Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-21-2019.pdf
PDF · 145.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. V. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Dukelských Hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., zastúpený advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o uloženie povinnosti žalovanému prejaviť vôľu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/21/2017-125 z 20.09.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného ako kupujúceho z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.03.2014 o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S., okres G. I., vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Štiavnica pod sp. zn. V XXX/XXXX. Touto kúpnou zmluvou nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva od 18 predávajúcich spoluvlastnícke podiely na pozemkoch vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Štiavnica nachádzajúcich v kat. úz. S., v obci S., okres G. I. spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXX na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, orná pôda a pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXXX m2, orná pôda zapísaných na LV č. XXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, orná pôda a pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXXX m2, orná pôda, zapísaných na LV č. XXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, orná pôda, pozemku - parcele registra “E“ pare. č. XXX o výmere XXXX m2, orná pôda a pozemku - parcele registra “E“ pare, č. XXX o výmere XXXXX m2, trvalé trávne porasty, zapísaných na LV č. XXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXX na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, orná pôda, pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty a pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda, zapísaných na LV č. XXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty, zapísanom na LV č. XXX. Výpismi z LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre kat. úz. S. mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom tam zapísaných pozemkov. Žalobca výzvou z 21.10.2016 požiadal žalovaného, aby mu v lehote 5 dní od doručenia tohto listu
ponúkol na prevod spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 15. marca 2014 od predávajúcich a oznámenie podmienok, za akých tieto nadobudol, najmä oznámenie výšky kúpnej ceny a lehoty jej splatnosti. Nárok žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a vysvetlil, aké možnosti nápravy ponúka zákon podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo zakotvené v § 140 Občianskeho zákonníka bolo porušené. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má na výber, či sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu podľa § 40a OZ alebo sa bude domáhať voči nadobúdateľovi ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak tejto výzve nadobúdateľ nevyhovie, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde žalobou voči nadobúdateľovi nahradenia prejavu jeho vôle v zmysle § 161 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku alebo sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo voči nadobúdateľovi zachované. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010 sp. zn. 3Cdo/122/2009, z ktorého tento názor vyplýva. 1.1 Procesnú obranu žalovaného, že všetci prevodcovia spoluvlastníckych podielov boli jemu blízke osoby a teda nemuseli svoje spoluvlastnícke podiely ponúknuť na predaj žalobcovi, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. V osobe predávajúcich sa nejednalo o príbuzných žalovaného v priamom rade ani o jeho súrodencov, resp. manželku, preto by ich bolo možné považovať za blízke osoby len na základe ich subjektívneho vzťahu k osobe žalovaného. Súd prvej inštancie skúmal kvalitatívnu úroveň vzťahov medzi žalovaným a prevodcami spoluvlastníckych podielov a po výsluchu žalovaného, ktorý uviedol, že s osobami predávajúcich nežije v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, občas si pomáhajú ako je to na dedine zvykom, nestretávajú sa spolu, nenavštevujú sa a ujmu predávajúcich by pociťoval ako svoju vlastnú z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania boli na neho prevedené v dobrej vôli, nehnuteľnosti boli obhospodarované celými generáciami predávajúcich a žalobca nie je osobou z S., nehospodári na predmetných pozemkoch, ale ich dáva do nájmu, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal takú kvalitu a intenzitu vzájomného vzťahu s pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorí na neho previedli svoje spoluvlastnícke podiely, že by ich ujmu dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú. Žalovaný predložil do súdneho spisu čestné vyhlásenia predávajúcich, v ktorých predávajúci z kúpnej zmluvy tvrdili, že v prípade, ak by žalobca nadobudol celý podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. zapísaný na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, t. j. na nehnuteľnostiach, ktoré boli prevedené na žalovaného kúpnou zmluvou z 15. marca 2014, pociťovali by to ako ujmu vlastnú. Kvalita a intenzita vzťahu blízkych osôb musí byť vzájomná, nestačí, ak jedna z osôb pociťuje ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, musí to platiť aj opačne. Ak žalovaný nepreukázal takú kvalitu a intenzitu vzájomného vzťahu s pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorí na neho previedli spoluvlastnícke podiely, že by ich ujmu pociťoval ako vlastnú, nebolo potrebné vykonať dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch predávajúcich, nakoľko už z výpovede žalovaného vyplynulo, že v prípade prevodcov spoluvlastníckych podielov sa nejedná o blízke osoby. 1.2 Ďalšiu procesnú obranu žalovaného, že žalobca ani nemal byť zapísaný ako podielový spoluvlastník dotknutých nehnuteľností, o čom svedčí vyjadrenie katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Štiavnica č. K 1-2/2017 z 20. februára 2017 zhodnotil súd prvej inštancie v bode 29 a 31 odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) tak, že údaj o vlastníckom práve žalobcu v príslušných spoluvlastníckych podieloch k dotknutým nehnuteľnostiam zapísaný v katastri nehnuteľnosti je potrebné považovať za platný a záväzný z dôvodu, že nebol preukázaný opak. Žalovaný disponoval informáciou vyplývajúcou z listu Okresného úradu Banská Štiavnica, katastrálny odbor z 20. februára 2017 ešte pred začatím tohto súdneho konania, napriek tomu neinicioval žiadne sporové a nesporové konanie o opravu zápisu v katastrálnom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že kúpnou zmluvou z 15. marca 2014 bolo porušené predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka, preto bolo potrebné žalobe vyhovieť. 1.3 Keďže žalobca dosiahol v konaní plný úspech, podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný zo všetkých odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku okrem odvolacieho dôvodu uvedeného pod § 365 ods. 1 písm. c). 2.1 V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch predávajúcich z kúpnej zmluvy k otázke vzťahu predávajúcich a žalovaného) nezistil správne skutkový stav týkajúci sa existencie, resp. neexistencie vzťahu v zmysle § 116 vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka medzi predávajúcimi a žalovaným. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ním navrhované dôkazy neboli spôsobilé preukázať jeho tvrdenia, že menované osoby sú vo vzťahu k jeho osobe osobami blízkymi a že navrhované dokazovanie bolo nadbytočné. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie, dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ak súd prvej inštancie bez akýchkoľvek relevantných dôkazov a podkladov ustálil, že predávajúci z kúpnej zmluvy nie sú vo vzťahu k nemu osobami blízkymi, súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí a sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. 2.2 V nadväznosti na nesprávne zistený skutkový stav žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil absenciu vzťahu medzi predávajúcimi z kúpnej zmluvy a osobou žalovaného. Už na podklade žalovaným predložených čestných vyhlásení od M. H., S. I., D. J., Q. G., E. K., S. I., D. H., t. j. už nebohej S. S., M. I. a E. I. je preukázané, že menované osoby sú v príbuzenskom pomere so žalovaným a tiež, že v prípade, ak by žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré previedli na žalovaného, považovali by to ako vlastnú konkrétnu ujmu. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci sa vzťahuje aj k tej skutočnosti, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou žalovaného, že žalobca pri uplatňovaní svojich spoluvlastníckych práv koná v rozpore s dobrými mravmi. Prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil dôvodnosť žaloby s poukazom na ponúknutie odpredaja predmetných spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žalobou sa môže obídený spoluvlastník domáhať od tretej osoby, aby mu nehnuteľnosti odpredala len vtedy, ak ide o zásadne rovnaké alebo pre tretiu osobu výhodnejšie podmienky, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Žalobca navrhuje úhradu kúpnej ceny odlišným spôsobom, ako to bolo dojednané v kúpnej zmluve uzavretej medzi podielovými spoluvlastníkmi a žalovaným. Žalobca navrhuje, aby kúpna cena bola uhradená do troch dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy a v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a spoluvlastníkmi nehnuteľností bol spôsob úhrady kúpnej ceny upravený tak, že žalovaný kúpnu cenu uhradil hneď pri podpise zmluvy. Žalobca v pôvodnej žalobe ani neuviedol výšku kúpnej ceny, ktorú by bol ochotný žalovanému uhradiť. Žalobca mal už mimosúdnou písomnosťou navrhnúť žalovanému uzavretie kúpnej zmluvy za takých podmienok ako uviedol v žalobnom návrhu, avšak tak neučinil. 2.3 Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za zmätočné, keď nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Napadnutý rozsudok má vady, ktorými bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces zaručené článkom 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. 2.4 V priebehu konania došlo k zmene žaloby v časti zaplatenia kúpnej ceny (o ktorej súd prvej inštancie nerozhodol); žalovaný vznáša námietku premlčania uplatnenia nároku žalobcu z porušenia predkupného práva. 2.5 Žalovaný navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku.
3. Žalobca označil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného jeho odvolanie za nedôvodné. Žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na stretnutie za účelom uzavretia dohody a oznámenia podmienok uzavretia kúpnej zmluvy, o ktorých žalobca vedomosť nemal. K dohode medzi stranami sporu pred súdnym sporom nedošlo a žalovaný na výzvu žalobcu výšku vyplatenej kúpnej ceny žalovaným neoznámil. Žalobca nerozumie argumentácii žalovaného v odvolaní, že v priebehu konania zmenil žalobca žalobu, keď v priebehu konania dopĺňal iba výšku kúpnej ceny, ktorú pred podaním žaloby nepoznal. Námietka premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne. Žaloba bola na súd podaná pred uplynutím premlčacej doby a ak žalovaný neponúkol žalobcovi spoluvlastnícke podiely na predaj na základe doručenej výzvy, kúpnu zmluvu žalobcovi nepredložil, bolo nutné ustáliť výšku kúpnej ceny až v rámci dokazovania, preto je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
3.1 Súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh žalovaného na výsluch svedkov ako nepotrebný, keď už z jeho výpovede bolo zrejmé, že z jeho strany nebol preukázaný taký vzťah k predávajúcim, že by ich bolo možné považovať za osoby blízke a žalovaný by nepociťoval ujmu týchto osôb ako ujmu vlastnú. Okrem toho žalovaný navrhoval výsluch svedkov písomnou formou, s čím žalobca nesúhlasil z dôvodu, že len pri priamom výsluchu svedka je možné overiť hodnovernosť jeho výpovede. Rozhodnutie, ktoré dôkazy budú v konaní vykonané, prináleží podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súdu. 3.2 Žalovaný vzniesol v konaní úplne bezdôvodne námietku konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré ani nekonkretizoval. Odôvodnenie konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle ktorého žalobca predmetnú nehnuteľnosť neužíval a teraz sa domáha svojho spoluvlastníckeho podielu, je absolútne neopodstatnené a irelevantné. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobca je tou osobou, ktorá robí problémy, dopúšťa sa údajne etických a morálnych chýb, robí voči rodine žalovaného schválnosti a chce sa priečiť žalovanému, čo vyplýva aj zo súdnych konaní, na ktoré poukázal v priebehu sporu. Žalovaný neozrejmil, z akého dôvodu sa v priebehu konania na súde prvej inštancie dožadoval výsluchu žalobcu. 3.3 Žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a spravodlivé a navrhuje ho potvrdiť.
4. V písomnom vyjadrení zo 4. januára 2019 žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých odvolacích dôvodoch, argumentoch a stanoviskách, ako boli prezentované v odvolaní. Uznal, že podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne o tom, ktorý z dôkazov vykoná, avšak ak sa rozhodne určitý dôkaz navrhnutý stranou sporu nevykonať, je povinný náležite nevykonanie dôkazu v rozsudku odôvodniť, čo v predmetnej veci zo strany súdu prvej inštancie splnené nebolo. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že si neuplatňuje svoje právo v rozpore s dobrými mravmi žalovaný uvádza, že formálne sa tak javiť môže. Žalobca v priebehu konania neuviedol a súd prvej inštancie ani nezisťoval, z akého dôvodu sa žalobca domáha vo vzťahu k osobe žalovaného nahradenia prejavu vôle (motivácia žalobcu, hospodársky cieľ, úmysel) a nezisťoval, či nejde o šikanózny výkon práva a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1047/2003. Vo vzťahu k žalobcovmu „nekonformnému konaniu“ voči osobe žalovaného poukázal na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 27.08.2018 sp. zn. 3T/8/2017 vo veci trestného stíhania žalobcu za poškodzovanie majetku žalovaného, čo bolo zo strany súdu prvej inštancie v trestnej veci ustálené a k odsúdeniu žalobcu nedošlo iba z dôvodu, že nebola preukázaná škoda tak, ako ju špecifikujú trestnoprávne predpisy.
5. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že skutkový stav zistil súd prvej inštancie úplne a správne a ním vykonané dokazovanie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a po preskúmaní postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný a mimo nich len z hľadiska existencie vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, aj keď v odvolacích dôvodoch neboli uplatnené (ktoré vady nezistil) dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny vo výroku aj dôvodoch, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré podľa § 387 ods. 2 C. s. p. odkazuje a pri potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza tieto dôvody:
6. Spor začal doručením žaloby Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 14. marca 2017 už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Druh prípustných žalôb príkladmo uvádza Civilný sporový poriadok v § 137. Žalobu „o nahradenie prejavu vôle žalovaného“ je za účinnosti Civilného sporového poriadku potrebné považovať za žalobu podľa § 137 písm. a) C. s. p. (žaloba o splnení povinnosti), čo je zrejmé z ustanovenia § 229 C. s. p., podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku ukladajúceho povinnosť uzavrieť určitú zmluvu sa považuje zmluva za uzavretú. Súčasťou výroku rozhodnutia ukladajúceho povinnosť uzavrieť určitú zmluvu musí byť táto konkrétna zmluva. 6.1 Súd prvej inštancie neformuloval výrok rozsudku ako výrok ukladajúci povinnosť žalovanému prejaviť vôľu pri určitom právnom úkone, ale v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy sa odkazom na § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a judikatúru vzťahujúcu sa k tomuto zákonnému ustanoveniu ako výrok nahradzujúci vyhlásenie vôle žalovaného pri uzavretí kúpnej zmluvy. Uvedené nepovažoval odvolací súd za vadu alebo nesprávnosť majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu, že výsledkom rozhodnutia súdu prvej inštancie je, že sa právoplatnosťou tohto rozsudku bude považovať
vo výroku rozhodnutia obsiahnutá kúpna zmluva za uzavretú. Zákonom určený cieľ sa dosiahne aj prvoinštančným súdom formulovaným výrokom rozhodnutia.
7. Podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy odôvodnil žalobca tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX pre katastrálne územie S. a uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako kupujúcim a predávajúcimi Z. I., H. Y., S. I., S. S., D. H., F.. P. S., M. N., S. I., M. G., D. K., M. H., E. K., Q. G. a M. I., D. J., S. I. a S. S. dňa 15. marca 2014, vklad ktorej povolil Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor pod sp. zn. V XXX/XXXX bolo porušené jeho predkupné právo zakotvené v § 140 Občianskeho zákonníka, preto sa domáha po žalovanom, aby mu spoluvlastnícke podiely získané označenou kúpnou zmluvou v rozsahu prevedených spoluvlastníckych podielov od 17 predávajúcich previedol. Účastníkom kúpnej zmluvy bol aj otec žalovaného, vo vzťahu ku ktorému žalobca uznával, že ide o osobu blízku. K žalobe doložil žalobca aj kópiu výzvy adresovanej žalovanému na ponúknutie spoluvlastníckych podielov obídenému spoluvlastníkovi na predaj, súčasťou ktorej je aj žiadosť o oznámenie podmienok, za akých tieto nehnuteľnosti žalovaný nadobudol, konkrétne výšku kúpnej ceny a lehoty jej splatnosti, pretože ako to vyplýva z odôvodnenia žaloby a priložených príloh, žalobca disponoval kópiou kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice spolu s troma opravnými doložkami, v ktorej bola časť o kúpnej cene nehnuteľnosti vybielená. Akonáhle súd prvej inštancie obstaral od Okresného úradu Banská Štiavnica spis sp. zn. V XXX/XXXX, v ktorom je kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice notárkou S.. H. O., so sídlom Notárskeho úradu v G. I. obsiahnutá v plnom znení, právny zástupca žalobcu po nahliadnutí do súdneho spisu opravil žalobu v časti kúpnej ceny, ktorú bez toho, aby mal k dispozícii celé znenie kúpnej zmluvy v žalobe uviesť nevedel z dôvodu, že na výzvu, aby žalovaný oznámil výšku vyplatenej kúpnej ceny, žalovaný nereagoval. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, že mu žalobca nedal možnosť uzavrieť pred súdnym konaním kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov nadobudnutých kúpnou zmluvou V XXX/XXXX a že v priebehu konania zmenil žalobca žalobu, o pripustení ktorej by mal súd prvej inštancie rozhodnúť uznesením podľa § 142 ods. 1 C. s. p. Za zmenu žaloby sa totiž podľa § 140 C. s. p. považuje iba návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca žiadnu podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe neuskutočnil. Napriek poučeniu zo strany súdu prvej inštancie, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, až v odvolaní žalovaný vznáša námietku premlčania nároku žalobcu v súvislosti s tvrdením, že v priebehu konania došlo k zmene žaloby a zmenená žaloba bola uplatnená až po uplynutí trojročnej premlčacej doby na uplatnenie nárokov z predkupného práva. Opravená žaloba bola doručená Okresnému súdu Žiar nad Hronom 19.06.2018 a podľa záznamu na sprievodnom prvom liste bola opravená žaloba doručená na vedomie aj zástupkyni žalovaného. Toto tvrdenie a prevzatie opravenej žaloby zástupkyňa žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní nespochybňovala. Námietka premlčania je hmotnoprávna námietka, ktorá sa v zmysle § 149 C. s. p. považuje za prostriedok procesnej obrany z dôvodu, že spôsobuje oslabenie práva protistrany (§ 152 C. s. p.). Žalovaný mohol v zmysle § 154 C. s. p. uplatniť prostriedok procesnej obrany spočívajúci v námietke premlčania najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13. 10. 2009, podľa ktorého: „Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.“. Uvedené rozhodnutie však bolo vydané za právneho stavu podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý na rozdiel od vyššie uvedených ustanovení C. s. p. neurčoval moment, dokedy možno vznášať námietku premlčania. Uvedené právne závery rozhodnutia NS SR preto odvolací súd považuje za neaktuálne. Na pripustenie novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C. s. p., neboli splnené podmienky, nakoľko námietka premlčania sa netýka procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu, netýka sa vád konania pred súdom prvej inštancie (súd prvej inštancie sa
totiž bez vznesenia námietky premlčania v konaní pred ním nemohol premlčaním zaoberať) a odvolateľ neuviedol ani nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorý by svedčila o tom, že námietku premlčania nemohol bez svojej viny uplatniť v prvoinštančnom konaní. 7.1 Odvolací súd vecne námietku premlčania zo strany žalovaného neposudzoval z dôvodov, že bola uplatnená oneskorene a bola naviazaná na tvrdenie žalovaného, že v priebehu konania došlo k zmene žaloby, čo vyhodnotil odvolací súd ako nesprávny názor.
8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
9. Žalobca tvrdí, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dňa 15. marca 2014, vklad ktorej bol povolený pod sp. zn. V XXX/XXXX Okresným úradom Banská Štiavnica, odbor katastrálny, boli porušené jeho predkupné práva spoluvlastníka 17 z 18 predávajúcich kúpnej zmluvy, ktorí na rozdiel od predávajúceho pod bodom 1 A. E., otca žalovaného, nie je možné považovať za osoby blízke žalovanému. Kópiami listov vlastníctva vyhotovenými 13.03.2013, ktoré tvoria súčasť spisu je potvrdené, že žalobca bol ku dňu 15.03.2014, kedy sa uzatvárala kúpna zmluva V XXX/XXXX podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, o ktoré v konaní ide. Na LV č. XXX bol žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaný na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/964/2002- záznamová listina zo dňa 14.04.2003 a na základe Osvedčenia o dedičstve č. 12D/321/2008-záznamová listina zo 16.10.2008. Rovnaké tituly nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam sú uvedené na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX, všetko katastrálne územie S., okres G. I.. Pre rozhodnutie o žalobe bolo potrebné zistiť, či prevodom spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov nehnuteľností na žalovaného bolo porušené predkupné právo žalobcu a za tým účelom súd prvej inštancie správne zisťoval, či predávajúci z kúpnej zmluvy V XXX/XXXX boli vo vzťahu ku kupujúcemu žalovanému O. E. osobami blízkymi. Nikto nespochybňoval, že predávajúci pod bodom 1 A. E. je otcom žalovaného a teda spĺňa definíciu blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ide o príbuzného v priamom rade. Splnenie podmienky „blízkej osoby“ u predávajúcich z kúpnej zmluvy V XXX/XXXX preukazoval žalovaný popisom stupňa príbuzenstva (č. l. 84 až 87 spisu) medzi ním a predávajúcimi, z ktorého vyplýva, že ide o vzdialené stupne príbuzenstva v pobočnom rade a čestnými vyhláseniami predávajúcich, prípadne ich právnych nástupcov rovnakého znenia s textom „Čestne vyhlasujem, že som voči O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S. v rodinnom pomere a to ako .......... a že v prípade, ak by K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. V. XXX/XX, XXX XX H. nadobudol celý podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, t. j. na nehnuteľnostiach, ktoré som previedol/previedla na menovaného O. E. kúpnou zmluvou zo dňa 15. marca 2014 pociťoval/pociťovala by som to ako ujmu vlastnú“. Obsah a forma čestných vyhlásení napovedá, že boli vyhotovené ako vzorový formulár a predložené na podpis jednotlivým osobám. Obsah týchto čestných vyhlásení nepreukazuje takú kvalitu a intenzitu vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim, akú má na mysli ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, aby bolo možné tieto osoby považovať navzájom za osoby blízke z dôvodu, že sa v čestných vyhláseniach uvádza iba to, že ak by prevádzané spoluvlastnícke podiely žalovanému nadobudol žalobca, podpísané osoby by túto skutočnosť vnímali ako ujmu rovnako ako žalovaný. Ak sa má pociťovanie ujmy spôsobenej inej osoby ako vlastnej ujmy posudzovať nielen podľa duševných stavov určitej osoby, ale z hľadiska objektívneho, spoločenského a z rovnakého hľadiska sa má posudzovať aj pojem ujmy, je odvolací súd toho názoru, že navzájom blízke osoby by mali pociťovať ujmu ako vlastnú vo všetkých sférach života, napríklad rovnako smútiť nad stratou príbuzného, trápiť sa pre poškodenie, zničenie alebo stratu majetku, zlý zdravotný stav a iné a nielen neúspech v súdnom spore spojený s prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalobcu. Žalovaný ani nevysvetlil, prečo považuje povinnosť previesť nadobudnuté spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na žalobcu za ujmu, keď aj po vyhovení žalobe zostáva naďalej podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti.
10. V zmysle judikatúry všeobecných súdov ustanovenie § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, patrí k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri prijímaní záveru súdu, či ide o osoby blízke, budú podstatné napríklad také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či žijú v spoločnej domácnosti, i keď nejde o znak určujúci, aké sú vzájomné pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú,
zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu majetkových aspektov, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a núdzi (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2789/2008 z 30.03.2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/32/2017 z 27.06.2018). Súd prvej inštancie správne pristúpil k dokazovaniu intenzity vzťahu medzi žalovaným a predávajúci z kúpnej zmluvy V XXX/XXXX a keď už z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 20. septembra 2018 bolo zrejmé, že ani zo strany žalovaného nejde o taký kvalitatívny a intenzívny vzťah k predávajúcim, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že ich ujmu by žalovaný pociťoval ako ujmu vlastnú, nebolo potrebné ani podľa názoru odvolacieho súdu vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov (predávajúcich alebo ich právnych nástupcov) z dôvodu, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že medzi blízkymi osobami musí byť kvalita a intenzita skutočných vzájomných vzťahov taká, že by ujma vzniknutá jednej z týchto osôb bola druhou z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma; tento stav pritom musí byť daný u oboch osôb navzájom, nestačí, ak pociťuje dôvodne ujmu jednej z týchto osôb druhá z nich ako ujmu vlastnú bez toho, aby to platilo aj obrátene. Takýto záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/808/2012 z 29. januára 2013, kde Najvyšší súd Českej republiky ako otázku zásadného právneho významu riešil práve výklad ustanovenia § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, ktorého znenie z dôvodu spoločnej právnej úpravy v minulosti bolo rovnaké ako znenie tohto zákonného ustanovenia na území Slovenskej republiky v súčasnosti. Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR pod č. 38 ročník 2013. Na toto rozhodnutie nadväzujú aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, napríklad sp. zn. 21Cdo/2788/2014 z 20.11.2014, sp. zn. 24Cdo/2734/2018 zo 17. apríla 2019.
11. Nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov nemá podľa názoru odvolacieho súdu za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že vykonanie dôkazov výsluchom svedkov nemohlo ovplyvniť posúdenie skutkového stavu, keď vzájomnosť blízkych vzťahov v zmysle judikatúry uvádzanej v bode 10 bola vylúčená už výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 20. septembra 2018. Aj podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 332/2009 z 26.01.2010, na ktorý poukazuje žalovaný v odvolaní, nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie vtedy, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie v bode 28 zdôvodnil, z akého dôvodu nevykonal výsluch predávajúcich z kúpnej zmluvy ako svedkov - nakoľko už z výpovede žalovaného vyplynulo, že v prípade vyššie uvedených prevodcov spoluvlastníckych podielov sa nejedná o blízke osoby.
12. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, ktorá nie je osobou blízkou, vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti má vlastník právo v medziach stanovených právnym poriadkom predmet vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním podľa svojej úvahy a vo svojom záujme, pokiaľ nie je v dispozícii s predmetom vlastníctva obmedzený. Vec môže byť vo výlučnom bezpodielovom alebo podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Spoluvlastníctvo predstavuje situáciu, kedy jedna vec patrí viacerým subjektom spoločne a inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi podľa § 140 Občianskeho zákonníka obmedzuje právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností má vecnoprávnu povahu a pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci, jeho právnym nástupcom. Pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ponúknuť ho na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Predávajúci z kúpnej zmluvy V XXX/XXXX pod bodom 2 až 18 pred prevodom spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností na žalovaného neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na predaj aj žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti. Tým porušili jeho predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k možnostiam nápravy stavu zapríčineného porušením predkupného práva spoluvlastníka ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, je podľa názoru odvolacieho súdu prípustná analógia zákona a použitie ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy zo zákonného predkupného práva (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/48/2009 z 30. júna 2010, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/13/2018 z 29. novembra 2018). Súd prvej inštancie, i keď v dôvodoch rozhodnutia necitoval ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zo spôsobu rozhodnutia vo veci samej je evidentné, že rozhodol podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uložil žalovanému povinnosť (nahradil jeho vôľu) uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, akých ich nadobudol od predávajúcich žalovaný s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2009. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správne.
13. Podľa druhej vety § 140 OZ, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Súd prvej inštancie pre účely posúdenia dôvodnosti žaloby v rozsahu povinnosti previesť spoluvlastnícky podiel nadobudnutý žalovaným kúpnou zmluvou V XXX/XXXX na pojednávaní dňa 20. septembra 2018 za prítomnosti žalovaného aj jeho právneho zástupcu požiadal právneho zástupcu žalobcu, aby vysvetlil spôsob výpočtu veľkosti spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach, ku ktorým požaduje nahradiť prejav vôle žalovaného, na čo zástupca žalobcu odkázal na podanie z 19.06.2018, čo je oprava návrhu na začatie konania a uviedol, že sa žalobca v tomto konaní domáha nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k podielom, ktoré previedli všetci predávajúci s výnimkou otca žalovaného. Z tohto dôvodu pri kalkulácii spoluvlastníckych podielov boli odpočítané podiely, ktoré získal žalovaný od svojho otca. Poukazoval na to, že správnosť kalkulácie veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaný nenamieta, preto by mal súd toto považovať za nespornú skutočnosť. Žalovaný na tomto pojednávaní ani v odvolaní nič proti veľkosti spoluvlastníckych podielov uvedených v kúpnej zmluve, ktorá je súčasťou výroku rozsudku súdu prvej inštancie neuvádza a nenamieta, z tohto dôvodu odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 C. s. p. odvolacími dôvodmi túto otázku vôbec neskúmal.
14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného o nesprávnom právnom posúdení dôvodnosti žaloby z hľadiska povinnosti ponúknuť odpredaj predmetných spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok ako ich nadobudol žalovaný v súvislosti s odlišným spôsobom úhrady kúpnej ceny v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a podielovými spoluvlastníkmi žalobcu a lehotou splatnosti kúpnej ceny uvedenej v žalobe. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že kúpnu cenu uhradil predávajúcim pri podpise kúpnej zmluvy. Zo spisu Okresného úradu Banská Štiavnica, katastrálny odbor sp. zn. V XXX/XXXX vyplýva, že kúpna zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 121/2014, Nz 10137/2014 a to bez prítomnosti predávajúcich z dôvodu, že predávajúcich zastupoval na základe plnomocenstva udeleného v rôznych dňoch sám kupujúci O. E. a v plnomocenstvách je uvedené, že kúpna cena vo výške zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu toho ktorého spoluvlastníka bola vyplatená pri podpise plnej moci a splnomocniteľ - predávajúci potvrdil prevzatie kúpnej ceny svojim podpisom priamom v deň podpisu plnomocenstva. Podľa obsahu notárskej zápisnice pri spísaní kúpnej zmluvy dňa 15. marca 2014 na notárskom úrade notárky Mgr. H. O. bol prítomný len kupujúci O. E., ktorý konal v mene svojom a na základe plných mocí aj v mene predávajúcich a priamo v bode 8 kúpnej zmluvy je uvedené aj to, že kúpna cena bola kupujúcim vyplatená predávajúcim pri podpise plnomocenstiev. Kúpna zmluva podľa bodu 9 mala nadobudnúť účinnosť dňom jej podpisu. Žalobca nemôže vyplatiť kúpnu cenu žalovanému rovnakým spôsobom ako vyplatil žalovaný predávajúcim. Kúpna zmluva obsiahnutá vo výroku rozhodnutia nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vyplatenie kúpnej ceny do troch dní odo dňa nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy po rozhodnutí súdu prvej inštancie, i keď sa spôsob výplaty kúpnej ceny od kúpnej zmluvy V XXX/XXXX líši, nemožno považovať za prekážku, aby bolo žalobe vyhovené. Totožná podmienka na vyplatenie kúpnej ceny je aktuálne nemožná nielen z hľadiska, že žalobca nepodpisuje žiadnu plnú moc žalovanému, ale aj z dôvodu, že sa kúpna zmluva medzi stranami sporu uzatvára nútene na základe rozhodnutia súdu a lehota na plnenie podľa rozhodnutia súdu, ak súd neurčí dlhšiu lehotu je v § 232 ods. 3 C. s. p. stanovená na tri dni, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku.
15. Za dôvodnú z odvolania žalovaného považuje odvolací súd jedine námietku, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobca vykonáva svoje právo v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon tohto práva nemá požívať právnu ochranu. Tým zároveň odvolací súd nekonštatuje, že chýbajúce odôvodnenie rozhodnutia o tejto námietke žalovaného možno považovať za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. sa odvolací súd v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
17. Žalovaný pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní uvádza, že sa žalobca dovoláva výkonu svojich spoluvlastníckych práv vo vzťahu k osobe žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Skutkovo toto svoje tvrdenie odôvodňuje tým, že žalobca nikdy neužíval (spôsobom neobhospodaroval, nestaral sa, nezveľaďoval) dotknuté nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktorých vlastníctva sa v tomto konaní domáha. Za ďalší dôvod považuje žalovaný skutočnosť, že podľa vyjadrenia katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Štiavnica z 20. februára 2017 S. S., rod. I. sa v Pk vložke č. XX nenachádza. S. S. mala získať spoluvlastnícky podiel na „uvedených parcelách“ po Z. S., ktorý ich získal do vlastníctva v roku 1895. Nejednalo sa však o manžela S. S., rod. I., nakoľko jej manžel Z. S. sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. Z ďalšieho textu listu Okresného úradu Banská Štiavnica z 20. februára 2017 však vyplýva aj to, že o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, u ktorých žiadal žalovaný o prešetrenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka S. S., rod. I. rozhodoval štátny orgán Pozemkový úrad v Žiari nad Hronom podľa zákona č. 229/1991 Zb. Pre účely tohto konania ako správne súd prvej inštancie v bode 29 a 30 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, nebolo potrebné skúmať vecný obsah tejto správy, či sa vôbec vzťahuje k predmetu konania ani jej pravdivosť, keď žalobcovi vo vzťahu ku ktorému nebolo vysvetlený súvis s listom Okresného úradu Banská Štiavnica, katastrálny odbor z 20. februára 2017, zápis jeho vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX katastrálne územie S. spochybňovaný nebol a podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sa údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam považujú za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Opak než je uvedené na uvedených listoch vlastníctva preukázaný nebol. S touto v poradí druhou námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie teda vyporiadal a odvolací súd len vo vzťahu k tej časti námietky žalovaného o výkone práva žalobcom v rozpore s dobrými mravmi, že ide o šikanózny výkon práva z dôvodu, že žalobca nikdy neužíval nehnuteľnosti, o ktoré prejavil touto žalobou záujem a robí iba schválnosti žalovanému odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka a nadväzujúcich ustanovení § 40a a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyplýva žiadna podmienka, ktorá by musela byť splnená, aby sa obídený podielový spoluvlastník mohol domáhať pri porušení jeho predkupného práva buď vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu alebo uloženia povinnosti nadobúdateľovi spoluvlastníckych podielov uzavrieť s ním kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícke podiely nadobudol. Za užívanie svojho majetku je možné považovať aj prenajatie pozemku tretej osobe za odplatu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie na základe dôkazov predložených a navrhnutých stranami (dôkazy výsluchom svedkov predávajúcich nemali podľa návrhu žalovaného smerovať k preukázaniu konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ale na preukázanie blízkeho vzťahu medzi účastníkmi kúpnej zmluvy) nevyplývajú skutkové zistenia o tom, že by žalobca robil schválnosti žalovanému a sledoval podaním tejto žaloby poškodenie žalovaného. K takémuto záveru nie je možné dospieť ani na základe toho, že si svoje právo na súde uplatnil žalobca krátko pred uplynutím trojročnej premlčacej doby na podanie takejto žaloby a o takomto úmysle žalobcu nesvedčí ani žalovaným predložený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/8/2017, ktorým bol žalobca ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre prečin poškodzovania cudzej veci, kde žalovaný vystupoval ako poškodený. Podľa odôvodnenia rozsudku sp. zn. 3T/8/2017 malo dôjsť k poškodeniu staršieho oplotenia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanému, o ktorom si žalobca myslel, že patrí jeho rodine z dôvodu, že ho staval jeho brat Z. P..
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p., že neboli splnené procesné podmienky žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Iba samotná citácia odvolacieho dôvodu v odvolaní strany sporu nie je postačujúca z dôvodu, že pre odvolací súd je nezrozumiteľná. Ak je odvolací súd podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi, tieto je potrebné konkretizovať.
19. Súladné so zákonom je rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, aká bude určená v uznesení súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
20. Podľa rovnakých zákonných ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. uložil odvolací súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu úspechu žalobcu v odvolacom konaní v tomto rozsahu. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania bude podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodovať súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, z tohto dôvodu lehotu na plnenie viazal odvolací súd na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).