Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_3Co-3-2020.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcov: X. V.. R. Y. , nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, K., 2. J.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, K., proti žalovaným: 1. J.. T. Y., bytom N. T. XX, W., 2. M. V., bytom W. X, K., 3. M. B. a A. B., obaja bytom W. XX, V., 4. J.. Q. B., bytom W. X, K., 5. B. R., bytom D. XX, K., 6. V.. A. M., bytom V. XXX/XX, K., 7. J.. Q. Q., bytom W. X, K., 8. J.. Q. X., bytom Q. XX, K., 9. P.Ž. H., bytom K. XX, K., 10. P. K. a V. K., obaja bytom W. X, K., 11. V. C., bytom W. X, K., 12. J.. P. V. a V.T. V., obaja bytom W. X, K., 13. Z. C., bytom W. X, K., 14. Z. G., bytom W.Á. X, K., 15. B. B., bytom F. X, V., 16. J. K., bytom W. X, K., 17. Q. F., bytom W. X, K., 18. T.. C. F., bytom W. X, K., 19. Q. V. a S. V., obaja bytom W. X, K., 20. T. N., bytom Q. X, K., 21. T. Q., bytom W. X, K., 22. Z. K. a J.. C. K., obaja bytom W. X, K., 23. W.. F. K., bytom D. X, K., 24. W.. V. B., bytom W. X, K., 25. V. Š., bytom W. X, K. a V.. V. Š., bytom V. T. X, V., 26. Z. K., bytom Y. X, K., 27. W. A., bytom K. XX, K., 28. Q. J., bytom W. X, K., 29. B. H., bytom E.. F. V. XXa, E., Š., 30. P. V., bytom Q. X, V., 31. V.. V. F., bytom W. X, K., 32. W. T. a Z. W., obaja bytom W. X, K., 33. J.. V. V., bytom W. X, K., 34. Z. Y., bytom W. X, K., 35. J.. W. A. a V.. P.T. A., obaja bytom W. XX, K., 36. V.. V. W., bytom P. XX, C., 37. P. V., bytom W. X, K., 38. ACCEDE s.r.o., so sídlom Michalovská 23, Košice, 39. M. H., bytom C. XX, K., 40. R. Y. a J. Y., obaja bytom W. X, K., 41. P. X. a T.. R. X., obaja bytom W. X, K., 42. Q. V.Š., bytom W. X, K., 43. J.. P.. F. E., bytom V. B. X, W. a W.. Q. E., bytom Y. XX, K., 44. V.. Ľ. R. a V.. V. R., obaja bytom W. X, K., 45. P. H. a V. H., obaja bytom W. X, K., 46. W. B., bytom W.Á. X, K., 47. Ľ. Š., bytom W. X, K., 48. Q. V., bytom W. X, K., 49. M.Z.R., spol. s r.o., so sídlom Palárikova 8, Košice, 50. Q. E. a X. E., obaja bytom A. XXX, R., 51. Q.. H. G. a K. G., obaja bytom W. X, K., 52. J.. Q. W., bytom C. B. XX, K., 53. W.. J.. Q. V., W.. a V. V., obaja bytom H. XX, K., 54. D. K., bytom W. X, K., 55. J. Y., bytom W. X, K., 56. V. H., bytom W. X, K., 57. J.. F. C., bytom R. X, B., 58. Q. Š., bytom W. X, K., 59. J.. V. Č., bytom W.Á. X, K., 60. V. M., bytom W. X, K., 61. C. F. a K. F., obaja bytom W. X, K.Š., 62. P. B. a B. B., obaja bytom R. X, K., 63. V.. V. A., bytom W. X, K., 64. S. K., bytom W. X, K., 65. J.. M. X., bytom W. X, K., 66. P. C., bytom W. X, K., 67. J.. A. F., bytom W. X, K., 68. F. R., bytom R. XX, K., 69. J.. Q. P. a Z. P., obaja bytom W. X, K., 70. J.. R. K. a V. K., obaja bytom W. X, K., 71. V.. B. Z. - S., bytom Q. XX, K., 72. J.. M. K., bytom A. XX, K., 73. S. Š., bytom W. X, K., 74. B.Ň. K., bytom W. X, K., 75. P. A., bytom W. X, K., 76. V. Q. a F.Š. Q., obaja bytom W. X, K., 77. J.. M. K., bytom Z. X, K., 78. Z. M., bytom W. X, K., 79. J.. Q. W., bytom W. X, K., 80. B. Z. - S., bytom B. Q. XX, K., 81. Z. S., bytom W. X, K., 82. Z. A., bytom W.T. X, K., 83. F. A., bytom W. X, K., 84. W. A., bytom W. X, K., 85. J.. W. A., bytom Š. X, M., 86. Z. R., bytom W. X, K., 87. P. N., bytom W.T. X, K., 88. J.. H. H., bytom W. X, K., 89. J. Š., bytom W. X, K. a V.. Q.Á. Š., bytom W. XXX, K., Č. a M. M., bytom F. X, K., 90. Z. K., bytom W. X, K., 91. Y. R. a V. R., obaja bytom W.T. X, K., 92. R. X. P. P. X., obaja bytom W. X, K., 93. X. N., bytom S. XX/XXX, K., 94. V. K., bytom A. XXX, 95. D. H., bytom W. X, K., 96. J.. K. V., bytom W. X, K., 97. M. A., bytom W. X, K., všetci zastúpení správcom Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čárskeho 7, IČO: 36 171 778, zast. JUDr. Ivanom Husárom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o určenie, že hlasovanie bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vedenom s adresou Palárikova 7, Košice, vykonané v dňoch 29.6.2017 - 2.7.2017 je neplatné, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 8. augusta 2019 pod sp. zn. 29C/43/2017-130
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku pod č. II.
II. P r i z n á v a žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v znení, že konanie zastavuje a druhým výrokom priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom vrátil žalobcom súdny poplatok za žalobu vo výške 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.
2. O zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 144, § 145, § 146 ods. 1 CSP vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, ktorým vzali žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť.
3. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol s poukázaním na § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Dôvodil, že v danom prípade súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Uviedol, že žalobkyňa v 1. rade sama uviedla a preukázala, že počas konania predala svoj byt č. XX vo vchode č. X v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na CKN parc. č. XXXX/X, vedenom s adresou W. X, K. na liste vlastníctva č. XXXXX. Skutočnosť, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu sama o sebe nie je dôvodom, prečo by súd nemal priznať žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žaloba v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Z uvedeného súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa v 1. rade z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, nakoľko keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebola skutočnosť, že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobcovia domáhali v žalobnom návrhu a že len z toho dôvodu bola žaloba vzatá späť. Naopak, žalobkyňa v 1. rade hoci mala vedomosť o tom, že prebieha konanie o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, previedla počas tohto konania vlastnícke právo bytu na inú osobu, čo bol v konečnom dôsledku dôvod jej späťvzatia žaloby. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v 2. rade, podľa ktorého žalovaní už zrealizovali dielo
- úpravu exteriéru, súd uviedol, že žalobca v 2. rade túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda taktiež je mu možné pripísať zavinenie zastavenia konania.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcom plnú náhradu trov konania.
5. Vo vzťahu k tretiemu výroku napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie s poukázaním na § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 eur po krátení o sumu 6,70 eur.
6. Proti uzneseniu podal žalobca v 2. rade sťažnosť a žalobkyňa v 1. rade odvolanie.
7. Žalobca v 2. rade svojou sťažnosťou napadol uznesenie v rozsahu II. výroku a navrhol uznesenie v uvedenom rozsahu zrušiť a rozhodnúť tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
8. V dôvodoch sťažnosti žalobca v 2. rade uvádza, že vedenie súdneho sporu stratilo opodstatnenie, nakoľko napriek pochybnostiam o platnosti písomného hlasovania došlo k uskutočneniu zazmluvnených stavebných prác a k následnému odovzdaniu a prevzatiu diela a k jeho vyplateniu. Mal za to, že zvolili dôvodný procesný postup na zamedzenie v realizácii nezazmluvnených a neschválených stavebných prác. Z dôvodu dĺžky súdneho konania došlo k tomu, že napravenie krivdy neplatným písomným hlasovaním už stratilo právny význam a preto žalobcovi bez zbytočného odkladu vykonali procesný úkon, ktorým bolo späťvzatie žaloby. Z uvedených dôvodov mal žalobca v 2. rade za to, že sa v danom prípade nejedná o svojvôľu pokiaľ ide o úkon späťvzatia žaloby a považoval za nespravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu, priznať žalovaným náhradu trov konania proti žalobcom. Navrhol preto, aby súd
aplikoval na daný prípad ust. § 257 CSP a výnimočne, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.
9. Žalobkyňa v 1. rade podaným odvolaním napadla rovnako tak II. výrok napadnutého uznesenia a navrhla stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.
10. Žalobkyňa v dôvodoch odvolania namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak žalovaným priznal náhradu trov konania. Uviedla, že v danom prípade aktívne legitimovanou stranou je prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa na súd, aby v spornej veci rozhodol. Byt, na základe ktorého sa odvodzovalo postavenie žalobkyne v 1. rade ako strany sporu, žalobkyňa v 1. rade predala a stratila tak postavenie strany sporu. K uvedenej zmene došlo viac ako 1 rok po podaní žaloby. Vytýka súdu, že ak by bol súd vo veci konal, nebola by nastala táto situácia. Mala za to, vzhľadom na skutočnosť, že zmena postavenia z hľadiska vecnej legitimácie nastala zo zákona, nemožno žalobkyni v 1. rade pričítať povinnosť náhrady trov konania a je na mieste aplikácia ust. § 257 CSP na daný prípad. Záverom dodáva, že priznaním náhrady trov konania správcovi, ktorý postupoval v rozpore so zákonom a nechránil záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým bola v danom čase aj žalobkyňa v 1. rade, by to aj bolo v rozpore s dobrými mravmi.
11. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k sťažnosti, ako aj odvolaniu poukázal na § 256 ods. 1 CSP ako aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/ 145/2018 a uviedol, že v prípade zastavenia konania súd skúma zodpovednosť za procesné zavinenie, pričom v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie procesnú zodpovednosť žalobca. V danom prípade apeloval na skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcov a teda plnú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesú obaja žalobcovia. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade ohľadom straty aktívnej legitimácie v spore uviedol, že uvedené tvrdenie nie je správne. Mal za to, že predaj bytu v prípade žalobkyne v 1. rade, nemal žiadny vplyv na jej procesné postavenie žalobkyne a nič nebránilo žalobkyni v 1. rade naďalej pokračovať v súdnom spore bez ohľadu na zrealizovaný predaj bytu. Žalobkyňa sa napriek uvedenému rozhodla vziať žalobu späť, v dôsledku čoho zapríčinila zastavenie konania. Ďalej k tvrdeniu žalobcu v 2. rade, že práce odsúhlasené písomným hlasovaním, ktorého neplatnosti sa domáhal v predmetnom konaní, už boli zrealizované a preto spor stratil logiku a zmysel, uviedol, že uvedená skutočnosť nijakým spôsobom nebránila tomu, aby súd žalobný návrh prejednal. Vzhľadom na uvedené mali žalovaní za to, že zastavenie konania v plnom rozsahu zavinili žalobcovia a preto navrhoval uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Žalobca v 2. rade v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na dôvodoch podanej sťažnosti a navrhuje uznesenie zrušiť a nepriznať náhradu trov konania stranám sporu.
13. Odvolací súd pred prejednaním odvolania, vzhľadom na podanie žalobcu v 2. rade, označeného ako sťažnosť proti rozhodnutiu, toto podanie posúdil podľa jeho obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP ako odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
15. Súd prvej inštancie výrokom napadnutým odvolaním priznal žalovaným nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu. Tento svoj záver súd prvej inštancie podrobnejšie odôvodnil tým, že žalobcovia učinili späťvzatie žaloby a teda zavinili, že konanie bolo zastavené. Dôvodil tým, že v danom prípade nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Uviedol, že žalobkyňa v 1. rade sama uviedla a preukázala, že počas konania predala svoj byt č. XX vo vchode č. X v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na CKN parc. č. XXXX/X, vedenom s adresou W. X, K. na liste vlastníctva č. XXXXX. Skutočnosť, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu sama o sebe nie je dôvodom, prečo by súd nemal priznať žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.
16. Odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žaloba v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Z uvedeného súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa v 1. rade z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, nakoľko že dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že hoci mala vedomosť o tom, že prebieha konanie o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, previedla počas tohto konania vlastnícke právo bytu na inú osobu, čo bol v konečnom dôsledku dôvod jej späťvzatia žaloby. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v 2. rade, podľa ktorého žalovaní už zrealizovali dielo - úpravu exteriéru, súd uviedol, že žalobca v 2. rade túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda taktiež je mu možné pripísať zavinenie na zastavení konania, nakoľko predmetným konaním bola snaha žalobcov o nezrealizovanie odhlasovaného diela.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti namietané žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade v podaných odvolaniach, dospel k záveru, že namietané skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť iný právny záver ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Prvoinštančný súd sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli aj obsahom podaných odvolaní. Na závery prijaté súdom prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
20. Vzhľadom na uvedeného skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným, ako úspešnej strane sporu, ktorej patrí nárok na náhradu trov, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).