Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-30-2019.pdf
PDF · 124.76 KB
Case nature
Subarea
4Co/30/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanej: U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. R. X, F., o zaplatenie 3.247 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. októbra 2018 č.k. 43C 329/2015-134 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislej časti o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a v týchto častiach na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.959,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,12% ročne zo sumy 1.959,90 eur od 29.05.2015 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškaním plnenia čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia skonštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej titulom ukončenia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.04.2013, po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytnutého žalovanej na jej základe, zaplatenia sumy 3.247 eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 134,69 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.247 eur od 29.05.2015 do zaplatenia, a tiež náhrady trov konania. Uznesením č.k. 43C 329/2015-77 zo dňa 19.03.2018, právoplatným dňa 27.04.2018, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, z dôvodu, že obchodná spoločnosť pôvodného žalobcu AB 1 B. V., registračné číslo: 1077XX, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zanikla po začatí konania v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou súčasného žalobcu AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 29.04.2013 uzatvorila so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. úverovú zmluvu na sumu 3.000 eur s výškou mesačnej splátky 104,75 eur. Nakoľko však následne stratila zamestnanie a bola vedená na úrade práce, nebola schopná platiť mesačné splátky v dohodnutej výške, preto sa kontaktovala telefonicky s menovanou spoločnosťou a požiadala ju o zníženie splátok. Pracovníčka spoločnosti na jej žiadosť uviedla, že si má požičať finančné prostriedky od rodiny a mesačnú splátku zaplatiť v plnej výške. Zdôraznila, že je ochotná platiť úver i naďalej, avšak podľa svojich možnosti. Vzhľadom na svoje nepriaznivé finančné pomery preto požiadala súd o možnosť splácať dlh v splátkach podľa svojej finančnej situácie.
3. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s úverovou zmluvou zo dňa 29.04.2013, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou k splateniu dlhu zo dňa 22.07.2014, výpisom čerpania splátok a úhrad, oznámením o postúpení zo dňa 19.11.2014 a podacím hárkom zistil, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 29.04.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa menovaná spoločnosť zaviazala žalovanej poskytnúť bezúčelový úver vo výške 3.000 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnutie úveru tejto spoločnosti celkovú čiastku vo výške 6.828,36 eur mesačnými splátkami v počte 66 po 104,75 eur. V zmluve si zmluvné strany dojednali ďalej ročnú úrokovú sadzbu 32,92%, RPMN v rozpätí od 40,60% do 42,60%, priemernú RPMN 18,86%, poplatok za vedenie účtu 2,49 eur, úhradu splátok formou bankového prevodu a lehotu splatnosti úveru 48 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa posledného mesiaca. Splatnosť prvej splátky si dohodli po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok v 15. deň kalendárneho mesiaca, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. V zmluve bolo uvedené, že presná hodnota RPMN závisí od dňa poskytnutia úveru, a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Zmluva obsahovala tiež dojednanie o tom, že spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, a že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Výzvou zo dňa 22.07.2014 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. vyzvala žalovanú k splatenia celého úveru vo výške 3.347 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad čerpala žalovaná úver v celkovej výške 3.000 eur a uhradila naň spolu sumu 1.041,10 eur. Oznámením o postúpení zo dňa 19.11.2014 oznámil právny zástupca žalobcu, a v tom čase aj spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. žalovanej, že pohľadávky vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2013 boli na základe zmluvy zo dňa 12.09.2012 postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B. V. (pôvodného žalobcu). Žalovaná zotrvala na svojich skôr uvedených tvrdeniach o tom, že sa snažila dohodnúť so žalobcom na znížení jednotlivých splátok, avšak bezúspešne. Z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 382/2017-88, právoplatným dňa 01.08.2018, jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti vnučka, a tiež z dôvodu, že zamestnávateľ jej dal výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, a okrem toho bola v danom čase práceneschopná, žiadala, aby jej súd umožnil splácať dlh v splátkach po 50 eur.
4. Vec posúdil právne podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 01.02.2013 (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne, pretože žalovanej poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami sporu uzatvorenú úverovú zmluvu zo dňa 29.04.2013 (ďalej len „úverová zmluva“) posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ, právnická osoba, poskytol žalovanej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Keďže veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, predmetnú zmluvu posúdil súčasne ako zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého aj túto zmluvu z hľadiska obsahu týmto zákonom požadovaných náležitosti preskúmal. Aj keď úverovú zmluvu považoval za platne uzatvorenú, po preskúmaní jej náležitosti vyhodnotil, že neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne správny údaj o RPMN a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (t.j. údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch tak ako ho zákon požaduje). Konštatoval, že údaj o RPMN uvedený v posudzovanej zmluve rozpätím od 40,60% do 42,60% je nesprávny v neprospech spotrebiteľa, pretože správna výška RPMN v danom prípade je 42,46%. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v úverovej zmluve nebol dohodnutý úverový rámec a ani z výpisu čerpania, splátok a úhrad nevyplývalo, že by v danom prípade išlo o revolvingový úver (žalovaná čerpala iba úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť jednotlivými mesačnými splátkami vo
výške a termínoch dohodnutých v zmluve), konštatoval, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, a preto v úverovej zmluve mohla byť vzhľadom na údaje platné v čase jej uzavretia uvedená správna výška RPMN. Pokiaľ ide o dojednanie právneho predchodcu žalobcu a žalovanej, v ktorom si dohodli, že presná výška RPMN bude žalovanej oznámená až po poskytnutí úveru, toto považoval za irelevantné, pretože ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je kogentným ustanovením, čiže údaj o presnej výške RPMN mal byť uvedený priamo v zmluve. Keďže úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovanej poskytnutý úver považoval v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc zo zistenia, že úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 3.000 eur a žalovaná zaň uhradila spolu už sumu 1.041,10 eur, a s prihliadnutím na skutočnosť, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanú zaviazal na úhradu sumy vo výške 1.959,90 eur predstavujúcej rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a výškou ňou uhradenej sumy a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaná bola v omeškaní s plnením tohto peňažného záväzku, žalobcovi priznal v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy 1.959,90 eur aj úroky z omeškania vo výške 5,15% od 29.05.2015 do zaplatenia. Sumu priznanú žalobcovi povolil v zmysle ust. § 232 ods. 4 C.s.p. žalovanej zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, nakoľko túto výšku považoval vzhľadom na listinnými dôkazmi (potvrdením o príjme, oznámením o zárobku, poštovými poukazmi) preukázané pomery a možnosti žalovanej (t.j. výšku výplaty do júla 2018 600 eur mesačne, nemocenské dávky 150 eur mesačne, nájomné 200 eur mesačne, cestovné 26,90 eur mesačne a skutočnosť, že od 01.08.2018 jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti vnučka) za primeranú. Zároveň určil, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky dôjde k zosplatneniu celého dlhu.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%. Pri určení tohto rozsahu vychádzal z výšky žalovanej sumy 3.247 eur a z výšky, ktorú žalobcovi skutočne priznal 1.959,90 eur, ktorá predstavovala 60% jeho úspechu. Rozsah čistého úspechu žalobcu (20%) vypočítal potom ako rozdiel medzi jeho úspechom (60%) a neúspechom (40%) v spore.
6. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku a časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho v týchto častiach zmenil (neuviedol ako) a priznal mu náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Vyslovil nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie, v ktorom vyslovil, že úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej zmluvy je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne správneho údaju o RPMN a údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Hodnotu RPMN uvedenú v úverovej zmluve považoval za správnu z dôvodu, že zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom ust. § 9 ods. 2 písm. j) výslovne nepožaduje, aby hodnota RPMN bola vyjadrená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Hodnotu RPMN nepovažoval za nesprávne uvedenú tiež z dôvodu, že rozmedzie, ktorým je v úverovej zmluve určená, je zanedbateľné, a okrem toho bola žalovanej ako klientovi oznámená aj presná hodnota RPMN určená v závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu čerpaniu finančných prostriedkov, s čím žalovaná ako klient súhlasila. Výpočet RPMN považoval za správny, nakoľko vyplýval z príslušného vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že z popisu jednotlivých položiek tohto vzorca je zrejmé, že pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému čerpaniu finančných prostriedkov. Na základe predmetnej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver prevodom na bankový účet. Keďže medzi zaslaním úverovej zmluvy na podpis žalovanej ako klientovi a doručením podpísaného vyhotovenia späť spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (kedy zároveň dochádza k reálnemu čerpaniu finančných prostriedkov), uplynie niekoľko dní, zdôraznil, že menovaná spoločnosť (jeho právny predchodca) mala záujem žalovanej poskytnúť korektne presnú a reálnu hodnotu RPMN, ktorú jej v konečnom dôsledku po zaslaní finančných prostriedkov aj oznámila. Nepovažuje preto za správne a zákonné sankcionovať takýto korektný prístup ku klientovi bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len deklaratívne konštatoval, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená nesprávne a správna mala byť uvedená vo výške 42,46%, vôbec však
neuviedol výpočet, na základe ktorého k danému záveru dospel. Navyše zdôraznil, že súdom prvej inštancie uvedená výška RPMN spadá do rozmedzia hodnoty RPMN uvedeného v úverovej zmluve. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam poukázal na rozhodnutia ďalších súdov, ktoré v danej problematike vyslovili obdobný právny názor (t.j. na rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 21.03.2018, sp. zn. 9Csp 188/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co 24/2017). Pokiaľ ide o dodržanie zákonnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (uvedenie údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) uviedol, že táto náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade s týmto zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 104,75 eur (pod bodom 43), o počte splátok - 66 (pod bodom 44), o lehote splatnosti - 66 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci (pod bodom 53), a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Zdôraznil, že jeho názor je plne v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý vo svojom závere skonštatoval, že: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“, a tiež, že „Článok 10 ods. 2 písm. h ) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“. Poukázal tiež na body 52 až 58 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorých Súdny dvor EÚ konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) dotknutej smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia; že veriteľ je povinný odovzdať spotrebiteľovi výpis vo forme amortizačnej tabuľky iba na jeho žiadosť, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy; že táto smernica neustanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky; že členské štáty by nemali v prípade zmlúv patriacich do pôsobnosti tejto smernice ukladať zmluvným stranám povinností, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej tieto povinnosti patria, pričom zdôraznil, že takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere, obsahuje práve článok 10 ods. 2 tejto smernice, a v poslednom rade, že článok 10 ods. 2 písm. u) smernice, v zmysle ktorého musí zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky, by sa nemali vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Následne vychádzajúc zo znenia článku 22 ods. 1 smernice, ktoré ustanovuje, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, pretože táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, vyhodnotil, že členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 predmetnej smernice. V danej súvislosti poznamenal, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ majú členské štáty EÚ povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami (C - 106/77 Simmenthal, C - 14/83 Colson and Kamann, C - 106/89 Marleasing, C - 397/01 Pfeiffer a i.). Poukázal tiež na to, že dôsledkom nerešpektovanie judikatúry súdov ES môže byť obnova konania (ust. § 397 písm. e) C.s.p.), prípadne to môže viesť k náhrade škody (C - 224/01 Köbler) alebo k podaniu žaloby Komisiou o nesplnenie povinnosti členského štátu. Keďže Súdny dvor EÚ patrí bez akýchkoľvek výhrad k najvyšším súdnym autoritám, konštatoval, že jeho záver, v ktorom vyslovil, že zmluva nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, musí byť pri výklade dotknutého ustanovenia právneho poriadku SR zohľadnený. Vzhľadom na princíp právnej istoty a princíp eurokonformného výkladu právnej normy sa dovolával výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) v súlade so smernicou, tak aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Vychádzajúc z uvedeného zdôraznil, že v predmetnej úverovej zmluve bola náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch uvedená v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch, a tiež v
súlade so znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na podporu svojich argumentov poukázal v závere svojho odvolania tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“, a na jednotlivé rozhodnutia všeobecných súdov zastavajúce totožný právny názor.
7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že s týmto nesúhlasila, pričom poukázala na to, že už v minulosti žalobcu žiadala o zníženie splátok. Vyslovila tiež súhlas s napadnutým rozsudkom, ktorý považovala za správny.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v závislej časti o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v týchto častiach zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko je v otázke aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu úplnej absencie príslušného odôvodnenia odvolacím súdom nepreskúmateľný.
9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva, v tomto prípade právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je preto aj vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Napokon povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok súdu ukladá aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, pretože sa jej tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, že premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť pochopiteľné, a zároveň prijateľné, racionálne a spravodlivé.
12. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.247 eur s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.04.2013 ako právny nástupca postupníka AB 1 B.V., registračné číslo: 341 86 049, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo (pôvodného žalobcu, ďalej len „AB 1 B.V.“), na ktorého mala byť podľa znenia žaloby táto pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou s postupcom Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234
176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany (ďalej len „Home Credit Slovakia, a.s.“), s ktorým žalovaná ako dlžníčka predmetnú úverovú zmluvu dňa 29.04.2013 uzatvorila. O žalobcom v žalobe uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 3.247 eur s príslušenstvom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že jeho žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.959,90 eur s príslušenstvom vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu túto sumu a vo zvyšnej časti uplatneného nároku jeho žalobu zamietol, na základe toho, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.04.2013 považoval za bezúročný a bez poplatkov.
13. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že právny záver súdu prvej inštancie o čiastočnej dôvodnosti a čiastočnej nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku automaticky, implicitne, predpokladá existenciu vecnej legitimácie na oboch stranách sporu, t.j. aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom spore, pretože k skúmaniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Z predloženého spisu však odvolací súd nezistil, že by žalobcovi, prípadne jeho právnemu predchodcovi, spoločnosti AB 1 B.V. (pôvodnému žalobcovi), v čase, keď bol žalobcom, prislúchala aktívna vecná legitimácia. Vzhľadom na skutočnosť, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu (ex offo), odvolací súd ju v tomto odvolacom konaní skúmal aj napriek tomu, že ju žiadna zo strán sporu v odvolacom konaní a v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala.
14. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
15. Po preskúmaní súdneho spisu odvolací súd zistil, že z neho nevyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu, a ani jeho právneho predchodcu AB 1 B.V. (v čase, keď bol žalobcom), ktorému mala byť podľa znenia žaloby žalovaná pohľadávka postúpená postupcom, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože takáto zmluva ako hmotnoprávny úkon, z ktorého by vyplývalo hmotnoprávne postavenie pôvodného žalobcu (prípadne jeho právneho nástupcu
- súčasného žalobcu) ako nového veriteľa žalovanej pohľadávky, obsahom spisu nie je a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 adresované žalovanej ako dlžníčke (na č.l. 18 súdneho spisu) nie je dôkazom preukazujúcim prevod práv z úverovej zmluvy zo dňa 29.04.2013 zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na pôvodného žalobcu AB 1 B.V.. Ďalej odvolací súd poukazuje na rozpor medzi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, ktorý spočíva v uvedení dvoch rozdielnych dátumov zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu žalovanej pohľadávky (vzniknutej z úverovej zmluvy zo dňa 29.04.2013) zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na pôvodného žalobcu, spoločnosť AB 1 B.V.. V žalobe je uvedené, že k takémuto postúpeniu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.07.2014 a v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, že k nemu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2012, teda ešte skôr ako bola uzatvorená úverová zmluva (29.04.2013) a ako vznikla samotná žalovaná pohľadávka.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že predložený súdny spis neobsahuje listinné dôkazy preukazujúce existenciu hmotnoprávneho úkonu, z ktorého by vyplývalo, že nositeľom žalovaného hmotnoprávneho nároku bol v čase podania žaloby na súd pôvodný žalobca AB 1 B.V., a teda, že v súčasnosti je ním žalobca v dôsledku právneho nástupníctva, a s prihliadnutím aj na vyššie uvedený rozpor medzi
skutkovými tvrdeniami v žalobe a obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej ohľadom uvedenia dátumu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (v dôsledku ktorého nie je jednoznačné, na základe ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok malo dôjsť k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na pôvodného žalobcu AB 1 B.V.), odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe čoho, akých konkrétnych skutočností, listinných dôkazov a právnych úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca (AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo), je nositeľom žalobou uplatneného nároku, a teda prislúcha mu aktívna vecná legitimácia, keď mu v danom spore časť tohto nároku napadnutým rozsudkom priznal. Keďže súd prvej inštancie svoj záver o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neodôvodnil, a ani sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie v ňou nezaoberal, aj napriek vyššie vytknutým nedostatkom (nepredloženiu príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok preukazujúcej postúpenie žalovanej pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na pôvodného žalobcu AB 1 B.V., označeniu príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok dvoma rozdielnymi dátumami), odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je v tejto podstatnej časti pre úplnú absenciu odôvodnenia odvolacím súdom nepreskúmateľný a z toho dôvodu aj arbitrárny, a vzhľadom k tomu, že k skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až vtedy, keď má jednoznačne preukázané, že obe strany sporu sú vecne legitimované, vyhodnotil ho tiež ako predčasný.
17. Nakoľko aktívna vecná legitimácia predstavuje základnú otázku, ktorou sa súd zaoberá ešte pred skúmaním dôvodnosti uplatneného nároku, a v danom prípade je napadnuté rozhodnutie v tejto podstatnej otázke pre úplnú absenciu relevantných dôvodov nepreskúmateľné a arbitrárne, odvolací súd ďalej napadnutý rozsudok z hľadiska správnosti záverov súdu prvej inštancie o čiastočnej dôvodnosti uplatneného peňažného nároku a z hľadiska odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa dôvodnosti žalovaného nároku nepreskúmaval, nakoľko by to bolo predčasné (v prvom rade je potrebné vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie a v závislosti od jej vyriešenia prípadne i otázku dôvodnosti žalovaného nároku).
18. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že sporové strany majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch musia byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany sporových strán, ktorým je rozhodnutie určené. Nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku a právne závery v ňom sú nepreskúmateľné, nie je možné na základe podaného odvolania odvolacím súdom preskúmať, či bolo právne posúdenie veci súdom prvej inštancie správne alebo nie, preto sa odvolací súd právnym posúdením otázky premlčania a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v odvolacom konaní nezaoberal.
19. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom, keď vypracoval rozsudok, z ktorého vyplýva záver o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý však nezodpovedá obsahu listinných dôkazov založených v spise, a ktorý v rozsudku nie je vôbec odôvodnený; nepreskúmateľnosťou a arbitrárnosťou svojho rozhodnutia v podstatnej otázke porušil právo sporových strán na spravodlivý súdny proces. Toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko absentujúce odôvodnenie nie je možné preskúmať.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti (viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p.), ako aj v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na žalobcom tvrdené, avšak nepreukázané postúpenie žalovanej pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na pôvodného žalobcu AB 1 B.V., ako aj vzhľadom na obsah spisu, a v závislosti od posúdenia tejto otázky žalobu v zostávajúcej časti buď zamietnuť (v prípade nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu), alebo pristúpiť k opätovnému skúmaniu dôvodnosti zostávajúcej časti žalovaného nároku a rozhodnúť o nej. Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež všetky tieto závery (o aktívnej vecnej legitimácii, prípadne i o dôvodnosti nároku v zostávajúcej časti) v novom rozhodnutí riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že nové rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť zrozumiteľné, presvedčivé a konzistentné, a jeho právne závery jednoznačné, aby naň mohli sporové
strany v prípadnom odvolaní reagovať a právne voči nemu argumentovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.).
21. V prípade, ak dospeje súd prvej inštancie v ďalšom konaní do štádia, že bude opätovne posudzovať dôvodnosť zostávajúcej časti žalovaného nároku, odvolací súd dáva v záujme predchádzania vzniku pochybností o tom, ako treba vykladať príslušné články smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorým zodpovedajú ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci C-290/19, RN proti Home Credit Slovakia a.s., v ktorom bolo konštatované: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.“, a tiež rozsudok vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F. a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom sa vyslovilo: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“.
22. O náhrade trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).