Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/145/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore v spore žalobcu V. B., nar. XX.X.XXXX, V. N. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Milkom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti žalovanému CERMOS, a.s., U Keramičky 448, Chlumčany, Česká republika, zast. Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom, AK, Petzvalova 5, P.O.BOX 104, Košice, IČO: 42 243 416, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.3.2018 č. k. 15C/45/2017-124

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia osobného motorového vozidla značky Audi A3, EČV: U z exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Martinom Petrovičom sp.zn. Ex 45/2017 na vymoženie pohľadávky oprávneného CERMOS, a. s. Chlumčany proti povinnému Zojstav s.r.o. Plešivec tvrdiac, že motorové vozidlo nie je vlastníkom povinného, ale žalobcu.

2. Konanie bolo zastavené na základe procesného úkonu žalobcu, ktorý vzal žalobu späť po zistení, že motorové vozidlo bolo predmetom dražby a súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, uplatnenú žalobcom na pojednávaní 16. 3. 2018, ktorou tento žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť na vydanie výťažku z dražby získanej predajom zmieneného motorového vozidla vo výške 3.284,07 €.

3. Súd prvej inštancie citujúc § 144, § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) konanie zastavil a o náhrade trov rozhodol podľa § 256 v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov protistrane. Vychádzajúc zo záveru, že z procesného hľadiska za zastavenie konania zodpovedá žalobca, ktorý vzal žalobu späť, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca mohol podať návrh na zmenu žaloby ešte pred nariadením pojednávania, a niet dôvodu, aby za procesný výsledok konania v podobe jeho zastavenia znášal následky žalovaný.

4. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

5. Žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôvodmi späťvzatia žaloby a porovnaním toho, čoho sa žalobca domáhal, preto nesprávne vyriešil otázku zavinenia strán na zastavení konania. Žalobca tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, o čom mali svedčiť aj zistenia súdu uvedené odôvodnení, pričom k zmene žaloby nemohlo dôjsť skôr ako v čase, keď sa žalobca oboznámil s obsahom exekučného spisu. Z exekučného spisu vyplynulo, že napriek návrhu žalobcu na

odklad exekúcie došlo k vykonaniu dražby hnuteľnej veci. Žalobca sa nemal možnosť dozvedieť skôr ako na pojednávaní, či došlo k vyplateniu výťažku dražby, preto nemal dôvod ani skôr uplatňovať zmenu žaloby. V dôsledku zmeny situácie, bol nútený vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby túto vziať späť i keď bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie mal podľa § 257 zohľadniť tieto výnimočné okolnosti sporu a prihliadnuť na ne pri rozhodovaní o trovách konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keď nebolo ničím preukázané, či žaloba bola alebo nebola dôvodne podaná, a z rozhodnutia súdu prvej inštancie takýto záver nevyplýva. Zdôraznil, že procesné zavinenie na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, kam sa radí aj odpadnutie predmetu sporu. Odkázal v tomto na rozhodnutia Ústavného súdu ČR II.ÚS/563/01, I.ÚS/469/04. Zásadu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania tiež potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/12/08, sp.zn. 7MCdo/4/10 ako aj sp.zn. 2MObdo/4/10, v zmysle ktorých rozhodnutí pokiaľ nie je preukázané, že späťvzatie žaloby je odôvodnené správaním sa žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, nesie zodpovednosť za zastavenie konania vždy žalobca.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti, ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu použil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv, preto odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia konania súd posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 . Zisťovanie tejto procesnej zodpovednosti pri rozhodovaní o trovách konania, nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa v tomto štádiu konania neaplikujú princípy platné na rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie procesnú zodpovednosť žalobca.

13. V predmetnom spore vzal žalobca späť žalobu po zistení, že v konaní nemôže byť úspešný, nakoľko predmet sporu odpadol. Vec, ktorej vylúčenia z exekučného konania sa domáhal, bola vydražená na dražbe. Táto okolnosť sama o sebe nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, keď takýto spôsob ukončenia exekučného konania majúci vplyv aj na podstatu žaloby nebolo možné vylúčiť. Navyše podľa oznámenia exekútora návrh na odklad exekúcie mu nebol doručený, a z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené zastavením konania pre zánik povinného. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť žiadny záver o údajnej dôvodnosti návrhu ako to tvrdí žalobca v odvolaní, a takýto záver súd prvej inštancie reálne ani urobiť nemohol, nakoľko nevykonával meritórne posudzovanie predmetu sporu smerujúci k zisteniu, či nárok na vylúčenie veci z exekúcie tu existoval, resp. existovať mohol. Obsah spisu však nárok žalobcu skôr spochybňuje, keď motorové vozidlo, ktoré preukázateľne zakúpila spoločnosť Zojstav s.r.o bolo exekútorom aj odňaté

v roku 2013 z držby osôb, ktoré boli v pomere k spoločnosti Zojstav s.r.o, i keď žalobca tvrdil, že vozidlo mu patrilo od roku 2010. Žalobu pritom podal až v roku 2017 v čase, keď spoločnosť Zojstav s.r.o. bola zrušená bez likvidácie a napokon zanikla bez právneho nástupcu dňa 6.12.2017 výmazom z obchodného registra. Z dôvodov zániku povinného bolo preto exekučné konanie právoplatne zastavené ku dňu 14. 2. 2018. Aj uvedené okolnosti pri rešpektovaní zásady „právo patrí bdelým“, svedčia pre procesnú zodpovednosť žalobcu za vedenie konania a jeho zastavenie.

14. Pokiaľ sa žalobca dovoláva aplikácie § 257 ako výnimky z rozhodovania o náhrade trov konania podľa procesnej zodpovednosti za výsledok sporu, odvolací súd poukazuje nato, že v zmysle konštantnej judikatúry (viď napr. NS SR sp. zn. 2MCdo/17/09) pri aplikácii tohto ustanovenia je nevyhnutné zisťovať, či v prejednávanej veci existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, keďže § 257 nie je možné považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú aplikáciu podľa úvahy súdu. Dôvody na uplatnenie tohto ustanovenia je potrebné vykladať reštriktívne tak, aby nepriznanie náhrady trov neznamenalo neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu. Odvolací súd v predmetnom spore nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by spočívali v skutkových okolnostiach prípadu, osobných, či majetkových pomerov strán sporu, a ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu § 257 CSP. Okolnosť, že došlo k predaju veci na dražbe, k zániku povinného v exekučnom konaní, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že výsledok sporu je v jeho neprospech ovplyvnený nepostihnuteľnosťou veci z dôvodu fyzickej neexistencie veci či právnej nemožnosti uspokojenia nároku. Tento záver opodstatňujú aj okolnosti, za ktorých žalobca svoj nárok v konaní pred súdom uplatnil. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia v zhode s § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .