Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/54/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: L. U., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Jozef Jaroščák ml., advokát, Radničné nám. č. 33, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: W. Č., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Jana Švantnerová, advokátka, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o zaplatenie sumy 2.580,- USD s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17% zo žalovanej sumy za obdobie od 12.11.1998 do 8.11.2001 z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.580,- USD spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 2.580,- USD za obdobie od 21.2.2003 do zaplatenia, všetko to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Štátu priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov znaleckého dokazovania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.11.2001 domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.580,- USD so 17% úrokom od 12.11.1998 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania. Voči v pôvodnej žalobe označenej obchodnej spoločnosti GBS Slovakia spol. s r.o., M.R.Štefánika 120, Trenčín zobral žalobca žalobu späť podaním z 3.12.2002, v ktorom žiadal voči tejto osobe konanie zastaviť, o čom súd rozhodol uznesením č.k. -8 zo 14.2.2003, právoplatným 15.3.2003, ktorým súčasne nárok žalobcu voči žalovanej vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa začalo viesť pod sp. zn. . Na pojednávaní konanom 23.1.2020 (s prihliadnutím na obsah podania z 12.4.2011) vzal žalobca žalobu voči žalovanej späť aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17% zo žalovanej sumy za obdobie od 12.11.1998 do 8.11.2001. Preto v tejto časti súd zastavil konanie prvým výrokom tohto rozsudku, keďže žalovaná voči tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby nemala žiadne námietky. Predmetom uplatnenej žaloby tak zostal nárok na zaplatenie sumy 2.580,- USD so 17% úrokom od 9.11.2001 do zaplatenia. V priebehu konania neskôr produkované stanoviská strán označujúce za predmet konania inú sumu v Eurách nebolo možné považovať za

relevantné, pretože zo strany žalobcu kvalifikovane právne zastúpeného počas celého konania nedošlo k žiadnej zmene žalobného nároku obsiahnutého v petite žaloby a uloženie žalovanej povinnosti v inej mene ako euro je s poukazom na prípustným spôsobom vymedzenia výroku rozsudku.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovanej túto sumu vyplatil v splátkach od 12.11.1998 do 5.12.1998 z dôvodu, že žalovaná mu prisľúbila ich výhodné zhodnotenie s mesačným výnosom 50,- USD. Tvrdil, že nikoho v tejto súvislosti okrem žalovanej nepoznal a táto mu následne doniesla zmluvy, ktoré mali vyplatenie žalovanej sumy potvrdzovať. Po krátkom čase sa mala odmlčať a na ústne ani písomné výzvy nereagovala, preto mal za to, že ho oklamala, zneužila jeho dôveru a o uvedené čiastky sa obohatila. Svoj nárok v žalobe právne opieral o .

3. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk 20.2.2003. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na zaplatenie trov konania tvrdiac, že sa na úkor žalobcu neobohatila ani od neho žalovanú sumu neprevzala. Uvádzala, že sa stala členkou americkej firmy WBC

- CARD, ktorá mala byť založená na tom, že po vložení určitého vkladu mali členovia získavať ďalších členov a za ich získanie dostávať provízie. Členovia za to mali mať poskytované výhody, a to poistenie, možnosť zľavneného nákupu a iné. Tvrdila, že žalobca bol najskôr len poslucháčom prednášok, a až neskôr sa stal spolupracovníkom spoločnosti WBC, ktorá na Slovensku zriadila pobočku s názvom GBS Slovakia s.r.o. so sídlom v Trenčíne. Žalobca ako člen GBS Slovakia s.r.o. chodil na prezentácie produktov, tieto predával, boli mu vyplácané provízie a napokon sám získaval nových členov, napríklad p. P.. Tvrdila, že v celej štruktúre bola len reťazou (štruktúrová vedúca), preto jej žalobca nemohol vyplácať žiadne finančné prostriedky. Potvrdila, že dňa 12.11.1998 žalobca v jej domácnosti odovzdal doláre, ktoré prevzal od p. P. a ktoré dňa 14.11.1998 odovzdala zástupcovi spoločnosti WBC. Ku dňu 19.10.1998 bol žalobca v zozname Global Trading system a teda už musel mať vložené peniaze, preto jej ich nemohol odovzdať až v čase od 12.11.1998. Poukazovala na to, že aj žalobca v prípise jej adresovanom sám uviedol, že zmluvu uzavrel so spoločnosťou WBC a nie s ňou.

4. V priebehu konania žalobca dopĺňal, že žalovaná zneužila jeho nevedomosť, na podpis mu predložila dokumenty, ktoré boli v nemeckom a anglickom jazyku, pričom všetci postihnutí touto činnosťou sa opierali iba o dôveru k žalovanej. Poprel, že by mal záujem o predaj akýchkoľvek výrobkov, takouto činnosťou sa nezaoberal a jedinou kontaktnou osobou bola len žalovaná. Pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 12.3.2004 tvrdil, že 12.11.1998 odovzdal žalovanej sumu 3.000,- USD, ktoré mu dal p. P.. Rovnako tvrdil, že približne 2-3 mesiace pred dátumom 12.11.1998 mal žalovanej odovzdať aj svoje peniaze v sume 2.580,- USD s úmyslom byť akcionárom spoločnosti WBC, t.j. nadobudnúť 10 ks akcií so ziskom 50,- USD za každú akciu mesačne. Tvrdil, že peniaze sa mali zhodnotiť tak, že jedna akcia mala stáť 280,- USD a výnosy z nich mal poberať až do svojej smrti. Tvrdil tiež, že žalovaná ho presviedčala, že spoločnosť WBC bude tieto jeho peniaze zhodnocovať, že žalovanej dôveroval, keďže ju poznal z obdobia, keď spolu pracovali pre Amslico, ďalej že žalovaná sa predstavovala ako členka WBC Slovakia a za túto spoločnosť preberala finančné prostriedky, pričom pri ich odovzdaní mu nebol vystavený žiaden pokladničný doklad. Predmetom zmluvy mali byť podľa žalovanej celosvetové akcie. Tvrdil, že províziu v neurčitej sume mal dostať vyplatenú len raz a to od spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. Žalovanú sumu mal odovzdať žalovanej v prítomnosti 10 osôb. Ním žalovanej vyplatenú sumu žiadal žalovanú vrátiť listom v ktorom žiadal o zaplatenie sumy 100.000,- Sk. V podaní z 2.3.2009 dopĺňal, že odovzdané finančné prostriedky nemohli byť vkladom do WBC zhodnocované, lebo túto činnosť takáto spoločnosť ani nemala v predmete svojej činnosti. V čase jej zaplatenia žalovanej žalobca neobdržal žiadnu žiadosť a z predloženého dokumentu nevyplýva žiaden zmluvný záväzok žalobcu ani akceptácia žiadosti. Následne tvrdil, že žalovaná nepreukázala žiadnu spojitosť medzi spoločnosťami WBC a GBS Slovakia s.r.o. ako aj to, že odovzdanie finančných prostriedkov tretej osobe žiadnym spôsobom nepreukázala. Mal za to, že žalovaná ho uviedla do omylu, čím získala neoprávnený majetkový prospech a tým sa bezdôvodne obohatila. Pri podpísaní listiny Antrag na mítingoch dochádzalo vždy k odovzdaniu peňazí, a v prípade žalobcu došlo k ich odovzdaniu žalovanej. Pri svojej výpovedi pred Krajským súdom v Prešove 21.6.2012 poukazoval na to, že prvá prihláška neobsahuje jeho podpis a že ju za neho podpísala žalovaná. Uvádzal, že záujemcov o členstvo, ktorých získal, sprevádzal na následných stretnutiach. Tvrdil, že sa zúčastnil 4 stretnutí na Slovensku a jedného v Rakúsku, že na týchto stretnutiach boli zúčastnení ubezpečovaní, že ak záujemcovia dajú určité peniaze, tak že za to budú dostávať 50,- USD mesačne, pričom na prvú čiastku mal mať nárok už po zaplatení vkladu 290,- USD. Tvrdil, že nové vklady a nové zmluvy podpisoval na základe tvrdení žalovanej, že by mohol dostávať aj vyššie čiastky (100,- USD).

K vydaniu potvrdenia o prevzatí peňazí žalovanou uvádzal, že táto pri ich prevzatí vždy vyhlasovala, že príslušné potvrdenie donesie, pretože je podnikateľka. Ďalej tvrdil, že o neoprávnenosti vyplatenia peňazí žalovanej sa mal dozvedieť v roku 2000 potom, ako sa žalovaná a svedkovia F. vrátili z dovolenky.

5. Žalovaná v priebehu konania tvrdila s poukazom na list žalobcu, ktorým ju žiadal o vrátenie sumy 100.000,- Sk, že žalobca sám uznáva, že zmluvu uzavrel s WBC a nie s ňou, a že vrátenie tejto sumy žiadal len pre to, že sa zmluva nerealizovala. Pri svojom výsluchu na pojednávaní 12.4.2003 uvádzala, že žalobcovi navrhla uzatvorenie zahraničnej poistky v spoločnosti WBC, podmienkou čoho však bolo členstvo v klube WBC, ktorého vstupné činilo 290,- USD (v inom vyjadrení tvrdila že vstupné bolo 230,- USD a 60,- USD sa platilo za asistenčné služby). Ďalej tvrdila, že podmienkou členstva bolo podpísanie zmluvy, že podstata činnosti spoločnosti mala byť v tom, že ak mala 10 000 členov, do spoločnosti sa dostal produkt na predaj a získané výnosy sa vyplácali v prospech členov. Každý člen mal dostať matricu, ktorá odzrkadľovala štruktúru, v ktorej boli zapísané všetky osoby ako členovia ako aj ním získaní členovia. Žalobca mal vložiť ďalšie peniaze do spoločnosti potom, ako sa zúčastnil prezentácie tejto spoločnosti v Rakúsku. Žalovaná potvrdila len prevzatie finančných prostriedkov patriacich p. P., o finančných prostriedkoch ktorých však tvrdila, že boli odovzdané 14.11.1998 p. U.. Tvrdila, že žiadosť o prijatie do WBC bola v českom jazyku, a ďalej že spoločnosť WBC sa v roku 1999 pretransformovala na spoločnosť GBS Slovakia s.r.o. Namietala, že žalovanú sumu od žalobcu nikdy neprevzala. Tvrdila, že záujemcovia o členstvo vo WBS mohli peniaze zasielať rovno na účet tejto spoločnosti (takéto číslo účtu však počas celého konania neuvádzala) alebo osobne ich odniesť do Rakúska, kde ich preberal p. U. a ten ich mal následne odovzdať spoločnosti. Ďalej tvrdila, že dôkazom o zaplatení sumy záujemcom o členstvo v klube bola matrica a pečiatka na tretej listine zmluvy. Uvádzala tiež, že výška finančných prostriedkov vložených do spoločnosti WBC bola uvedená v zmluve, ktorá bola doručená členovi. V podaní z 26.10.2005 začala tvrdiť, že žalobca jej vyplatil sumu 10.300,- Sk, čo v prepočte bolo 290,- USD, ktoré mala podľa svojho tvrdenia za žalobcu vložiť ako prvý vklad do spoločnosti WBC. Nadväzne na to začala tvrdiť, že ďalšie finančné prostriedky vložil žalobca do WBC tak, že ich vyplatil priamo U. F.. Žalovaná v priebehu konania voči uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania s poukazom na to, že finančné prostriedky mal podľa tvrdení uvedených v žalobe vyplatiť žalobca viac ako 3 roky pred podaním žaloby. V podaní z 26.4.2011 dopĺňala, že žalobca dostal kartu WBC, bol riadne zaregistrovaný ako člen, neskôr prešiel do spoločnosti GBS Slovakia s.r.o., odkiaľ dostával vyplatené peniaze. Tvrdila tiež, že po tom, čo sa žalobca mal stať členom spoločnosti, zúčastňoval sa na rôznych prezentáciách organizovaných spoločnosťou. Členom sa po získaní výnosov z predaja produktov mali vyplácať vyplácali výnosy. Tvrdila tiež, že produktom malo byť samotné poistenie (pojednávanie dňa 15.8.2019).

6. Súd vydal vo veci rozsudok č. k. -68 dňa 22.2.2005, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 606,19 Eur a taktiež aj trovy štátu vo výške 1,93 Eur. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 16.6.2005 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nenáležitého zistenia skutkového stavu, keďže považoval za potrebné zistiť ďalšie skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, konkrétne či žalovaná zabezpečila akceptáciu žiadosti žalobcu o prijatie za člena WBC, doklady o členstve žalobcu v tomto klube na základe podanej žiadosti, t. j. doklady o akceptácii resp. prijatí za člena klubu a o obsahu toho, čo znamená členstvo v klube WBC.

7. Po doplnení dokazovania prvoinštančný súd rozsudkom č.k. -200 žalobu opäť v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že na strane žalovanej nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie a súčasne prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -221 zo dňa 21.6.2012 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca bol členom spoločnosti WBC alebo GBS Slovakia s.r.o., ďalej že nebolo preukázané na základe akých oprávnení mala žalovaná preberať finančné prostriedky pre spoločnosť WBC. V prípade neexistencie tohto vzťahu by sa potom žalovaná bezdôvodne obohatila. Ďalším dôvodom pre zrušenie v poradí druhého prvostupňového rozsudku vo veci bolo nedostatočné vyporiadanie sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

8. Následne 29.9.2017 vydal prvoinštančný súd rozsudok č.k. -461, ktorým žalobu opätovne zamietol v celom rozsahu. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom Krajský súd v Prešove rozsudkom

č.k. -491 z 26.3.2018 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu I. inštancie. V dôvodoch tohto svojho postupu poukázal na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho skoršom rozhodnutí ako aj pokyny na doplnenie dokazovania k zisteniu skutkového stavu nevyhnutného pre meritórne rozhodnutie vo veci. Poukázal tiež na to, že vo veci vykonané listinné dôkazy nepreukazujú vznik členstva žalobcu v spoločnosti WBC, pretože uvedené listiny sú iba návrhmi (Antrag) na prijatie do WBC WORLD BUSINESS CLUB bez konkrétneho obsahu členstva v klube. Prezentoval záver, že žalovaná vo veci nepreukázala existenciu zmluvného vzťahu, resp. oprávnenia na preberanie finančných prostriedkov za spoločnosť WBC, ako aj ich odovzdanie spoločnosti. Prvoinštančnému súdu odvolací súd uložil vyhodnotiť výpoveď svedka U. F. a opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal nedôsledne, pretože nevykonal žiadne dokazovanie pre účely zistenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty s tým, že ak sa preukáže, že členstvo v spoločnosti WBC bolo určitou pyramídovou hrou a žalobca bol uvedený do omylu, treba zistiť, kedy sa reálne mohol dozvedieť o tom, že sa stal obeťou podvodu a kedy začínala plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia, pretože ak išlo o nezákonnú klamlivú činnosť s uvedením žalobcu do omylu, je potrebné vychádzať z 10-ročnej premlčacej doby podľa . Úlohou súdu prvej inštancie malo byť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu ( ) právne zhodnotiť, či nárok žalobcu je dôvodný a v akom rozsahu, v prípade dôvodnosti nároku posúdiť, či tento je premlčaný alebo nie a zistiť, kedy žalobcovi začala plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia, keďže pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Za tým účelom tiež uložiť doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, prípadne listinou uvedenou v odvolaní proti rozsudku o odmietnutí plnenia žalovanou a uviesť, či nárok bol uplatnený nielen v rámci subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej doby. Aj keď začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a na sebe nezávisle, subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť.

9. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou k 8.1.2020 k zmene zákonného sudcu, ktorým bol vo veci vydaný tento rozsudok.

10. Súd v priebehu konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej (ich podstatné tvrdenia zhrnul v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia) a ďalej výsluchom svedkov I. P., D. B.M., U. L., U.. Y. B. - V., B. D., B. F., U. F., F. B., P. B., Š. F., R. B., oboznámením do spisu predložených listinných dôkazov ako aj výsledkov znaleckého dokazovania, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový stav:

11. Svedok I.E. P. vypovedal, že sa zúčastnil prezentácie vedenej žalovanou, na ktorú bol pozvaný žalobcom a na jej základe podpísal zmluvu ako aj zaplatil určitú sumu, ktorú odovzdal žalobcovi a tento ich mal následne odovzdať žalovanej ako vedúcej skupiny. Uvádzal, že na tejto prezentácii bolo žalovanou sľubované, že ak vloží sumu 100.000,- Sk, bude mať z toho zisk 50.000,- Sk. Predávanie žiadnych produktov ako podmienka výnosu prezentované nebolo, uvedené sa malo stať podmienkou až po zriadení spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. Tvrdil, že do celej záležitosti vložil sumu 210.000,- Sk a vrátilo sa mu z nej asi 12.000,- Sk.

12. Svedkyňa U.. B. - V. vypovedala, že sa zúčastnila jedného stretnutia na ktorom za ňu vložila peniaze jej mama, peniaze sa mali odovzdávať žalovanej, ktorá prezentovala istú firmu. Pri výsluchu predložila listinu označenú ako Antrag 945.

13. Svedkyňa R. B. na pojednávaní 18.2.2005 vypovedala, že sa na podnet žalovanej zúčastnila stretnutia v Športhoteli, kedy investovala sumu 290,- USD, ktorá mala predstavovať zápisné do spoločnosti, za čo jej bola vystavená žalovanou listina (modré tlačivo), na ktorú žalovaná neuviedla ani svoj podpis ani dátum. Uvádzala, že na ďalšom sedení vložila ďalšie peniaze v sume 800,- USD. Keďže im bolo povedané, že majú získavať ďalších členov, zapísala do spoločnosti aj svoju dcéru. Na stretnutiach im boli zdôrazňované vysoké výnosy, následne transformácia spoločnosti. Tvrdila, že žalovaná sa predstavovala ako členka predstavenstva WBC a poukazovala pritom na manželov F.. Svedčila, že žalobca mal odovzdávať žalovanej finančné prostriedky približne v sume 2.000,- USD. V čestnom prehlásení zo 16.10.2018 uvádzala, že bola osobne prítomná pri tom, ako žalobca odovzdával žalovanej hotovosť 800,- USD a to v roku 1998. Odovzdanie tejto hotovosti podľa jej vyjadrenia súviselo

s pyramídovou hrou organizovanou spoločnosťou WBC World Business Club, o čom má vedomosť vzhľadom na skutočnosť, že sa v štruktúre nachádzala hierarchicky nad žalobcom. Zároveň potvrdila, že všetky vklady od žalobcu a ďalších zúčastnených preberala osobne žalovaná, a pri každom odovzdaní finančných prostriedkov vyhotovovala listinu Antrag v nemeckom jazyku, kde je aj jej podpis. Pri svojom výsluchu 19.11.2018 doplnila, že v roku 1998 bola pri odovzdávaní peňazí žalobcu žalovanej na stretnutiach v Športhoteli Bardejov prítomná tri krát, a že žalobca mal v rôznych čiastkach odovzdať žalovanej sumu cca 2.000,- USD. Dopĺňala, že na prvom stretnutí žalobca nebol prítomný, pretože bol v zahraničí a vtedy listinu v nemeckom jazyku vypísala na žalobcu žalovaná. Žalobca mal byť členom v štruktúre pod ňou, rovnako ako aj jej dcéra. Poprela, že by sa pri týchto vkladoch vydávali akékoľvek potvrdenia o prijatí peňazí, bol len zápis, koľko sa vkladalo. K vkladom žalobcu pri dodatočnom vypočutí presnejšie uvádzala, že najskôr mala byť realizovaná suma 290,- USD, druhý krát 800,- USD, tretí krát 1.200,- USD a napokon 260,- USD. Tvrdila, že prednášky na stretnutiach vykonávala len žalovaná, vzťah manželov F.Ý. k spoločnosti nepotvrdzovala.

14. Svedkyňa U. L. vypovedala že žalobca aj žalovaná ju angažovali do WBC, do ktorého investovala 10.300,- Sk, pričom zmluvné dokumenty mali byť vystavené na jej osobu ako aj na jej dcéru.

15. Svedkyňa R. L. vypovedala, že sa zúčastnila stretnutia v Športhoteli, kde zúčastnení odovzdávali peniaze žalobcovi aj žalovanej. Tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré odovzdala žalobcovi tento odovzdal žalovanej. Do záležitosti investovala 290,- USD, po ich odovzdaní bol vypísaný doklad označený ako Antrag č. 945, kde je uvedená táto suma. Žalovaná sľúbila zaslanie zmlúv v slovenskom jazyku, tieto však nikdy neboli doručené. Potvrdzovala, že žalobca v tom čase odovzdal žalovanej hotovosť v dolároch v presne neurčenej sume. Za tieto peniaze sa mali kupovať dividendy alebo akcie a mal byť z nich zisk 50%. Potvrdila, že jej v tejto súvislosti bola odovzdaná brožúra Top ASSISTANCE.

16. Svedkyňa D. B. vypovedala, že žalovanú poznala z práce v spoločnosti AMSLICO a nalákala ju na to, aby sa stala členkou WBC, pričom sľubovala vysoký zisk za zakúpené akcie, resp. zárobok 60.000,- Sk. Na základe toho sama investovala do svojho členstva v spoločnosti WBC sumu 1.100,- USD. Vypovedala, že bola pritom, ako žalobca odovzdával doláre žalovanej za účelom zakúpenia akcií a zisku, bolo to niekedy v roku 1998-199 v Športhoteli, kde sa zúčastnilo asi 30 ľudí, pričom tvrdila, že každý na stretnutí odovzdával doláre. Stretnutia organizovala žalovaná, ktorá pri odovzdávaní peňazí robila prezenčnú listinu. Tvrdila, že zo svojich investovaných finančných prostriedkov nič nedostala a ani neobdržala žiaden doklad od žalovanej v súvislosti s odovzdaním dolárov. Svedčila, že pri odovzdávaní peňazí žalovaná vypisovala predtlač pod názvom Antrag a takúto listinu aj s razítkom od nej aj dostala. Na mítingoch žalovaná hovorila o poistení v zahraničí ako aj, že zárobok bude zo získavania členov a ak ich bude dosť, bude sa predávať aj produkt, z ktorého bude zisk.

17. Z výpovede svedkyne B. F. zo dňa 3.6.2004, ktorá podľa výpisu z obchodného registra bola jednou zo spoločníkov spoločnosti GBS Slovakia spol. s r.o., IČO: 36 307 688 vyplýva, že mali vykonávať spolu so žalovanou rovnakú činnosť a to po tom, čo sa dozvedeli o poistení do zahraničia, podmienkou ktorého bolo zakúpenie členstva v spoločnosti WBC. Uvádzala, že pre túto činnosť získavali svojich známych a iných ľudí a robil tak aj žalobca, ktorý pre spoločnosť WBC získal za členov ďalších ľudí, za čo mal dostať aj výplatu. Uvádzala, že rovnako ako žalovaná pri prezentáciách záujemcom iba ukazovali originál zmluvy, ktorý bol v nemeckom jazyku, avšak žiadne zmluvy samé neuzatvárali, pretože na to nemali oprávnenie a zmluvy sa uzatvárali iba v Rakúsku. K predloženým „Antragom“ žalobcu uvádzala, že išlo o licencie v ich rôznych fázach, žalobca si podľa nej zakúpil licencie za sumu 2.580,- USD a zaplatil sumy 800,- USD, 230,- USD, 1.260,- USD a 290,- USD. Uvádzala, že licenciou si každý člen kupoval právo predávať tovar a každý člen mal byť oboznámený s tým, že má povinnosť kúpiť si jeden produkt a tri krát sprostredkovať predaj tovarov. Uvádzala, že spoločnosť nikomu žiadne peniaze nevrátila, ktoré do nej vložili a ani nedodala žiaden tovar. Pri svojom výsluchu 26.5.2010 svedkyňa tvrdila, že do spoločnosti WBC vstupovala za účelom rozšírenia členskej základne, pričom základné členské malo predstavovať 290,- USD. V prípade rozšírenia členstva mali byť vyplácané provízie. Tvrdila tiež, že preklad prihlášky do slovenského jazyka záujemcom spočiatku neposkytovali, ďalej že vybraté finančné prostriedky zobrala spoločnosť WBC a že aj ona sa v tejto veci cíti podvedená. Odmietla, že by medzi spoločnosťami WBC a GBS Slovakia spol. s r.o. bolo nejaké prepojenie, zároveň však tvrdila, že „hodnoty“ vo WBC sa preniesli do spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. Členom sa po zaplatení vkladu vracali späť potvrdené kópie prihlášok spolu s členskými kartičkami. Pri výsluchu 23.10.2019 tvrdila, že v záležitosti spoločnosti WBC

sa stretala so žalovanou v roku 1998, že vklady osôb, ktoré necestovali do Rakúska odnášali členovia, ktorí ich získali. Členstvo v klube malo byť jednoročné, za obnovu členstva sa malo platiť 60,- USD.

18. Svedok U. F. pri svojej prvej výpovedi dňa 14.1.2010 tvrdil, že bol len jedným z klientov spoločnosti WBC. Tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré vkladali osoby, ktoré mali záujem o členstvo sa platili v prospech spoločnosti WBC a to pánovi U., ktorý bol jediným oprávneným a konečné doklady vypisovala tlmočníčka - pani P.. Tvrdil, že žalobca žiadne finančné prostriedky žalovanej neodovzdal, ďalej že z členstva v klube mali byť výhody, napr. vysoká poistka na jeden rok, resp. pobyty v nekonkretizovaných hoteloch, ako aj že žalobca sa stal členom WBC a ako dôkaz o tom mu mala byť vystavená aj listina, že sa stal členom klubu stal. Tvrdil tiež, že on ani žalovaná neboli splnomocnencami spoločnosti WBC, ďalej že ten, kto sa nechcel zúčastniť seminára v Rakúsku osobne, vyplatil peniaze a následne mu boli prinesené doklady, t.j. pokladničný doklad vypísaný zo strany tlmočníčky, pričom všetky finančné prostriedky prevzal pán U.. Svedok ďalej uviedol, že žalobca mal provízie jednak zo strany GBS Slovakia s.r.o. a jednak zo strany WBC za jednotlivých klientov, avšak nevedel uviesť, či sa žalobcovi vrátila výška jeho vkladu, resp. či je v strate. V čestnom prehlásení z 3.5.2017 už uvádzal, že doláre od žalobcu ako aj všetkých členov jeho štruktúry preberal on a následne ich dal zapracovať do kancelárie WBC pánovi U.. Pri svojom výsluchu 23.10.2019 tvrdil, že v spoločnosti WBC vybavoval „technické záležitosti“, spoločnosťou WBC sa organizovali týždenné stretnutia v Rakúsku, na ktorých bol prítomný tlmočník. Členovia mali možnosť využívať asistenčné služby a ubytovanie v hoteli, bola im vydaná kartička a poskytnutá brožúrka, o ktorej tvrdil, že ju mal od žalovanej. K plneniam z poistenia sa nevedel vyjadriť. Finančné prostriedky od jednotlivých členov mala preberať asistentka spoločnosti, zároveň však tvrdil, že od žalobcu preberal financie výhradne on, nevedel však uviesť o akú sumu sa jednalo. Následne vyhlásil, že za Bardejov žalovaná preberať peniaze nemohla, pretože za Bardejov preberal vklady on. Taktiež tvrdil vyplatenie provízií žalobcovi, o čom predložil dôkazy pod č.l. 568-571 (totožné s č.l. 101-104).

19. Svedok F. B. svedčil, že sa stal členom spoločnosti WBC na základe spolupráce so žalovanou. Tvrdil, že svoj vklad odovzdal žalovanej za prítomnosti manželov F., obsah podpísanej prihlášky nepozná a že prihláška mu bola predložená v cudzom jazyku.

20. Zo svedeckej výpovede svedka P. B., konateľa spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. v období pod 26.4.1999 do 2.6.2000 bolo zistené, že táto spoločnosť sa mala zaoberať obchodnou činnosťou

- predajom produktov na báze licenčných zmlúv a žalovaná mala byť jej spolupracovníkom. Táto spoločnosť neuzatvárala dohody o členstve ale iba zmluvy o sprostredkovaní a licenčné zmluvy so záujemcami, ktorí vlastnili živnostenské oprávnenia, prípadne sa s nimi uzatvárala dohoda o vykonaní práce. Tvrdil že nevie o existencii transformačnej listiny medzi spoločnosťou WBC World Business Club a spoločnosťou GBS Slovakia, s.r.o.

21. Svedok Š.Z. F. tvrdil, že žalobca aj žalovaná pracovali pre WBC. Podstatou činnosti bolo získavanie nových členov, za čo mali byť vyplácané provízie, náklady na túto činnosť však boli väčšie. Tvrdil, že záujemcov mali k vstupu do klubu presviedčať sľubmi o lacnejšej elektrine a plyne, ako aj sľubom o prevode akcií spoločnosti. Rovnako tvrdil, že prihláška členstva bola v nemeckom jazyku. K prijatým platbám od ním získaných členov tvrdil, že následne prijaté finančné prostriedky odovzdával manželom F., ktorí vydali doklad o príjme. Od spoločnosti WBC mal byť poskytnutý benefit v podobe dovolenky (cestu si mal platiť sám) a to podľa toho, koľko členov získal. Uvádzal, že o podvodnom konaní v tejto záležitosti sa dozvedel potom, ako mu neboli pridelené žiadne akcie, a že následne (v roku 2000) sa snažil vo veci podniknúť aj právne kroky.

22. Z listín predložených žalovanou k podaniu zo 14.3.2003 (č.l. 5-6 a 8) označených dátumom 27.1.1999 a 19.10.1998 vyplýva štruktúra „členov“ WBC. Podľa nich bol žalobca získaný žalovanou a I. P. a B. R. žalobcom. Avšak podľa listiny predloženého žalovanou pod č.l. 7 rovnako označenej názvom WBC- World Business Club s dátumom 11.1.1999, žalobca sa mal v danej štruktúre nachádzať pod R. B..

23. Z listín označených ako Antrag auf Aufnahme beim WBC World Business Club č. 945 na č.l. 43-46, resp. č.l. 139-141 a č.l. 432-435 bolo zistené, že tieto boli vyplnené na meno žalobcu, so sumami 800,- USD (č.l. 43), 230,- USD (č.l. 44), 1.260,- USD (č.l. 45) a 290,- USD (č.l. 46), pričom dátum 5.12.1998 je uvedený len na listine znejúcej na sumu 230,- USD. Vo všetkých je ako Sponsor-Name (meno náborcu) uvedená R. B. s č. 421-037421 a Verantwortliche Empfehlungsgeber (zodpovedný sprostredkovateľ) žalovaná s č. 421017404. Neautorizovaný preklad týchto listín predložený žalobcom potvrdzuje, že je

svojím obsahom v zásade totožný so žalovanou predloženou žiadosťou o prijatí do WBC World Business Club v českom jazyku vystavenom 15.7.1998 s menom náborcu „M.Š.“, kde prijímajúci poplatok je vyznačený taktiež v sume 290,- USD.

24. Z listín nachádzajúcich sa na č. l. 93-100 opatrených pečiatkou WBC CARD s neidentifikovaným podpisom vyplýva, že ku karte žalobcu je zapísaných 6 osôb (získaných členov), rovnako aj skutočnosť, že žalobcu mala pre spoločnosť WBC získať R. B., ktorá mala získať troch členov. Predložené dôkazy nasvedčujú pyramídovej štruktúre členstva. Listina pod č.l. 97 (totožná s č.l. 13) v nemeckom jazyku s označením „Mitarbeiter“ obsahuje identifikačné údaje žalobcu, dátum 30.8.1998 a podpis „Pirkner Nora“. O podriadení ďalších osôb pod žalobcu má nasvedčovať aj listina v nemeckom jazyku pod č.l. 14, resp. č.l. 98. Listiny na č.l. 101-104 v nemeckom jazyku označené pečiatkou spoločnosti GBS Slovakia Global business servis obsahujú hodnoty provízií v Eurách (99,- Eur, 993,- Eur, 742,50 Eur a 396,- Eur). Ani na jednej z označených listín nie je pripojený podpis žalobcu a nie je z nich preukázané ani vyplatenie žiadnej z uvedených súm žalobcovi.

25. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 421069452 z 25.9.1998 vyplneného s označením firmy „P. O., WBC CARD USA“ mala byť od U. F. prijatá suma 460,- USD, účel: licencie p. U. L., spolupracovník č. XXXXXXXXX. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 421069452 s dátumom 9.10.1998 vyplneného s označením firmy „P. O., WBC CARD USA“ mala byť od U. F. prijatá suma 800,- USD, účel: licencie p. U.G. L., spolupracovník č. XXXXXXXXX. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 421069452 s dátumom 22.12.1998 vyplneného s označením firmy „P. O., WBC CARD USA“ mala byť od U. F. prijatá suma 1.030,- USD, účel: licencie p. Mihálik Ján, spolupracovník č. XXXXXXXXX. Podľa kópie príjmového dokladu vyplneného na firmu: „L. U., WBC CARD USA“ zo 14.11.1998 mala byť od W. Č. prijatá suma 3.150,- USD s účelom licencie na meno P. I.. Všetky príjmové doklady obsahujú pečiatku WBC Card a podpis, ktorý je pri doklade zo 14.11.1998 iný ako u ostatných predložených príjmových dokladoch.

26. Z rukou písaného potvrdenia z 12.11.1998 vyplýva, že žalobca prevzal od I. P. sumu 3.000,- USD. V potvrdení je iným perom doplnené, že 12.11.1998 prebrala žalovaná od žalobcu sumu 3.000,- USD.

27. Výzvou predloženou žalovanou pod č.l. 12 bez uvedenia dátumu žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 100.000,- Sk s poukazom na uzavretie zmluvy WBC World Business Club, ktorú mala žalovaná zastupovať. Tvrdil v nej, že na základe zmluvy vložil označenú čiastku, avšak zo strany žalovanej nedošlo k realizovaniu predmetnej zmluvy. Preto ju žiadal o vrátenie uvedenej čiastky. Deň odoslania a deň doručenia tejto výzvy žalovanej žalobca v konaní nepreukázal.

28. Z odpovede žalovanej na uvedenú výzvu (č.l. 558) datovanej 11.5.2001 súd zistil, že žalovaná popierala svoje postavenie zástupkyne spoločnosti WBC ako aj, že by s ňou žalobca uzatváral nejakú zmluvu. Uvádzala v ňom, že bola rovnakou členkou spoločnosti WBC ako žalobca, o čom informácie získavala z rovnakých zdrojov ako on popierala akékoľvek zaplatenie peňazí svojej osobe.

29. Podľa záveru znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo znalkyne PhDr. Eriky Strakovej č. 42/2015 podpis na licenčnej zmluve č. XXXXXX uzavretej spoločnosťou GBS Slovakia spol. s r.o. so žalobcom 10.8.1999 pod č.l. 321, ako aj na listine označenej ako „Antrag auf Aufnahme beim WBC World Business Club“ so sumou 800,- USD pod č.l. 332 boli pravdepodobne žalobcom podpísané. Podľa záveru žalobcom predloženého znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo znalca PhDr. Dušana Grajciara č. 42/2016 podpis na listine „Antrag auf Aufnahme beim WBC World Business Club“ so sumou 290,- USD žalobca nenapísal.

30. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa a , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

33. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

36. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy tam, kde nie je možné nárok odvodiť z iného právneho titulu (nález Ústavného súdu ČR z 10.3.2012 sp. zn. ). Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia ( piata je obsiahnutá v ). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti - podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.1.2012)

38. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.5.2012).

39. Pre záver o ne-/dôvodnosti uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaná (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získala, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva, t.j. konkrétnymi ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení.

40. Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (čo je aj posudzovaný prípad) je potrebné poukázať na ustanovenie , ktorý túto otázku rieši vo všeobecnej rovine.

41. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia

a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

42. Pre plynutie 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb a je vznesená dôvodne námietka premlčania, nie je možné oprávnenému právo priznať (uznesenie NS ČR ). Aj keď začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a na sebe nezávisle, subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť.

43. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z odvolacím súdom formulovaných záväzných právnych názorov súd uzatvára, že v konaní oboznámené listinné dôkazy nepreukazujú vznik členstva žalobcu v spoločnosti WBC Card, pretože uvedené listiny sú iba návrhmi (Antrag) na prijatie do WBC WORLD BUSINESS CLUB bez konkrétneho obsahu členstva v klube. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú, ktorá zotrvávala na tvrdení, že žalobca bol čelnom klubu avšak nepreukázala prijatie žiadosti žalobcu spoločnosťou WBC. Obdobne súd sa stotožňuje s názorom, že predkladanie určitých štruktúr spolupracovníkov žalovanou je len neovereným súpisom mien predstavujúcim pyramídové členstvo, ktoré navyše nie je dôveryhodné, keďže v niektorých listinách figuroval žalobca pod žalovanou a v iných pod R. B.. Teda z oboznámených listinných dôkazov nevyplýva, že by sa žalobca stal členom klubu spoločnosti WBC Card, na základe ktorého by mal možnosť ďalej predávať určité výrobky a získavať z toho províziu, resp. podiel na zisku. Preto členstvo žalobcu v spoločnosti WBC ako aj v obchodnej spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. preukázané nebolo.

44. Výpovede svedkov R. B., R. L., D. B., U.. B. - V. a I. P. a ďalších tiež preukazujú, že žalovaná sa podstatným spôsobom podieľala na organizovaní stretnutí, kde bolo z jej strany sľubované vysoké zhodnocovanie investícií, získanie akcionárskych práv a z toho plynúcich ziskov prostredníctvom vkladania finančných prostriedkov do spoločnosti WBC Card so sídlom v USA. Žalovaná podľa realizovaných výsluchov nielen takéto stretnutia v roku 1998 v Športhoteli Bardejov organizovala, ale podieľala sa aj na vypĺňaní žiadostí o členstvo v nemeckom jazyku, označených ako Antrag a od záujemcov o členstvo preberala finančné hotovosti za účelom realizácie týchto vkladov. Nebolo preukázané, že by žalobcovi alebo niektorému z vypočutých svedkov vydala príjmový doklad o prijatí prevzatej hotovosti v USD. Rovnako podľa výpovedí svedkov ako aj žalobcu boli peniaze odovzdávané v súvislosti so spoločnosťou WBC za účelom zhodnotenia finančných prostriedkov a nie za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy na jeden rok alebo poskytovania iných služieb a produktov. Viacerí svedkovia mali za to, že žalovanou vyplnené tlačivo Antrag s uvedením sumy potvrdzovalo odovzdanie ich finančných prostriedkov a ani jeden svedok netvrdil, že by došlo k ich vyplneniu bez predchádzajúceho odovzdania finančných prostriedkov v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalovaná skutočne preberala finančné prostriedky v súvislosti so zamýšľanými investíciami žalobcu a ďalších osôb potvrdzuje v konečnom dôsledku aj ňou podpísané rukou vyhotovené potvrdenie z 12.11.1998 o prevzatí hotovosti poskytnutej svedkom P. prostredníctvom žalobcu a následný ňou predložený doklad o tvrdenom odovzdaní týchto prostriedkov L. U. zo dňa 14.11.1998.

45. Tvrdenie žalovanej, ktorým poprela prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalobcu bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou R. B.M. (č.l. 62), i jej doplnením 19.11.2018, keď svedkyňa výslovne potvrdila, že žalovaná od žalobcu prevzala finančné prostriedky okolo 2.000,- USD a to postupne na troch stretnutiach. Je preukázané, že podpis uvedenej svedkyne sa zároveň nachádza na všetkých dokladoch označených ako Antrag predložených žalobcom. Jej svedectvo sa javí dôveryhodné, pretože aj sama žalovaná tvrdila, že sa svedkyňa mala v štruktúre získaných členov nachádzať nad žalobcom a teda je logické, že bola uvedená v tomto dokumente ako náborca. Pritom viacerými svedeckými výpoveďami bolo potvrdené, že ďalšieho záujemcu o členstvo spravidla na žalovanou organizovaných stretnutiach sprevádzala osoba, ktorá ho pri zapojení do veci angažovala. Preto jej prítomnosť pri odovzdávaní hotovosti žalobcu žalovanej dáva zmysel. Rovnako žalovaná v priebehu konania uznala, že členstvo žalobcu zabezpečila na základe prvej žiadosti, ktorú žalobca nepodpísal (uvedené potvrdzuje aj znalecký posudok PhDr. Grajciara), a že za neho podľa jej tvrdení zaplatila sumu 290,- USD, ktorú jej žalobca aj dodatočne vyplatil (strany sa rozchádzali len v tom, či žalobca žalovanej zaplatil dodatočne sumu 290,- USD v dolároch alebo ekvivalente v slovenských korunách). Doklady potvrdzujúce výšku vkladov žalobcu (Antrag) v spojení s výpoveďou Anny Hudákovej, ktorá ich ako ďalšia osoba podpísala, sa nielen odvolaciemu súdu ale aj súdu prvej inštancie javia ako hodnoverné dôkazné prostriedky

preukazujúce ich prevzatie žalovanou. Uvedené platí ak pokiaľ ide o doklad č. 421057332 s uvedením výšky vkladu 800,- USD, pretože znalecký posudok č. 42/2015 vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou (č.l. 299) neskúmal podpis žalovanej uvedený pri jej mene a okrúhlej pečiatke, ale vyššie na žiadosti uvedený podpis žalobcu. Svoj podpis na tomto Antragu žalobca ani nespochybňoval, spochybňoval svoj podpis na prvej žiadosti so sumou 290,- USD, pri ktorej, ako už bolo uvedené vyššie, sa v konaní ukázalo ako nesporné, že ju žalobca pre neprítomnosť nepodpísal a tieto finančné prostriedky žalovanej dodatočne vyplatil. V tejto súvislosti aj súd prvej inštancie v zhode so závermi odvolacieho súdu poznamenáva, že znalecké posudky predložené v konaní pred súdom prvej inštancie skúmali odlišné doklady o vkladoch - kým znalecký posudok 42/2015 č. dokladu 421057332 s uvedením vkladu 800,- USD, tak znalecký posudok 4/2016 č. dokladu 421069452 s výškou vkladu 290,- USD.

46. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca mal realizovať vklady do spoločnosti WBC v celkovej výške 2.580,- USD (doklady - Antrag, výpoveď B. F. dňa 3.6.2004, výpovede R. B.) prevzatie ktorých realizovala žalovaná. Vzhľadom na v predchádzajúcich rozhodnutiach formulovaný právny názor odvolacieho súdu bolo na strane žalovanej dôkazné bremeno preukázať, že bola osobou oprávnenou na ich prevzatie a tieto následne v prospech spoločnosti WBC aj poukázala. V prípade nepreukázania existencie zmluvného vzťahu medzi žalovanou a americkou spoločnosťou WBC je nutné vyvodiť právny záver, že sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Aj po doplnenom dokazovaní súd konštatuje, že žalovaná nepreukázala svoje oprávnenie konať za spoločnosť WBC CARD, resp. preberať za ňu akékoľvek finančné prostriedky, ani akúkoľvek existenciu zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou. Nepredložila dokonca ani vlastnú žiadosť o prijatie za člena do tejto spoločnosti. Súd nepovažuje za dôveryhodnú svedeckú výpoveď svedka Miroslava Schmidta, ktorý až postupom času (v čestnom prehlásení zo dňa 3.5.2017 ako aj pri výpovedi 23.10.2019) začal tvrdiť, že len on sám preberal za zúčastnených z oblasti Bardejova finančné prostriedky, a že prebral aj všetky vklady žalobcu, ktoré následne odovzdal pánovi U.. Pri výsluchu 14.1.2010 totiž takéto tvrdenia neuvádzal, naopak tvrdil, že nebol žiadnym spôsobom spoločnosťou WBC splnomocnený za ňu konať, že k tejto spoločnosti mal len klientsky vzťah a že záujemcovia vkladali finančné prostriedky pánovi U. na stretnutiach v Rakúsku, resp. jeho asistentke. Pokiaľ svedok Š. F. tvrdil aktívnu činnosť F. na stretnutiach so záujemcami o členstvo v spoločnosti WBC a činnosť žalovanej na týchto stretnutiach neregistroval, súd uvedené vyhodnotil tak, že niektoré stretnutia boli organizované žalovanou a niektoré naopak manželmi F., čo však nevylučuje, že na stretnutiach organizovaných žalovanou, na ktorých bolo účastníkom sľubované zhodnotenie finančných prostriedkov ich vkladov a kde žalovaná prednášala, táto aj vypĺňala označené žiadosti o prijatie členstva do spoločnosti a preberala od záujemcov finančné hotovosti v rôznych výškach. S odstupom času týmto svedkom predkladané pokladničné doklady o ich prijatí osobou označenou ako P. O. 25.9.1998 v sume 460,- USD, dňa 9.10.1998 v sume 800,- USD a 22.12.1998 v sume 1030,- USD sa javia nedôveryhodné a to aj preto, že žalovanou vyplnené žiadosti (Antragy) pre žalobcu (napr. z 5.12.1998 znie na sumu 230,- USD a nie na sumu 1.030,- USD, ktorú mal tento svedok údajne za žalobcu odovzdať osobe P. O.). Skutočnosť, že osoba označená ako P. O. bola oprávnená za spoločnosť WBC CARD preberať finančné vklady nebola žiadnym spôsobom tvrdená ani preukázaná. Nedôveryhodnosť tvrdení uvedených vo výpovedi tohto svedka potvrdzuje aj skutočnosť, že vo svojej výpovedi na č.l. 155 síce popieral, aby žalobca žalovanej odovzdával akékoľvek finančné prostriedky, avšak vo svojom písomnom podaní na č.l. 257 uviedol, že mu žalovaná za žalobcu odovzdala vklad vo výške 290,- USD. Svedok až do výsluchu dňa 23.10.2019 nikdy netvrdil, že finančné prostriedky vo výške vkladov mu žalobca odovzdal, hoci podľa predložených pokladničných dokladov ich mal za žalobcu odovzdať spoločnosti WBC.

47. Na základe poznatkov zistených z rozsiahleho dokazovania a dôkazov vyhodnotených v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy 2.580,- USD, ktorú jej žalobca odovzdal v časovom intervale 30.8.1998 až 5.12.1998. Dátum odovzdania poslednej sumy 230,- USD je zistiteľný z predloženého Antragu, ostatné tri žiadosti však neobsahujú presný dátum ich odovzdania. Svedeckými výpoveďami však bolo ustálené, že stretnutia za účelom získavania členov do spoločnosti WBC boli organizované na jeseň 1998. Žalovaná pritom tvrdila, že žalobca bol k 30.8.1998 prijatý za člena, o čom predkladala vlastné listinné dôkazy svedčiace o jeho zaradení do ňou prezentovanej štruktúry. Žalobca naopak tvrdil, že žalovanej odovzdával finančné prostriedky 2-3 mesiace pred dátumom 12.11.1998. Pre odstup času a absenciu datovaných konkrétnych listinných dokladov je možné uzavrieť len to, že všetky štyri čiastky v sume 290,- USD, 800,- USD, 1.260,- USD a 230,- USD boli žalobcom odovzdané v období medzi 30.8.1998 a 5.12.1998. Toto ustálenie je potrebné pre posúdenie vznesenej námietky

premlčania. Žalobca tvrdil, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia ako aj o osobe žalovanej, ktorá sa mala takto bezdôvodne obohatiť dozvedel na prelome rokov 2000/2001 a následne poukazoval na list žalovanej z 11.5.2001 s informáciou, že mu nehodlá zverené finančné prostriedky vrátiť, z ktorého sa dozvedel, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila. Tento dôkaz, t.j. list žalovanej z 11.5.2001 bol v ďalšom konaní žalobcom skutočne predložený a bol súdom aj oboznámený. Z jeho obsahu je zjavné, že je reakciou na list žalobcu pod č.l. 12 ktorý do konania predložila žalovaná už 18.3.2003, čím potvrdila jeho doručenie od žalobcu. Logicky teda list žalobcu predchádzal listu žalovanej z 11.5.2001, avšak len v rozsahu niekoľkých dní až týždňov. Teda tvrdenie žalobcu, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovanej na jeho úkor dozvedel v časovom období rokov 2000 až 2001 sa na základe týchto objektívnych nepriamych dôkazov javí dôvodné, pričom sa žiada poukázať aj na dátum uzavretia licenčnej zmluvy so spoločnosťou GBS Slovakia spol. s r.o. žalobcom z 10.8.1999. Podpis licenčnej zmluvy žalobcom 10.8.1999 nasvedčuje záveru, že k tomuto dňu ešte žalobca nedisponoval vedomosťou, že žalovaná prevzala jeho finančné prostriedky bezdôvodne utvrdzujúc ho v presvedčení o výhodnej investícii do zisku akcií. Žalobca v tom čase so žalovanou spolupracoval, pretože sa zapojil do siete spolupracovníkov spoločnosti GBS Slovakia spol. s r.o., vo vzťahu ku ktorej nielen žalovaná, ale aj žalobca a ďalší svedkovia argumentovali, že boli vo vedomí, že ide o pokračovanie vkladov do spoločnosti WBC a to za účelom získavania akcií tejto spoločnosti. K žalovanou vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku sa žiada uviesť, že sama žalovaná na preukázanie uplynutia subjektívnej lehoty žalobcu neoznačila a ani nepredložila žiaden nepriamy objektívny dôkaz, ktorý by trvanie tejto lehoty ku dňu podania žaloby vylúčil. Aj keď súd nedoplnil dokazovanie výsluchom žalobcu k okolnostiam začiatku plynutia premlčacej doby, pretože žiadna zo strán jeho výsluch nenavrhovala (výslovne na pojednávaní konanom 23.1.2020 strany nežiadali vykonanie už žiadnych dôkazov), súd mal za to, že pre učinený záver v spojení s opísanými listinnými dôkazmi postačujú jeho vyjadrenia na tieto okolnosti zisťované skoršími výsluchmi a to aj pred odvolacím súdom (č.l. 215-218). Na základe uvedeného zastal názor, že žalobca uplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote - tá totiž ani v prípade, ak by aj začala plynúť už 1.1.2000 nemohla uplynúť do dňa podania žaloby, t.j. do 9.11.2001.

48. Podľa názoru prvoinštančného súdu v zhode s názorom odvolacieho súdu, výsledky vykonaného dokazovania osvedčujú tvrdenie žalobcu o jeho uvedení do omylu a to úmyselným konaním žalovanej. Z jej strany išlo o zámernú činnosť, keď organizovala stretnutia záujemcov, vypĺňala prihlášky do spoločnosti, preberala finančné čiastky záujemcov o členstvo s prísľubom ich výhodného zhodnotenia, resp. investovania. Keďže z jej strany nebolo preukázané žiadne poverenie spoločnosti WBC so sídlom v USA, podľa názoru súdu išlo o protiprávnu klamlivú činnosť spôsobilú žalobcu a iné osoby uviesť do omylu. Preto na tento prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu podľa .

49. Podľa žalobcu vklady predstavovali investíciu na nákup akcií spoločnosti WBC s výnosom 50,- Eur mesačne za každú akciu. Zhodne ako žalobca vypovedali ďalší potencionálni členovia spoločnosti - svedkyne D. B., či R. L.. Podľa žalovanej vklady boli podmienkou vzniku členstva v spoločnosti za účelom získania výhodnej zahraničnej poistky, avšak zo strany žalovanej nebola predložená žiadna poistná zmluva ani preukázané akékoľvek plnenie z ňou tvrdeného poistenia, ktoré malo byť s tvrdeným členstvom spojené. Pritom ako už bolo uvedené, v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy, t.j. prijatie návrhov podpísaných žalobcom spoločnosťou WBC so sídlom v USA. Tiež neboli preukázané tvrdenia svedkyne B. F. o zaplatení vkladu ako podmienke získania licencie na právo predávať tovar. Podľa poznatkov získaných z výsluchov svedkov, predaj tovaru mal byť spojený s činnosťou spolupracovníkov v spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. a nie s členstvom v spoločnosti WBC. Licenčná zmluva (č.l. 321) vydaná spoločnosťou GBS Slovakia s.r.o. ani nespĺňa podmienky reálne poskytnutého plnenia za finančné vklady žalobcu, keďže tieto mali byť realizované v prospech spoločnosti WBC a tvrdená transformácia uvedenej spoločnosti na spoločnosť GBS Slovakia s.r.o. nielen že nebola vôbec preukázaná, ale vylúčenie takejto súvislosti dokazuje aj výpis toho času už ex offo vymazanej spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. z obchodného registra. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako bolo už odvolacím súdom konštatované, v danom prípade pre začiatok plynutia objektívnej lehoty nie je rozhodujúci dátum vzniku prípadného členstva žalobcu, ale okamih odovzdania finančných vkladov žalobcom. Z dokladov označených ako Antrag síce nevyplýva dátum ich odovzdania, s výnimkou dokladu o výške vkladu 230,- USD, avšak súd nemohol považovať ani dátumy na príjmových dokladoch predložených svedkom Schmidtom za relevantné, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca odovzdal tieto

finančné prostriedky žalovanej a nie označenému svedkovi, ktorý ich mal podľa svojich tvrdení následne odovzdať osobe označenej v predložených pokladničných dokladoch ako P. O.. Avšak ako bolo vyššie ustálené, ak odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcu do rúk žalovanej došlo v období od 30.8.1998 do 5.12.1998, potom vzhľadom na dôvodný záver o úmyselnom obohatení žalovanej voči žalobcovi, objektívna desaťročná premlčacia doba pre vydanie ňou získaného bezdôvodného obohatenia mohla skončiť pri týchto čiastkach najskôr 30.8.2008, teda nepochybne v čase uplatnenia práva na súde táto lehota ešte neuplynula. Z vyššie uvedených dôvodov súd zastal názor, že k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby nedošlo a nárok žalobcu voči žalovanej bol uplatnený včas.

50. Na základe vyššie uvedeného súd považoval žalobu za dôvodnú a preto s poukazom na , podľa ktorého sa výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene vyhovel v petite žaloby uplatnenému nároku, t.j. nároku na zaplatenie sumy 2.580,- USD ako istiny dlhu vzniknutého bezdôvodným obohatením žalovanej na úkor žalobcu.

51. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

52. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

53. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, súd za deň, kedy možno aj u žalovanej považovať za jednoznačne preukázané doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, jednoznačne kvantifikovaného totožne s uplatneným nárokom (a rovnako aj čo do jeho dôvodu) považoval deň doručenia žaloby, t.j. 20.2.2003. Preto k omeškaniu žalovanej došlo až nasledujúcim dňom po doručení žaloby a tým doručenia výzvy na jeho vydanie, teda 21.2.2003. Tento deň je rozhodujúci aj pre určenie sadzby úroku z omeškania. Keďže v tento deň bola diskontná sadzba určená NBS vo výške 6,5%, žalobcovi bolo možné prijať úrok z omeškania vo výške 13% ročne z priznanej sumy od 21.2.2003 až do zaplatenia. V prevyšujúcom nepatrnom rozsahu, t.j. za obdobie od 9.11.2001 do 20.2.2003 a nad sadzbu 13% (až do 17%) bola žaloba zamietnutá.

56. Podľa (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

57. Na pojednávaní konanom 23.1.2020 (s prihliadnutím na obsah podania z 12.4.2011) vzal žalobca žalobu voči žalovanej späť aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17% zo žalovanej sumy za obdobie od 12.11.1998 do dňa 8.11.2001. V tejto časti súd podľa konanie prvým výrokom tohto rozsudku zastavil, keďže žalovaná voči tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby nemala žiadne námietky.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

60. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa s prihliadnutím na tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, vychádzajúc zo záveru, že žalobca mal v konaní úspech v podstate v celom rozsahu, keďže zamietnutie žaloby ako aj čiastočné zastavenie konania sa týkal nepatrnej časti príslušenstva uplatneného nároku. Toto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa v plnom rozsahu sa týka ako prvoinštančného konania, tak aj predchádzajúcich odvolacích konaní, keďže na oboch stupňoch súdov bol v nich žalobca plne procesne úspešný.

62. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v rozhodujúcej časti bola žalovaná per analogiam vychádzajúc z zaviazaná aj na náhradu trov konania štátu vzniknutých predovšetkým znaleckým dokazovaním, časť ktorých bola skorším rozhodnutím súdu (uznesenie č.k. -349 zo 4.5.2016 právoplatné 14.6.2010) zaplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

63. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.