navrhovateľa rozhodla finančne ho podporovať aj v období po ukončení vysokej školy, bolo to len jej rozhodnutie. Pretože nejde o zákonný nárok, navrhovateľ nemôže byť nútený k tomu, aby aj po ukončení vysokoškolského štúdia platil synovi výživné, hoci tento bol schopný sám sa živiť.
13. Vykonaným dokazovaním bolo potom preukázané, že dňom 11. 06. 2015 syn navrhovateľa bol schopný sám sa živiť, a preto súd vyhovel v tejto časti návrhu a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušil odo dňa 11. 06. 2015. Pokiaľ navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 10. 06. 2015, súd poukazuje na to, že týmto dňom syn navrhovateľa iba ukončil vysokoškolské štúdium, takže zamestnať sa mohol až nasledujúci deň. V tejto časti preto súd návrh zamietol.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. V predmetnej veci si účastníci neuplatnili trovy konania, takže súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
2) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
3) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.