Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu agročirč, a.s., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36 470 104, zastúpeného A. B., členom predstavenstva spoločnosti, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. februára 2019 Číslo: 100428729/2019 na základe podanej všeobecnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Náhradu trov kasačného konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán podľa o správe daní a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 23.10.2018 č. 598888/2018, ktorým podľa Daňového poriadku správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 149,87 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 19 961,67 Eur na sumu 2 811,80 Eur daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil poukazom na odvolanie žalobcu, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe, v ktorom sa odvolávajúci domáha zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že daňovému subjektu agročirč, a.s. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom tento záver odvolávajúci sa hodnotí ako nesprávny, nezakladajúci sa na pravde. Daňový subjekt dôvodil ďalej tým, že kontrolný znalecký posudok, ktorý navrhol nebol zo strany správcu dane akceptovaný, ani návrhy, ktoré daňový subjekt správcovi dane predložil. Podľa daňového subjektu názor správcu dane sa týkal odborných otázok technického zamerania, na riešenie ktorých nie je správca dane oprávnený a preto daňový subjekt navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Poukaz správcu dane na to, že spoločnosť SAVARD s.r.o., ani spoločnosť RedBird, s.r.o. nepriznala a neodviedla daň. Jedná sa o daňový únik dôsledkom podvodného konania. Na to však nemal daňový

subjekt agročirč, a.s. dosah. V spise sa nenachádza podľa daňového subjektu žiadny dôkaz o vedomosti štatutára daňového subjektu o podvodnom konaní iných daňových subjektov. Pokiaľ správca dane oprel svoje rozhodnutie o právnu vetu rozhodnutia Súdneho dvora, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenú týmto platiteľom podľa daňového subjektu je tento názor správny.

3. Žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaniu napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistil tento skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty agročirč, a.s. Bratislava daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2016, pričom daňová kontrola začala 13.05.2016. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty na základe zmluvy o finančnom leasingu č. 16131 zo dňa 25.01.2016 a následne splátkového kalendára k leasingovej zmluve č. 16131 uzatvorenej medzi Oberbank Leasing, s.r.o. Bratislava, ako prenajímateľom a daňovým subjektom agročirč, a.s., Čirč 27 (od 13.07.2017 Bratislava) ako nájomcom. Predmetom zmluvy o finančnom leasingu bola linka na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa s výrobným číslom 0253 umiestnená počas doby trvania finančného leasingu na adrese C. B. XX, D.. Dodávateľom predmetného leasingu je podľa zmluvy spoločnosť SAVARD, s.r.o. Bratislava. Podľa splátkového kalendára k predmetnej zmluve kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uhrádzal prvú zvýšenú splátku s dátumom splatnosti 01.02.2016 v celkovej sume 96 000 Eur, z toho DPH 16 000 Eur a prvú pravidelnú splátku s dátumom splatnosti 01.02.2016 v celkovej sume 6 899,22 Eur, z toho DPH 1 149,87 Eur. Správca dane ďalej vykonal v rámci daňovej kontroly dožiadaním preverenie zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie február 2016 u daňového subjektu RedBird, s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, pretože spoločnosť SAVARD, s.r.o. zanikla dňa 24.02.2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť RedBird, s.r.o. Zároveň požiadal správca dane o preverenie zdaniteľných obchodov u daňového subjektu Oberbank Leasing, s.r.o. a to aj opakovane. Správca dane zaslal Daňovému úradu Košice dožiadanie, ktorým žiadal o preverenie zdaniteľných obchodov u daňového subjektu SAVARD, s.r.o., u daňového subjektu PEEXIM, s.r.o., Kostolné námestie 10, Michalovce a u daňového subjektu Blitz, s.r.o., Východná 309/12, Poproč. Zároveň správca dane dňa 08.09.2016 vykonal obhliadku nehnuteľnosti, ako aj linky na sušenie a tabletovanie zeleného jačmeňa na adrese C. B. XX, D..

4. Jednotlivé vykonané úkony správca dane podrobne popísal vo svojom rozhodnutí na čl. 10 - 28, pričom poukázal v prvom rade na to, že v priebehu kontroly zistil, že roky výroby linky sa nezhodujú, nikto z dopytovaných osôb nevedel zdokumentovať kto zabezpečoval prepravu predmetnej linky, akými dopravnými prostriedkami, nikto z dopytovaných osôb nevedel zdokumentovať, aké sú základné identifikačné údaje linky a jej jednotlivých zložiek. V znaleckom posudku č. 432/2015 absentujú dôležité základné identifikačné údaje, vznikli nezrovnalosti v počte predchádzajúcich vlastníkov uvedenej linky, linka pôsobila dojmom, že je nová a nikdy nebola používaná, spoločnosť SAVARD, s.r.o. ani spoločnosť RedBird, s.r.o. nepriznala a neodviedla daň, nedá sa presne určiť názov stroja - linky, nie je možné, aby linka pôvodne pozostávajúca z komponentov uvedených na faktúrach FE 100001 - FE 10000015 bola plne funkčná v zredukovanom počte uvedenom v šiestich faktúrach bez častí elektro. Spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. nevedela vysvetliť, že ak sa spoliehala na znalecký posudok, ako je možné, že nepožadovala od znalca presnú identifikáciu údajov o technologickej linke vrátane pôvodu, výrobcu, výrobnej značky a výrobných čísel jednotlivých komponentov a ani nežiadala o ich doplnenie, prečo nenamietala voči počtu predchádzajúcich majiteľov označených číslom 0, keď vedela, že linka už bola v minulosti využívaná a bola v niekoho vlastníctve. Na základe vykonaného dokazovania okrem iného správca dane konštatoval, že ide o obchod poznačený podvodom a že kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítania dane podľa príslušných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty.

5. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100557859/2017 z 31.03.2017, ktorý spolu s výzvou bol zaslaný daňovému subjektu. Protokol bol doručený daňovému subjektu 21.04.2017, tento sa vyjadril v určenej lehote a správcom dane boli prerokované pripomienky k protokolu dňa

10.11.2017, o čom bola spísaná zápisnica. Dňa 15.01.2018 správca dane prerokoval s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy predložené k protokolu, spísal o tom zápisnicu. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie zo dňa 24.01.2018 pod č. 100221243/2018, ktoré bolo napadnuté odvolaním daňového subjektu a predmetné rozhodnutie odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 10.05.2018 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Odvolací orgán uložil správcovi dane v ďalšom konaní odstrániť procesné nedostatky konania, jasne naformulovať porušenie právnych predpisov, v prípade podvodného konania uviedol aj príslušnú judikatúru Súdneho dvora a v prípade potreby doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy. Na základe uvedeného správca dane výzvou zo dňa 12.06.2018 vyzval mesto Michalovce, Stavebný úrad o stanovisko stavebného úradu o spôsobilosti nebytových priestorov, v ktorých sa predmetná linka nachádza, či sú spôsobilé na prevádzku výroby tabliet zo zeleného jačmeňa. Správca dane dostal odpoveď dňa 15.08.2018, v ktorej sa uvádza, že mesto Michalovce ako Stavebný úrad príslušný podľa § 117 Stavebného zákona k žiadosti o stanovisko stavebného úradu o spôsobilosti nebytových priestorov vydal dňa 23.10.2013 č. 2013/1200-Ka na stavbu Spracovanie a výroba prípravkov zo zeleniny, ovocia, alebo iných častí rastlín bio nano technológiou, B., D. rozhodnutie o užívaní stavby na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. D. pre stavebníka SAVARD, s.r.o., P.O. Hviezdoslavova 21, Michalovce. Stavba nadobudnutím právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia sa stala užívaniaschopná na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. V rámci vyrubovacieho konania dňa 27.09.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo oboznámenie o priebehu a výsledkoch dokazovania v rámci vyrubovacieho konania kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016. Dňa 02.10.2018 zaslal daňový subjekt vyjadrenie nazvané ako „vyjadrenie sa daňového subjektu k zápisnici“ zo dňa 27.09.2018. Nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na uvedené zistenia. O výsledku vyrubovacieho konania spísal správca dane úradný záznam z 10.10.2018 a následne vydal dňa 23.10.2018 pod č. 598888/2018 podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozhodnutie.

6. Žalovaný ďalej v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia a uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákonov. Poukázal na to, čo zistil správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vyjadril sa k jednotlivým námietkam daňového subjektu uvedených v odvolaní. Vzhľadom na námietky argumentoval žalovaný v rozhodnutí tým, že nie sú spôsobilé na to, aby ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré považuje za vydané v súlade so zákonom a uviedol, že platiteľ dane je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode, na dani z pridanej hodnoty. Zároveň poukázal na to, že rozsudok NS SR, na ktorý poukazuje daňový subjekt pod sp. zn. z 23.11.2016 nie je možné aplikovať na daný prípad.

II.

Žalobné dôvody

7. Žalobca včas podanou žalobou navrhol súdu zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.02.2019 č. 100428729/2019 z dôvodu, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok a nesprávnosť dôvodov. V žalobe poukázal na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré podľa neho sú nepresvedčivé a nedostatočné z neprimerane extenzívnym výkladom zákonnej úpravy dane z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu sa žalovaný stotožnil s hodnotením dôkazom zisťovaných správcom dane, pričom podľa názoru žalovaného toto hodnotenie nebolo komfortné s platným právom, bolo svojvoľné a prekračovalo limity stanovené daňovým poriadkom a hmotnoprávnymi daňovými predpismi pre oblasť pôsobnosti daňového orgánu. Pokiaľ sa žalovaný svojimi tvrdeniami v rozhodnutí tieto svoje závery nezdôvodnil, prečo žalobcovi nevznikol, alebo prečo mu zanikol nárok na uplatnenie si nadmerného odpočtu tej časti DPH, ktorú uhradil oproti správne a zákonne vystavenej faktúry od prenajímateľa dotknutej linky, ktorou bola spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. a ktorá takto uhradenú DPH odviedla na účet svojho správcu dane považuje žalobca za šikanózne, ak zníženie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2016 je významne odôvodňované osobou pána E. F.. Žalobca argumentoval tým, že nemá vedomosť, či z predaja technologického zariadenia v prospech Oberbank Leasing, s.r.o. bola, alebo nebola odvedená DPH a v zmysle Zákona o DPH žalobca nevidel žiadnu logickú alebo bezprostrednú súvislosť, prečo by takéto údajné zistenie správcu dane malo právne postihovať práve spoločnosť žalobcu a či teda správca

dane kreoval svojim postupom a rozhodnutím takýto regresný postih spoločnosti žalobcu, s ktorým sa žalovaný nefacto stotožnil.

8. Žalobca ďalej argumentoval tým, že pre neho nezrozumiteľným bolo konštatovanie žalovaného, ktorý neobjasnil, či DPH za predaj technologickej linky mala odviesť spoločnosť SAVARD, s.r.o. alebo spoločnosť RedBird, s.r.o. po zlúčení oboch spoločností, teda tak sa malo stať a či táto okolnosť mala vlastne spôsobiť následnú neplatnosť kúpnej zmluvy medzi Oberbank Leasing, s.r.o. a žalobcom, resp. neplatnosť zmluvy o finančnom leasingu, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou Oberbank Leasing, a.s. alebo zákonnú stratu práva na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2016. Žalobca ďalej dôvodil tým, že predmetné úvahy zo strany daňových orgánov považuje za neprijateľné a nezákonné, pričom významne porušujú práva žalobcu rezervované zákonom. Poukázal zároveň na časť , do ktorého spadá do tretej časti obchodnozáväzkové vzťahy, na základe ktorých vlastne žalobca postupoval. Žalovaný spolu so správcom dane vznik práva na odpočítanie dane žalobcovi popreli nielen nepodloženým a nepreukázaným tvrdením o obchode poznačeným podvodom, ale súčasne bolo tvrdené, že podľa ustanovenia Zákona o DPH nebol zo strany žalobcu predložený dôkaz o tom, že linka sa používa. Žalobca vyslovil názor, že počas daňovej kontroly, alebo v dotknutom daňovom konaní nebol produkovaný dôkaz o preukázaní daňového podvodu, na ktorom by participovala spoločnosť žalobcu. Podľa žalobcu právna kvalifikácia podvodu je v platnom práve konštruovaná na úmyselnom zavinení a nadobudnutí majetkového prospechu zo strany delikventa. Takéto kumulatívne skutočnosti však v daňovom konaní najavo nevyšli.

9. Žalobca je toho názoru, že ak daňová kontrola sa týkala obdobia február 2016 nadobudnutia predmetu nájmu, nie je primeraná úvaha správcu dane a žalovaného o tom, že z dôvodu nepoužívania technologickej linky nebola splnená jedna z podmienok na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH, ktorá je nepriamou a teda neutrálnou daňou. Február 2016 bol vôbec prvým mesačným zdaňovacím obdobím, v ktorom bol predmet finančného leasingu nadobudnutý a preto uvedená úvaha správcu dane a žalovaného je podľa žalobcu predčasná. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane je poznačené preto nezákonnosťou vykonaných dôkazov a to výsluch znalca, resp. konateľa znaleckej organizácie, ktorá vypracovala znalecký posudok, v daňovom konaní nebol zo strany daňového orgánu produkovaný relevantný odborný dôkaz na funkčnosť alebo hodnotu predmetu leasingovej zmluvy aj napriek dôkazu, ktorý žalobca navrhol t. j. stanovisko stavebného úradu, že stavba, v ktorej sa nachádza technologická linka je vhodná a schopná svojho účelu podľa kolaudačného rozhodnutia, bol tento dôkaz hodnotený v neprospech žalobcu. Ďalej v rozhodnutí podľa žalobcu vôbec nebol hodnotený významný dôkaz a to svedecká výpoveď svedka G. F. zo spoločnosti Oberbank Leasing, a.s. V rozhodnutí nie je hodnotený výsledok opakovaného preverenia zdaniteľných obchodov u daňového subjektu Oberbank Leasing, s.r.o. konkrétne vo vzťahu k zmluvnej a daňovej dokumentácii, ktorá sa viaže k dotknutému obchodnému leasingovému vzťahu a teda k otázke nadobudnutia vlastníctva predmetu leasingu. Žalobca ďalej argumentuje tým, že pre zníženie uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2016 mala byť tiež účasť v údajnom podvodnom reťazci tak zo strany Oberbank Leasing, s.r.o., ako aj zo strany žalobcu, čo vlastne žalovaný a ani správca dane vecne nevyhodnotil svoje zistenia z obchodného prípadu v spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o. vo vzťahu k výroku svojho rozhodnutia.

10. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu neprináša žiadne konkrétne závery a už vôbec nie právne obohacujúce hodnotenia. Žalovaný pokiaľ sa nestotožnil s odkazom žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 23.11.2016 odmietol ho s tým, že judikát nie je aplikovateľný na daný skutkový stav, pretože citácia z neho mala byť vytrhnutá z kontextu. Žalobca si preto dovolil poukázať na iné rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 11.04.2017, ktoré bolo publikované na strane 43 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2018. V závere žaloby žalobca argumentoval tým, že v daňovom konaní, ktoré sa vzťahuje na žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2016 sa síce nejednalo o nadobudnutie vlastníckeho práva, ale o právo nájmu, pričom žalobca sa nestal vlastníkom technologickej linky, ale jej nájomcom, ibaže v plnom rozsahu v ňom disponoval a nakladal okrem zmeny vlastníckeho práva. Preto je žalobca presvedčený, že ním uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH bol v súlade s právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou NS SR. Konštatoval, že došlo k porušeniu jeho zákonného majetkového práva, ktoré si uplatnil titulom nadmerného odpočtu DPH. S predmetom leasingu reálne disponuje a zo strany prenajímateľa

nedochádzalo a nedochádza k žiadnemu obmedzeniu zmluvného dohodnutého práva pri výkone nájmu a užívaní hnuteľnej veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom vyjadril dňa 10.06.2019 žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním dňa 07.07.2019 žalobca, pričom zotrval na žalobných dôvodov a navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť.

IV.

Závery správneho súdu

12. Správny súd konštatoval, že obidvaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a preto správny súd vyhlásil rozsudok dňa 21. januára 2020 č. k.: -50, ktorým rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. februára 2019 Číslo: 100428729/2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania, pričom vychádzal z nasledovných ustanovení právnych noriem.

13. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

21. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 46 ods. 5 citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

27. Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

28. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

29. Podľa § 74 ods. 2 citovaného zákona, odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri odvolaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

30. S poukazom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane a dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe mal preukázané, že daňové orgány nepostupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonných noriem a preto rozhodnutie žalovaného správny súd zrušil.

31. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.: -50 zo dňa 21. januára 2020 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej NSS SR rozsudkom pod sp. zn.: dňa 26. mája 2022 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.: -50 zo dňa 21.01.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. V zrušujúcom rozsudku NSS SR vyslovil právny názor, ktorým je krajský súd v zmysle ustanovenia § 462 ods. 1 S.s.p. viazaný. Kasačný súd dôvodil tým, že podstatou prejednávanej veci bolo, či bol žalobcovi zákonne znížený nadmerný odpočet DPH. Ohľadom otázky splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre odpočítanie DPH, sa kasačný súd stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu v napadnutom rozsudku. Je zrejmé, že tieto kritériá odpočtu DPH splnené boli a toto nerozporuje ani sťažovateľ. Zmluva o leasingu linky existovala, splátky leasingu, na ktoré boli predmetom odpočtu DPH boli uhradené a daň z nich bola odvedená, zároveň žalobca preukázateľne disponuje s predmetom leasingu.

33. Z kasačnej sťažnosti, ako aj z predchádzajúceho konania vyplýva, že úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či sťažovateľ dostatočne dokázal žalobcovu vedomosť o účasti na podvode na DPH respektíve, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré je od neho možné dôvodne očakávať, aby sa účasti na takomto podvode vyhol.

34. Pokiaľ budeme vychádzať z premisy, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH, tak takýto nárok je možné mu nepriznať v prípade, že žalobca vedel alebo vedieť mal o jeho účasti na daňovom podvode. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03).

35. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne:

- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?

- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt.

36. Úlohou správcu dane je pri odmietnutí odpočtu DPH, za splnenia hmotnoprávnych podmienok, kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať. V kontexte prejednávaného prípadu správca dane identifikoval reťazec obchodných spoločností, v rámci ktorého došlo k daňovému úniku - Blitz s.r.o. - PEEXIM, s.r.o. - SAVARD, s.r.o. - Oberbank Leasing s.r.o. - AGROČIRČ, a.s. (žalobca). Daňový únik mal nastať u subjektu SAVARD, s.r.o., respektíve u jeho nástupcu spoločnosti RedBrird, s.r.o., ktorý neodviedol daň z predaja linky subjektu Oberbank Leasing, s.r.o.. To, že išlo o podvodné konanie, cieľom ktorého bolo nepriznanie a neodvedenie DPH správca dane videl v tom, že v bezprostrednej následnosti (v rámci mesiaca február 2016) nastal predaj linky a zároveň aj zlúčenie spoločnosti SAVARD, s.r.o. so spoločnosťou RedBrird, s.r.o., ktorá je nekontaktná a nepodáva daňové priznania. Spojitosť daňových obchodov medzi spoločnosťami uvedenými v obchodnom reťazci, najmä SAVARD, s.r.o. - Oberbank Leasing, s.r.o. - AGROČIRČ, a.s. (žalobca) vyplýva zo zmluvy o finančnom leasingu č. 16131, ktorú medzi sebou síce uzatvárali len subjekty Oberbank Leasing, s.r.o. a AGROČIRČ, a.s. (žalobca), avšak dodávateľom linky v tomto zmluvnom vzťahu bola spoločnosť SAVARD, s.r.o.. Pre posúdenie, či žalobca zohrával úlohu v obchodnom reťazci nie je podstatná skutočnosť, že jeho zdaniteľný obchod mal inú formu (leasing linky) než to bolo medzi ostatnými spoločnosťami (predaj linky).

37. Nakoniec bolo úlohou správcu dane preukázať, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o jeho účasti na obchodoch poznačených daňovým podvodom. Uvedené správca dane zdôvodnil prepojením spoločnosti SAVARD, s.r.o. so žalobcom prostredníctvom osoby E. F.. V zmysle skutočností uvedených v kasačnej sťažnosti, ako aj vyplývajúcich z predošlého konania, E. F. bol v čase uzatvorenia zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a Oberbank Leasing s.r.o., t. j. 25.01.2016 splnomocneným zástupcom žalobcu a zároveň členom jeho dozornej rady. Žalobca bol zadávateľom znaleckého posudku č. 432/2016 zo dňa 27.11.2015, pričom so znalcom komunikoval priamo E. F.. E. F. bol v čase uzatvorenia predmetného zdaniteľného obchodu aj konateľom spoločnosti SAVARD, s.r.o.. E. F. bol tiež blízkou osobou D. G. F., ktorá bola v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu členkou dozornej rady žalobcu

a zároveň vlastníčkou priestorov, kde sa linka nachádza. Z uvedeného vyplýva, že E. F. musel mať vedomosti o ekonomickej činnosti spoločnosti SAVARD, s.r.o. a teda musel vedieť, že z predaja linky spoločnosťou SAVARD, s.r.o. spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o. nebola priznaná a ani zaplatená DPH. Taktiež vedel alebo musel vedieť, že linka nemôže pochádzať z obchodného reťazca Blitz s.r.o.

- PEEXIM, s.r.o. Tým, že spoločnosť SAVARD, s.r.o. a ani nástupnícka spoločnosť Redbird, s.r.o. nepriznala a ani neodviedla DPH ide o daňový únik dôsledkom podvodného konania, pričom obchod, z ktorého žalobca uplatnil odpočet DPH je spojený s týmto podvodným konaním, kde žalobca vedel alebo vedieť mal o účasti na konaní poznačenom podvodom.

38. Z vyššie uvedených skutočností je možné s istotou uzavrieť, že správca dane preukázal spojitosť medzi spoločnosťou SAVARD, s.r.o. a žalobcom spočívajúcu v osobe E. F.. Z tejto spojitosti je celkom zrejmé, že žalobca vedel, že posudzovaný zdaniteľný obchod je spojený s podvodným konaním alebo vedieť o takomto podvodnom konaní daňového subjektu v rámci jeho zdaniteľného obchodu, respektíve obchodného reťazca, mohol, či mal. Žalobca evidentne neprijal žiadne opatrenia, ktoré je od neho v rámci danej situácie možné dôvodne očakávať na zabezpečenie, aby nedošlo k podvodnému konaniu pri zdaniteľnom obchode.

39. Na základe uvedeného sa kasačný súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že krajský súd nesprávne právne posúdil postup daňových orgánov. Preskúmavané rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, bolo dostatočne odôvodnené čo sa týka zistenia skutkového stavu, ako aj záverov o tom, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia na zabezpečenie, aby zdaniteľný obchod žalobcu nebol poznačený podvodom.

40. Predmetom kasačnej sťažnosti tiež bolo, že správny súd v napadnutom rozsudku žalovanému vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadom pôvodu a identifikácie linky. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby správca dane doplnil dokazovanie a vysporiadal sa s nezrovnalosťami týkajúcimi sa identifikácie predmetu dodanej služby

- linky.

41. K uvedenému kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dopĺňanie dokazovania, aby bol jednoznačne stotožnený predmet zdaniteľného obchodu, z ktorého sa uplatňuje právo na odpočítanie DPH - linky, by bolo na mieste v prípade, kedy je sporné vôbec naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, teda konkrétne podmienky dodania služby. Tu je možné odkázať napríklad na rozsudok Súdneho dvora EÚ v konaní v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“ podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca.“

42. Ako už však kasačný súd uviedol v bode 15. tohto rozsudku, naplnenie zákonných podmienok odpočtu dane nie je spochybnené a túto skutočnosť nenamieta ani sťažovateľ. Jediným dôvodom, pre ktorý bolo možné žalobcovi nepriznať odpočet DPH bola jeho nedostatočná opatrnosť vo vzťahu k účasti na daňovom podvode. Týmto smerom práve správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach argumentovali. Preto ani nebolo potrebné klásť zvláštny dôraz na preukázanie pôvodu danej linky, keďže zákonné podmienky odpočtu dane zo zdaniteľného obchodu - leasingu linky medzi žalobcom a spoločnosťou Oberbank Leasing, s.r.o. boli nepochybne splnené. Iste, nezrovnalosti v pôvode linky môžu v určitom smere dokresľovať obraz žalovanému, resp. správcovi dane, že sa mohlo jednať o obchodný reťazec poznačený podvodom, avšak sama o sebe by táto skutočnosť nemala takú váhu, ako skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa práve personálneho prepojenia medzi spoločnosťami SAVARD, s.r.o. a AGROČIRČ, a.s. (žalobcom) prostredníctvom osoby E. F., z ktorých vyplýva, že žalobca mohol a mal mať vedomosť o charaktere obchodov, ktoré sa v danom reťazci spoločností realizovali. Vzhľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil aj so sťažnostnou argumentáciou žalovaného týkajúcou sa neúčelnosti ďalšieho dokazovania smerovaného k preverovaniu linky.

43. Pre vyššie uvedené sa kasačný súd stotožnil s argumentami žalovaného a považoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú. V dôsledku toho zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci podľa . V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí kasačným súdom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Podľa ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Podľa ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

44. V zmysle právneho názoru kasačného súdu správny súd vo veci po vyjadrení sa účastníkov konania, že nežiadajú vo veci nariadiť pojednávanie, dňa 22.11.2022 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol, pričom v plnom rozsahu poukázal na dôvody kasačného súdu uvedené v zrušujúcom rozsudku NSS SR sp. zn.: zo dňa 26. mája 2022.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., pričom žalobca nebol v konaní úspešný a preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia a nepriznal mu náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovaný, aj keď bol v kasačnom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov kasačného konania, nakoľko nevzhliadol dôvod.

46. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.