Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-79-2019.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/79/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci exekúcie oprávnenej: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky vo výške 101,42 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. júna 2019 pod č. k. 9Er/858/2012 - 24, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 46,79 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
1.1. Uviedol, že dňa 23.10.2018 mu súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej spolu s vyčíslením trov exekúcie. Uviedol, účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávnenej, samotná exekúcia však nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinnej. Ak teda nie je splnená podmienka na pokračovanie ustanovená Exekučným poriadkom, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinnej ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
1.2. Dospel k záveru, že súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Má za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinnej, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávnenej. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor, ako napr. lustrácie v Centrálnom registri exekúcií, lustrácie v Sociálnej poisťovni, bankové lustrácie a lustrácie v katastri nehnuteľností, je preukázateľne zrejmé, že majetok povinnej nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, exekúciu zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie v zákonnej lehote. Uviedla, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považovala v tomto štádiu za predčasné rozhodnutie. Mala za to, že právo posúdiť,
či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenej. Namietala, že súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. Upriamila pozornosť na to, že povinná je osoba v produktívnom veku, v budúcnosti môže začať podnikať alebo poberať dôchodok, a bude možné vykonať exekúciu. Uviedla tiež, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Namietala, že súdny exekútor nepreskúmal, či je povinná vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Podotkla, že ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie.
2. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej vyjadril písomným podaním. Uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním oprávnenej. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore zo zásadou hospodárnosti. Ďalej citoval rozhodnutia krajských súdov na podporu svojich tvrdení. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrhom oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 11.06.2012 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Komárno č.k. 9Er/858/2012 - 8 zo dňa 17.07.2012 na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1200042564 zo dňa 13.03.2012 vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.05.2012. V priebehu konania doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Súd rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal preukázanú skutočnosť, že povinná nevlastní žiadny majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej ani trovy exekúcie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, v ktorom je uvedené okrem iného aj „Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa EP, ktorého §2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí“ Ďalej uvádza že „Ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“
8. Z vyššie citovaného Uznesenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkových pomerov povinnej. Súd prvej inštancie preto správne nezisťoval duplicitne takéto zistenia, ale len z obsahu exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinnej, ktorý nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nemá účty v banke a nie je vlastníkom motorového vozidla. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že povinná nedisponuje s majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávnenej.
9. K námietke oprávnenej, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenej, sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej nie je podmienené súhlasom oprávnenej. Zároveň dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. §58 ods. 1 EP exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v §57 ods. 1 EP. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj že, „Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa, že okresný súd procesne pochybil, keď mu nezaslal na vyjadrenie návrh povinnej na zastavenie exekúcie je postup nezákonný a neústavný, nemohla zakladať dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom.“ V danom prípade preto nie je hospodárnosť konania vecou posúdenia oprávnenej, pretože táto patrí súdu prvej inštancie, ktorý postupuje na základe podnetu súdneho exekútora. Je vecou súdneho exekútora preskúmať majetkové pomery povinnej. Konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.
10. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by povinná mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo poberať dôchodok, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. V tejto súvislosti sa rovnako stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že súd pri rozhodovaní môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Dodáva, že podmienkou na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej nie je prejudikovanie, či sa situácia povinnej môže niekedy v budúcnosti zlepšiť. Pokiaľ lustrácia majetkových pomerov dostatočne preukázala jej nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s odvolacou námietkou oprávnenej, ktorou poukázala na to, že jej hrozí, že pohľadávka bude premlčaná.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že pretože si povinná ich náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).