Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C. XXX, D. C., proti žalovaným: 1./ MASERATI S. P. A. CIRO MENOTTI 322, 411 21 MODENA (MO), Talianska republika, 2./ E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom G. X, XXX XX F. H. D., 3./ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Maserati Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX, farba: šedá, VIN: I..

II. Žalobu voči žalovanému v 2. a žalovanej v 3. rade zamieta.

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Priznáva žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú navzájom voči sebe nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 8.2.2021 žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu a náhrady trov konania voči žalovaným v 1 až 3 rade.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že osobné motorové vozidlo zn. Maserati Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX, farba: šedá, VIN: I., nadobudol ako fyzická osoba – spotrebiteľ, na základe kúpnej zmluvy uzavretej v Taliansku na prelome rokov 2016 a 2017. Predmetné vozidlo si vyhliadol na základe inzerátu, pričom vozidlo si prišiel osobne do Talianska vyzdvihnúť. Dohodnutú kúpnu cenu v sume 40.000 EUR žalobca zaplatil v hotovosti do rúk predávajúceho pri prevzatí vozidla. Spolu s vozidlom mu boli odovzdané originál kľúče k vozidlu v počte 2 ks, doklady o pôvode vozidla a doklady potrebné na prepravu vozidla. Vozidlo malo najazdených cca 8000 km, tzn. že vozidlo nebolo úplne nové od výrobcu. Pri preprave vozidla žalobcom bolo vozidlo podrobené kompletnej prehliadke v Rakúskej republike s kladným výsledkom, a preto žalobca nemal žiadne pochybnosti o pôvode vozidla a jeho bezchybnom právnom stave.

3. Žalobca užíval vozidlo v priebehu celého roka 2017, pričom dňa 04.01.2018 bolo vozidlo podrobené technickej a emisnej kontrole v Českej republike a dňa 05.01.2018 bolo Mestským úradom v Náchode vydané osvedčenie o registrácii vozidla. Žalobca previedol vlastníctvo k vozidlu na spoločnosť Ml-cari

Concept s.r.o. so sídlom Nové sady 988/2, Staré Brno, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 06323243, v ktorej bol žalobca jediným konateľom a spoločníkom. K vyššie uvedeným skutkovým tvrdenia žalobca predložil k žalobe dôkazné listiny a to: Úplný výpis z obchodného registra spot. Ml-cari Concept s.r.o. Protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 04.01.20'18. Protokol o emisnej kontrole vozidla zo dňa 04.01.2018 a Osvedčenie o registrácii vozidla (technický preukaz) zo dňa 05.01.2018, EČ: 6H86065. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Ml-cari Concept s.r.o. nevykonávala plánovanú podnikateľskú činnosť a neprodukovala zisk, z ktorého by mohla byť uhradená pohľadávka žalobcu z titulu kúpnej ceny vozidla, žalobca zrušil kúpnu zmluvu a previedol vlastníctvo vozidla späť na seba ako fyzickú osobu.

4. Žalobca mal záväzok vo výške 500.000 Kč voči spoločnosti TSOLITERA s.r.o., so sídlom Lidická 700/19, Veveŕí, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 05000718, zapísanej v Obchodním rejstŕíku vedenen u Krajského soudu v Brne, Česká republika, C 93035, pričom za účelom zabezpečenia splnenia svojho záväzku dňa 15.05.2018 dočasne previedol vlastníctvo k vozidlu na túto spoločnosť ako svojho veriteľa na základe „dohody o úhrade dluhu se zástavou vozidlem". Vzhľadom k tomu, že prepis nového vlastníka vozidla v registri vozidiel má len deklaratórne účinky a žalobca predpokladal, že vozidlo použije ako „zástavu" v prospech svojho veriteľa, z dôvodu hospodárnosti neprehlasoval vlastníctvo vozidla na seba ako fyzickú osobu ale zaregistroval zmenu vlastníka vozidla priamo zo spoločnosti MI-cari Concept s.r.o. na spoločnosť TSOLITERA s.r.o.Žalobca podal žiadosť o zmenu vlastníka vozidla v registri vozidiel na Magistráte Hl. mesta Praha a dňa 14.06.2018 Hlavné mesto Praha vydalo osvedčenie o registrácii vozidla, v ktorom bola ako vlastník vozidla uvedená spoločnosť TSOLITERA s.r.o.

5. Po tom ako žalobca riadne uhradil pohľadávku vo výške 500.000 Kč spoločnosti TSOLITERA s.r.o., zaniklo aj zabezpečenie pohľadávky a vlastníctvo k vozidlu prešlo späť na žalobcu. Žalobcovi bolo udelené plnomocenstvo na prepis vlastníka vozidla späť na jeho osobu, avšak pri predložení žiadosti o zápis zmeny vlastníka vozidla mu bolo oznámené, že vozidlo je v pátraní ako odcudzené. Príslušný odbor magistrátu hl. mesta ČR už teda zmenu vlastníctva vozidla nezaregistroval.

6. Dňa 19.05.2020 bolo vozidlo podľa Z.z o policajnom zbore v zn. n. p. zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v Spišskej Novej Vsi, Odbor Kriminálnej polície, Odd. všeobecnej kriminality, o čom bolo vydané potvrdenie o zaistení veci č. ORPZ-SN- OKP4-495-001/2020. Vozidlo bolo zaistené žalovanému v 2. rade, ktorému ho žalobca poskytol na dočasné užívanie, tzv. skúšobnú jazdu. Žalovaný v 2/ rade síce prejavil záujem okúpu predmetného vozidla avšak vzhľadom k informácii, ktorú žalobca obdŕžal pri odhlásení vlastníctva k vozidlu v ČR o tom, že vozidlo by mohlo pochádzať z trestnej činnosti, žalobca so žalovaným v 2/ rade neuzavrel žiadnu písomnú ani ústnu dohodu, na základe ktorej by malo vlastníctvo k vozidlu prejsť na žalovaného v 2/ rade. Zo strany žalovaného v 2/ rade nedošlo ani k žiadnemu finančného plneniu vo vzťahu k žalobcovi.

7. Dňa 01.07.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie OR PZ SR v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ- SN-OKP4-495-016/2020, v zmysle ktorého zaistené vozidlo bolo dňa 20.06.2020 uložené do úschovy podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171 /1993 Z. z o policajnom zbore v zn. n. p., pretože počas vykonávania potrebných úkonov vznikli pochybnosti o tom, že žalobcovi vozidlo patrí a žalobca bol v zmysle cit. § poučený, aby si v lehote 60 dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnil vlastnícke právo k vozidlu na príslušnom súde.

8. Na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií za účelom uplatnenia svojich vlastníckych práv, dňa 17.08.2020 bolo žalobcovi písomne oznámené, že vo vzťahu k vozidlu si uplatňujú vlastnícke právo žalovaný v 1/ rade a tiež žalovaný v 2/ rade. Žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva voči žalovaným dňa 26.08.2020. Súdne konanie vedené pod sp. zn. bolo zastavené uznesení zo dňa 20.10.2020 č.k. a to pre nezaplatenie súdneho poplatku.

9. K vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca pripojil dôkazné listiny a to: Dohodu o úhrade dlhu zo zástavou vozidla zo dna 15.05.2018, Osvedčenie o registrácii vozidla zo dňa 14.06.2018, Potvrdenie spol. TSOLITERA s.r.o. o zániku dlhu, Výpis z obchodného registra spoločnosti TSOL1TERA s.r.o., Oznámenie zo dna 26.06.2020, Poskytnutie informácie zo dňa 17.08.2020, navrhol súdom vyžiadať spis OR PZ SR v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-OKP4-495-016/2020, súdny spis a vykonať dôkaz výsluchom strán sporu

10. Žalobca ďalej uviedol, že po dobu viac ako 3 rokov riadne užíval vozidlo bez toho, aby vznikli akékoľvek pochybnosti o právnom stave vozidla. Žalobca bol dobromyseľný v tom, že mu vozidlo patrí. Ako je vyššie uvedené, vozidlo podstúpilo technickú kontrolu a registráciu prevodu vlastníctva na príslušných štátnych úradoch v Českej republike, pričom ani v jednom prípade nebolo žalobcovi oznámené, žeby vozidlo mohlo byť odcudzené resp. žeby vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti. Žalobca bol dobromyseľný v tom, že vozidlo je bez právnych vád. Až v marci 2020 pri odhlásení vlastníctva vozidla na osobu žalobcu na Magistráte Hlavného mesta Praha bolo žalobcovi oznámené, že predmetné vozidlo je v pátraní ako odcudzené. Žalobca túto skutočnosť oznámil žalovanému v 2/ rade a požiadal ho, aby vozidlo odovzdal príslušným štátnym orgánom. 11. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ v tomto súdnom spore žalobca odôvodňuje písomnou informáciou OR PZ SR v Spišskej Novej Vsi zo dňa 17.08.2020, v zmysle ktorej si k zaistenému vozidlu uplatnili právo žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3/ rade je daná na základe ust. prvá veta . Žalobca si síce uplatnil vlastnícke právo na zaistenú vec v súlade s ust. , avšak súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. bolo zastavené bez rozhodnutia vo veci samej. Ak sa zaistená vec v zmysle poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia stala majetkom štátu, žalobca z opatrnosti podáva žalobu aj voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR ako správcom majetku štátu.

12. Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, žalobca citoval ust. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňuje ust. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu v prospech žalobcu príslušný útvar Policajného zboru SR nemôže rozhodnúť o vydaní zaisteného vozidla. Útvar Policajného zboru SR nemôže vozidlo vydať žiadnemu z domnelých vlastníkov bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla, bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloženej do úschovy v zmysle a o policajnom zbore totiž neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd na základe vykonaného dokazovania rozsudkom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Maserati Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX, farba: šedá, VIN: I. a priznal mu nárok náhradu trov konania voči žalovaným v 1 až 3 rade v rozsahu 100 %.

14. Súd na návrh žalobcu k predmetnej žalobe pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. , v ktorom bolo o tej istej žalobe konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Súd za použitia predmetného dôkazného spisu zistil, že žalobca k žalobe predložil nasledujúce dôkazné listiny a to: preukaz totožnosti predávajúceho, od ktorého predmetné motorové vozidlo zakúpil v Taliansku, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Brne obchodnej firmy MI-cari Concept s. r. o. so sídlom v Zlíne, protokol o technickej prehliadke predmetného motorového vozidla pod č. CZ-3647-18-01-0084 zo dňa 4. 1. 2018 vydaný stanicou technickej kontroly v čase, keď ako užívateľ motorového vozidla bola vedená firma SALIO s. r. o. Chrudim, neskôr Praha, osvedčenie o registrácii predmetného motorového vozidla s dátumom prvej registrácie v Českej republike 5. 1. 2018, osvedčenie o technickej spôsobilosti vozidla, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Brne fy TSOLITERA s. r. o. so sídlom v Brne, dohoda o úhrade dlhu spojená so zástavou predmetného motorového vozidla uzavretá medzi firmou TSOLITERA s. r. o. a A. B., oznámenie OR PZ, odboru kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi zo dňa 26. 6. 2020 adresované A. B. o zaistení predmetného motorového vozidla podľa o Policajnom zbore, s poučením, že osoba, ktorá si uplatňuje právo na zaistenú vec, je povinná oznámiť príslušnej polícii, na ktorom súde podala žalobu o vrátenie zaistenej veci s tým, že ak si táto osoba na príslušnom súde v zákonnej lehote nárok neuplatní, zaistená vec sa stáva majetkom štátu, oznámenie OR PZ v Spišskej Novej Vsi o subjektoch, ktoré si uplatňujú nárok na zaistenie motorového vozidla, ktorými sú talianska spoločnosť MASERATTI S. P. A. so sídlom v Modene a E. F..

15. Súd vykonal procesné úkony podľa Doručil žalobu s priloženými dôkaznými listinami, s prílohami zo spisu sp. zn. s procesným poučením strán sporu a s uznesením, v ktorom súd vyzval žalovaného v 1. rade na vyjadrenie k žalobe, a to s prekladom do talianskeho jazyka žalovanému v 1. rade. Všetky tieto vyššie uvedené písomnosti spolu so žalobou žalovaný v 1. rade prevzal dňa 12. 4. 2022 (doručenka o prevzatí písomností – žaloby s prílohami na čl. 229 tohto spisu).

Predmetné písomnosti boli doručované prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Ríme, ktorý zároveň písomne potvrdil, že adresát prijal všetky písomnosti dňa 12. 4. 2022. Žalovanému v 1. rade boli doručované aj ďalšie písomnosti, teda v rámci repliky a dupliky – písomné vyjadrenia žalovanej v 3. rade a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej v 3. rade. Boli mu doručované predvolania na pojednávanie na súd, pričom posledné predvolanie bolo mu doručené na novú adresu podľa oznámenia talianskeho konzulátu. Žalovaný napriek opakovaným výzvam súdu na ne žiadnym spôsobom nereagoval a v konaní od podania žaloby od 8. 2. 2021 až do posledného pojednávania bol pasívny. K žalobe sa písomne, ani žiadnym spôsobom nevyjadril a neprejavil záujem o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu ani vyjadrením k tejto žalobe, ani podaním samostatnej žaloby (zisťované v registri C tunajšieho súdu).

16. Žalovaný v 2. rade E. F. sa k žalobe písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastňoval. V konaní tak, ako žalovaný v 1. rade bol pasívny. Zistením v registri tunajšieho súdu nepodal žalobu o určení vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu.

17. Žalobca na pojednávaní dňa 19. 2. 2024 predložil súdu čestné prehlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 24. 8. 2020. E. F. v uvedenom čestnom prehlásení uvádza, že v súvislosti s osobným motorovým vozidlom zn. Maserati Ghibli S Q4 eč. XXXXXXX, šedej farby s popísaním VIN kódu neuzavrel s jeho vlastníkom A. B. žiadnu kúpnu zmluvu, ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ani inú písomnú alebo ústnu dohodu, na základe ktorej by nadobudol, alebo by mal v budúcnosti nadobudnúť vlastníctvo alebo iné právo k motorovému vozidlu. Žalobcovi neposkytol žiadne finančné prostriedky za predmetné motorové vozidlo a prehlásil, že nemá žiadnu pohľadávku, ani iný peňažný alebo nepeňažný nárok v súvislosti s predmetným vozidlom. E. F. na predmetnom čestnom prehlásení osvedčil pravosť svojho podpisu na Notárskom úrade notára JUDr. Ľ. Barabáša v Spišskej Novej Vsi dňa 24. 8. 2020. Nakoľko žalovaný v 2. rade sa pojednávaní nezúčastnil, v rámci repliky, dupliky iné písomné vyjadrenie k žalobe súdu nedoručil, súd vychádzal z písomného čestného prehlásenia ako doplňujúceho dôkazu predloženého v konaní žalobcom na poslednom pojednávaní, ktorý vysvetlil, že tento dôkaz nepredložil skôr z toho dôvodu, že očakával účasť žalovaného na pojednávaní a jeho osobné vyjadrenie k žalobe.

18. Žalovaná v 3 rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že z potvrdenia oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves o zaistení veci, sp. zn. ORPZ-SN-OKP4-495-001/2020 zo dňa 19.05.2020 vyplýva, že podľa bolo žalovanému v 2/ rade zaistené osobné motorové vozidlo, ktorého určenia vlastníckeho práva sa domáha žalobca. Dňa 20.05.2020 bolo predmetné osobné motorové vozidlo uložené do úschovy, pričom zo záznamu o fyzickom prevzatí zaistenej veci do úschovy Centra podpory Košice č. IM 50471974, 13/2020, vyplýva, že vozidlo bolo fyzicky prevzaté do úschovy Centrom podpory Košice, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K tomu predložila dôkaz: záznam o fyzickom prevzatí zaistenej veci do úschovy. Vzhľadom na skutočnosť, že na zaistené osobné motorové vozidlo si uplatnili nárok viaceré subjekty, tak Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Spišská Nová Ves písomným oznámením zo dňa 26.06.2020 žalobcovi, písomným oznámením zo dňa 28.06.2020 žalovanému v 2/ rade a písomným oznámením žalovanému v 1/ rade odporučilo v zmysle , aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia predmetného písomného oznámenia, uplatnil vlastnícke právo, alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.

19. Žalovaná v 3. rade vzniesla námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie v danej právnej veci, z toho dôvodu navrhovala žalobu voči nej zamietnuť a požadovala náhradu trov konania. Uviedla, že nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a ani si neuplatňuje vlastnícke právo na predmetné osobné motorové vozidlo, čím nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto právnej veci. V súvislosti s uvedeným poukazala na právnu vec, ktorá bola vedená na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -10 zo dňa 10.02.2016. S poukazom na uvedené a ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, keďže žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu v tejto právnej veci, nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k žalobcom tvrdeným skutočnostiam ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu. Žalovaná v 3/ rade nie je, a ani netvrdí, že je vlastníkom osobného motorového vozidla a rozporovanie žalobcom tvrdených skutočností o jeho vlastníckom práve k osobnému motorovému vozidlu by bolo irelevantné,

nakoľko žalovaná v 3./ rade nemá na určení vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu žiadny právny záujem.

20. Objektívne okrem žalobcu existujú ešte minimálne dva subjekty, ktorá o sebe tvrdia, že sú vlastníkmi osobného motorového vozidla. Ak teda vzniknú pochybnosti o vlastníctve, či oprávnenej držbe zaistenej veci, musí sa táto otázka vyriešiť výhradne v „civilnom procese“, čo predpokladá podanie žaloby na príslušnom súde. Základnou podmienkou civilného procesu je existencia „sporu“ medzi prinajmenšom dvomi stranami súdneho konania. V tomto zmysle možno dospieť k záveru, že otázka spornosti sa môže týkať jedine existencie vlastníckeho práva, ktoré si na jednu vec uplatňujú najmenej dva rôzne subjekty (t.j. vtedy ak právo na vec nemožno považovať za nepochybné). Ak preto zákon hovorí o „uplatnení nároku na vlastnícke právo“ potom predmetom konania môže byť jedine určenie vlastníckeho práva k veci medzi osobami, ktoré sa považujú za jej vlastníkov.

21. Žalovaná dala do pozornosti, že vlastnícke právo pôsobí voči všetkým, preto ak by súd právoplatne určil, kto je vlastníkom osobného motorového vozidla, bude to mať účinky a právny význam nielen pre žalobcu a sporného vlastníka osobného motorového vozidla, ale aj všetky ostatné osoby, ktoré sa akýmkoľvek (nepriamym) spôsobom podieľajú na disponovaní s osobným motorovým vozidlom.

22. Je možné konštatovať, že medzi žalobcom a žalovanou v 3/ rade neexistuje spor. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s použitím navrhla aby súd po predbežnom právnom posúdení veci vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby voči žalovanej v 3/ rade. V opačnom prípade navrhuje žalobu voči nej zamietnuť a priznať jej trovy konania.

23. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej v 3. rade uviedol, že zotrváva na doterajších tvrdeniach uvedených v žalobe zo dňa 21.02.2021a prostriedkoch procesného útoku tam uvedených, najmä trvá na vykonaní dôkazov, ktoré boli označené v žalobe. V zmysle návrhov na vykonanie dokazovania uvedených v žalobe predložil kúpnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou MI-cari Concept s.r.o. na predaj vozidla zn. Maserati Ghibli, Zelenú kartu k poisteniu vozidla a Dohodu o jej zrušení. Na základe predmetných zmluvných titulov žalobca previedol vlastníctvo k dotknutému vozidla na spoločnosť MI- cari Concept s.r.0., ktorej bol žalobca výlučný spoločník a konateľ, a následne na základe Dohody o zrušení kúpnej zmluvy vlastníctvo k vozidlu prešlo späť na žalobcu ako súkromnú fyzickú osobu. Napriek tomu, že žalovaní v 1./ a 2./ rade si podľa oznámenia OR PZ zo dňa 17.08.2020 uplatnili nárok na zaistené vozidlo voči OR PZ v Spišskej Novej Vsi, neuplatnili si svoje vlastnícke práva voči žalobcovi. Keďže sa žalovaní 1./ a 2./ rade k žalobe žalobcu nevyjadrili, neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany a nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, podľa jeho skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné. Žalobca má za to, že jeho vlastnícke právo k dotknutému vozidlu je nesporné, skutočnosti uvedené v žalobe sú preukázané listinnými dôkazmi a preto trvá na tom, aby súd po vykonaní dokazovania žalobe zo dňa 21.02.2021 vyhovel v plnom rozsahu.

24. K vyjadreniu žalovanej v 3./ rade žalobca uviedol nasledovné:

25. Naliehaný právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva vyplýva z ustanovenia , preto ho nie je potrebné preukazovať. Bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu v prospech žalobcu príslušný útvar Policajného zboru SR nemôže rozhodnúť o vydaní zaisteného vozidla. Útvar Policajného zboru SR nemôže vozidlo vydať žiadnemu z domnelých vlastníkov bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla, bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloženej do úschovy v zmysle ods. l a 9 o policajnom zbore totiž neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním.

26. Žaloba bola voči žalovanej v 3./rade podaná z opatrnosti s poukazom na poslednú vetu ust. a skutočnosti uvedené v žalobe. Ak žalovaná v 3./ rade tvrdí, že dotknuté vozidlo neprešlo do majetku štátu, a teda Slovenská republika si neuplatňuje vlastnícke právo k zaistenému vozidlu, v takom prípade má žalobca za to, že osvedčil svoje vlastnícke právo k zaistenému vozidlu a preto žiada, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil, že žalobca je výlučný vlastník motorového vozidla zn. Maserati Ghibli S 04, EČ: XXXXXXX. V prípade, že sa súd v rozpore s ustanovením posledná veta v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyjadrí, že žalovaný v 3./ rade nemá

pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, žalobca zváži vykonanie dispozičného procesného úkonu vo veci samej.

27. Žalovaná v 3. rade v duplike uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 03.05.2020, teda že nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Z hľadiska skutkového možno príslušný orgán Policajného zboru chápať len ako „orgán, ktorý rozhoduje o zaistení veci, ak sú na to splnené zákonné podmienky“. Zaistením osobného motorového vozidla nie je sledovaný žiadny zámer, ktorý by súvisel s preukázaním, či oslabením vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu vo vzťahu k žalobcovi, či tretím osobám. K ostatným skutočnostiam tvrdeným žalobcom žalovaná v 3./ rade nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať, nakoľko súvisia s preukazovaním vlastníckeho práva žalobcu k osobnému motorovému vozidlu, voči ktorému žalovaná v 3./ rade nemá žiadny právny záujem na určení vlastníckeho práva.

28. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa k písomným vyjadreniam žalobcu a žalovanej v 3. rade, ktoré im súd na vedomie doručil, nevyjadrovali a aj v ďalšom konaní boli pasívni. Žalobca žalobu voči žalovanej v 3. rade nezobral späť, preto súd v konečnom rozsudku rozhodol aj o tomto nároku žalobcu.

29. Vykonaným dokazovaním vychádzajúc z odôvodnenia predmetnej žaloby, dôkazných listín k nej pripojených v konaní sp. zn. a doplňujúco aj v tomto konaní, za použitia dôkazného vyšetrovacieho spisu, výpovedí žalobcu a povereného zástupcu žalovaného v 3. rade, súd zistil tento skutkový stav: Z vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ v Spišskej Novej Vsi pod č.: ORPZ-SN- OKP4-495/2020 súd zistil, že žalobca pri jeho osobnom výsluchu podľa pred vyšetrovateľom dňa 22. 5. 2020 uviedol, že predmetné motorové vozidlo doviezol z Talianska v roku 2017, presný dátum nevie uviesť. O odpredaji predmetného vozidla sa dozvedel cez internet, prostredníctvom ktorého sa dohodol s predávajúcou osobou, ktorého meno nevie uviesť a išiel ho zakúpiť osobne do Talianska do okolia mesta Bolone, kde sa s predávajúcim osobne stretol. Pamätá si, že sa volal B.. Uzavrel s ním ústnu kúpno-predajnú zmluvu o zakúpení predmetného motorového vozidla za kúpnu cenu 40.000,- eur, ktorú predávajúcemu odovzdal. Od predávajúceho prevzal doklady, ktoré boli vo francúzštine, a to technický preukaz, odhlášku vozidla a doklady o jeho nadobudnutí a dva originály kľúčov. Po takto uzavretej kúpno-predajnej zmluve odišiel s motorovým vozidlom z Talianska, prechádzal cez Rakúsko, kde mu doklady aj s kľúčmi od motorového vozidla odobrali na dobu 2 hodín, vykonali colnú kontrolu. Následne mu kľúče aj doklady vrátili so slovami, že je všetko v poriadku. S vozidlom pricestoval na Slovensko, avšak prihlásil ho v Českej republike, nakoľko tam bol nižší poplatok. V Českej republike motorové vozidlo prihlásil na jeho firmu MI-cari Concept, s. r. o., ktorej on bol konateľom. V roku 2018 ho prepísal na firmu TSOLITERA s. r. o. so sídlom v Českej republike a použil ho ako zábezpeku na úhradu dlhu. Vozidlo však naďalej užíval on, čo bolo po dohode s majiteľom firmy TSOLITERA s. r. o. Cestoval s ním po Európe, viackrát bol s ním aj na kontrole. Nikdy mu však nikto neoznámil, žeby malo mať nejakú závadu, takže on nemal ani len potuchy, že auto bolo kradnuté. Po dohode s firmou TSOLITERA s. r. o. mienil uskutočniť prepis na svoju osobu prostredníctvom kamaráta J. K.. Ten mu však oznámil, že vozidlo je v pátraní. Následne odovzdal auto kamarátovi E. F., ktorého požiadal, aby auto odovzdal polícii. Počas celého obdobia, aj keď bolo motorové vozidlo prepísané na uvedené firmy, jeho užívateľom bol stále žalobca, ktorý motorové vozidlo užíval od 2. 1. 2017 až do 19. 5. 2020, kedy bolo motorové vozidlo zaistené na polícii.

30. Vzhľadom k tomu, že prepis nového vlastníka vozidla v registri vozidiel má len deklaratórne účinky a žalobca vozidlo použil len ako „zástavu“ v prospech svojho veriteľa, z dôvodu hospodárnosti neprehlasoval vlastníctvo vozidla na seba, ako na fyzickú osobu, ale zaregistroval zmenu vlastníka vozidla priamo zo spoločnosti MI-cari Concept na spoločnosť TSOLITERA, s. r. o. Preto následne žalobca požiadal o zmenu vlastníka vozidla v registri vozidiel na Magistráte Hlavného mesta Praha a dňa 14. 6. 2018 Hlavné mesto Praha vydalo osvedčenie o registrácii vozidla, v ktorom ako vlastník bola uvedená spoločnosť TSOLITERA, s. r. o. Následne po zániku pohľadávky uvedenej spoločnosti zaniklo aj zabezpečenie pohľadávky a žalobcovi bolo udelené plnomocenstvo na spätný prepis vlastníka vozidla na jeho osobu. Až pri predložení žiadosti o zápise zmena vlastníka vozidla mu bolo oznámené, že vozidlo je v pátraní ako odcudzené, a preto nedošlo k zaregistrovaniu predmetného motorového vozidla na osobu žalobcu.

31. Na základe potvrdenia o zaistení veci č. ORPZ-SN-OKP4-495-001/2020 súd zistil, že dňa 19. 5. 2020 bolo vozidlo podľa zaistené od žalovaného v 2. rade, ktorému žalobca poskytol motorové vozidlo na dočasné užívanie na tzv. skúšobnú jazdu. Dňa 1. 7. 2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie, v zmysle ktorého dňa 20. 6. 2020 bolo motorové vozidlo uložené do úschovy. Žalobca reagujúc na toto oznámenie požiadal príslušné OR PZ v Spišskej Novej Vsi o poskytnutie informácie, ktoré subjekty si uplatňujú nárok na zaistené vozidlo. V odpovedi zo dňa 17. 8. 2020 bolo uvedené, že nárok na zaistené vozidlo si uplatňuje pôvodný majiteľ z Talianska, a to spoločnosť MASERATTI S. P. A. VIA DELLE NAZIONI 60, MODENA, a taktiež osoba, ktorej bolo vozidlo zaistené – E. F., bytom G. L. X, F. H. D.. Na základe tohto oznámenia ich správne žalobca v tomto konaní označil pôvodne ako žalovaných v 1. a 2. rade.

32. OR PZ v Spišskej Novej Vsi v predmetnom vyšetrovacom konaní zaslalo oznámenie o zaistení predmetného motorového vozidla aj žalovaným v 1. a 2. rade a tak, ako žalobcu, aj tieto subjekty poučilo v zmysle ustanovenia § 21 ods. 9 citovaného zákona, aby v lehote 60 dní od doručenia písomného oznámenia si uplatnili vlastnícke právo alebo iné práva na zaistenú vec na príslušnom súde. Ako vyplýva z predmetnej žaloby a z registra tunajšieho súdu, súd nezistil, žeby žalovaní v 1. a 2. rade sa určovacou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnému zaistenému motorovému vozidlu.

33. Podľa žalobcom predloženého vodičského preukazu osoby menom M. N., zakúpil žalobca koncom roku 2016 na základe ústnej kúpnej zmluvy od uvedeného predávajúceho v meste BOLONA v Taliansku motorové vozidlo zn. MASERATTI Ghibli S Q4, EČ: XXXXXXX, šedej farby, VIN: I., za kúpnu cenu 40.000,- eur.

34. Od zakúpenia užíval predmetné motorové vozidlo iba žalobca, ktorý previedol vlastníctvo k vozidlu na spoločnosť MI-cari Concept so sídlom Nové Sady, 988/2 Brno. Podľa úplného výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne zo dňa 4. augusta 2017 jediným konateľom a spoločníkom predmetnej spoločnosti v čase prepisu motorového vozidla na spoločnosť bol žalobca.

35. Podľa protokolu č. CZ-3647-18-01-0084 o technickej prehliadke bolo predmetné motorové vozidlo dňa 4. 1. 2018 podrobené technickej a emisnej kontrole v Českej republike, podľa ktorej bolo vozidlo spôsobilé ďalšej prevádzky. Dňa 5. 1. 2018 bolo Mestským úradom v Náchode vydané osvedčenie o registrácii predmetného motorového vozidla s dátumom prvej registrácie 2. 1. 2017. Ďalšie prepisy predmetného motorového vozidla boli vykonané tak, ako je uvedené v bodoch 3. – 5. odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa osvedčenia o registrácii vozidla zo dňa 14. 6. 2018 z technického preukazu posledným zapísaným vlastníkom predmetného motorového vozidla bola fy TSOLITERA, s. r. o., ktorá v písomnom prehlásení zo dňa 10. 8. 2020 uviedla, že dlh vo výške 500.000,- Kč podľa dohody o úhrade dlhu spojenej so zábezpekou vozidla bol plne uhradený a dlžníkovi A. B. bola vystavená plná moc k prepisu vozidla a A. B. nadobudol k predmetnému motorovému vozidlu všetky práva. Predmetné prehlásenie podpísal J. O., ktorý podľa úplného výpisu z obchodného registra Krajského súdu v Brne obchodnej fy TSOLITERA, s. r. o. je štatutárnym orgánom - konateľom predmetnej firmy.

36. Ako už bolo vyššie uvedené a ako vyplýva z predmetného vyšetrovacieho spisu, žalobca už nemohol pristúpiť k prepisu predmetného motorového vozidla, nakoľko príslušný odbor Magistrátu Hlavného mesta Českej republiky, kde žalobca podal písomnú žiadosť o zápise zmeny vlastníka vozidla, jeho žiadosti nevyhovel, a teda nevykonal registráciu zmeny vlastníctva predmetného vozidla na osobu žalobcu. Nakoľko žalobca poskytol na dočasné užívanie motorové vozidlo žalovanému v 2. rade, ktorý túto skutočnosť čestným prehlásením potvrdil, po zistení, že vozidlo by mohlo pochádzať z trestnej činnosti bolo zadržané nie žalobcovi, alebo konateľovi fy TSOLITERA, s. r.. o., ale vtedajšiemu držiteľovi – žalovanému v 2. rade. Dňa 19. 5. 2020 bolo motorové vozidlo zaistené podľa Potvrdenia o zaistení veci vydaného OR PZ, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality Spišská Nová Ves a to osobe E. F. na vykonanie ďalších úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že zaistená vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Následne bolo Ministerstvom vnútra SR, Centrum podpory Košice, Sklad Kukureliho kasárne, Rampová 7, dňa 20. 5. 2020 predmetné motorové vozidlo fyzicky prevzaté do úschovy pod č. IM 50471974, 13/2020.

37. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní kúpnou zmluvou, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Určenia vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu sa domáha vzhľadom k tomu, že vozidlo užíval viac ako 3 roky (fakticky

od mesiaca január 2017 do 20. 5. 2020) a bol dobromyseľný v tom, že mu patrí, takže nadobudol k nemu vlastnícke právo vydržaním podľa .

38. Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

39. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Podľa ustanovenia vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

41. Podľa ustanovenia (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (2)Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().(3)Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4)Prc začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

42. Podľa ustanovenia , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

43. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 171 /1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu.

44. Podľa ustanovenia o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súdne rozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru j neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

45. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

46. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva v tomto konaní vyplýva z ustanovenia , a preto ho žalobca v tomto konaní s poukazom na ustanovenie nemusí preukazovať. Súd preto žalobu žalobcu o určení vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj po účinností nového považuje za prípustnú, nakoľko mu ju umožňuje podať priamo citované ustanovenie

47. Žalobca sa po prevzatí oznámenia OR PZ v Spišskej Novej Vsi o zaistení motorového vozidla podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171//1993 Z. z., ktoré mu bolo doručené dňa 1. 7. 2020, domáhal určenia

vlastníckeho práva žalobou podanou na tunajší súd dňa 26. 8. 2020, teda v 60-dňovej zákonnej lehote. Predmetné konanie bolo uznesením zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Po podaní sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania a po jej zamietnutí bolo v odôvodnení uznesenia zo dňa 13. 11. 2020 sp. zn. -52 uvedené, že žalobca je oprávnený znovu podať žalobu vo veci samej, ktorú žalobu následne podal žalobca dňa 8. 2. 2021. Nakoľko v pôvodnom konaní nebolo rozhodnuté v merite veci, súd ustálil, že žalobca sa svojho nároku domáhal v zákonnej lehote.

48. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, avšak len voči žalovanému v 1. rade. Voči žalovaným v 2. a 3. rade žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade si neuplatnil vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlo po podaní žaloby a u žalovaného v 3. rade preukázateľne absentuje pasívna legitimácia v tomto konaní.

49. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naproti tomu ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ - žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. ).

50. Podľa súdnej praxe návrh na určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu má smerovať proti tomu, kto si rovnako ako žalobca voči štátnemu orgánu uplatnil právo na vydanie predmetného motorového vozidla z dôvodu, že tvrdí, že má voči tomuto motorovému vozidlu vlastnícke právo.

51. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že žalovaný v 2. rade si pôvodne na OR PZ, Odbore kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi uplatnil nárok na vydanie predmetného motorového vozidla, avšak v tomto konaní, ako už žalobcom správne označený pasívne legitimovaný subjekt prehlásil, že sa nedomáha žiadnych užívacích ani vlastníckych práv voči predmetnému motorovému vozidlu a že voči žalobcovi nemá žiadne pohľadávky, ani iné nároky súvisiace s predmetným motorovým vozidlom. Na základe uvedeného súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

52. Žalovaná v 3. rade vzniesla dôvodnú námietku jej nedostatočnej pasívnej legitimácie v tomto konaní, preto súd žalobu voči nej zamietol. Rozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že žalovaná v 3. rade nebola, ani nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a ani si neuplatňuje vlastnícke právo na predmetné osobné motorové vozidlo, teda nečiní si nárok na zaistenú vec a ani o sebe netvrdí, že je jej vlastníkom. Nie je teda nositeľom práv a povinností, o ktoré v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva ide. V súvislosti s týmto rozhodnutím súd odkazuje na doterajšiu ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, príkladne na rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. -165 zo dňa 20. 11. 2012 a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -10 zo dňa 10. 2. 2016. V závere teda súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade neexistuje spor.

53. Žalovaný v 1. rade sa podľa oznámenia Prezídia Policajného zboru, Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE so sídlom v Bratislave, doručené Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi dňa 25. 5. 2020 vyjadril, že ako právoplatný majiteľ predmetného zaisteného vozidla má záujem o jeho vrátenie. Na základe uvedeného oznámenia, ktoré bolo informatívne doručené aj žalobcovi, tento správne označil ako pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní žalovaného v 1. rade.

54. Žalovaný v 1. rade sa na tunajšom súde nedomáhal určovacou žalobou v zákonnej lehote po prevzatí oznámenia o zaistení motorového vozidla vlastníckeho práva k nemu tak, ako to učinil žalobca. V tomto konaní bol pasívny, k žalobe sa nevyjadril. Nepredkladal žiadne dôkazy procesného útoku, ktorými by poprel tvrdenia žalobcu o zakúpení užívaní a držbe zaisteného motorového vozidla, preto súd rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade ako nositeľovi povinnosti, o ktorej išlo v konkrétnom konaní a voči žalovanému v 1. rade, ako vecne pasívne legitimovanému subjektu, žalobe žalobcu vyhovel.

55. Žalobca v tomto konaní odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu kúpnou zmluvou, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu. Z jeho účastníckej výpovede a z písomného vyjadrenia žalovaného v 2. rade a podporne z písomného prehlásenia konateľa spoločnosti TSOLITERA, s. r. o. súd vzal za preukázané, že žalobca po dobu viac ako 3 rokov riadne užíval zaistené motorové vozidlo bez toho, aby vznikli akékoľvek pochybnosti o právnom stave vozidla. Žalobca bol dobromyseľný pri kúpe predmetného zaisteného vozidla, že patrí predávajúcemu a bol dobromyseľný aj po jeho zakúpení, že mu vozidlo patrí, pričom žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Zaistené vozidlo podstúpilo technickú kontrolu, registráciu prevodu vlastníctva na príslušných štátnych úradoch v Českej republike, pričom ani v jednom prípade mu nebolo oznámené, žeby malo byť vozidlo odcudzené, alebo pochádzalo z trestnej činnosti. Žalobca bol teda dobromyseľný v tom, že vozidlo je bez právnych vád. Až v marci 2020 mu bolo oznámené, že predmetné vozidlo je v pátraní ako odcudzené. Žalobca v tomto konaní preukázal, že zakúpil motorové vozidlo od predávajúceho – občana Talianska, od okamihu zakúpenia užíval predmetné motorové vozidlo až dovtedy, kým ho neposkytol na skúšobnú jazdu žalovanému v 2. rade, s ktorým však k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Okrem žalobcu sa v tomto konaní žiaden iný subjekt k vlastníckemu právu k zaistenému motorovému vozidlu nehlásil, preto súd nároku žalobcu za použitia ustanovení §, 132 ods. 1 a žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

56. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Žalobca mal v konaní voči žalovanému v 1. rade plný úspech, preto v zmysle zásady úspechu v konaní mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

61. Voči žalovanému v 2. a 3. rade bol žalobca neúspešný, žalovaný v 2. rade nepožadoval od žalobcu náhradu trov konania, preto súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

62. Žalovaný v 3. rade bol v konaní úspešný z dôvodu vznesenej námietky jeho nedostatočnej pasívnej legitimácie a požadoval od žalobcu náhradu trov konania. Súd priznal žalovanému v 3. rade voči žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko u žalobcu nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ho voči žalovanému v 3. rade k náhrade trov konania nemal zaviazať. Žalobca bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý len formálne navrhol súdu, aby prihliadal pri rozhodovaní o trovách konania na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré však v tomto konaní nekonkretizoval, nepredkladal žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, aké sú majetkové, sociálne, osobné a iné pomery žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.