Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu agročirč, a.s., so sídlom Tallerova 4, 81102 Bratislava, IČO: 36 470, zastúpeného U. členom predstavenstva spoločnosti, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. februára 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej všeobecnej žaloby jednomyseľne takto

rozhodol:

žalovanej č. X.XX-XXXX-XX/XXXX-. zo dňa 08.08.2013 a faktrúrach. ch . bchody uzatvárali telefonicky, na základe zmluvy a objednZ r u š u je rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. februára 2019 č.: XXXXXXXXX/XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán podľa o správe daní a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 23.10.2018 č. XXXXXX/XXXX, ktorým podľa Daňového poriadku správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 149,87 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 19 961,67 Eur na sumu 2 811,80 Eur daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil poukazom na odvolanie žalobcu, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe, v ktorom sa odvolávajúci domáha zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že daňovému subjektu agročirč, a.s. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom tento záver odvolávajúci sa hodnotí ako nesprávny, nezakladajúci sa na pravde. Daňový subjekt dôvodil ďalej tým, že kontrolný znalecký posudok, ktorý navrhol nebol zo strany správcu dane akceptovaný, ani návrhy, ktoré daňový subjekt správcovi dane predložil. Podľa daňového subjektu názor správcu dane sa týkal odborných otázok technického zamerania, na riešenie ktorých nie je správca dane oprávnený a preto daňový subjekt navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Poukaz správcu dane na to, že spoločnosť Y. s.r.o., ani spoločnosť N., s.r.o. nepriznala a neodviedla daň. Jedná sa o daňový únik dôsledkom podvodného konania. Na to však nemal daňový subjekt agročirč, a.s. dosah. V spise sa nenachádza podľa daňového subjektu žiadny dôkaz o vedomosti štatutára daňového

subjektu o podvodnom konaní iných daňových subjektov. Pokiaľ správca dane oprel svoje rozhodnutie o právnu vetu rozhodnutia Súdneho dvora, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenú týmto platiteľom podľa daňového subjektu je tento názor správny.

3. Žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaniu napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistil tento skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty agročirč, a.s. Bratislava daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2016, pričom daňová kontrola začala 13.05.2016. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty na základe zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX zo dňa 25.01.2016 a následne splátkového kalendára k leasingovej zmluve č. XXXXX uzatvorenej medzi K., ako prenajímateľom a daňovým subjektom agročirč, a.s., Čirč 27 (od 13.07.2017 Bratislava) ako nájomcom. Predmetom zmluvy o finančnom leasingu bola linka na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa s výrobným číslom XXXX umiestnená počas doby trvania finančného leasingu na adrese R. F. XX, J.. Dodávateľom predmetného leasingu je podľa zmluvy spoločnosť Y., s.r.o. U.. Podľa splátkového kalendára k predmetnej zmluve kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uhrádzal prvú zvýšenú splátku s dátumom splatnosti 01.02.2016 v celkovej sume 96 000 Eur, z toho DPH 16 000 Eur a prvú pravidelnú splátku s dátumom splatnosti 01.02.2016 v celkovej sume 6 899,22 Eur, z toho DPH 1 149,87 Eur. Správca dane ďalej vykonal v rámci daňovej kontroly dožiadaním preverenie zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie február 2016 u daňového subjektu N., s.r.o., X. námestie XXA, U., pretože spoločnosť Y., s.r.o. zanikla dňa 24.02.2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť N., s.r.o. Zároveň požiadal správca dane o preverenie zdaniteľných obchodov u daňového subjektu K. S., s.r.o. a to aj opakovane. Správca dane zaslal Daňovému úradu Košice dožiadanie, ktorým žiadal o preverenie zdaniteľných obchodov u daňového subjektu Y., s.r.o., u daňového subjektu R., s.r.o., X. námestie XX, J. a u daňového subjektu U., s.r.o., T. XXX/XX, R.. Zároveň správca dane dňa 08.09.2016 vykonal obhliadku nehnuteľnosti, ako aj linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa na adrese P.O. F. XX, J..

4. Jednotlivé vykonané úkony správca dane podrobne popísal vo svojom rozhodnutí na čl. 10 - 28, pričom poukázal v prvom rade na to, že v priebehu kontroly zistil, že roky výroby linky sa nezhodujú, nikto z dopytovaných osôb nevedel zdokumentovať kto zabezpečoval prepravu predmetnej linky, akými dopravnými prostriedkami, nikto z dopytovaných osôb nevedel zdokumentovať, aké sú základné identifikačné údaje linky a jej jednotlivých zložiek. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX absentujú dôležité základné identifikačné údaje, vznikli nezrovnalosti v počte predchádzajúcich vlastníkov uvedenej linky, linka pôsobila dojmom, že je nová a nikdy nebola používaná, spoločnosť Y., s.r.o. ani spoločnosť N., s.r.o. nepriznala a neodviedla daň, nedá sa presne určiť názov stroja - linky, nie je možné, aby linka pôvodne pozostávajúca z komponentov uvedených na faktúrach FE XXXXXX - FE XXXXXXXX bola plne funkčná v zredukovanom počte uvedenom v šiestich faktúrach bez častí elektro. Spoločnosť K. S., s.r.o. nevedela vysvetliť, že ak sa spoliehala na znalecký posudok, ako je možné, že nepožadovala od znalca presnú identifikáciu údajov o technologickej linke vrátane pôvodu, výrobcu, výrobnej značky a výrobných čísel jednotlivých komponentov a ani nežiadala o ich doplnenie, prečo nenamietala voči počtu predchádzajúcich majiteľov označených číslom 0, keď vedela, že linka už bola v minulosti využívaná a bola v niekoho vlastníctve. Na základe vykonaného dokazovania okrem iného správca dane konštatoval, že ide o obchod poznačený podvodom a že kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítania dane podľa príslušných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty.

5. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. XXXXXXXXX/XXXX z 31.03.2017, ktorý spolu s výzvou bol zaslaný daňovému subjektu. Protokol bol doručený daňovému subjektu 21.04.2017, tento sa vyjadril v určenej lehote a správcom dane boli prerokované pripomienky k protokolu dňa 10.11.2017, o čom bola spísaná zápisnica. Dňa 15.01.2018 správca dane prerokoval s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy predložené k protokolu, spísal o tom zápisnicu. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie zo dňa 24.01.2018 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré bolo napadnuté odvolaním daňového subjektu a

predmetné rozhodnutie odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 10.05.2018 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Odvolací orgán uložil správcovi dane v ďalšom konaní odstrániť procesné nedostatky konania, jasne naformulovať porušenie právnych predpisov, v prípade podvodného konania uviedol aj príslušnú judikatúru Súdneho dvora a v prípade potreby doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy. Na základe uvedeného správca dane výzvou zo dňa 12.06.2018 vyzval mesto Michalovce, Stavebný úrad o stanovisko stavebného úradu o spôsobilosti nebytových priestorov, v ktorých sa predmetná linka nachádza, či sú spôsobilé na prevádzku výroby tabliet zo zeleného jačmeňa. Správca dane dostal odpoveď dňa 15.08.2018, v ktorej sa uvádza, že mesto Michalovce ako Stavebný úrad príslušný podľa § 117 Stavebného zákona k žiadosti o stanovisko stavebného úradu o spôsobilosti nebytových priestorov vydal dňa 23.10.2013 č. XXXX/XXXX-Ka na stavbu Spracovanie a výroba prípravkov zo zeleniny, ovocia, alebo iných častí rastlín bio nano technológiou, F. Michalovce rozhodnutie o užívaní stavby na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. J. pre stavebníka Y., s.r.o., P.O. F. XX, J.. Stavba nadobudnutím právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia sa stala užívaniaschopná na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. V rámci vyrubovacieho konania dňa 27.09.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo oboznámenie o priebehu a výsledkoch dokazovania v rámci vyrubovacieho konania kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016. Dňa 02.10.2018 zaslal daňový subjekt vyjadrenie nazvané ako „vyjadrenie sa daňového subjektu k zápisnici“ zo dňa 27.09.2018. Nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na uvedené zistenia. O výsledku vyrubovacieho konania spísal správca dane úradný záznam z 10.10.2018 a následne vydal dňa 23.10.2018 pod č. XXXXXX/XXXX podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozhodnutie.

6. Žalovaný ďalej v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia a uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákonov. Poukázal na to, čo zistil správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vyjadril sa k jednotlivým námietkam daňového subjektu uvedených v odvolaní. Vzhľadom na námietky argumentoval žalovaný v rozhodnutí tým, že nie sú spôsobilé na to, aby ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré považuje za vydané v súlade so zákonom a uviedol, že platiteľ dane je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode, na dani z pridanej hodnoty. Zároveň poukázal na to, že rozsudok NS SR, na ktorý poukazuje daňový subjekt pod sp. zn. z 23.11.2016 nie je možné aplikovať na daný prípad.

II.

Žalobné dôvody

7. Žalobca včas podanou žalobou navrhol súdu zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.02.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX z dôvodu, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok a nesprávnosť dôvodov. V žalobe poukázal na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré podľa neho sú nepresvedčivé a nedostatočné z neprimerane extenzívnym výkladom zákonnej úpravy dane z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu sa žalovaný stotožnil s hodnotením dôkazom zisťovaných správcom dane, pričom podľa názoru žalovaného toto hodnotenie nebolo komfortné s platným právom, bolo svojvoľné a prekračovalo limity stanovené daňovým poriadkom a hmotnoprávnymi daňovými predpismi pre oblasť pôsobnosti daňového orgánu. Pokiaľ sa žalovaný svojimi tvrdeniami v rozhodnutí tieto svoje závery nezdôvodnil, prečo žalobcovi nevznikol, alebo prečo mu zanikol nárok na uplatnenie si nadmerného odpočtu tej časti DPH, ktorú uhradil oproti správne a zákonne vystavenej faktúry od prenajímateľa dotknutej linky, ktorou bola spoločnosť K. S., s.r.o. a ktorá takto uhradenú DPH odviedla na účet svojho správcu dane považuje žalobca za šikanózne, ak zníženie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2016 je významne odôvodňované osobou pána P. Y.. Žalobca argumentoval tým, že nemá vedomosť, či z predaja technologického zariadenia v prospech K. S., s.r.o. bola, alebo nebola odvedená DPH a v zmysle Zákona o DPH žalobca nevidel žiadnu logickú alebo bezprostrednú súvislosť, prečo by takéto údajné zistenie správcu dane malo právne postihovať práve spoločnosť žalobcu a či teda správca dane kreoval svojim postupom a rozhodnutím takýto regresný postih spoločnosti žalobcu, s ktorým sa žalovaný nefacto stotožnil.

8. Žalobca ďalej argumentoval tým, že pre neho nezrozumiteľným bolo konštatovanie žalovaného, ktorý neobjasnil, či DPH za predaj technologickej linky mala odviesť spoločnosť Y., s.r.o. alebo spoločnosť N., s.r.o. po zlúčení oboch spoločností, teda tak sa malo stať a či táto okolnosť mala vlastne spôsobiť následnú neplatnosť kúpnej zmluvy medzi K. S., s.r.o. a žalobcom, resp. neplatnosť zmluvy o finančnom

leasingu, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou K. S., a.s. alebo zákonnú stratu práva na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2016. Žalobca ďalej dôvodil tým, že predmetné úvahy zo strany daňových orgánov považuje za neprijateľné a nezákonné, pričom významne porušujú práva žalobcu rezervované zákonom. Poukázal zároveň na časť , do ktorého spadá do tretej časti obchodnozáväzkové vzťahy, na základe ktorých vlastne žalobca postupoval. Žalovaný spolu so správcom dane vznik práva na odpočítanie dane žalobcovi popreli nielen nepodloženým a nepreukázaným tvrdením o obchode poznačeným podvodom, ale súčasne bolo tvrdené, že podľa ustanovenia Zákona o DPH nebol zo strany žalobcu predložený dôkaz o tom, že linka sa používa. Žalobca vyslovil názor, že počas daňovej kontroly, alebo v dotknutom daňovom konaní nebol produkovaný dôkaz o preukázaní daňového podvodu, na ktorom by participovala spoločnosť žalobcu. Podľa žalobcu právna kvalifikácia podvodu je v platnom práve konštruovaná na úmyselnom zavinení a nadobudnutí majetkového prospechu zo strany delikventa. Takéto kumulatívne skutočnosti však v daňovom konaní najavo nevyšli.

9. Žalobca je toho názoru, že ak daňová kontrola sa týkala obdobia február 2016 nadobudnutia predmetu nájmu, nie je primeraná úvaha správcu dane a žalovaného o tom, že z dôvodu nepoužívania technologickej linky nebola splnená jedna z podmienok na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH, ktorá je nepriamou a teda neutrálnou daňou. Február 2016 bol vôbec prvým mesačným zdaňovacím obdobím, v ktorom bol predmet finančného leasingu nadobudnutý a preto uvedená úvaha správcu dane a žalovaného je podľa žalobcu predčasná. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane je poznačené preto nezákonnosťou vykonaných dôkazov a to výsluch znalca, resp. konateľa znaleckej organizácie, ktorá vypracovala znalecký posudok, v daňovom konaní nebol zo strany daňového orgánu produkovaný relevantný odborný dôkaz na funkčnosť alebo hodnotu predmetu leasingovej zmluvy aj napriek dôkazu, ktorý žalobca navrhol t. j. stanovisko stavebného úradu, že stavba, v ktorej sa nachádza technologická linka je vhodná a schopná svojho účelu podľa kolaudačného rozhodnutia, bol tento dôkaz hodnotený v neprospech žalobcu. Ďalej v rozhodnutí podľa žalobcu vôbec nebol hodnotený významný dôkaz a to svedecká výpoveď svedka H. Y. zo spoločnosti K. S., a.s. V rozhodnutí nie je hodnotený výsledok opakovaného preverenia zdaniteľných obchodov u daňového subjektu K. S., s.r.o. konkrétne vo vzťahu k zmluvnej a daňovej dokumentácii, ktorá sa viaže k dotknutému obchodnému leasingovému vzťahu a teda k otázke nadobudnutia vlastníctva predmetu leasingu. Žalobca ďalej argumentuje tým, že pre zníženie uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 mala byť tiež účasť v údajnom podvodnom reťazci tak zo strany K. S., s.r.o., ako aj zo strany žalobcu, čo vlastne žalovaný a ani správca dane vecne nevyhodnotil svoje zistenia z obchodného prípadu v spoločnosti K., s.r.o. vo vzťahu k výroku svojho rozhodnutia.

10. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu neprináša žiadne konkrétne závery a už vôbec nie právne obohacujúce hodnotenia. Žalovaný pokiaľ sa nestotožnil s odkazom žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 23.11.2016 odmietol ho s tým, že judikát nie je aplikovateľný na daný skutkový stav, pretože citácia z neho mala byť vytrhnutá z kontextu. Žalobca si preto dovolil poukázať na iné rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 11.04.2017, ktoré bolo publikované na strane 43 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2018. V závere žaloby žalobca argumentoval tým, že v daňovom konaní, ktoré sa vzťahuje na žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2016 sa síce nejednalo o nadobudnutie vlastníckeho práva, ale o právo nájmu, pričom žalobca sa nestal vlastníkom technologickej linky, ale jej nájomcom, ibaže v plnom rozsahu v ňom disponoval a nakladal okrem zmeny vlastníckeho práva. Preto je žalobca presvedčený, že ním uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH bol v súlade s právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou NS SR. Konštatoval, že došlo k porušeniu jeho zákonného majetkového práva, ktoré si uplatnil titulom nadmerného odpočtu DPH. S predmetom leasingu reálne disponuje a zo strany prenajímateľa nedochádzalo a nedochádza k žiadnemu obmedzeniu zmluvného dohodnutého práva pri výkone nájmu a užívaní hnuteľnej veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom vyjadril dňa 10.06.2019 žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania.

K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním dňa 07.07.2019 žalobca, pričom zotrval na žalobných dôvodov a navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť.

12. Zároveň správny súd konštatoval, že obidvaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

13. Následne správny súd za účelom vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom upovedomil účastníkov konania postupoval dňa 21.01.2020 s dôrazom na ustanovenie § 137 ods. 3, 4 S.s.p. a vo veci samej rozhodol.

IV.

Závery správneho súdu

14. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len S.s.p.). Správny súd postupoval v predmetnom konaní v zmysle príslušných ustanovení citovaného zákona.

15. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

28. Podľa § 46 ods. 5 citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

29. Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

31. Podľa § 74 ods. 2 citovaného zákona, odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri odvolaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

32. S poukazom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane a dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe mal bezpochyby preukázané, že daňové orgány nepostupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonných noriem a preto rozhodnutie daňových orgánov správny súd zrušil.

33. Pri svojej úvahe vychádzal správny súd z obsahu vykonaného dokazovania správcom dane, teda z jeho postupu, ako aj z rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že jeho úlohou v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa S.s.p. bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

34. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, hlavne či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže uznanie práva na odpočítanie DPH ako v tomto prípade na základe zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a následne splátkového kalendára k leasingovej zmluve č. 16131 uzatvorenej medzi K..r.o. Bratislava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom.

36. Podľa splátkového kalendára v predmetnej zmluve kontrolovaný daňový subjekt t. j. žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uhrádzal prvú zvýšenú splátku s dátumom splatnosti 01.02.2016 v celkovej sume 96 000 Eur, z toho DPH 16 000 Eur a prvú pravidelnú splátku s dátumom splatnosti 01.02.2016 v celkovej sume 6 899,22 Eur, z toho DPH 1 149,87 Eur.

37. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného predovšetkým s napadnutými rozhodnutiami daňových orgánov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

38. Z obsahu námietok žalobcu v žalobe je zrejmé, že žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení dôkazov daňovými orgánmi, v prenášaní dôkazného bremena na žalobcu, ďalej namieta nedostatočné zohľadnenie obchodných zvyklostí v oblasti prenájmu hnuteľných vecí a tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

39. Správny súd zdôraznil, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Správny súd argumentuje tým, že boj proti podvodným daňovým únikom, resp. prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží teda vnútroštátnym súdom a predtým správnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa preukáže jeho uplatnenie na základe podvodu.

40. Vnútroštátna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnym predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH. Základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva z judikatúry ESD, napr. spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcurum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak vo svetle objektívnych skutočností sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej - rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, na ktorý poukazoval i žalobca v podanej žalobe.

41. Správny súd v tomto prípade dospel k záveru, že právo na odpočítanie DPH tak možno žalobcovi zamietnuť, že vedel o takejto podvodnej transakcii predstavujúcej dňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa spoločnosti D. pred nadobudnutím tovaru - motorovej nafty. V tejto súvislosti poukazuje súd na vyslovený právny názor Súdneho dvora EÚ vo veci Bonik, C - 285/11, bod 40.

42. Ako vyplýva z rozhodnutí daňových orgánov tieto v prejednávanej veci nespochybnili samotnú existenciu dodávaného tovaru - motorovej nafty a s tým spojený reálny základ deklarovaný na zdaniteľnosť, ale plne spochybnili, dodanie tovaru spoločnosťou uvádzanou na faktúre a to spoločnosťou D., s.r.o.

43. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. m ohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok N S SR sp. zn. zo dňa 01.12.2016). Správca dane, ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.

44. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neponúka dostatočnú odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, že správca dane preukázal, že predmetná linka nepochádza z reťazca U. s.r.o. - U. s.r.o. - Y. s.r.o. - K. leasing s.r.o. - agročirč a.s. Pokiaľ sa nezhodovali roky výrobnej linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa v protokole o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu č. XXXXX a znaleckom posudku č. XXX/XXXX bolo povinnosťou správcu dane s uvedenými rozpormi sa vysporiadať a rozpory uviesť na pravú mieru.

45. Pokiaľ nikto z reťazca nevedel identifikačné údaje linky ako sú výrobca, presný názov, značka, výrobné čísla, tieto informácie absentovali, ako dospel k záveru správca dane aj v samotnom znaleckom posudku, bolo preto potrebné, aby aj v tejto časti správca dane zistil, či tvrdenia P. Y., ktorý uviedol, že linka už bola používaná na spracovanie a výrobu ovocnej vlákniny z ovocia, zeleniny a iných častí rastlín, ktorý záver tohto svedka sa nezhoduje so zistením správcu dane pri obhliadke linky, ktorá bola v tom čase zabalená a položená buď na kolieskach alebo na paletách, pritom časť linky boli čisté bez prachu, ako keby boli nové a nikdy neboli používané. Aj táto skutočnosť zostala zo strany správcu dane nevyjadrená v samotnom rozhodnutí a žalovaný sa s týmito rozpornými skutočnosťami takisto vôbec v rozhodnutím nezaoberal.

46. Pokiaľ správca dane uviedol, že nie je možné, aby linka pôvodne pozostávajúca z 15 komponentov uvedených vo faktúrach pod č. FE XXXXXX - FE XXXXXX spoločnosti R. s.r.o. pre spoločnosť Y. s.r.o. bola plne funkčná v zredukovanom počte častí uvedených v šiestich faktúrach bez časti elektro. To bol záver správcu dane a tento nebol súladný s tým, čo bolo uvedené v samotnom znaleckom posudku. Pokiaľ k takémuto záveru správca dane dospel v rámci daňovej kontroly, tento záver z technického hľadiska nebol správcom dane namieste, pretože správca dane nemá kompetenciu vyjadrovať sa k technickému zameraniu a na takýto záver bolo potrebné, aby sa vyjadril znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXXX. To, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil zámer používať linku na vykonávanie ekonomickej činnosti ešte neznamená, že žalobca si ako daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z čiastky, ktorú zaplatil ako leasingovú splátku vo februári 2016 v rozpore so zákonom.

47. Pokiaľ správca dane a s jeho názorom sa stotožnil aj žalovaný v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania a odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom predmetného rozhodnutia. Odôvodnenie podľa správneho súdu bolo nedostatočne zdôvodnené a správny súd má za to, že argumentácia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí nebola dostatočná na to, aby správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie bolo tak zdôvodnené, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné.

48. Čo sa týka vyjadrenia Stavebného úradu Michalovce, ktorý uviedol, že spoľahlivosť hnuteľného majetku nie je kompetentný posúdiť, čo je pravdou. Avšak v danom prípade bolo preukázané to, že predmetná linka na základe tvrdení správcu dane nebola používaná a ani nebol zo strany daňového subjektu predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že uvedená linka sa bude používať napríklad zmluva s odberateľom, príprava priestorov na výrobu atď. Správca dane zistil, že uvedené priestory, v ktorých je linka umiestnená pri miestnom zisťovaní dňa 08.09.2016 nenasvedčovalo tomu, aby žalobca ako daňový subjekt plánoval spustiť výrobu tabliet. Z uvedeného správca dane dospel k záveru, že táto linka nebola používaná a že na základe jednej obhliadky miestneho zisťovania dospel bezpochyby k záveru, že uvedená linka zo strany žalobcu nemá využitie. Aj táto skutočnosť podľa správneho súdu bola nedostatočne zistená a bez akýchkoľvek pochybností správcom dane zadokumentovaná. Pokiaľ žalobca disponoval uvedenými časťami tejto linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa bolo na ňom, akým spôsobom a kedy ju spojazdní. Tieto skutočnosti, ktorými správca dane disponoval však nepreukázali dôvod, pre ktorý žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH na základe uvedenej časti leasingovej zmluvy. Podľa názoru správneho súdu vyjadrenie Stavebného úradu Michalovce nemalo oporu v závere správcu dane, že linka nebola používaná, resp. že je čisto nová. Čo sa týka žiadosti na stavebný úrad, správca dane adresoval uvedenú žiadosť na správcu dane v tom zmysle, či v danú halu je možné využívať na spojazdnenie predmetnej linky, pričom Stavebný úrad Michalovce sa vyjadroval iba ku kolaudačnému rozhodnutiu ohľadom samotnej haly, nie k tomu, či sa dá v nej využívať uvedená linka.

49. Správny súd ďalej z vykonaného dokazovania správcom dane poukazuje na viaceré nezhody vyplývajúce jednak z dokazovania správcu dane, ako aj z vypracovaného znaleckého posudku č. XXX/ XXXX. V tejto časti poukazuje na to, že podľa kúpnej zmluvy č. XXXXX z 25.01.2016 spoločnosť Y. s.r.o. predala spoločnosti K. leasing s.r.o. linku na sušenie zeleného jačmeňa s rokom výroby XXXX, pričom v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom znaleckou organizáciou M. spol. s r.o. je uvedený takisto tento dátum rok XXXX. Rok výroby uvedenej linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa však v protokole o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu v Zmluve o finančnom leasingu č. XXXXX je rok 2011 a rok XXXX. Presné uvedené dátumy sú rozpísané, linka sa skladá z tabletovačky, zo zásobníka, z dodávacieho šneku, vynášacieho šneku, pásového dopravníka, platničky dóz, vybrofruidnej sušiarne, ktoré časti majú popísané dátumy výroby rok 2011, resp. 2013. Pritom zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.05.2016 sa vyjadroval splnomocnený zástupca pán P. Y., že ide o používanú linku s rokom výroby 2011 a 2013.

50. Ďalej z vykonaného dokazovania správcom dane bolo zistené, že spoločnosť R., s.r.o. vystavila faktúry za predaj linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa pre spoločnosť Y. s.r.o. FE XXXXXX

- FE XXXXXX v zdaňovacích obdobiach marec, apríl, máj a júl 2010, kde podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti R. s.r.o. pána R. F. bola predmetom predaja nová linka s pravdepodobným rokom výroby XXXX, resp. XXXX. Z uvedeného aj pre správny súd vyplývajú nezrovnalosti, ktoré v rámci vykonaného dokazovania správcom dane, resp. žalovaným ako odvolacím orgánom odstránené neboli. Zároveň správny súd poukázal na nezrovnalosti jednak v protokole o prevzatí a odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu k Zmluve o finančnom leasingu č. XXXXX, pričom súčasťou uvedeného protokolu sú aj zápisnica zo 17.05.2016 a protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu k Zmluve o finančnom leasingu č. 16131, pričom na uvedenom protokole nie je dátum prevzatia ani odovzdania.

51. Zároveň správny súd dôvodil tým, že pokiaľ spoločnosť Y. s.r.o. nakúpila linku na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa od spoločnosti R. s.r.o., táto bola skladovaná počas vlastníctva spoločnosťou Y. s.r.o. na ulici F. v J., avšak nikto z dopytovaných osôb nevedel zdokumentovať, kto zabezpečoval jej prepravu, akými dopravnými prostriedkami, odkedy a aký čas sa na tejto adrese nachádzala. Tieto skutočnosti bolo potrebné zo strany správcu dane preveriť a na základe týchto skutočností dať vypracovať kontrolný znalecký posudok čo sa týka existencie samotnej linky, jej veku, ako aj tie skutočnosti, kde sa linka v akom čase a za akých podmienok nachádzala.

52. Podľa názoru správneho súdu uvedené skutočnosti je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania uvedeného zdaniteľného obchodu nie z pohľadu množstva informácií, ktoré sa stali dostupnými počas výkonu daňovej kontroly a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si vytvoril žalobca. Pritom, keď na základe predmetu leasingovej zmluvy a to linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa, ktorá je predmetom nájmu od spoločnosti

K. s.r.o., z ktorej si vlastne uplatnil nárok na odpočet DPH podľa žalobcu v súlade so zákonom a v súlade s príslušnými ustanoveniami dane z pridanej hodnoty. Povinnosťou daňových orgánov bolo na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen určiť záver ohľadom existencie zneužitia samotného konania, resp. podvodného konania zo strany žalobcu ako súčasti obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania toto podvodné konanie žalobcu bolo preukázané.

53. Správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci žalobca splnil všetky podmienky na odpočet DPH po formálnej stránke, čiže preukázal samotné dodanie predmetu leasingu, preukázal naplnenie po formálnej stránke aj samotnou zmluvou o leasingu, ako aj zaplatením prvej splátky a prvej mimoriadnej splátky a prvej splátky, ktorá bola zaplatená vo februári 2016, na základe ktorých skutočností si uplatnil nárok na odpočet DPH. Zdaniteľné plnenie materiálne existovalo, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa, resp. celého obchodného reťazca, v ktorom žalobca má svoje opodstatnené miesto. Zároveň správca dane sa nedostatočným spôsobom vysporiadal ohľadom miestneho zisťovania a preukázania ako predmet leasingu bol obstaraný, následne kto ho žalobcovi dodal, akým spôsobom, kedy disponoval žalobca predmetom leasingu, v akom stave a na základe akých skutočností, tieto podstatné náležitosti správnemu súdu zo strany správcu dane a žalovaného absentujú.

54. Záver správcu dane a žalovaného, že zdaniteľný obchod, ktorého predmetom bol finančný leasing linky a že nebol uskutočnený tak, ako to deklaruje žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt v danom prípade, je potrebné vziať do úvahy charakter konkrétneho plnenia a to predmet leasingu. Avšak právnymi skutočnosťami ako aj skutkovými okolnosťami predmetného obchodu sa daňové orgány nedostatočne zaoberali.

55. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného, že žalobca v danom prípade bol povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode na DPH, pričom štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorou podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane sú oprávnené. Podľa správneho súdu však žalobca nekonal v rozpore so zákonom, pričom prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, alebo ktoré príjme nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Samotná zmluva o prenájme leasingu uzatvorená medzi K. s.r.o. a žalobcom pod č. XXXXX, o tom aj v konečnom dôsledku nasvedčuje. Správny súd má za to, že nebolo dostatočne preukázané a to práve s prihliadnutím na charakter uvedeného leasingu, že žalobca o takejto skutočnosti vedel. Správca dane nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi z predmetnej leasingovej zmluvy odôvodnil tým, že nebol uskutočnený predmetný finančný leasing, teda zdaniteľný obchod tak, ako to deklaruje žalobca predloženými dokladmi, s čím správny súd nesúhlasí.

56. Pokiaľ sa žalovaný s rozhodnutím správcu dane stotožnil, jeho odôvodnenie považoval za logické, jasné a zrozumiteľné, pričom v rozhodnutí nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi, dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže a že obchod nebol uskutočnený tak, ako ho deklaruje samotnou zmluvou o leasingu, správny súd sa s týmto záverom vôbec nestotožnil. Pretože čo sa týka deklarovaného rozsahu samotného leasingu, tento samotný leasing správca dane nespochybnil a z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel k uvedenému záveru, že samotný zdaniteľný obchod, ktorého je predmetom finančný leasing linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa, ktorý nadobudol žalobca od spoločnosti K. s.r.o. nebol uskutočnený tak, ako to deklaruje žalobca, k tomuto správca dane, ani žalovaný nepredložil dostatočné dôvody v samotných rozhodnutiach. Z odôvodnení rozhodnutí vyplývajú určité pochybnosti, ktoré vznikli jednak ohľadom samotnej linky, ktorá je predmetom leasingu, ako aj znaleckého posudku a v neposlednej miere aj nezrovnalosti v jednotlivých výpovediach zo strany konateľov spoločností. Na základe uvedených skutočností preto správny súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a rozhodnutie žalovaného zrušiť.

57. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K tomuto záveru súd dospel hlavne vzhľadom ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nedostatočným spôsobom neprijal všetky opatrenia na to, aby v rozumnej miere bolo možné požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode DPH, ako aj tej skutočnosti, že zdaniteľný obchod, ktorého predmetom bol finančný leasing linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa nebol uskutočnený tak, ako to deklaruje žalobca predloženými dôkazmi. Dokazovanie je potrebné doplniť aj s ohľadom na vysporiadanie sa s príslušnou judikatúrou NS SR a Súdneho dvora EÚ, ako aj s poukazom na tvrdenia žalobcu ohľadom samotného nadobudnutia predmetu nájmu na základe leasingovej zmluvy XXXXX. Zároveň je potrebné doplniť znalecké dokazovanie čo sa týka znaleckého posudku č. XXX/ XXXX vypracovaného spoločnosťou M. M., ohľadom tých skutočností, ktoré boli namietané jednak žalobcom v žalobných dôvodov podanej žaloby, ako aj v tomto rozsudku správnym súdom.

58. V súlade s ustanovením § 191 ods. 6 S.s.p. v ďalšom konaní je povinný správny orgán s poukazom na právny názor uvedený správnym súdom týmto sa riadiť.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., pričom žalobca bol v konaní úspešný a preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia a priznal mu úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

60. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.