Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: M.B.P. Prešov, s.r.o., so sídlom Jarková 27/3085, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpený: JUDr. Ján Surma, advokát so sídlom Hlavná 122, 080 01 Prešov, IČO: 31304354, proti žalovanej: T., nar. XX.X.XXXX., bytom C., v spore o zaplatenie 7.352,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -683 zo dňa 9.1.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu I. inštancie.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal dôvodnosť vyúčtovanej sumy vo výške 7.352,63 eur s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej titulom vyúčtovania za obdobie rokov 2017 až 2019. Žalobca ako správca vykonal v mesiaci máj 2018 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017, z ktorého vyplynul žalovanej nedoplatok vo vyúčtovaní v sume 6.368,15 eur. Najvyššou položkou nedoplatku je nedoplatok na ústrednom kúrení, kde skutočné náklady na byt žalovanej za zúčtovacie obdobie boli 4.689,91 eur, z toho nedoplatok na ústrednom kúrení v sume 2.972,73 eur. Žalobca ako správca vykonal v mesiaci máj 2019 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2018, z ktorého vyplynul žalovanej nedoplatok vo vyúčtovaní vo výške 7.697,52 eur. Najvyššou položkou nedoplatku bol nedoplatok na ústrednom kúrení, kde skutočné náklady na byt žalovanej za zúčtovacie obdobie boli 4.935,59 eur, z toho nedoplatok na ústrednom kúrení v sume 3.217,91 eur. Žalobca ako správca vykonal v mesiaci máj 2020 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2019, z ktorého vyplynul účtovný preplatok vo výške 148,89 eur a celkový nedoplatok žalovanej k 31.12.2019 bol vo výške 7.352,63 eur z dôvodu stavu konta žalovanej k 31.12.2019 pred vyúčtovaním, ktorý bol vo výške 7.501,52 eur. Nedoplatky žalovanej podľa tvrdenia samotného žalobcu vo vyúčtovaní za rok 2017 až za rok 2018 vznikli z dôvodu, že správca pri vyúčtovaní za tieto roky postupoval pri rozúčtovaní nákladov za teplo pre rok 2017 a pre rok 2018 podľa uznesenia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov konanej dňa 15.11.2017, podľa ktorého sa náklady na teplo rozúčtujú pomerne 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka. Až na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 3.10.2019 vlastníci prijali uznesenie, ktorým rozhodli, že počnúc rokom 2019 sa budú náklady na teplo rozúčtovať v pomere 70 % základná zložka a 30 % spotrebná zložka. Žalobca bol preto toho názoru, že je dôvodné

od žalovanej požadovať nedoplatok v sume 7.352,63 eur, argumentoval skutočnosťou, že žalovaná voči prijatým uzneseniam na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15.11.2017 nepodala žalobu prehlasovaného vlastníka na súd a zároveň bol toho názoru, že správca postupoval v súlade so zákonom, ako aj rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

3. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“).

4. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.8.2019, sp.zn. , zmluva o výkone správy uzatvorená v zmysle zákona číslo predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním, o ktorej sa uplatní aj režim ustanovenia . Dovolací súd konštatoval, že v predmetnej veci išlo o spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany. Navyše konštatoval, že ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , prijaté ako judikát na zasadnutí Civilného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6.6.2019). Dovolací súd uviedol, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ podnikateľ so spotrebiteľom nepodnikateľom. Čiže napríklad zmluva o úvere, zmluva o pripojení, kúpna zmluva, poistná zmluva, zmluva o preprave. Pod tento režim spadá aj zmluva o výkone správy uzatvorená v zmysle , ktorá predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu.

5. Zmluvou o výkone správy, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou dňa 10.1.2011 sú upravené vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi.

6. Žalovaná za rozhodné obdobie rokov 2017 až 2018 poukazovala žalobcovi mesačné preddavky nákladov za služby spojené s užívaním bytu vo výške 290,- eur mesačne na účet žalobcu ako správcu bytového domu, ktorá suma preddavku v uvedenom období presahovala podľa predpisov zálohových platieb zálohovú mesačnú platbu za jej byt. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotreba, ktorú vyúčtoval žalobca žalovanej za roky 2017 až 2018, je nereálna. Účtovaná spotreba tepla žalovanej je niekoľkonásobne vyššia, čo potvrdil aj znalecký posudok znalca I.. a v neposlednom rade aj jeho výpoveď na pojednávaní. Z vyjadrenia ďalšieho znalca I., súdneho znalca z odboru energetika, odvetvie tepelná energetika zo dňa 25.03.2021, ktorého vyjadrenie predložila žalovaná, vyplýva, že v roku 2017 bol pomer vyúčtovania nákladov na teplo v delení na základnú a spotrebnú zložku 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka podľa pomerových rozdeľovačov nákladov (ďalej len „PRVN“). Toto delenie by navrhoval zmeniť, teda 40 % nákladov na teplo rozúčtovať podľa PRVN a 60 % podľa podlahovej plochy. Znalec navrhoval pomer 80 % podľa plochy a 20 % PRVN. Podľa predbežného zistenia z dostupných dokladov zistil, že v bytovom dome M. mali v roku 2017 najvyššiu spotrebu tepla vypočítanú podľa odpočtu z PRVN. V čase od 01.01.2017 do 18.12.2017 bol v ich bytovom dome vykonaný odpočet PRVN s počtom 3.352,26 dielikov za celý dom, pričom v tom istom čase iba v byte žalovanej s plochou 66 m2 bol odpočet PRVN 1.627,98 dielikov za byt. Z toho vyplýva, že žalovaná by mala spotrebovať 50 % z celkového množstva tepla, čo je podľa znalca nereálne. Problém znalec videl v tom, že ostatní užívatelia bytov majú veľmi nízky odpočet PRVN, čo môže znamenať, že buď byty neobývajú alebo v bytoch nekúria alebo využívajú iný zdroj tepla na vykurovanie. Rovnako aj pri nízkych odpočtoch z PRVN vychádza vysoká cena za 1 dielik pri rozúčtovaní nákladov za teplo 2,4513030 eur na dielik, čo je extrémne vysoká hodnota a bežne sa pohybuje 10 násobne nižšie.

7. Vyúčtovanie spotreby tepla v roku 2017 v byte žalovanej obsahuje nereálne hodnoty, ktoré vyplývajú z toho, že mnoho nájomníkov v predmetnom dome buď v bytoch nebýva alebo býva a nevyužívajú kúrenie z centrálneho zásobovania. Je zjavné, že prerozdelenie nákladov na teplo podľa PRVN je nespravodlivé, pretože nie je možné, aby jeden byt spotreboval polovicu spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie. Zo stanoviska Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry, pobočka Košice, ktorú predložila žalovaná vyplýva, že ide o neobvyklý nepomer počtu indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla v byte žalovanej oproti priemeru za celý dom. Ide o anomáliu v spôsobe, akým sa v bytovom dome rozpočítavajú náklady na vykurovanie. Dôvodom neprimerane vysokej platby až

absurdnej za vykurovanie bytu s rozlohou 66 m2 je práve vysoký počet údajov PRT. Dôvodov na tento stav môže byť viacero. Jeden z nich je fakt, že v bytovom dome sa v plnom rozsahu využívajú prestupy tepla z vykurovacieho systému stúpacích rozvodov, ktoré postačujú na vykúrenie miestnosti bez toho, aby sa použil radiátor, na ktorom je namontovaný PRT. Či už je v tom špekulatívny úmysel vlastníkov bytov šetriť náklady na vykurovanie alebo ich nevedomosť, že takýmto spôsobom môžu výrazne ovplyvňovať výpočet nákladov na vykurovanie pre byty, stále ide o významné poškodzovanie konečného spotrebiteľa. V tomto prípade obzvlášť, ak jeden vlastník musí znášať tretinu nákladov na vykurovanie celého domu. Argument, že vlastníci šetria teplom tak, že vypínajú svoje radiátory, v tomto prípade neobstojí. Spôsob rozpočítavania nákladov na teplo nie je úsporným opatrením na znižovanie spotreby tepla, a teda aj nákladov na vykurovanie v bytovom dome.

8. Znalec I. v Znaleckom posudku č. 52/2022 v záveroch svojho posudku, ako aj pri svojom výsluchu na pojednávaní jednoznačne uviedol, že vykázaná spotreba tepla v byte žalovanej v období rokov 2017 až 2018 nekorešponduje ani s výkonom inštalovaných tepelných spotrebičov so štandardnými parametrami vo vzťahu k vykurovaným priestorom, ani s podielom vykázaného spotrebovaného tepla vo vzťahu k spotrebe tepla celého bytového domu. V obidvoch prípadoch vykázaná spotreba tepla nie je reálna ani technicky, ani fyzikálne možná, je nadsadená. Indikatívny údaj uvedený na PRVN však nie je dôvod spochybňovať. Bude tak potrebné koncept rozpočítavania nákladov za dodávku tepla na ústredné kúrenie podľa upravenej plochy bytu vykonať nové vyúčtovanie, to by mal vykonať kvalifikovaný účtovník. Znovu vykonať rozúčtovanie tepla má zabezpečiť príslušná organizácia správca bytového domu, pretože sa jedná o opakované vyúčtovanie pre všetky byty.

9. Žalovaná ako spotrebiteľka sa úspešne v tomto spore bránila voči žalobcovi ako dodávateľovi, kde dôvodnosť žalovanej sumy 7.352,63 eur v celom rozsahu vyvrátila písomným vyjadrením znalca I., ako aj vyjadrením Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry, pobočky Košice a v neposlednom rade vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom I. Tak znalci, ako aj Slovenská energetická a inovačná agentúra jednoznačne konštatovali, že takáto spotreba tepla v byte žalovanej o rozlohovej ploche 66 m2 nie je reálna, je nadsadená a nie je ani technicky ani fyzikálne možná. Pri prijatí týchto záverov bolo povinnosťou žalobcu v spore uniesť dôkazné bremeno, prípadne navrhovať ďalšie nevyhnutné dôkazy na vyvrátenie záverov týchto znalcov a skutkových tvrdení žalovanej. Žalobca nenavrhoval v spore vykonať ďalšie dôkazy, súd nemohol z toho dôvodu žalobe o zaplatenie sumy vo výške 7.352,63 eur s príslušenstvom vyhovieť.

10. K argumentácii žalobcu o nepodaní žaloby žalovanou ako prehlasovaným vlastníkom po prijatí uznesenia na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňom 15.11.2017, súd prvej inštancie uviedol, že ako spotrebiteľka nemohla predvídať jej spotrebu vo vyúčtovacom období. Proti vyúčtovaniam správcu a nedoplatkom sa aktívne bránila, o čom súdu predložila svoje reklamácie adresované správcovi bytového domu. Znalci konštatovali, že nie je fyzicky ani technicky možné, aby mala žalovaná takéto množstvo spotrebovanej tepelnej energie v bytovom dome.

11. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal napríklad aj na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 11.9.2019 v obdobnej veci, kde súdom ustanovení znalci dospeli k záveru, že: „Spotreba tepla, ktorá bola žalovanej vyúčtovaná vo vyúčtovaní za rok 2018, nemôže byť reálna. Spotreba, ktorú vyúčtoval žalobca žalovanej za rok 2018 je nereálna a nie je správne žiadať od žalovanej takto určenú spotrebu tepla zaplatiť. Účtovaná spotreba tepla žalovanej je niekoľkonásobne vyššia ako je normovaná spotreba.“ Žaloba o zaplatenie nedoplatkov bola v obdobnej veci súdom zamietnutá.

12. Súd v tomto spore uveril tvrdeniu žalovanej o jej spotrebiteľskom správaní a nastavení termostatických hlavíc tak, že keď odchádzala z domu, radiátory stišovala a keď vetrala, tak ich vypínala. Žalovaná uviedla, že prevažnú väčšinu pracovného týždňa v rozhodnom období rokov 2017 až 2018 sa zdržiavala mimo svojej domácnosti, a to v mieste jej pracoviska v meste F. a radiátory počas tejto doby vo všetkých miestnostiach svojej domácnosti vypínala tak, že na termostatických hlaviciach nastavovala hodnotu hviezdičku s tým, že kúrenie opätovne po návrate z práce domov zapínala iba v jednej obývacej miestnosti, v čase okolo 18-19.00 hodiny do 22.30 maximálne do 23.00 hodiny. V spálni zapínala kúrenie len v čase ukladania sa na spánok, t.j. v čase od 22.30 hod. do 06.00 hod. ráno. Takto jej za roky 2017 až 2018 vznikli neúmerne nereálne vysoké náklady za dodávku tepla do jej bytu, preto na schôdzi vlastníkov bytov dňa 3.10.2019 trvala na tom, aby bol percentuálny pomer rozdeľovania nákladov na teplo pozostávajúci zo základnej a spotrebnej zložky zmenený, čo si vlastníci bytov odsúhlasili. Z dôvodu,

že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenej sumy v tomto súdnom spore, bol jeho žalobný návrh v celom rozsahu zamietnutý.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s a priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%. Súd v tomto spore, aj keď to navrhoval právny zástupca žalobcu, nezistil dôvod pre aplikáciu výnimočného zákonného ustanovenia , preto aby úspešnej strane spore žalovanej, nepriznal nárok na náhradu trov konania.

14. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ods. písm. f) ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie nedoplatkov žalovanej vo výške 7.352,63 eur s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti vyúčtovanej sumy a poukazuje pri tom na znalecký posudok znalca I. č. 52/2022, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že vykázaná spotreba tepla v byte žalovanej za žalované obdobie nekorešponduje s výkonom inštalovaných tepelných spotrebičov, ani s podielom vykázaného spotrebovaného tepla vo vzťahu k spotrebe tepla celého bytového domu a podľa znalca v oboch prípadoch vykázaná spotreba tepla nie je reálna. S týmto záverom súdu sa nie je možné stotožniť.

16. Znalec v znaleckom posudku potvrdil skutočnosti o fungovaní jednorúrkového systému, ktoré žalobca uvádzal a to konkrétne v tom, že byty v bytovom dome sú vytápané aj prostredníctvom potrubia, ktoré prepája vykurovacie telesá a ktoré je uložené v podlahe a že pomerné rozdeľovače vykurovacích nákladov (ďalej PRVN) nemerajú teplo odvádzané vykurovacím rozvodom v podlahe, čo má za následok, že dieliky na meračoch merajú iba teplo prijímané cez vykurovacie telesá - radiátory a nie teplo, ktoré prichádza do bytu od prepájacieho potrubia v podlahe. Znalec zároveň potvrdil argumentáciu žalobcu, že príčinou vysokého počtu dielikov na PRVN v byte žalovanej je nízky počet dielikov evidovaných na PRVN v ostatných bytoch bytového domu z dôvodu, že tieto byty boli prevádzkované neštandardným spôsobom - vypínaním vykurovacích telies z dôvodu šetrenia. Zároveň v znaleckom posudku znalec potvrdil, že nie je dôvod spochybňovať správnosť funkcie pomerných rozdeľovačov nákladov v byte žalovanej. Závery znaleckého posudku potvrdzujú správnosť argumentácie žalobcu o dôvodoch vzniku nedoplatkov žalovanej.

17. Znalec v znaleckom posudku ako možnosť eliminácie opakovania sa doterajšieho stavu navrhol inštalovať merače tepla pri vstupe do užívateľskej jednotky (bytu), ktoré by merali všetko teplo, ktoré vstupuje do bytu bez ohľadu na to, či je odvádzané do prostredia vykurovacím telesom alebo potrubným rozvodom. Vzhľadom na predchádzajúce nedoplatky žalovanej (žalovaná mala nedoplatky nepretržite od roku 2012) správca na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15.11.2017 navrhol vlastníkom inštaláciu meračov tepla pri vstupe do bytu. Vlastníci tento návrh neakceptovali a rozhodli o montáži PRVN, ktoré sa inštalujú na tepelné spotrebiče. Žalobca ako správca taktiež na tejto schôdzi navrhol rozúčtovanie nákladov v pomere 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka. Vlastníci tento návrh správcu neakceptovali a rozhodli, že v žalovanom období sa rozúčtovanie vykonávalo pomerom 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka - podľa meračov. Ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí žalovaná nenapadla žalobou v zmysle ust. na súde, aby súd rozhodol inak a preto tieto rozhodnutia je potrebné považovať za dohodu vlastníkov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Vyhl. MH SR č. Prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa stali záväznými pre správcu a správca presne podľa týchto rozhodnutí postupoval.

18. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 9.1.2023 vypovedala, že aj ona v časti svojho bytu vypínala tepelné spotrebiče - radiátory a týmto spôsobom tiež využívala teplo stúpajúce od podlahy z jednorúrkového vykurovacieho systému v bytovom dome. Žalobca nemá právnu možnosť postupovať v rozpore s rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov, i keď pre niektorých vlastníkov je takéto rozhodnutie v neskoršom čase nevýhodné a v tejto súvislosti nemôže obstáť ani návrh znalca na nové rozúčtovanie nákladov. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že pri rozúčtovaní nákladov postupoval v zmysle platnej vyhlášky a prijatých rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná ako spotrebiteľka nemohla predvídať svoju spotrebu vo vyúčtovacom období, pretože

žalovaná v predchádzajúcich vyúčtovacích obdobiach mala neustále nedoplatky a vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie právnického smeru mohla predvídať následky rozhodnutia o rozúčtovaní nákladov pomerom 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka. Žalovaná vzhľadom na svoje vzdelanie je spotrebiteľom, ktorý disponuje vyššou mierou informovanosti ako priemerne informovaný spotrebiteľ, ktorého vo svojej judikatúre definuje Súdny dvor Európskej únie. Z vyššie uvedených dôvodov je žalobca toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

19. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti vyúčtovania, keď postupoval podľa platného právneho predpisu - Vyhlášky MH SR a záväzných rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov a že žalovaná namietala vyúčtovanie reklamáciou a preto vec riešila, je nepostačujúce. V prípade, že žalovaná nemá uhrádzať funkčnými PRVN odmerané teplo rozúčtované v súlade s platným právnym predpisom a rozhodnutiami vlastníkov, vzniká otázka na ťarchu koho má byť takéto teplo rozúčtované, keď všetci vlastníci a to vrátane žalovanej sa dohodli, že sa má rozúčtovať spôsobom, akým to rozúčtoval žalobca ako správca. Na túto otázku súd žiadnym spôsobom neodpovedal.

20. Žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.352,63 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 7.352,63 eur od 4.7.2020 až do zaplatenia a zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

21. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že nemôže jej byť na ujmu tá skutočnosť, že v rozhodnom období v byte vykurovala štandardným spôsobom a ostatní vlastníci bytov v danom bytovom dome na účely vykurovania tieto nevyužívali obvyklým spôsobom a v podstate využívali tzv. prestupy tepla z jej bytu. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia nesporne a bez akýchkoľvek pochybností, že aj keď samotné rozúčtovanie nákladov mohlo byť v súlade s rozhodnutím vlastníkov bytov, ale nedokázal, že takéto vyúčtovanie nákladov v prípade žalovanej bolo aj skutočne možné, či dokonca vypočítané správne. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Zároveň navrhla, aby odvolací súd zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v celom rozsahu.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojej argumentácii v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a ako odvolateľ sa domáha, aby odvolací súd v zmysle ust. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7 352,63 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 7 352,63 eur od 4.7.2020 až do zaplatenia a zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

23. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

24. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

25. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

27. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

28. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia . Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam - . Odvolacím dôvodom podľa cit. zák. ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel.

29. Podľa žalobcu spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom, že súd neprihliadol v dostatočnej miere na znalecký posudok č. 52/2022, ktorý potvrdil správnosť argumentácie žalobcu a nie argumentácie žalovanej. Konkrétne ide o záver znalca, podľa ktorého príčinou vysokého počtu dielikov na PRVN v byte žalovanej je nízky počet dielikov evidovaných na PRVN v ostatných bytoch bytového domu z dôvodu neštandardného spôsobu prevádzky - vypínaním vykurovacích telies z dôvodu šetrenia. Správnosť funkcie pomerných rozdeľovačov pritom nebola spochybnená. Uvedené teda svedčí o tom, že príčinou vysokého vyúčtovaného nedoplatku žalovanej nebolo pochybenie žalobcu.

30. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na závery vyjadrené v bode 30. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a považuje ich za vecne správne.

31. Zo záverov prvoinštančného súdu vyplýva, že súd svoje skutkové zistenia nezaložil na tvrdení o nesprávnom fungovaní pomerných rozdeľovačov a osvojil si tiež závery znalca I. týkajúce sa nesprávneho používania vykurovacích telies. Za významné však z hľadiska právneho posúdenia veci považoval skutkové zistenie znalca o tom, že vykázaná spotreba tepla u žalovanej nie je reálna, ani technicky, ani fyzikálne možná a je nadsadená (odpoveď znalca na otázku č. 7, str. 16 ). Svoje závery znalec v tomto smere podrobne odôvodnil aj počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 9.1.2023. Uvedené tvrdenia znalca ohľadne nereálnosti účtovanej spotreby tepla u žalovanej neboli zo strany žalobcu žiadnym spôsobom spochybnené ani vyvrátené, pričom majú svoju oporu aj v tabuľke koncových stavov odpočtových meračov za roky 2017, 2018 uvedenej v bode 2.1.9. znaleckého posudku č. 52/2022, vychádzajúcej z odpočtových kariet meračov tepla na č. l. 120 a nasl. súdneho spisu.

32. Odvolací súd nezistil žiadne nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, či skutkové zistenia, ktoré nevyplývajú z vykonaných dôkazov, a na ktorých by súd založil právne posúdenie veci, preto dospel k záveru, že tento odvolací dôvod naplnený nebol.

33. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

34. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval účinný v čase

uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to a všeobecného právneho predpisu .

36. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 7.352,63 eur. V rámci právneho posúdenia veci dospel k záveru (bod 30. rozsudku), že nie je správne od žalovanej v postavení spotrebiteľa požadovať zaplatenie vyúčtovaného, no reálne nespotrebovaného tepla, a to napriek tomu, že žalovaná bola prítomná na schôdzi vlastníkov, kedy sa schválila metodika vyúčtovania nákladov za teplo v bytovom dome.

37. Žalobca v odvolaní argumentuje proti záverom súdu prvej inštancie tým, že vlastníkom bytov navrhoval inštaláciu meračov tepla pri vstupe do bytu, čo vlastníci neakceptovali a rozhodli o montáži PRVN. Taktiež navrhol rozúčtovanie nákladov v pomere 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka, vlastníci však rozhodli, že v žalovanom období sa rozúčtovanie vykonávalo pomerom 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka, pričom žalovaná ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí nenapadla žalobou v zmysle ust. na súde. Prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa stali záväznými pre správcu a správca presne podľa týchto rozhodnutí postupoval.

38. Odvolací súd v tejto súvislosti, nad rámec správnych právnych záverov súdu prvej inštancie zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca v postavení správcu bytového domu vystupuje ako odborne spôsobilý subjekt, ktorého postavenie a úlohy reguluje a o zmene a doplnení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Naopak, vlastníci bytov a nebytových priestorov vystupujú pri správe bytového domu ako spotrebitelia služieb výkonu správy poskytovaných správcom a v ich kolektívnom rozhodovaní je prítomný laický prvok. Odborná spôsobilosť správcu sa získava absolvovaním ďalšieho odborného vzdelávania v akreditovanom vzdelávacom programe podľa osobitného predpisu, ktoré je zamerané na základné právne predpisy týkajúce sa výkonu správy bytových domov, administratívne zabezpečenie výkonu správy, odborné a technické zabezpečenie správy a prevádzky budov a finančný manažment a hospodárenie. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca stanovil podmienku odbornej spôsobilosti, ktorá sa nadobúda okrem iného aj osobitnou odbornou prípravou v oblasti odborného a technického zabezpečenia správy a prevádzky budov najmä preto, aby správca pri poskytovaní svojich služieb s odbornou starostlivosťou bol vlastníkom nápomocný a prípadne aj korigoval ich rozhodnutia, pokiaľ by tieto vo svojich dôsledkov išli proti záujmom vlastníkov. Podľa je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.

39. V kolektívnom rozhodovaní vlastníkov je významne prítomný laický prvok v prvom rade často zohľadňujúci pri výbere technických riešení najmä kritérium úspornosti. Úlohou správcu ako odborne spôsobilej osoby poskytujúcej služby s odbornou starostlivosťou preto má byť - pokiaľ je to podľa konkrétnych okolností možné - usmerňovať alebo korigovať riešenia prijímané vlastníkmi v prípadoch, pokiaľ tieto nie sú v súlade s ich záujmami, v prospech ktorých správca primárne koná. S ohľadom na spotrebiteľských charakter tohto vzťahu je správca povinný upozorniť vlastníkov na riziká a dôsledky ich rozhodnutí spôsobom, ktorý je úplný a zrozumiteľný laickému adresátovi.

40. Z obsahu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 15.11.2017 vyplýva (bod. 4), že vlastníci rozhodovali o výbere dodávateľa na dodávku a montáž bytových meračov tepla, pričom medzi ponúknutými riešeniami - cenovými ponukami sa nachádzala okrem ponuky rádiového systému meracej techniky PRVN aj ponuka na montáž kompaktných meračov tepla, ktorých výhodou je zmeranie celkového množstva tepla dodaného do bytu aj cez rozvody v podlahe. Z obsahu zápisnice síce vyplýva, že žalobca „ponúkol“ vlastníkom bytového domu kompaktné merače tepla „z dôvodu jednorúrkovej sústavy v bytovom dome“ a informoval ich, že tento druh meračov zaznamená všetko teplo dodané do bytu prechádzajúce aj cez podlahu, čo sa v prípade PRVN nezaznamenáva. Zo zápisnice ani z iných vykonaných dôkazov či tvrdení žalobcu však nevyplýva, že by žalobca pred rozhodovaním na schôdzi dostatočne a úplne informoval vlastníkov ako spotrebiteľov o nevyhnutných kumulatívnych podmienkach pre použitie pomerových meračov, ktoré sú podrobne popísané v bode 2.1.6. znaleckého posudku, a teda, že by vlastníkov upozornil na dôvody technickej nevhodnosti a riziká plynúce z použitia PRVN v danom type bytového domu. Z obsahu spisu tiež nevyplýva, že by žalobca ako správca bytového domu disponujúci odbornou spôsobilosťou adekvátne reagoval a s vlastníkmi bytového domu urgentne riešil skutočnosti, ktoré zistil už pri vybavovaní reklamácie (oprávnených námietok) uplatnených žalovanou voči vyúčtovaniu úhrad za správu bytov a služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok 2017. Už z odpovede spoločnosti RUMIT SLOVAKIA spol. s r.o. zo dňa 18.7.2018 (č. l. 240) reagujúcej na námietky žalovanej vyplýva, že nie len vlastníkmi zvolená metodika rozpočítania nákladov za dodané teplo je nevhodná, ale nevhodný je v danom bytovom dome už samotný spôsob merania tepla, čo sa premietlo do neúmerne vysokej ceny spotrebnej jednotky tepla v prípade žalovanej. S ohľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalovanej pri nedostatočnom informovaní zo strany odborne spôsobilej osoby - správcu bytového domu, nepostačovalo právnické vzdelanie na to, aby mohla predvídať dôsledky prijatých uznesení o schválenom type meračov tepla v bytovom dome a o metodike rozpočtu nákladov, preto nie je možné na jej ťarchu vyhodnotiť skutočnosť, že predmetné uznesenia vlastníkov nenapadla žalobou prehlasovaného vlastníka.

41. S prihliadnutím na záver znalca o tom, že žalovanej - spotrebiteľke, ktorá zjavne ako jedna z mála vlastníkov bytov v bytovom dome používala vykurovacie telesá štandardným spôsobom (odpoveď znalca na otázku č. 6), boli vyúčtované náklady za takmer 40 % všetkého tepla dodaného do bytového domu s 32 bytmi (čo je podľa záverov znaleckého posudku č. 52/2022, ale tiež podľa písomného vyjadrenia znalca I.. F. a Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry nereálna spotreba), je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že voči žalovanej ako spotrebiteľke by bolo vyhovenie žalobe o zaplatenie sumy 7 352,63 eur s prísl. nespravodlivé.

42. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že každé súdne rozhodnutie by malo byť logickým vyústením procesu, ktorý vedie k spravodlivému usporiadaniu pomerov. Aj keď v danom prípade žalovaná, disponujúca právnickým vzdelaním, neuplatnila právo na určenie neplatnosti hlasovania v súlade s , to neznamená, že všeobecný súd má bez ďalšieho prehliadať zjavnú neproporcionalitu určenia výšky platieb za spotrebu tepla, ktorá presahuje priemernú spotrebu v časti posudzovanej podľa meračov u ostatných vlastníkov bytov vo viacerých prípadoch o 100 %. Odvolací súd už v iných obdobných prípadoch vyslovil názor, že ak ide o taký extrémny rozdiel medzi reálnou spotrebou - ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku a výpovede znalca - a spotrebou rozpočítanou podľa pomeru odsúhlaseného vlastníkmi bytov v uznesení, tak takéto uznesenie nie je pre súd záväzné.

43. Pokiaľ žalobca namieta, že okresný súd nedal odpoveď na otázku, na koho ťarchu má byť rozúčtované dodané teplo v prípade, ak ho neuhradí žalovaná, odvolací súd poukazuje na to, že súd v civilnom sporovom konaní prejednáva a rozhoduje súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci (, ), pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom ( ). Žalobca predmet konania vymedzil v žalobe, ktorou bol súd prvej inštancie viazaný ( ) tak, že si voči žalovanej uplatnil zaplatenie sumy 7.352,63 eur s prísl. Úlohou súdu preto bolo rozhodnúť o takto uplatnenom nároku žalobcu, s čím sa však nutne nespájala aj povinnosť súdu poskytnúť v spore neúspešnému žalobcovi právny rozbor ďalších jeho možných právnych krokov vo vzťahu k žalovanej či ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom vznikol nedoplatok na nákladoch spojených s dodávkou tepla na ústredné kúrenie.

44. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s podľa procesného výsledku konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).